Obr.
1 1| už zabudli na tie časy, keď sme spolu trávu zbierali,
2 1| rozumieš?~Evička – Ale keď nás v tom ercíhunku takto
3 1| zostanú.~Potomský – Nuž, keď ráčia, a rozkázať.~Sokolová (
4 1| Sokolová – Len von s tým! Keď im v dačom pomôcť môžem...~
5 1| Akoby som sa nesmiala, keď ma tak objímali... (Smeje
6 1| obidve v takom pomykove, keď som sem prišiel. – Hm, olejkár.
7 1| fiškálskych29 akcií.30 A keď nie ináč, tak krvavý súboj. (
8 1| mohol tú árendu dostať. Hm! Keď chcel had pekelný Evu oklamať,
9 1| si nezaslúžia odpočinku? Keď druhým toľko dobrého robia,
10 1| a to tak chválitebne, že keď exámeny38 skladal, tak virtuózne39
11 1| Ach, áno moja milá pani, keď vedia pocítiť, čo.je láska
12 1| Fräulein Evrlín?~Evička – Keď teraz nie je móda po maďarsky
13 1| až milá vec! A čo ešte, keď môj syn Jelenfy príde domov!
14 2| komožný. Ja som veľmi rád, keď sa na mňa niekto v biede
15 2| prisľúbili?~Spitzer – Ach, keď i tie jeho deti ma prosili
16 2| späť, alebo ju vystreb sám, keď ju tak zvelebuješ.~Spitzer –
17 2| kosa kaľavne pristanú. A keď som si zanôtil: Za rána
18 2| zadudaj, abo mi ,dudy daj,~keď nebudeš dudať, keď nebudeš
19 2| daj,~keď nebudeš dudať, keď nebudeš dudať,~aspoň mi
20 2| Tisíc ohnivých bleskov! Keď mi, tie mestské šaty zavadzajú...
21 2| bude,~čože ma je po nej, keď moja nebude.~ Ked´ nebude
22 2| Ondrej – Ale, mladý pánko, keď ste nás tak znamenite pobavili
23 3| odjakživa znakom tajomstva. Keď takto „sub rosa“ píše, to
24 3| žart! Veď ho ľahko poznám, keď ste mi ho vyzradili.~Sokolová –
25 3| celá komédia!~Potomský – A keď sa mu frajle Evrlín naozaj
26 3| pripomína~za rána, za rosy, keď trávičku ,stína?~Jelenský –
27 3| trávičku ,stína?~Jelenský – Keď som trávu koil, útly kvet
28 3| dobrým študentom. Ale teraz, keď sa dozvedela, že nemá nijakého
29 3| Jelenský – Naozaj?~Evička – A keď sa ti moja frajcimerka zaľúbi,
30 4| detí, manželka chorá... Keď raz do áreštu prídem. viac
31 4| čo ma tol'ko zdržujete? Keď nechce tento somár prijať,
32 4| očú!~Borka (na odchode) – Keď mi pán veľkomožný Potomský
33 4| od neho almužnu prijať, keď je sám chudobný.~Evička –
34 4| odísť).~Evička – Počkajte, keď už nie náš, teda svoj vlastný
35 4| videli – na vlastné oči, keď sme sa o veksli rozprávali!~
36 4| pobláznená! Herr von Potomský, keď je ten mladík naozaj ich
37 4| syn zavčasu naprávať. A keď nás chcú udobriť, nech ho
38 4| Ale dobre, pán notáriuš, keď ste už tu, cválajte za tým
39 4| Jelenfik!~Potomský (za ním) – A keď ho pozvete, zastavte sa
40 4| punktum!~Jelenský – Ale keď ja chcem zostať inkognito!~
41 4| Teraz vám je to zázrak, keď som vám masku strhol. Slovom,
42 4| Jelenský – Hohó, počkajte! Keď musím, to je inšie.Mus je
43 4| toho, že by ste museli, keď budete pri tej vašej Evrlíne,
44 4| ešte aj tu spraví galibu. A keď sa raz opije, všetko tým
45 4| ktorého hľadáme, i ale keď som mu meno uhádol, privolil.
46 4| Všetko mu odpúšťam. Bravo! I keď z tej árendy nič nebude,
47 4| Vidíš, že ťa Evrĺína ľúbi, keď ste sa už objímali a bozkávali.~
48 5| si jeho synom.~Jelenský – Keď je to tak, som šťastný!
49 5| môžem na teba spoľahnúť, keď si mal príležitosť poznať
50 5| tá nemčina a maďarčina, keď svoj národný jazyk poriadne
51 5| Evička– Budú mať radosť, keď uvidia, že ich kosek je
52 5| Potomským) – No, pán radný, keď nechcú veriť, že ich syn
53 5| Iste mal zajačie nohy, keď ma predbehol. Teda už si
54 5| Tu je svedok, pán radný, keď mi nechceli veriť, že som
55 5| Teda tu som ako Jelenfy, i keď som ním nikdy nebol!~Sokolová –
|