Obr.

 1 1|         už zabudli na tie časy, keď sme spolu trávu zbierali,
 2 1|          rozumieš?~Evička – Ale keď nás v tom ercíhunku takto
 3 1|        zostanú.~Potomský – Nuž, keď ráčia, a rozkázať.~Sokolová (
 4 1|       Sokolová – Len von s tým! Keď im v dačom pomôcť môžem...~
 5 1|          Akoby som sa nesmiala, keď ma tak objímali... (Smeje
 6 1|        obidve v takom pomykove, keď som sem prišiel. – Hm, olejkár.
 7 1|        fiškálskych29 akcií.30 A keď nie ináč, tak krvavý súboj. (
 8 1|     mohol tú árendu dostať. Hm! Keď chcel had pekelný Evu oklamať,
 9 1|        si nezaslúžia odpočinku? Keď druhým toľko dobrého robia,
10 1|        a to tak chválitebne, že keď exámeny38 skladal, tak virtuózne39
11 1|        Ach, áno moja milá pani, keď vedia pocítiť, čo.je láska
12 1|       Fräulein Evrlín?~Evička – Keď teraz nie je móda po maďarsky
13 1|         až milá vec! A čo ešte, keď môj syn Jelenfy príde domov!
14 2|      komožný. Ja som veľmi rád, keď sa na mňa niekto v biede
15 2|      prisľúbili?~Spitzer – Ach, keď i tie jeho deti ma prosili
16 2|     späť, alebo ju vystreb sám, keď ju tak zvelebuješ.~Spitzer –
17 2|        kosa kaľavne pristanú. A keď som si zanôtil: Za rána
18 2|      zadudaj, abo mi ,dudy daj,~keď nebudeš dudať, keď nebudeš
19 2|         daj,~keď nebudeš dudať, keď nebudeš dudať,~aspoň mi
20 2|         Tisíc ohnivých bleskov! Keď mi, tie mestské šaty zavadzajú...
21 2|        bude,~čože ma je po nej, keď moja nebude.~ Ked´ nebude
22 2|      Ondrej – Ale, mladý pánko, keď ste nás tak znamenite pobavili
23 3|     odjakživa znakom tajomstva. Keď takto „sub rosa“ píše, to
24 3|      žart! Veď ho ľahko poznám, keď ste mi ho vyzradili.~Sokolová –
25 3|      celá komédia!~Potomský – A keď sa mu frajle Evrlín naozaj
26 3|     pripomína~za rána, za rosy, keď trávičku ,stína?~Jelenský –
27 3|     trávičku ,stína?~Jelenský – Keď som trávu koil, útly kvet
28 3|    dobrým študentom. Ale teraz, keď sa dozvedela, že nemá nijakého
29 3|   Jelenský – Naozaj?~Evička – A keď sa ti moja frajcimerka zaľúbi,
30 4|         detí, manželka chorá... Keď raz do áreštu prídem. viac
31 4|        čo ma tol'ko zdržujete?  Keď nechce tento somár prijať,
32 4|       očú!~Borka (na odchode) – Keď mi pán veľkomožný Potomský
33 4|         od neho almužnu prijať, keď je sám chudobný.~Evička –
34 4|      odísť).~Evička – Počkajte, keď už nie náš, teda svoj vlastný
35 4|        videli – na vlastné oči, keď sme sa o veksli rozprávali!~
36 4| pobláznená! Herr von  Potomský, keď je ten mladík naozaj ich
37 4|         syn zavčasu naprávať. A keď nás chcú udobriť, nech ho
38 4|        Ale dobre, pán notáriuš, keď ste už tu, cválajte za tým
39 4| Jelenfik!~Potomský (za ním) – A keď ho pozvete, zastavte sa
40 4|         punktum!~Jelenský – Ale keď ja chcem zostať inkognito!~
41 4|         Teraz vám je to zázrak, keď som vám masku strhol. Slovom,
42 4|      Jelenský – Hohó, počkajte! Keď musím, to je inšie.Mus je
43 4|         toho, že by ste museli, keď budete pri tej vašej Evrlíne,
44 4|     ešte aj tu spraví galibu. A keď sa raz opije, všetko tým
45 4|          ktorého hľadáme, i ale keď som mu meno uhádol, privolil.
46 4|    Všetko mu odpúšťam. Bravo! I keď z tej árendy nič nebude,
47 4|      Vidíš, že ťa Evrĺína ľúbi, keď ste sa už objímali a bozkávali.~
48 5|       si jeho synom.~Jelenský – Keď je to tak, som šťastný!
49 5|        môžem na teba spoľahnúť, keď si mal príležitosť poznať
50 5|         tá nemčina a maďarčina, keď svoj národný jazyk poriadne
51 5|        Evička– Budú mať radosť, keď uvidia, že ich kosek je
52 5|     Potomským) – No, pán radný, keď nechcú veriť, že ich syn
53 5|          Iste mal zajačie nohy, keď ma predbehol. Teda už si
54 5|        Tu je svedok, pán radný, keď mi nechceli veriť, že som
55 5|      Teda tu som ako Jelenfy, i keď som ním nikdy nebol!~Sokolová –