Hostinec
v Kocúrkove.
Stôl, stoličky, uzavretý šenk52 s okienkam pre výdaj alkoholu. Napravo
pri šenku dvere na ulicu, pri nich hneď na opačnej stene
chodbičky dvere do Spitzerovho bytu a neviditeľné dvere v
chodbičke do ubytovacích miestností hostinca. Na stene pri šenku
čierna tabuľa, kde Spitzer značí, koľko kto vypije.
Naľavo za stolom dve malé okienka. Hostinec je dosť starý, ošarpaný.
Jelenský (sám s prevesenou cestovnou kapsou) – Konečne som v Kocúrkove. Na
ceste mi nikto nevedel povedať, kde vlastne leží Kocúrkovo. Mne však
veľmi záležalo na tom, aby som ho našiel – ponajprv preto, že som básnik,
a po druhé – mám tu oddanicu. Lebo...
Čo je slnko ránu spanilému,
mesiac noci, hviezda plavcovi,
kvietok včele, voda klenovi,
slávikovi hájik spevavému...
– to je Kocúrkovo básnikovi slovenskému. Cha-cha-cha, veď Kocúrkovo je
Eldorádo,53 Olymp54 slovenských múz,55 tu majú svoje sídlo satyrovia,56
bachantky57, fauni58 i sirény59 a čo je hlavné, tu má sídlo i bohatá
Evička Sokolová, ktorú
...ešte ju len kolembali,
ej, ešte ju len kolembali,
už ju za mňa sľubovali.
(Vyberie mešec.) Ej, tisíc hromov, veď som už polovičku peňazí
strovil. To je hrôza! A tie hostince – do porazenia. Hľadal som, chodil,
tu i tam sa pýtal, nikde nič, milého Kocúrkova nikde. A hľa, naraz mi
Múza do ucha zakričí: „Ty blázon, veď Kocúrkovo máš všade pred nosom,
len otvor oči!“ Otvoril som – a tu máš. Na celom Slovensku nenájdeš
statočného hostinca. Človeka by temer z košele zodrali. Chceš sa
najesť, musíš .lepšie zaplatiť ako vo veľkomestských hoteloch. –
I toto má byť voľajaká židovská diera! Teda prvá charakteristika
Kocúrkova by mala byť židovská krčma?! (Sadne si za stôl do kúta.)
(Vojde Spitzer a Potomský. Jelenský sa oprie o stôl tak, že mu nevidno do
tváre.)
Spitzer (vojde s Potomským z bočných dverí) – Tak teda pritom zostaneme,
pán veľkomožný.
Potomský – Dobre, árenda je vaša, milý môj Spitzer! Zajtra ráno, punktum60 o deviatej
hodine podpíšeme kontrakt.61 Tu v hostinci! A nech je tu najväčšia
čistota a poriadok!
Spitzer – To je už moja starosť, pán veľkomožný Viem predsa, ako mám
bohatú dámu vo svojom dome uctiť.
Potomský – A nota bene,62 keby sa náhodou dáky žobrák alebo vandrovník u vás
zastavil, nepusťte ho bez almužny.
Spitzer – Ferštendlich ...63
Potomský – Ona je dobrá kresťanka, a vás som vychválil, že ste
statočný žid a že každému v núdzi radi pomôžete.
Spitzer – He-he-he, pán veľ'komožný. Ja som veľmi rád, keď sa na
mňa niekto v biede utisne!
Jelenský (dáva najavo, že pozorne počúva).
Potomský – A povedal som jej, že máte viac lásky k bližnému ako hociktorý
kresťan kocúrkovský, i že sa lepšie rozumiete hospodárstvu, i poriadnejšiu
árendu platíte.
Spitzer – Ganz Punktlich.64 I mesto je so mnou spokojné.
Potomský – Práve preto i ten hostinec najradšej vám do árendy dávame. A
počujte, boli ste už s veksľou65 u toho pansláva?
Spitzer – Dnes ráno, ale ma veľmi prosil, aby som ešte aspoň tri dni
počkal.
Potomský – Ba kieho čerta! A vari ste mu prisľúbili?
Spitzer – Ach, keď i tie jeho deti ma prosili a plakali… Musel som sa
zmilovať.
Potomský – Tri dni chcete čakať!?
Spitzer – Kdežeby…! Len do, večera. Práve sa chystám k nemu
likvidovať66
Potomský – Ty sprostý... veď práve som chcel, aby ju nemohol
likvidovať,67 aby sme ho ako pansláva do áreštu dostali. Veď on
najviac intriguje, aby z tej árendy nič nebolo, a svojimi Slovenskými
novinami odťahuje ľud od krčmy. Vidíš, akú máš prázdnu krčmu!
(Obzrú sa.) Jeden jediný vagabund tu drichme.
Spitzer – Nech sa len nehnevajú, pán veľkomožný. Som presvedčený, že
mu v Kocúrkove takú sumu nikto nepožičia, i keby sa obesil.
Potomský – Nič neodkladaj! Mohlo by sa stať, že by mu moja
priateľka pomohla. Rozkázal som preto frajcimerke, aby ho k panej na
nijaký spôsob nepustila. Tisíc hromov – veď nadarmo som tú veksľu
neodkúpil. Musíme ho zničiť.
Spitzer – Dobre teda, idem hneď, len sa preoblečiem.
Potomský – Ale bez milosti a nijaké zľutovanie, rozumiete? Len čo
nebude môcť vyplatiť, rovno s ním k slúžnemu. Od toho závisí celý náš
plán. Nuž, do toho Adié (Odíde.)
Spitzer (odprevádza ho až von) – Adié, pán veľkomožný, istotne vybavím.
Jelenský – Kresťan horší ako žid, fuj! Na dobré miesto som prišiel nevestu
hľadať! No, veď vari každý tu nebude takým zloduchom nakazený?
Len čo teraz? Ísť za Evičkou, či nie? Otázka je, či sa
jej ja budem páčiť, a či ona mne. Hej, keby som bol prišiel na
sivkoch sťa dáky bohatý švihák, to by zapôsobilo. Ale takto – úbohý
slovenský proletár! Ale nič, hlavu hore! (Spitzer sa vracia.) Hej, pán
hostinský, ste akýsi veľmi zamyslený!
Spitzer – Nech odpustia, mladý pánko, mám veľké kšefty a teraz musím
ísť na exekúciu!68 Však vedia, že by krčmár od hladu skapal, keby si
dlžoby neinkasíroval.
(Počuť spev mládencov. Spievajú „Ej, večer je, večer
je...“)
Jelenský – Počkajte, čo je to za spev?
Spitzer – Ponížene prosím, to sú kosci pani Sokolovej. Idú z poľa, už jej
všetky lúky skosili. Musím ich dnu zavolať a trošku ich
počastovať, lebo napozajtre budú kosiť moje. (Odbehne.)
Jelenský – Kosci ,pani Sokolovej? To nie je zlá náhoda! Cha-cha-cha, keby som
tak mohol... keby som sa tak mohol za kosca preobliecť a inkognito69
nazrieť do domu pani Sokolovej.
Kosci (spievajúc vchádzajú so Spitzerom).
Spitzer – Vitajte, dobrí ľudia, sadnite si trošku, ste ustatí,
občerstvím vás holbičkou70 dobrej pálenky. (Chce odísť.)
Jano – Ďakujeme, pán Spitzer, ale pálenku už nepijeme.
Spitzer – A prečo?
Martin – Dali sme sa zapísať do spolku miernosti.
Spitzer – Vy blázni, prečo by ste si nevypili? Veď ja vás nechcem
otráviť – pálenka je tiež dar boží. (Ide do šenku, kosci si opierajú kosy
o stenu a sadajú okolo stola.)
Jelenský – Sláva vám, statoční chlapci! Nepite tú besnicu. Pánboh s nami a
zlé preč!
Kosci – Pánboh daj, mladý pán! (Sú prekvapení.)
Jano – A ktože ste vy, mladý pánko?
Jelenský – Som vyštudovaný človek a teraz cestujem po krajine, aby som
spoznal mravy a obyčaje ľudu. Vaša odpoveď krčmárovi a vaše
rozhodnutie nepiť pálenku sa mi veľmi ľúbi. Ste statoční,
sláva vám!
Spitzer (vráti sa) – Tu máte, dobrí ľudia, občerstvite sa. Kto vám
môže zakázať? Veď i pálenku stvoril pánboh na úžitok ľudský.
Jelenský – Stoj! Zanes tú pálenku späť, alebo ju vystreb sám, keď ju
tak zvelebuješ.
Spitzer – A čo vy tú máte čo rozkazovať?
Jelenský – Tisíc okovaných, či ma hneď neposlúchneš? Prines týmto
šuhajom po žajdlíku vína, ale z najlepšieho, rozumieš? Ja platím!
Jano – Ale, mladý pánko, veď vy ste pocestný, šetrite si peniaze.
Jelenský – Peniaze boli aj budú. Nestaraj sa. Tých niekoľko grajciarov mi
nebude chýbať. (Spitzerovi.) Tisíc striel do tvojich pľundier
zdieračských, ber sa už!
Spitzer – No, no, no! (Odbehne.)
Jelenský – Veď by tu človek pípeť dostal od smädu! (Prechádza
sa.)
Jano – Hej, mladý pánko, prepáčte, že sa nám to rovným pozdáva. Nevidíme
príčinu –
Jelenský – Akú príčinu? Čo za príčinu? Ľúbite sa mi, a
dosť! Teraz si chcem vo vašej milej a veselej spoločnosti dlhú
chvíľu skrátiť. (Spitzer prinesol víno.) Samému by mi to ani
nechutilo. Azda si myslíte, že som kosu nikdy v živote v rukách nemal? Cez
každé prázdniny som pero kosou zamenil a s našimi koscami lúčky kosil, až
sa tak kúrilo! (Zdvihne pohár.) Na zdravie statočným šuhajom. (Štrngajú
si.)
Kosci – Pánboh daj! (Pijú.)
Jelenský – A všetky ,dievky, ktoré nám seno hrabali, sa verili, že mi národný
oblek a kosa kaľavne pristanú. A keď som si zanôtil: Za rána za rosy
najlepšie sa kosí, cha-cha-cha...!
(Dvíhajú poháre a pijú.)
Jano – Vy ste naozaj veselý furták!
Jelenský (vyzývavo) – A myslíte si, že by som si nevedel po slovensky i od zeme
zaskočiť? Lepšie ako
vy!
Ondrej – To by sme radi videli, mladý pán. Náš Martin by sa
s vami mohol staviť. To je vám majster na tanec! (Krik, smiech.)
Jelenský (preruší smiech) – Nože mi tú moju, veselú! Hej, zadudaj, zadudaj...
(Všetci spievajú, Jelenský skúša odzemok.)
Hej, zadudaj, zadudaj, abo mi dudy daj,
hej, zadudaj, zadudaj, abo mi ,dudy daj,
keď nebudeš dudať, keď nebudeš dudať,
aspoň mi dudy daj!
(Keďže mu tanec nie veľmi ide, všetci ho so
smiechom prerušia.)
Jano (smeje sa) – Hojoj, mladý pánko, akosi sa vám
nohy zapletajú. Náš Martin vás zahanbí!
Jelenský – Tisíc ohnivých bleskov! Keď mi, tie mestské šaty zavadzajú... Nepožičal by mi niekto z vás oblek, veď mu hoci aj
zaplatím. (Vytiahne mešec.)
(Všetci sa smejú.)
Martin – Pravdu má, bračekovci, urobme mu tú
radosť. Ondrejko, ty blízko bývaš, nože zaskoč domov a prines od brata krpce, kroj, ten mu znamenite pristane.
Jano – Nože zaskoč!
Jelenský – Hej, braček drahý, buď taký dobrý! Alebo
počkaj, pôjdem s tebou, aspoň budem skôr hotový. (Odídu.)
Jano – Martin, nie je to dáky čarodejník, čo tú trinástu školu
vychodil?
Martin – Či volačo nefígľuje? Nikdy nás nevidel a chce nás častovať.
Jano – A aký je ohnivý, ešte by nás. nedaj boh. domlátil, keby sme
nepili.
Martin – Na môj dušu!
(Smejú sa.)
Jurko – Ale čoby, veď mu pozri do tváre, samá statočnosť!
Jano – Možno, že si z nás chce utiahnuť!
Jurko – Neverím. Veď žiaci sú obyčajne veselí furtáci!
Jano – Martin, ale či naozaj dačo nefígľuje, ten furták? (Pije.)
Martin – Ej, bohuprisahám, potom by sme mu poriadne namastili chrbát!
Jurko – Nebuďte sprostí! Čo by s nami
fígľoval? To bude celý fígeľ, že sa
rozveselíme. Veď ja som tiež poznal jedného žiaka
a ten bol .stále samý smiech.
(Pijú, počuť spev dievčat.)
Jano – Aha, už sa aj naše hrabáčky vracajú z :poľa.
(Teraz chlapci zaspievajú niekol'ko taktov piesne, ktorú
spievajú dievčatá.)
Jano – Idem ich zavolať dnu a vyrozprávam im, akého veselého furtáka tu
máme. (Ide von.)
Martin – Choď, choď, aspoň nám viacej ostane.
(Vonku spievajú dievčatá a Martin. Jano a Jurko spievajú za nimi.)
Už sme pri dedine,
na vŕšku stojíme,
každá pozeráme.
kde frajera máme.
Ozývaj sa. Hora,
hrom ti do matera,
nech si ja pozdravím
mojeho frajera.
Hrabáčky (so smiechom
vbehnú do krčmy).
Marka – A kdeže ho máte. toho
furtáka?
Martin – Len počkajte, hneď príde!
Anka – Ej, Jano, ty si nás len oklamal!
Jano – Vari ti je tak naponáhlo? Na vydaj máš ešte
času dosť!
Martin – Nože, dievčatá, napite sa a zaspievajte si. Nože, Julka!
Julka – A ktorú?
Martin – Ja som chlapec vrtký...
Julka (začne spievať, všetci sa pridajú) –
Ja som chlapec vrtký, nebojím sa bitky,
čo mi roztrhajú košieľku na nitky.
Košieľku na nitky a gate na šnúrky,
aj tak si ja zájdem k tej svojej frajerki.
Z tej mojej frajerky dobrá žena bude,
čože ma je po nej, keď moja nebude.
Ked´ nebude moja, bude mi bratova,
aj tak mi len bude švegeriná moja.
Jelenský (v kroji, skokom vbehne do krčmy, preruší spev) – Tu som,
chlapci! Nože sa, Martin, zaskočíme si o závod?
Jano (smeje sa) – Ale mu to naozaj kaľavne pristane! Nikto by ho nepoznal!
Zuzka –Marka, na moj dušu, driečny šuhaj, neúrekom!
(Smiech.)
Jelenský –Nože tú moju! Horehron, Horehron...
Martin (zapíska, všetci spievajú a Jelenský a Martin tancujú) –
Horehron, Horehron, ja som Horehronka,
poďte, chlapci, do nás, budem vám frajerka.
Poďte, chlapci, do nás, u nás sú dievčatá,
za našimi humny pšenička nežatá.
Pšenička nežatá, lúčka nekosená,
a na tej lúčine štyri kopy sena.
Štyri kopy sena, piata ďatelina,
veru ja nebudem mojej materina.
Jelenský (zakričí) –Ja farárom nebudem.
(Všetci spievajú a tancujú.)
Ja farárom nebudem, nebudem, nebudem,
starým babám omšu slúžiť nebudem, nebudem.
(:bo ja taký ako druhý môžem byť, môžem byť,
a farár sa nesmie ani oženiť.:)
(S výskokom a smiechom ukončia.)
Jano – Sláva vám, mladý pán kosec! Vy ste naozaj výborný tanečník!
Marka – Za taký tanec si zaslúžite veniec od slovenských dievčeniec! (Dáva
mu veniec.)
(Dievčatá sa prizerajú a šepkajú si.)
Jelenský – Ďakujem vám pekne. Ale, bračekovci, už som vás vari
pridlho zdržal, azda vás vaša pani gazdinka s večerou čaká. Je
čas,. aby ste sa pobrali.
Martin – Pravda je, skoro by sme boli zabudli. Berme sa, chlapci!
Ondrej – Ale, mladý pánko, keď ste nás tak znamenite pobavili a
počastovali, mohli by ste ísť s nami na večeru.
Martin – Poďte, samému vám tu bude smutno!
Jano – Medzi nami vás nikto nepozná.
Všetci – Tak je, berme ho, chlapci! Ej, ale vám to pristane!
Julka – A tu máte ešte kytku za širák. (Dá mu.)
Zuzka – Môžete sa ňou zavďačiť dcére našej pani gazdinky.
Anka – Uvidíte, že sa vám bude páčiť. (Chytajú ho a ťahajú.)
Jelenský – Ale, no, nieže, nie, prosím vás. (Sebe.) Veď len to mi treba!
(Nahlas.) Ešte ma tam, do čerta vyzradíte.
Všetci – Čoby, nebojte sa, kdežeby. (Ťahajú ho.) Nikto sa nedozvie!
Jelenský – Nuž nedbám. Ale počkajte! Krčmár, za to víno zajtra
zaplatím. Opatruj mi moju kapsu, prídem prenocovať. (Všetci odchádzajú.
Jelenský je obklopený dievčatami. Ešte v hostinci Jano zanôti „Ej,
spodobalo sa mi dievča na majeri...“ Ostatní sa pridajú. Odídu.)
Spitzer (zarazený počínaním Jelenského krúti hlavou a berie Jelenského
kapsu
Opona
|