Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library
Ján Palárik
Inkognito

IntraText CT - Text

  • Tretí obraz Scéna ako v prvom obraze.
Previous - Next

Click here to hide the links to concordance

Tretí obraz

Scéna ako v prvom obraze.


Borka (prechádza izbou a pospevuje si. Ide k oknu, otvára ho).
Potomský (vchádza, obzerá sa po izbe, nevidí Borku).
Borka (obráti sa a zbadá Potomského, zarazí sa) – Kisstihant, pán radný!
PotomskýEj ha, dobre, že si sama, Borka! Nebol tu učiteľ?
BorkaBol, ale som ho peknekrásne odpravila, že pani a slečna nie doma. Chcel čakať, ale potom som mu prosto povedala, že je mojej panej nevítaným hosťom, že jeho slovenské knižky nikto nechce čítať.
PotomskýBravo! Teraz ťa mám ešte radšej. Tu máš na stužky a teraz chytro bež zavolať pani veľkomožnú a kišasonku a povedz, že jeho milosť radný pán prišiel. Choď!
Borka bežím! (Preč.)
Potomský (mädlí si ruky) – som tam, kde som chcel byť! Olejkár dostal košík v liste, učiteľ pôjde do chládku a masliarku som k árende naklonil. Z manželstva môjho, pravda, nebude nič, vysmiala ma ako dákeho starého blázna. No nič to! Žida som uspokojil a synovitomu lumpovisom poslal tisíc zlatých. Veď keby len slovo dodržal a prišiel domov, aby ho nejaký iný rytier zo sedla nevyhodil. (Vytiahne list.) Čert ho ber, ten beťár si ešte chce vyberať, že vraj on zajaca vo vreci kupovať nebude a chce vystrojiť voľajaké dobrodružstvo. Vraj inkognito chce prísť do Kocúrkova.
Sokolová (vojde) – Čo je, radný pán, pekne vítam! (Nie je veľmi potešená Potomského návštevou.)
PotomskýKisstihant, meine Gnädige, dovolia, práve som dostal list, ktorý sa týka...
SokolováPán radný, veď som im toľko ráz povedala, že je to vec mojej dcéry, že ju nútil nebudem.
PotomskýNo, no, meine Gnädige, veď ešte nevedia, čo chcem povedať. Píše mi sub rosa...71
Sokolováčo za Róza, aká Róza? Vari sa im v Pešti do dákej Rózy zaľúbil ?
PotomskýNechže nežartujú. Ruža je odjakživa znakom tajomstva. Keď taktosub rosapíše, to znamená, že list je 'plný tajomstiev.
SokolováVari nám len nechcú tie tajomstvá vyzradiť?
(Vošla Evička.)
PotomskýDobre, že i Fräulein Evrlín tu. Mein lieber Engel, práve som dostal list od syna, ktorý sa ich veľmi týka.
SokolováAle sub rosa!
EvičkaSub rosa? Tak nie ,som zvedavá.
PotomskýNo, no, mein lieber Engel, veď im len z neho dačo v priateľskej dôvere môžem prezradiť. Oni mi nechceli prisľúbiť, že budú mojou dcérou, dokiaľ môjho syna osobne nepoznajú. A majú recht,72 chválim ich obozretnosť.
EvičkaA dosiaľ sa im to nepáčilo.
PotomskýPísal som synovi, aby si spravil malý výletik a prišiel sa predstaviť svojej neveste, ktorá po ňom nevýslovne túži...
Evička (smeje sa) –Kto im povedal, že túžim?
PotomskýPočúvajú, čo mi píše: Pretože stav, manželský je veľmi dôležitý krok a od neho šťastie i nešťastie človeka závisí, nejdem sa ženiť naslepo. Nechcem, aby ona bola nesťastnou obeťou rodičovských špekulácií
EvičkaAch, to sa mi od neho veľmi ľúbi, to svedčí o peknom charaktere.
Potomský (číta ďalej) – Preto prídem do Kocúrkova inkognito.
Sokolová i EvičkaInkognito?
PotomskýTak je! Pod vymysleným menom. Ani v mojom dome nechce abštajgovať,73 len v daktorom hostinci, aby naskrze inkognito, v maskírovanom74 obleku, frajličke75 Sokolovej vizity robiť mohol.
EvičkaTo bude pekný žart! Veď ho ľahko poznám, keď ste mi ho vyzradili.
SokolováTo bude celá komédia!
PotomskýA keď sa mu frajle Evrlín naozaj zapáčia do neho ako do neznámeho sa zaľúbi, zloží svoju masku a ako ozajstný Jelenfy k jej nohám padne.
EvičkaA kedy sa to stane?
PotomskýV týchto dňoch, lebo list nie z Pešti, ale z Chudobíc píše, ktoré len niekoľko poštárskych staníc od Kocúrkova. A potom nech sa k nemu múdro chovajú. Ja sa budem, perse,76 robiť, akoby som ho nepoznal. Nech mu dáke hlúposti nevyvedú a nech sa k nemu správajú tak, akoby ho nevýslovne mjlovali.
Evička (smeje sa) – Otázka je, či sa mu ja budem ľúbiť?!
PotomskýA teraz nech sa mi ,dobre majú, meine Gnädige. Musím napísať Tagsbefehl77 do všetkých hostincov, aby ma informovali o všetkých pasažieroch.78 Môj syn nedá na seba dlho čakať. Alászolgája, gute Nacht,79 adié!
Sokolová (vyprevádza ho).
EvičkaLiebe Mutter, čo ty na to povieš?
SokolováSmiešne. Konečne, urob, ako chceš. Netajím, že sa mi ten človek od istého času protivíi. Ľutujem, že som k tej árende privolila.
EvičkaMamuška, možno to bude predsa len lepšie! Veď sami nestačíme na toľké hospodárstvo.
(Zvonku spev.)
Sokolová (vzdychne si) – Ach, bože môj, robotníci idú z poľa. A ako si spievajú. Ach, i táto radosť sa mi pominie. Akože sa s nimi rozlúčim? (Ide k oknu, otvorí ho. Kosci sa ukážu v oknách a spievajú. Jelenský je medzi nimi.) Poďte, poďte, dobrí ľudia! Večera čaká!
Všetci (spievajú) –

sme lúčku skosili, i mladú ďatelinku,
z poľa sme sa vrátili rozveseliť gazdinku,
hej, hej, hej, hejrozveseliť gazdiniku.

Evička (dosť povýšenecky počúva spievajúcich koscov).
VšetciGazdinka ty premilá, preľúbeznú máš dcéru,
či nám navariIa dáku dobrú večeru?
Hej, ja, hej, jadáku večeru!
SokolováLen si ešte pospievajte, hneď budú jedlá na stole. (Preč.)
VšetciA čože si šuhaj v poli pripomína
za rána, za rosy, keď trávičku ,stína?
JelenskýKeď som trávu koil, útly kvet sa vzpínal,
akoby ma prosil, by ho nezotínal.
Škoda ťa tu kvitnúť, spanilý kvietočku,
musím ťa odtrhnúť pre ,svoju dievočku!
Dievča (próza) –.
Či je medzi nami takáto dievočka,
čo by ,bola hodná tvojeho kvietočka?
Jelenský
Moja frajerôčka je ver krásna deva,
z jej modrého očka raj sa mi usmieva.
(Pozrie na Evičku.)
DievčatáVeru, šuhaj, ,pravdu máš!
Ktorej teraz kvietok dáš?
JelenskýLen tej, čo miluje národ a vlasť moju,
tej navždy venujem vrelú lásku svoju.
(Hodí kytku cez okno Evičke, ju prekvapená zachytí a usmieva sa.)
(Všetci sa smejú a so spevomA čože si šuhaj v poli…“ odchádz.ajú na večeru, ktorá sa podáva na dvore u Sokolovcov. Evička sa za nimi díva, ovoniava kvietok. Medzitým sa zjaví vo dverách Jelenský.)
EvičkaAko pekne spievali. (Obráti sa, zbadá Jelenského.) A ty čo nejdeš večerať? (Jelenský sa blíži k Evičke.) No, čo chceš?
JelenskýVás chcem! (Chytí ju za ruku, ona sa vykrúti.) No, no, veď vás nechcem skosiť ako trávu! (Chytá ju.)
EvičkaAle daj mi pokoj, choď večera!!
JelenskýAni by mi večera nechutila, keby som vás neobjal a túto krásnu rúčku nepobozkal! (Pobozká.)
Evička (vytrhne sa) – Čo, vari si opitý?
Jelenský (ešte si ju doberá, lebo o vážnej láske tu ešte nie je reč) – Pravdaže som opitý, tým báječným lásky nápojom! (Zasa ju chytá.)
EvičkaTu máš! (Udrie ho.) Za to objatie! Ty oplan! (Utečie.)
JelenskýTisíc striel, čo som si zaslúžil, to som aj dostal. sa mi v očiach zaiskrilo. Ona ma pokladá za obyčajného kosca. Poetická improvizovaná idyla! Do čerta, len aby ma kosci nevyzradili!
Borka (vo dverách) – No na moj veru, driečny šuhaj. Odkiaľ sa tu berie? Prvý raz ho vidím!
JelenskýAha, to je iste ,slúžka! Hej, ty pekná slúžka, azda si ma prišla zavolať na večeru?
Borka (hrozí mu) – No, no, ja nie som slúžka, ale frajcimerka, rozumieš? A hybaj večerať, lebo budeš prázdnu misu lízat.
(Vojde Evička. Jelenský ju zbadá, a aby v Evičke vzbudil žiarlivosť, objíma Borku.)
JelenskýEj, ty driečna frajcimerka, ja by som najradšej teba oblízal. (Smeje sa a chytí Borku za ruku.)
Evička (vojde) – sa akosi chytro spriatelili. (Jelenskému.) A ty čo nejdeš večerať?
JelenskýĎakujem, nechce sa mi jesť!
EvičkaBorka, odovzdala si na poštu list tomu olejkárovi z Turca?
Borka (vyhovára sa) – Nehnevajte sa, frajla Evrlín, celkom som zabudla. Mala som toľko roboty, že som veru nestihla. Odovzdám ho zajtra.
Jelenský (vychytí jej list) – Daj ho sem, pôjdem okolo pošty.
EvičkaDobre, ale nezabudni, aby si chudák darmo útraty nerobil. Konečne sa mi podarilo odhovoriť mamušku.
JelenskýVari sa vám mamuška za olejkára vydávať chcela?
EvičkaNie mamuška, ale mňa chceli za neho.
JelenskýVás? Za olejkára?
EvičkaZa jeho syna. Školy vraj vyštudíroval, ale, teraz nemá nijaké zamestnanie. Taký à la olejkár. Je vraj slovenský básnik a pansláv. Veď by sa mi celé Kocúrkovo smialo.
JelenskýTeda mu v tom liste dávate košom?
EvičkaNie ja, ale mamuška. Ja som ho nikdy nechcela. Len mamuška sa vždy naňho kapricírovala,80 lebo bol dobrým študentom. Ale teraz, keď sa dozvedela, že nemá nijakého úradu, že je len takým luftinšipektorom...
JelenskýTo pohlo mamušku?
EvičkaTak je, teraz ani ona nechce o ňom počuť.
JelenskýHej? Nuž zbohom, Anička! (Prezrel spoločnost, chce odísť.)
EvičkaAle počkaj. Ty, kosec, ako sa voláš?
BorkaVeru, ešte si nám nepovedal.
JelenskýAko sa volám? To vám neprezradím. – Víno mi udrelo do hlavy, musím sa ist vyspať!
EvičkaAle príď skoro ráno. Ak chceš, môžeš prísť k nám za kočiša. Budeme mať peknú ekvipáž.81
JelenskýJa, za kočiša?
EvičkaHoci za nášho mládenca.82 Nahovorím mamušku.
JelenskýNaozaj?
EvičkaA keď sa ti moja frajcimerka zaľúbi, môžeme mať dve svadby naraz.
JelenskýDve naraz?
EvičkaTak je. Mne sa tiež v tieto dni ženích z Pešti vráti a ty môžeš byť ženíchom mojej Borky.
JelenskýNo zbohom, Liu za Ráchel.83
EvičkaA dám ti takú svadbu spraviť, akú ešte nijaký kosec a frajcimerka v Kocúrkove nemali.
Borka (pozrie na Evičku a teší sa).
JelenskýOdpusťte, panička, moji kamaráti idú. Zbohom! Tisíc hromových bleskov, z toho nič nebude. Preč z Kocúrkova! (Odíde.)
(Evička a Borka ako splašené letia za ním.)

Opona




Previous - Next

Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library

Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC
IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License