Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library
Ján Palárik
Inkognito

IntraText CT - Text

  • Piaty obraz Izba u Sokolovej
Previous - Next

Click here to hide the links to concordance

Piaty obraz

Izba u Sokolovej


JelenskýTu je konečne šťastná chvíľa a Janík môže túto krásnu rúčku bozkávať.
EvičkaDrahý Janík, tvoj šľachetný skutok, ktorým si baranča z pazúrov dravého vlka vyslobodil, tak nás hlboko dojal že sme hneď koč za tebou poslali. Ten prstienok ťa vyzradil. Prečo si nám hneď vtedy nepovedal, že si ty syn radného pána Potomského?
JelenskýPrečo? To sa dozviete neskoršie.
EvičkaNo, no, veď vieme, že si chcel zostať inkognito.Ale prečo ani nenavštiviš svojho apka? Vieš, že si ho tým veľmi urazil?
JelenskýVieš čo, duša moja? O všetkom mi hovor, o čom len chceš, len mi nespomínaj toho môjho takzvaného apka.
EvičkaAle, Janík, .vari sa len nehneváš na svojho apka? Či azda preto, že je taký neľudský a bezcharakterný?
JelenskýČo to počúvam?
EvičkaHneď sme to zbadali, že si svojím krásnym skutkom len vinu svojho apka chcel napraviť.
JelenskýVari ten nekresťan s tým cvikrom byť mojím otcom?
EvičkaVeď ste jedna krv a jedno telo. Nepustíme ťa odtiaľto, kým ťa s ním nepomeríme.
JelenskýNič nehovor o zmierení, jeho miera je naplnená!
Evička (ešte stále považuje Jelenského za syna Potomského, ale páči sa jej práve preto, že je Slovák, že je vlastenec. To i v nej zapálilo lásku a cit vlastenectva.) – veľmi naplnená! Veď na krku kopu dlžôb, ktorých sa chcel zbaviť tým, že chcel dať náš majetok do árendy kocúrkovskému krčmárovi. Spriahli sa proti pánu učiteľovi, lebo mamušku od toho odhováral. Nehnevaj sa, že ti to tak úprimne do očí hovorímmy sme dlho nevedeli o tých škaredých machináciách, 126 lebo tvoj apko sa vie veľmi dobre pretvavovať. dnes nám konečne pán učiteľ, ktorého si sa tak veľkodušne zastal, otvoril oči. Nechce sa nám ani veriť, že si jeho synom.
JelenskýKeď je to tak, som šťastný! Veľmi sa teším.
EvičkaA ľúbiš ma?
Jelenský Nadovšetko na svete!
EvičkaEj, ej, a či sa môžem na teba spoľahnúť, keď si mal príležitosť poznať poznať v Pešti toľko krásavíc?
JelenskýLen teba ľúbim, koruna ženskej krásy! (Kľakne pred ňou a drží ju za ruku.)
EvičkaZase žartuješ, Janík! Nože vstaň!
Jelenský – (s úsmevom) – Ja nie!
EvičkaMňa ľúbiš? Veď ma ešte primálo poznáš. Ako kosec videl si ma prvý raz a dnes sme tu sotva štvrť hodiny spolu!
JelenskýTy si slnko mojich ideálov! (Chce ju objať.)
EvičkaNie, nie, dosť, si veľmi prudký! (Odtiahne sa.)
Jelenský (lahodne, ale chlapsky ju oblapí.) –
Veď by sme tu skoro popadali
v omdlení od lásky na dlážku,
keby sme sa takto neobjali! (Pobozká ju.)
EvičkaA či si zabudol? (Pohrozí mu zauchom.) No, no, roztopašník, aby si zasa nedostal podobnú lekciu. 127
JelenskýTeraz sa nebojím, teraz nie som inkognito. Ale počkaj, musím ísť rýchle k mamičke. Dohovoríme sa o tej hostine pre koscov. počkaj ma, hneďsa vrátim. (Odíde.)
Evička (ostáva sama, díva sa za ním) – Čím viac sa dívam na toho mladého Jelenfyho, tým viacej sa mi ľúbi. Čudné je mi len, že je taký horlivý slovenský vlastenec. Čakali sme, že je Maďar, veď i meno si dal pomaďarčiť. (Pauza.) Možno, že to urobil len kvôli otcovi. Fuj, sama sa hanbím za odrodilstvo, ktoré z človeka len opicu robí! (Vezme do rúk Slávy dcéru.) teraz o Slovákoch ináč rozmýšľam. Vlasť svoju, ale i svoj národ milovať, to je šľachetné! (Preberá sa v knihe.)
Starosvetský (zaklope, potichu vojde; Evička nepočula klopanie. Staro svetský sa chvíľu díva, vidí, že Evičička drží v ruke knihu, čo jej sám bol dal). – Čo nevidím? Sláva vám, Fräulein Evrlín, že predsa vidím Slávy dcéru vo vašich krásnych rúčkach!
Evička (prekvapená) – Milý pán učiteľ, vitajte volajte ma takto. Volajte ma zasa po starom. Chcem byť znova Evičkou. Veď som akoby znovuzrodená. Chcem byť horlivou Slovenkou, pevnou vlastenkou!
StarosvetskýTeraz ste stokrát krajšia, sláva vám. Musím vám za to krásnu rúčku pobozkať.
Evička (nedá si bozkať ruku, ponúkne učitel'a, aby si sadol) –Ale som len bola hlúpa, že som sa hanbila byť Slovenkou. Ako nás len mohli v tom ercíhunku tak vychovávať a zaslepovať!
StarosvetskýA odnárodňovať!
EvičkaNačo mi je nemčina a maďarčina, keď svoj národný jazyk poriadne neovládam?
StarosvetskýVeru je to hlúpe zanedbávať svoj jazyk. Keby sa zjavil reformátor128 dievčenských výchovných ústavov!
EvičkaAle láska ma teraz naučila.
StarosvetskýLáska robí divy. Ona je zárodkom všetkých krásnych skutkov. A kto nemiluje, nemôže ani vedieť, čo je vlasť a národ.
EvičkaVeď mi to aj pán Jelenfy čítal zo Slávy dcéry! (Hl'adá v knihe.) „Ona je všech krásnych skutkov zároda kto nemiluje, nemôže ani znať, čo je vlasť a národ.“
Jelenský (vojde) –Všetko je v poriadku, Evička. Vitajte, pán učiteľ!
EvičkaBudú mať radosť, keď uvidia, že ich kosek je mojím mladoženíchom.
StarosvetskýA mojím veľkodušným osloboditeľom.
JelenskýZostaňte aj vy s nami, pán učiteľ. Urobíme si ozajstný národný sviatok.
StarosvetskýĎakujem za pozvanie. Prídem. No nebudem vás vyrušovať. Dovidenia! (Odíde.)
JelenskýDo videnia!
EvičkaDo videnia! A príďte určite! – Počkaj, Janík, idem po kytku, ktorú si mi daroval ako kosec.Uvidíš, aká je chutná. (Odbehne.)
JelenskýMilí ľudia. Do čerta, sa konečne musím vyzradiť. Nemôžem ich do nekonečna takto zavádzať!
Sokolová (vojde  s Potomským) – No, pán radný, keď nechcú veriť, že ich syn Jelenfy je v tomto dome, tu ho majú!
Jelenský (obráti sa chrbtom, pre seba) – No zbohom, som tam! Nech mi teraz pánboh pomáha! (Utiahne sa nabok.)
PotomskýKieho beťaha, veď ma poslal popredku. Iste mal zajačie nohy, keď ma predbehol. Teda si tu, édes fiam? (Udrie ho paličkou po chrbte.) No čože sa odvraciaš odo mňa, ty teľa! Poď do môjho otcovského náručia! (Chce ho objať.)
JelenskýHohó, nieže tak rýchle! Položte si najprv cviker na nos, potom si budeme účty skladať!
PotomskýČo to za reči, menykö usse meg! (Založí si cviker.) Tramtaríát, kto si, že sa opovažuješ?
Evička (pribehne) – Tu je kytka, môj milý Janík. Pozri, aká je svieža! Ach, tvoj apko prišiel? A čo ste obidvaja takí naježeni? Čo máte medzi sebou?
SokolováDievka moja, to sa dalo očakávať. Nechcú sa zmieriť.
EvičkaPodajte si ruky a prestaňte sa hnevať. Veď ste otec a syn!
PotomskýOtec a syn? Čo to za sprostá reč?
Jelenfy (pritrieli s ceduľami v ruke) – Alázatos szolgája! Mám šťastie predstaviť sa. Som direktor maďarskej divadelnaj spoločnosti. Zajtra tu v Kocúrkove hráme vychýrený divadelný kusKét pisztoly!“ Nech sa páči oznämenie! (Rozdáva cedule.)
PotomskýKét pisztoly do tvojej kotrby, ty beťár, gazember! Tu je tvoja nevesta, kišasonka Evrlína. Prečo jej nepobozkáš ruku?
EvičkaBa ešte čo? Ja nevesta toho komedianta? Vari šaliete, radný pán?
SokolováTen človek rozum tratí.
Jelenfy (Potomskému) -či som ti nepoval, az eb adta, aby si ma neprezradil? Celý plán mi pokazíš...
PotomskýNech čert berie tvoje bláznivé plánom, ty beťár! Teraz ide o to, či si ty môj syn Jefenty a či tento tulák?
Jelenský (smeje sa) – sme dvaja synovia!
Jelenfy (otcovi) – Ja vaším synom, pane? (Žmurká.) Kérem, lepšie sa mi prizrite, či sa nemýlite v osobe.
JelenskýVýborne! Ani ten nechce byť jeho synom (Smeje sa.)
EvičkaMamuška, nepojedol radný pán azda bláznivé huby? Mali by sme poslať po lakára!
SokolováUrčite šalie! Radný :pán, čo sa preboha, porobilo? Či vari ani vlastného syna nepoznajú?
Jelenský (smeje sa).
PotomskýHlúpo a  bláznivo tárate, vy opice, a celý váš dom sa tuším na blázinec premenil. Ó, ja nešťastný otec! Som prekliaty! Tak ,čo stojíš, ty trubiroh? Či sa mi raz priznáš, že si mojim synom? Ty akasztófáravaló!129 (Ukáže.) Tu je tvoja budúca pani svokra, hneď jej ruku bozkaj! (Tisne ho.)
SokolováBa ešte kieho čertaja svokra toho komadianta? Ten človek skutočne z rozumu schádza!
EvičkaAmen! Zbláznil sa!
JelenskýVeď puknem od smiechu!
JelenfyNech ma hus kopne, ak tomu všetkému rozumiem!
Notár (vbehne s drábom) – Tu je svedok, pán radný, keď mi nechceli veriť, že som ich syna v koči priviezol. A tento žltý papagáj sa opovážil urážať ma. Kto je cigáň, ha?
JelenfyMňa že ste sem priviezli? Mňa?
NotárVás? (Smeje sa.) Komediantov nech psia mater vozí! My sme toho mladého pána. Je tak mladý pán?
JelenskýSvätosvätá pravda. Ďakujem vám.
PotomskýNuž lapátoš teremtette, či som ja vám toho kázal? Veď tento je môj syn, vy somár!
Notár (smeje sa) – Tento komediant? Ten žltý cikicakoš? Či ste rozum potratili, pán radný?
PotomskýNie ja, ale vy všetci ste blázni, aj tieto opice, aj ten, beťár a tuším celé Kocúrkovo sa zbláznilo. (Jelenfymu.) No, hovor raz, ty beťár. Ty si vyplatil veksľu za učiteľa?
JelenfyAkú veksľu?
PotomskýA zlatý prsteň ty si daroval?
JelenfyPrsteň? Nijaký som nemal!
PotomskýTisíc okovaných hromov, priznáš sa, či nie? Teda kto, do čerta, vyplatil veksľu?
VšetciTento mladík!
Potomský (s úžasom) – Tento...? A kto si ty?
JelenskýKto som? Ja sominkognito!
PotomskýČo?!
JelenfyNie je pravda! Ja som inkognito!
PotomskýČo?!
NotárVýborne, máme dvoch inkognitov, ja budem; tretí!
SokolováSypú sa ako z vreca!
PotomskýMňa tu porazí od jedu!
JelenfyÉdes apám, čo to všetko znamená? Ja celej tej veci norozumiem, édes apám.
PotomskýNo konečne, fiam, ty trubiroh! Poď, nech ťa oblapím, syn môj! Vidiš, tento tulák ťa chcel zo sedla vyhodiť.
SokolováTak tento komediant je vaším synom?
EvičkaNie je možné! Prečo to tajil?
JelenfyDrága kisasszony!130 Vidím, že sa mi tu druhý vták do revíru vkradol, som prinútený zhodiť komediantskú masku a nie ako inkognito, ale ako opravdivý Jelenfy a váš ženích pred vami vystúpiť. Môžem teraz vašu krásnu rúčku pobozkať?
EvičkaNie! Vy si hrajte komédiu v divadle, ale nie so mnou. My všetci tohto mladíka za Jelenfyho máme. No povedz, Janík, je pravda, že si Jelenfy, môj ženích?
JelenskýŽeních hej, Jelenfy nie!
PotomskýAha, aha, aha, tak sa nám predsa kocky obracajú. (Smeje sa.) Predsa nie Jelenfy, ale tulák! (Smeje sa.) Smejte sa, ľudia!
SokolováVy nie ste Jelenfy, naozaj?
JelenskýPrepáčte, to meno mi násilim pririekol tento pán. Prisahal sa a klial, že som Jelenfy a že som ženích slečny Evrlíny, ktorá vraj po mňa koč posiela!
NotárTisíc hromov, preto tak ustavične tvrdil, nieje ten, ktorého hľadám!
JelenskýOn ma nasilu vtiahol do koča a eskortoval. 131
PotomskýÖrdög bujdogatta, vy somár!
NotárBa vy ste somár, radný pán, prečo ste mi tak nariadili?
JelenskýTeda tu som ako Jelenfy, i keď som ním nikdy nebol!
SokolováTeda kto ste vy, preboha?
JelenskýJa? Som slovenský básnik. Inkognito som prišiel do Kocúrkova.
Potomský (smeje sa) – Slovenský básnik, proletár, tulák, emisár!
NotárDráb, kerdajch132marš! Nedobre sme poslúžili! Ešte by nás vymlátili! Marš! (Preč i s drábom)
EvičkaAle ten nápis na prsteni? Veď ten nás všetkých pomýlil.
JelenskýJa za to nemôžem. Podobnosť mena! Nedobre ste čítali písmená na prsteni. Uhádnite teraz!
Evička. číta) – Je-len... a toto je fy.
JelenskýTrošku inak. Skúste ešte raz!
Sokolová (i Evička) – Aha, Jelenský!
JelenskýUhádli ste!
EvičkaSyn olejkára z Turca?
JelenskýÁno, stojí pred vami!
SokolováTo nie je možné!
Potomský (smeje sa).
EvičkaA prečo ste nás nechali v takom nedorozumení?
JelenskýLebo ste mi košík dali. Poznáte tento list? Chcel som odísť, ale nasilu ma sem zavliekli!
PotomskýTak hybaj v čerty, zatratený olejkár! Tvoje lieky nepotrebujeme. Či nie je pravda, frajle Evrlín? Tu mám šťastie predstaviť svojho statočného syna Jelenfyho, vášho ženícha! (Jelenfymu.) No, ty sprosté teľa, tisíc striel, bozkaj ruky! A tu máte moje otcovské požehnanie!
EvičkaNo, no, nieže tak náhlivo, pán radný! Veď tu čo hovoriť i moje srdce, nie?
Jelenfy (kľakne si pred ňou) – Drága kisasszony, môj pôvodný plán bol inkognito o vašu ruku. ..izé ...
Jelenský vidím, že som tu zbytočný. Prepáčte, zabudnite, zbohom!
EvičkaPočkaj, Janík, kam ideš?
PotomskýLen nech ide do čerta, nikto ho nevolá! (Sokolovej.) Ale, meine Gnädige, prečo mu raz neukážu dvere? (Jelenskému.) Aló marš!
SokolováPán Potomský, v mojom dome nie ste radným pánom, tu nemáte čo rozkazovať! Že tento statočný mladík nie je vaším synom, sama sa teším! Jeho šľachetný skutok zachránil nás i pána učiteľa z úžernickych rúk. On je človek a vy ste... Rozumiete?
Potomský (akoby ho ovalil) – Rozumiem!
SokolováA teraz, aby som (s dôrazom) vám... (Ukáže na dvere.)
PotomskýNo, no, meine Gnädige, radšej si ich otvorím sám! (Jelenfymu.) Ty beťár, láncos teremtette,133 to tvoje inkognito i pomaďarčenie mena nám zle poslúžilo! Spitzer ma teraz ukrižuje. Myslim, že sa obesim!
Jelenfy (pre seba) – Teraz mi inšie neostáva, len si két pisztoly do kotrby vstreliť! Ale nie, natoľko som sa ešte nespochabil. Vari pre jednu ženu? (Prítomným.) Moje milé panie! Môžem dúfať, že svojou vzácnou návštevou poctíte naše predstavenie? Bude nám potešenim. Alászolgája! (Odchádza)
(Za scénou tíško počul spev koscov a hrabáčok, ktorý trvá do konca hry.)
Sokolová (Jelenskému) A vás nepustíme! Cnosť sa sama ukáže a vás i proti našej vôli priviedla do nášho domu. A teraz povedzte: chcete byť mojim synom?
Jelenský (bozká jej ruku) – Aké šťastie byť synom takej matky!
EvičkaMoja drahá mamička!
SokolováTak čo? (Smeje sa.) Alebo chceš radšej tamtoho inkognita?
EvičkaNie, mamička, ten nech si ide ďalej inkognitovať!
JelenskýTeda mňa ľúbiš, drahá Evička?
EvičkaZ celej duše! ako kosca som ťa ľúbila. S radosťou ti dávam svoju ruku!
JelenskýA ja ti dávam svoje srdce!

Opona






Previous - Next

Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library

Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC
IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License