Dejstvo
1 1 | jeho manželka M a ň u š a, jej dcéra ~
2 1 | manželka M a ň u š a, jej dcéra ~
3 1 | pán v Hahure V 1 h a, Sajhina slúžka ~
4 1 | K o f a ~ Čipka, prostá
5 1 | Sedliaci a sedliačky ~ ~
6 2 | dvor. Stôl, na ňom fľaše a poháre. V úzadí brána, naboku
7 2, 1 | Ošust, Mrňúz, Čipka, Bagzi ~a niekoľko podnapitých zemanov ~
8 2, 1 | do školy trinásť rokov, a keby som bol chodil ešte
9 2, 1 | päť deklinácií. ~ Čipka -A keby si bol chodil ešte
10 2, 1 | dobrého advokáta. ~ Bagzi - A po štvrtých trinástich bol
11 2, 1 | znamenite do ferble, vhistu a preferansu. Vie tiež zaobchádzať
12 2, 1 | tiež zaobchádzať s puškou a loveckými psami. Potom zná
13 2, 1 | tiež všetky pekné paničky a nevesty a je im dobre známy.
14 2, 1 | pekné paničky a nevesty a je im dobre známy. Pilnosť
15 2, 1 | mesiace raz navštívil školu a vtedy nás vždy náležite
16 2, 1 | celú hrsť tvrdých toliarov, a keď mi vručil svedectvo,
17 2, 1 | vrecka. ~ (Zemani sa smejú a niektorí mu pritakávajú.) ~
18 2, 1 | byť ako farári, rechtori a kasnári. ~ Gejza (šibne
19 2, 1 | Gejza (šibne korbáčom a zakrúti sa na päte) - Nech
20 2, 1 | Všetci - Éljen! ~ Mrňúz - A školské učenie svoje doplnil
21 2, 1 | vykotí jednu novú. ~ Mrňúz - A kde učení pre samú učenosť
22 2, 1 | poukázaním na Ošusta) - A tu tovariš mojich učených
23 2, 2 | predošlým z kaštieľa Kobozy a Vybubnovaná ~ Mrňúz - Náš
24 2, 2 | svedectvá. ~ Vy b u b n o v a n á - Ďakujem úctivo za
25 2, 2 | musíme ešte rozmnožovať a utvrdzovať našu stránku. ~
26 2, 2 | Všetci naši zhromaždia sa a prenocujú tu ako v tábore
27 2, 2 | prenocujú tu ako v tábore a potom hromadne do Krivočian. (
28 2, 2 | zemianstvo dani podvrhnúť a z nás samých sedliakov porobiť. ~
29 2, 2 | Kobozy (odvedie Mrňúza nabok a dá mu do ruky bankovku) -
30 2, 2 | ctiteľ ženského pohlavia a milovník takýchto líčok. ~(
31 2, 2 | Gejza, hroziac im korbáčom, a Ošust.) ~ Vybubnovaná -
32 2, 2 | oviec, dvanásť sudov vína a množstvo zrna zo sypárne.
33 2, 2 | Chlapec sa ničomu nenaučil a tá háveď zemianska je nespoľahlivá.
34 2, 2 | pojedia, dajú si zaplatiť - a v rozhodnej chvíli ťa zradia. ~
35 2, 2 | mladí nie veľmi sa návidia a skrbná Sajha trhuje s dcérou
36 2, 3 | Ináč nedá. ~ Kobozy - A u teba by sa nenašlo dačo
37 2, 3 | spôsob, že všetko nechá u mňa a ešte bude rád, jestli sa
38 2, 6 | Gejza ~ (Prichádza Kozák a Gejza.) ~ Kobozy - Ako
39 2, 6 | náležajúcou mocou ruším a vás prísne napomínam, neopovážte
40 2, 6 | konvent vypovedať môže, a keď žiadam zadržanie konventu,
41 2, 6 | múry kostola na hŕbu letia a s učiteľom v sedliackej
42 2, 6 | chalupe bývame. Cirkev hynie a vy s jej kapitálmi robíte
43 2, 6 | zvlášte teraz, v čase svadby a obnovy úradov. ~ Gejza -
44 2, 6 | pomaďarčili. ~ Kobozy - A akú by sme potom mali prednosť
45 2, 6 | jazyka, ak má byť slobodná a mocná. A kto slovenskú reč
46 2, 6 | má byť slobodná a mocná. A kto slovenskú reč zastáva,
47 2, 6 | verejne na stolici obžalujem a učiním návrh, aby sa zaviedla
48 2, 6 | planý štylista. ~ Kobozy - A ja som už nôty potratil.
49 2, 6 | roboty. (Švihne korbáčom a vykrúti sa na päte.) ~
50 2, 6 | svete, ktoré z nôt hovoria a z románov vzdychajú. ~
51 2, 7 | osoby: záhradníka, kľúčiara a kuchára. Preto zakaždým,
52 2, 7 | nech vľúdne pobozkajú rúčku a nedajú ničím najavo svoje
53 2, 7 | opovrhnutie. ~ Kobozy - A nech hľadia uhladiť jej
54 2, 7 | vkusu. ~ Vy b u b n o v a n á - Nech sa držia ticho
55 2, 7 | á - Nech sa držia ticho a krotko, ako čoby vodu nevedeli
56 2, 7 | nevedeli pomútiť. ~ Kobozy - A hotový boli vo dne v noci
57 2, 7 | dne v noci s ňou sa modliť a spievať. ~ Vybubnovaná -
58 2, 7 | dobrým gazdom. ~ Kobozy - A skrbcom, proti ktorému je
59 2, 8 | úbore, za ňou Gacek, Ošust a Cica.) ~ Vybubnovaná -
60 2, 8 | Cica.) ~ Vybubnovaná - A, to je pekne! Vítame srdečne
61 2, 8 | nie je div. ~ Kobozy – A jeho milosť pán brat Chreňovský? ~
62 2, 8 | Kobozy - Jednako kone a pani sestra musia si oddýchnuť. (
63 2, 8 | nech dajú pekne očistiť koč a išpánovi, nech ho dá namastiť. ~
64 2, 8 | natrhať čerstvých kvetov a uvi čo najkrajšiu kytku
65 2, 8 | veľkomožnej črievičky od prachu a pošli kuchára. ~ Rároch (
66 2, 8 | črievičky krídlom svojho kabáta a odíde). ~ Vybubnovaná -
67 2, 8 | Gejza (vyvalí jazyk a zvrtne sa na päte, Kobozy
68 2, 8 | Čeľaď i tak neradi meníme a ona aj nerada odchádza,
69 2, 8 | pozrú, musí onemocnieť; a na koho všetci traja, umrieť. ~
70 2, 8 | nádchu, som zachrípnutý a vôbec nemám teraz chuti
71 2, 8 | že nemajú v obci kostol a farára svojho náboženstva. ~
72 2, 8 | Zapriahne sa v nedeľu, a sme tam. ~ Sajha - Bezpochyby
73 2, 8 | dedinách, keby tých kostolov a farárov nebolo? Kostoly
74 2, 8 | skorej prešli tieto starosti a každodenné výdavky. Neverila
75 2, 8 | sestra, čo nás to stojí a ešte bude stáť, keď chceme
76 2, 8 | keď chceme synovi nášmu - a dúfam, že aj ich - zaopatriť
77 2, 8 | Vybubnovaná, Sajha a Kobozy odídu do kaštieľa.
78 2, 8 | Vidíš, Cica, cigánstvo a pokrytectvo nie je iba naším
79 2, 9 | Vrátami prichodí Rároch a Chruňo.) ~ Ošust - Bude
80 2, 9 | dáš jedno mne. ~ Rároch - A oni, Cica, nevzali by druhú? ~
81 2, 9 | ty zlodej.” ~ Ošust - A ja už viem, načo to padne,
82 2, 9 | obstáť pri tej Vybubnovanej a jej rozpustilcovi. ~ Ošust -
83 2, 9 | veľkomožný.” ~ Chruňo - A prečo ju nazývate Vybubnovanou? ~
84 2, 9 | na jej dcéru.. ~ Cica - A s čeľaďou u vás ako? ~
85 2, 9 | hneď po príchode pýtal jesť a hltal si tak pažravo. ~
86 2, 9 | Na raňajky mi nedala nič a už včera ma vzala na tenkú
87 2, 9 | ruka odchýli trochu vráta a položí dnu zaviazaný košík.) ~
88 2, 10| Kobozy, Vybubnovaná , Sajha a Gejza ~ (2 kaštieľa prichádzajú
89 2, 10| Kobozy, Vybubnovaná, Sajha a Gejza.) ~ Kobozy - Čo za
90 2, 10| Rároch - Čo hľadajú, a keď nájdu, hnevajú sa. ~
91 2, 11| vojačka. ~ Vybubnovaná - A prečo si ju nezlapala? ~
92 2, 11| nezlapala? ~ Kavka - Podvrhla a utiekla. ~ Sajha - Bezbožná
93 2, 11| majera. (Cica vezme košík a odíde. Za ňou Ošust, Rároch,
94 2, 11| páči. (Podá Sajhe rameno a odídu i s Kobozym do kaštieľa.) ~
95 2, 11| pán, od koho je ten dar a pre koho. ~ Gejza - Viem,
96 2, 11| ju korbáčom.) Kavka - A mám už za to i odmenu. ~
97 2, 11| som, to vieš. (Šibne ju a odíde do kaštieľa.) ~ Kavka –
98 3, 1 | dozvedela, že ho vypúšťame a len pred jej návratom zatvárame. ~
99 3, 1 | viem, že doma kvapky nemáte a že grajciarom nevládneš. (
100 3, 1 | materi list. ~ Jablonkay - A čo písať? ~ Ľudmila - Za
101 3, 1 | napíšeš. ~ Jablonkay - A ty si zaviaž najpotrebnejšie
102 3, 2 | oddáš panej, keď sa navráti, a tieto šaty príjmi odo mňa
103 3, 2 | Dá jej šaty.) ~ Vlha - A ďalekože, panička? ~ Ľudmila -
104 3, 2 | Vlha - Mlčať nie je hriech a čo poviem, bude pravda. ~
105 3, 2 | Ľudmila - Víno prinesieš a podáš pánovi. Zbohom! Ty
106 3, 2 | poslušnosť. ~ (Ľudmila a ]ablonkay odídu.) ~ Vlha -
107 3, 2 | hoci hneď bude obesený. A keď sa vráti Sajha a nenájde
108 3, 2 | obesený. A keď sa vráti Sajha a nenájde paničku doma, budeže
109 3, 3 | Vlha - Spomínam búrku, a ona tu. Ale ako sa stalo,
110 3, 3 | i teraz. Zosadla v poli a mne kázala hodiť do koša
111 3, 3 | potok. ~ Chruňo - Tak. A káže mu kvoknúť, aby ju
112 3, 3 | Smeje sa.) ~ Vlha - A Mitra sa vzpieral a pani
113 3, 3 | Vlha - A Mitra sa vzpieral a pani ho zbila. To chceš
114 3, 3 | na svojom chrbte nosil, a to zadarmo. Dajte si lavicu
115 3, 3 | lavicu urobiť, keď ste páni a máte les.” ~ Vlha - Veď
116 3, 3 | nahovárať Mitru, potom hroziť a zlorečiť a jazyčnica Mitraňa
117 3, 3 | potom hroziť a zlorečiť a jazyčnica Mitraňa ako podskakuje,
118 3, 3 | podskakuje, tak podskakuje a tlčie si päsťou ~do dlane: „
119 3, 3 | Mitra kvokol ako obyčajne a stará ropucha vyliezla mu
120 3, 3 | vytiahla. ~ Vlha (smeje sa) - A taká ide domov? ~ Chruňo -
121 3, 3 | šaty, strhla suché z plota a Sajha sa u nej preobliekla. (
122 3, 3 | preobliekla. (Smeje sa.) ~ Vlha - A košíky ochránila? ~ Chruňo -
123 3, 3 | vojna. Mňa uvarí, upečie a zje. ~
124 3, 4 | oblečený.) ~ Sajha - Koza a zahrada. Panička je kde? ~
125 3, 4 | Pekné gazdovstvo. Odísť a zanechať dom a kľúče na
126 3, 4 | gazdovstvo. Odísť a zanechať dom a kľúče na slúžku. ~ Vlha -
127 3, 4 | Tebe dám cmaru s chlebom a Chruňo ničoho nepotrebuje.
128 3, 4 | domnievajú, že ťa klamú, a sami bývajú oklamaní. ~
129 3, 4 | Spredku krúti chvostom, a odzadku breše. ~ Chreňovský -
130 3, 4 | Sajha - Viac ako chceli a myslia. ~ Chreňovský -
131 3, 4 | starej tvári, prázdny mech a klas bez zrna. ~ Chreňovský -
132 3, 4 | za sebou. ~ Chreňovský - A celkom sa už čím hore tým
133 3, 4 | použiť pre svoje zámery, a Sajha ich. ~ Chreňovský -
134 3, 4 | Chreňovský - Nie je každý ty a nie každý ja, čo i najkrajnejšie
135 3, 4 | hľadá peniaze. ~ Sajha - A ja jeho dedičstvo. Jemu
136 3, 4 | ale povymieňam majetky a podržím sama. Budem ho potom
137 3, 5 | rohov narodil, ťahať nevie a na mäso je priplaný. ~
138 3, 5 | doma dievčinu na vydaj. A ja mám pre nevestu čosi
139 3, 5 | jedného majetku. ~ Moser - A keby som nebol utisnutý,
140 3, 5 | zlatých. Len veľká bieda a nedostatok ma prinútili,
141 3, 5 | Nie tak. Pani dá dvetisíc a kontrakt sa napíše na tri.
142 3, 5 | vieš. ~ Moser (sadne si a píše, Sajha vyberá spoza
143 3, 5 | Prosím podpísať. (Chreňovský a Sajha podpíšu. Moser vezme
144 3, 5 | to decko? Nadchodí noc, a jej niet. Nepovedala tebe,
145 3, 5 | som ju nemocnú v posteli a teraz jej niet. ~ Chreňovský (
146 3, 5 | zvláštnosti Vašej povahy a bol a som Vám vo všetkom
147 3, 5 | zvláštnosti Vašej povahy a bol a som Vám vo všetkom poslušná.
148 3, 5 | ale išli bez mojej vole a vedomia zapredať ma do rúk
149 3, 5 | tak pohŕdam ako on mnou a Vami, musela som hľadať
150 3, 5 | ja Vás vždy v mojom nosiť a za Vás sa modliť budem.
151 3, 5 | mala, nikdy ťa viac nechcem a neodpustím ti ani na smrteľnej
152 3, 5 | posteli. ~ Chreňovský - Dobre a statočne učinila. Chcela
153 4, 1 | 1~Läuser a Barkes (obzerajú ručnicu). ~
154 4, 1 | Je to ešte len nevedomý a rozpustilý chlapec. ~ Barkes -
155 4, 1 | koňoch, brűderle. ~ Barkes - A my neobmedzujme štedrosť
156 4, 1 | potrebný celý les na palice a prúty. ~
157 4, 2 | prichádza Gejza, Vybubnovaná a Kobozy.) ~ Läuser – Synovia
158 4, 2 | ručnicu Gejzovi.) ~ Barkes - A porúčajú sa do lásky novému
159 4, 2 | prijímam. (Šibne Barkesa a oprie ručnicu o stenu.) ~
160 4, 2 | sťažnostiach. Sedliak pije, a potom nechce platiť. ~
161 4, 2 | Gejza (švihne korbáčom a vykrúti sa na päte) - Teraz,
162 4, 2 | Sedliaci nám všetko zvozia a porobia zadarmo. Vyženiem
163 4, 2 | Vyženiem celú dedinu na cesty a potom hajde ku kaštieľu,
164 4, 2 | cestu dáme si teraz vystlať. A dary ani nepostačia odberať.
165 4, 2 | pritom mi bude mladá nevesta. A tá kľampa Maňuša ~len-len
166 4, 2 | práva ako žobrák nečistý hyd a sedliaci tak stavajú rohy,
167 4, 2 | kujonmi tak pánbratovať a lízať ako stými zemianskymi
168 4, 2 | Teraz musíš slúžnych zvádzať a hostí, aby tvojmu poddanému
169 4, 2 | slobodno bez pravôt. ~ Gejza - A toto právo použijeme pri
170 4, 3 | Ošust, Maňuša~ (Gacek a Ošust privádzajú Maňušu.) ~
171 4, 3 | úradu. (Pristúpi k Maňuši a šibne ju.) Ako ti meno? ~
172 4, 3 | Gejza - Bude sa krstiť znovu a ty budeš za krstného otca. (
173 4, 3 | Maňušu.) ~ Maňuša - Boha, a tohoto vášho pomocníka. (
174 4, 3 | násilne o česť priviedli a skazili všetko moje šťastie. ~
175 4, 4 | Predošlí, Rojkovička, sedliaci a sedliačky ~ (Prichádza
176 4, 4 | Za ňou hromada sedliakov a sedliačok.) ~ Rojkovička -
177 4, 4 | moje bolestné dieťa? ~ M a ň u š a - Tu, matka. Ratujte
178 4, 4 | bolestné dieťa? ~ M a ň u š a - Tu, matka. Ratujte ma! ~
179 4, 4 | vy psi náhončí! ~ (Gacek a Ošust odstúpia.) - Ty vstaň,
180 4, 4 | Ošust, chyťte ich. ~ (Gacek a Ošust pristúpia bližšie.) ~
181 4, 4 | nožom.) ~ Gejza (obíde ju a lapí jej ruky odzadu) -
182 4, 4 | Poznali ste môjho muža a jej otca. Bol poctivý remeselník.
183 4, 4 | dievča. Bujdoš ju zhanobil a teraz chce trestať v nej
184 4, 4 | Medzi sedliakmi šepot a hnutie.) ~ Jeden - To je
185 4, 4 | oborí sa na sedliakov) - A vy, holomci, čo tak chcete?
186 4, 4 | dám ho zviazať do kozla a vrhnúť na tri dni do psiarne.
187 4, 4 | Vybubnovaná, Kobozy, Gacek a Ošust utekajú do kaštieľa.) ~
188 4, 4 | nimi! Potrepeme všetko sklo a donútime ich tancovať naboso
189 4, 4 | Gacka nadejeme na kôl a tam musí zjesť funt bankoviek
190 4, 4 | ktorý vyrástol na zemiakoch a na kyseli. ~ Gejza (zjaví
191 4, 4 | kaštieľa, vystrelí z ručnice a zmizne) . ~ Všetci - Ba!
192 4, 5 | Prichádza Kozák, Cica a Kavka.) ~ Kozák - Farníci
193 4, 5 | pozhovejte, počúvajte. (Tlačenica a vrava utíchne.) Chcem prehovoriť
194 4, 5 | Kozák - Ja vám teda radím a nakazujem: Choďte domov. ~
195 4, 5 | vojsko. Pomnite na Merník a Terebeš. ~ Je d e n - Nech
196 4, 6 | Kobozy, Vybubnovaná, Gacek a Ošust.) ~ Vybubnovaná -
197 4, 6 | byť kvetom spoločnosti, a len smrad rozširujete. Pokladáte
198 4, 6 | ste sa tisícimi nadprávami a užívate ich len na konečné
199 4, 6 | Gejzíčko! Kázeň jeho je pre nás a zasluhuje bedlivé pováženie. ~(
200 4, 6 | fagana. ~ (Gacek, Ošust a Cica odídu.) ~ Rojkovička -
201 4, 6 | karty. Nastáva jej cesta, a na tej ceste bude zbavená
202 4, 6 | s koperdaňom. ~ Kavka - A či to nie je najmúdrejšie
203 4, 6 | vidíš, ako slabá včielka a Gejza ako slon. Bodni ho,
204 4, 6 | ako chceš, on to nepocíti, a ty zhynieš. Keď sa koperdaňa
205 4, 6 | decka, lež žiaľ i seba. A vo svete pravdy niet. Lož
206 5, 1 | Kavka, Maňuša ~ (Kavka a Maňuša sedia v kúte. Pri
207 5, 1 | Nič sa neboj. ~ Maňuša - A keď sa mi decko v nepríhodný
208 5, 2 | krčmárka ~ (Prichádza Mrňúz a Barkes. Občas sa zjaví krčmárka.) ~
209 5, 2 | šklbana, čo má tri slivy a štyri brázdy? ~ Barkes -
210 5, 2 | Gejzu chmáry. ~ Maňuša - A čo by to len povedali tí
211 5, 2 | dobrovoľne na tieto reštaurácie a voľby na snemy. ~
212 5, 3 | Prichádzajú Čipka, Bagzi a niekoľko drobných zemanov
213 5, 3 | rózsa, tulipán, ~csapurdos a vicispán, ~Kobozy je slúžny
214 5, 4 | podvrhlo jeho utešený kvietok. A decko roztrhali na dvore
215 5, 4 | Nebude slúžnym! ~ Mrňúz - A už vraj sedem dievčat otrávil. ~
216 5, 4 | takým oplanom! ~ Mrňúz - A sprostým chlapom. Hanba
217 5, 4 | svedčí. U chlapcov rozum a múdra rada. Tí starí sa
218 5, 5 | Žajdlík ~ (Prichádzajú Holba a Žajdlík.) ~ Holba - Ako
219 5, 5 | keď vám pravdu vravím. A kam idete? ~ Žajdlík -
220 5, 5 | Kavka - Ešte vám necháme. A hneď teraz obe vaše mierky
221 5, 5 | Kavka - Do vrchu zosadneme a pôjdeme peši chodníkom. ~
222 5, 5 | peši chodníkom. ~ Holba - A máte dáke noše? ~ Maňuša -
223 5, 5 | tento košík. ~ Holba - A čo v ňom máte? (Chce nazrieť.) ~
224 5, 5 | Kavka (chytí Holbu a Žajdlíka za ruky) - Poďte.
225 5, 5 | vtedy sú kone čudovite mocné a bystré. ~ Hostinská (nalieva,
226 5, 5 | Hostinská (nalieva, Holba a Žajdlík pijú. Medzitým odíde
227 5, 6 | Vchádzajú drotáci Fedor a Vaško. Hostinská skladá
228 5, 6 | skladá na stole svoju letnicu a súčasne sa modlí.) ~ Hostinská -
229 5, 6 | tvojo . . . ~ F o d o r - A kde bryndza? ~ Vaško –
230 5, 6 | tak i na žemi. ~ Fedor - A kde chliba? ~ Vaško - Ta
231 5, 6 | nám dnes. . . ~ Fedor - A kde soli? ~ Vaško - Ta
232 5, 6 | bez soli. ~ Hostinská - A odpusc nam naše viny, jako
233 5, 6 | holoden? ~ Vaško - Tancuje a špivaje. ~ Hostinská -
234 5, 7 | 7~Predošlí, Holba a Žajdlík ~ (Vracajú sa
235 5, 7 | Žajdlík ~ (Vracajú sa Holba a Žajdlík.) ~ Holba - Krčmáročka!
236 5, 7 | dohaniajut. ~ Žajdlík - A kam bežali? ~ Vaško - Znaje
237 5, 7 | Mohli sme my tam kričať a hvízdať až doteraz. A čo
238 5, 7 | kričať a hvízdať až doteraz. A čo teraz s tým košíkom. ~
239 5, 7 | košíkom. ~ Žajdlík - Košík a plachtu im navrátime, ak
240 5, 7 | odbiehať. (Odíde.) ~ Žajdlík - A vy, krčmáročka, rozložíte
241 5, 7 | prehnala matír divuškyna nožem a ju zasa zastrilil otec pančuv. ~
242 5, 7 | Fedor - Ľude sia pozbihali a vybili ciluju pansku rodinu,
243 5, 7 | vybili ciluju pansku rodinu, a palotu zažgli. ~ Žajdlík -
244 5, 7 | Hostinská - Také, co dychajú a plaču. ~ Holba - Čuo? (
245 5, 7 | na ne pamätať. ~ Holba - A prečo mne z dlane prorokovala,
246 5, 7 | hovorili pravdu. ~ Vaško - A čestno vam skazala, čto
247 5, 7 | čto vas choče obmaniti, a vy neponjali. ~ Holba -
248 5, 7 | aby som aj vzau celého, a teba okrivdiu. ~ H o l
249 5, 7 | najesť i dvanáste. ~ Holba - A pri dvanástich trináste,
250 5, 7 | pri trinástich štrnáste a tak až do sta. Psi sme my,
251 6 | námestie s priečnou ulicou a chrámom v úzadí ~
252 6, 1 | chcel hlasovať so zemanmi, a potom holomka statočne pomlátili,
253 6, 1 | keby mi nebolo ľúto decka a tých biednych ľudí, ktorým
254 6, 2 | Holba s košíkom na chrbte a Žajdlík s bičom v ruke.) ~
255 6, 3 | Vlha~ (Prichádza Sajha a Vlha.) ~ Sajha - Ty, čo
256 6, 3 | drahocennosť, pozrie na ňu a už mu zaplať. A dobre. Ale
257 6, 3 | pozrie na ňu a už mu zaplať. A dobre. Ale čo robiť? Musím
258 6, 4 | tieto perly. ~ Moser (vezme a ohliada perly) - Dvadsiatnik. ~
259 6, 4 | naplnené voskom. ~ Sajha - A tie pracky? ~ Moser - Pozlátená
260 6, 4 | Moser - Som žid. (Vezme úpis a číta.) „ Ja pánu bohu dobre
261 6, 4 | dobre známy syn istej matky a neistého otca dávam týmto
262 6, 4 | Teraz i plachtu odvrhnem a budem líhať na holej slame. ~
263 6, 5 | panička je tu! ~ Ľudmila - A ty tu čo robíš, Vlha? ~
264 6, 6 | vaše požehnanie. ~ Sajha - A si už pod čepcom? ~ Ľudmila -
265 6, 7 | Vybubnovaná~ (Prichádza Kobozy a Vybubnovaná.) ~ Vybubnovaná -
266 6, 7 | však Kobozym. ~ (Kobozy a Vybubnovaná odídu.) ~ Sajha -
267 6, 7 | čo som nakúpila otcovi a materi. ~ (Odídu.) ~
268 6, 8 | Kavka, Maňuša~ (Maňuša a Kavka vyjdú z úkrytu.) ~
269 6, 8 | gavalier vstal dnes hore zadkom a prekročil prah ľavou nohou.
270 6, 8 | námesačník. Po strechách lezie, a predsa krk nezlomí. Keď
271 6, 8 | chcem oklamať, vystríham a predsa sa podarí. ~ Maňuša -
272 6, 8 | nepoznáš. (Urobí sa chromou a hovorí s ústami vykrivenými
273 6, 9 | že sce taky jakyši „vraj” a „čuo”. ~ Holba - Nuž dieťa
274 6, 9 | ako opica mladé. ~ Kofa – A kde ste ho vzali? ~ Holba -
275 6, 9 | kňaz, čo má líca ako vahany a brucho ako môj Pejo, otvoriu
276 6, 9 | Bou som i tam, žena božia, a vyhrau som pár palíc na
277 6, 9 | Kofa - Ubohý človeče! A keľo mace doma dzeci? ~
278 6, 9 | Keby si nechodila o troch a nehovorila do ucha, povedal
279 6, 9 | zaprorokujem, čo ti náleží robiť, a poviem ti to, keď chceš,
280 6, 9 | zapriahni koníky - ~ Holba - A odvez spánombohom žene vzácny
281 6, 9 | zakrytý košík dozadu do voza a neobzeraj sa. ~ Holba -
282 6, 9 | neobzeraj sa. ~ Holba - A čo z toho? ~ Kavka - Nezájdeš
283 6, 9 | Kavka - Nezájdeš ďaleko a košík zmizne. ~ Holba -
284 6, 9 | vie i zarmútiť i potešiť a ktorej nikto neverí, keď
285 6, 11| Ľudmila, z druhej strany Vlha a Chruňo.) ~ Vlha - Nech
286 6, 12| vyhoreli? ~ Chruňo - Dohola a dočista. ~ Sajha - Odkiaľ
287 6, 12| nami starý pán. ~ Sajha - A vyniesli dačo z domu? ~
288 6, 12| starého pána. ~ Sajha - A statok? ~ Chruňo - Pečienka. ~
289 6, 12| pre zisk zabúdať na česť a poslušnosť, priväzovať celú
290 6, 13| matka, môj Jablonkay. Smúť a raduj sa s nami. Matka prišla
291 6, 13| tento poklad môjho srdca, a budem blažený, ak mi to
292 6, 13| chvíle nazývam vás matkou a rád vás doopatrujem do smrti. ~ (
293 6, 14| 14~Holba a Žajdlík~ (Prichádzajú
294 6, 14| Žajdlík~ (Prichádzajú Holba a Žajdlík.) ~ Žajdlík - To
295 6, 14| poobzerá, či ho nikto nevidí, a chmat košík pod plášť. Ja
296 6, 14| plášť. Ja som šibol kone a hijó! Dobre, že som ľudí
297 6, 15| Husár, niekoľkí zemania a sedliaci~ (Prichodia Läuser,
298 6, 15| Mrňúz, Čipka, Bagzi, husár a niekoľko zemanov a sedliakov.) ~
299 6, 15| husár a niekoľko zemanov a sedliakov.) ~ Läuser -
300 6, 15| košík doma. ~ Husár - A dáš nálezné? ~ Barkes -
301 6, 15| Husár - Daj teda, žide, a na si svoje. (Vezme peniaze,
302 6, 15| Vezme peniaze, odovzdá košík a odíde.) Läuser - Čo je
303 6, 15| vopchá ruku pod plachtu a zvraští tvár.) – Vráť mi
304 6, 15| počul plakať. ~ Barkes - A prečo si nepovedal? ~ Holba -
305 6, 15| váš? ~ (Smiech. Žajdlík a Holba odídu.) ~ Barkes -
306 6, 16| 16~Predošlí (bez Barkesa a Läusera), Kobozy , Vybubnovaná~ (
307 6, 16| Vybubnovaná~ (Prichádza Kobozy a Vybubnovaná.) ~ Kobozy -
308 6, 16| u nás, dali si zaplatiť a potom nás zradili. ~ Vybubnovaná -
309 6, 16| Bagzi - Ba to hanba, hostiť a potom na oči vyhadzovať. ~
310 6, 16| vyhadzovať. ~ Kobozy - A ešte môjho náčelníka zbiť,
311 6, 16| povyšovať? ~ Kobozy - J a? Koho? ~ Mrňúz - Toho vášho
312 6, 16| povýšili na zemianstvo. A ak viete, že nie je, načo
313 6, 16| zemianske právo. (Okrem Kobozyho a Vybubnovanej všetci odídu.) ~
314 6, 16| fajčiar, snovateľ dlhov a neviestkár, ako si ty. Tu
315 6, 16| Tu sme s hanbou prepadli a doma len-len že nás poddaní
316 6, 16| chválila, keď otĺkal čeľaď a poddaných a s učiteľom robil
317 6, 16| otĺkal čeľaď a poddaných a s učiteľom robil zlostné
318 6, 16| držal na krátkej svorke a dával si mu príklad všetkých
319 6, 16| si ošedivel. ~ Kobozy - A ty si pravá mníška, odkedy
320 6, 17| Gejza s korbáčom v ruke a Gacek so zaviazaným okom.) ~
|