Dejstvo

 1     1   |                     M a ň u š a, jej dcéra ~             Gejza,
 2     1   |                       Jablonkay, jej milenec                         
 3     2, 2|          Bude nás len mrzieť, ak jej dačo nadškrtneš. ~
 4     2, 6|      bývame. Cirkev hynie a vy s jej kapitálmi robíte reštaurácie.
 5     2, 7|            A nech hľadia uhladiť jej bigotnému vkusu. ~  Vy b
 6     2, 9|    obstáť pri tej Vybubnovanej a jej rozpustilcovi. ~  Ošust -
 7     2, 9|          panstvo zlakomilo sa na jej dcéru.. ~  Cica - A s čeľaďou
 8     3, 1|         Jablonkay - Matku omlúva jej známa slabosť, ale tvoje
 9     3, 1|       síce o to, keď čas ochladí jej vzrušené náruživosti, lež
10     3, 1|          ho vypúšťame a len pred jej návratom zatvárame. ~  Jablonkay -
11     3, 1|      grajciarom nevládneš. (Dáva jej peniaze, ~Ľudmila sa zdráha
12     3, 2|         odo mňa na pamiatku. (Dá jej šaty.) ~  Vlha - A ďalekože,
13     3, 2|         nezmieniš, rozumieš? (Dá jej hrsť peňazí.) ~  Vlha -
14     3, 3|         koči boli dva košíky, čo jej v Chujave darovali ,jeden
15     3, 3|            Vlha (smeje sa) - Tak jej treba! ~  Chruňo - Keď vyšla,
16     3, 3|            Chruňo - Nie, Mitraňa jej odbehla po šaty, strhla
17     3, 3|        než svoju dušu. – Počujem jej hlas na dvore. Väzňa vypustila
18     3, 4|          sprostácka špehovala na jej tajomstvá. ~  Chreňovský -
19     3, 5|        to decko? Nadchodí noc, a jej niet. Nepovedala tebe, kam
20     3, 5|        nemocnú v posteli a teraz jej niet. ~  Chreňovský (číta) – „
21     3, 5|        si s ňou snoval, kázal si jej utiecť. Roztlčiem na kusy
22     4, 2| Vybubnovaná - Päťdesiat korbáčov jej tu; na dvore, že až krv
23     4, 4|      život milý, nech sa mňa ani jej nedotýka. (Hrozí nožom.) ~ 
24     4, 4|           Gejza (obíde ju a lapí jej ruky odzadu) - Takto, vy
25     4, 4|         Poznali ste môjho muža a jej otca. Bol poctivý remeselník.
26     4, 6|     kaštieľa.) ~  Gejza - Vráťte jej koperdaňa. Nech ide. (Odíde
27     4, 6|  neskúsenú nevinnosť. Veštila si jej, že bude veľká pani. ~ 
28     4, 6|  vykladala Maňuši karty. Nastáva jej cesta, a na tej ceste bude
29     4, 6|      ceste bude zbavená toho, čo jej je najmilšie i najošklivejšie. ~ 
30     5, 7|         všetky vlasy vytrhá, keď jej takýto zárobok prinesiem.
31     6, 4|     pripustila k srdcu, ako čoby jej už grajciara nebolo zostalo. ~
32     6, 7|      Naozaj! Chcela probovať, či jej to pristane. Ó, pristane,
33     6, 7|        Ten čepiec je už pevný na jej hlave. Prisahala s Jablonkaym. ~