Dejstvo
1 1 | z Liptova ~ Jablonkay, jej milenec
2 2, 2 | to chcú povedať, že pán Jablonkay platí svojim i v hotových -
3 2, 2 | každému. ~ Kobozy - Veď pán Jablonkay dáva svojim po dva, ja dám
4 2, 2 | tom, že krajine slúžia. Jablonkay chce urodzené zemianstvo
5 3, 1 | 1~Ľudmila, Jablonkay ~ (Ľudmila číta, vchádza
6 3, 1 | Ľudmila číta, vchádza Jablonkay.) ~ Ľudmila (prekvapene) -
7 3, 1 | priviedla ťa neočakávane? ~ Jablonkay - Tichšie, Ľudmila, lebo
8 3, 1 | vysvetliť tvoju prítomnosť? ~ Jablonkay - Ako túžbu ešte raz ťa
9 3, 1 | dakedy na mňa pomyslíš. ~ Jablonkay - Matku omlúva jej známa
10 3, 1 | vystriehol príhodnú chvíľu? ~ Jablonkay - Matka do Chujavy, ja do
11 3, 1 | nechcela povedať, kam ide. ~ Jablonkay - Bez tvojho vedomia chce
12 3, 1 | mohylu jednou slzou. ~ Jablonkay - Tak zúfalo, Ľudmila? ~
13 3, 1 | chápeš moju zúfalosť. ~ Jablonkay - Poď teda so mnou. Dáme
14 3, 1 | požehnania rodičovského? ~ Jablonkay - To, alebo násilný sobáš
15 3, 1 | by sa dakedy udobrila. ~ Jablonkay - Pričiním sa síce o to,
16 3, 1 | tvojej veľkomyselnosti. ~ Jablonkay - Kde je otec? ~ Ľudmila -
17 3, 1 | jej návratom zatvárame. ~ Jablonkay - Je to už známe. Podivná
18 3, 1 | podobá sa na almužnu. ~ Jablonkay - Odoprieš potrebného občerstvenia
19 3, 1 | mojím menom materi list. ~ Jablonkay - A čo písať? ~ Ľudmila -
20 3, 1 | prijímam, čo napíšeš. ~ Jablonkay - A ty si zaviaž najpotrebnejšie
21 3, 1 | Ľudmila - Som hotová. ~ Jablonkay - I ja s listom. Poďme. ~
22 3, 2 | nevieš, kam som odišla. ~ Jablonkay - O mne sa nezmieniš, rozumieš? (
23 3, 5 | Sajha - To ten šklban Jablonkay. (Zdvihne list.) Písmo jeho.
24 5, 2 | brázdy? ~ Barkes - Pán Jablonkay je síce chudobný zeman,
25 5, 3 | daktorí boli u Berkesa, kde Jablonkay hostí. Ledva utiekli s celými
26 5, 4 | Éljen Kobozy! - Éljen Jablonkay!” Čipka vyzrie.) ~ Čipka -
27 6, 7 | kameň. ~ Vybubnovaná - Jablonkay predchytil nášmu Gejzovi
28 6, 10| Za scénou počuť: Éljen Jablonkay! Kavka vyzrie.) Ale dnes
29 6, 13| 13~Predošlí, Jablonkay~ (Príde Jablonkay.) ~
30 6, 13| Predošlí, Jablonkay~ (Príde Jablonkay.) ~ Ľudmila - Hľa, matka,
31 6, 13| Ľudmila - Hľa, matka, môj Jablonkay. Smúť a raduj sa s nami.
32 6, 13| všetko, ale je zmierená. ~ Jablonkay - Uznávam sa vinným, že
33 6, 13| materinské požehnanie s vami. ~ Jablonkay - Od tejto chvíle nazývam
|