6

Predošlí, Sajha

  (Prichodí Sajha.)
  Sajha - Ušiel, šelma, bodaj by si osemdesiat ráz krky dolámal! (Zbadá Ľudmilu.) Á!
  Vlha - Naša oplakaná panička, pani veľkomožná!
  Sajha - Nechcem ju vidieť. (Odvráti sa.)
  Ľudmila - Prosím za odpustenie, milá matka. (Bozká Sajhe ruku.)
  Sajha - Nikdy, ani na smrteľnej posteli.
  Ľudmila - Nie, matka. Vy neprepustíte zarmútenú dcéru bez potešenia. (Kľakne.)
  Sajha - Nemám dcéru. Preč! Nemám viac žiedneho decka. Budem gazdovať na kostol.
  Ľudmila - Nežiadam ničoho, len vaše požehnanie.
  Sajha - A si už pod čepcom?
  Ľudmila - Včera sme prisahali.
  Sajha - Tak kliatba moja na teba, uprchlica nevďačná, nie požehnanie.
  Ľudmila (vstane) - Zlorečená teda, prekliata matkou! Čím som si to zaslúžila? Bola som vám v dačom neposlušná?
  Sajha - Vo všetkom, keď v tom jednom, ty z neba vy trhnutý anjel. Jeden hriech postačí vyhnať celý kŕdeľ cností.