7

Sajha, Ľudmila, Vlha, Kobozy, Vybubnovaná

  (Prichádza Kobozy a Vybubnovaná.)
  Vybubnovaná - Neočakávané šťastie. Naša premilá nevesta, panna Ľudmilka.
  Sajha - Prosím, nevšímať si ju. Je už pod čepcom.
  Vybubnovaná - Naozaj! Chcela probovať, či jej to pristane. Ó, pristane, Ľudmilka presrdečná. Nevesta na zjedenie.
  Sajha - Ten čepiec je už pevný na jej hlave. Prisahala s Jablonkaym.
  Vybubnovaná - Prekárajú nás, pani sestra.
  Sajha - Smutná pravda. Utiekla, keď som bola u vašich milostí.
  Kobozy – Hm, hm! Teda pani Jablonkayka. (Pohŕdavo.) Vedia čo, pani Jablonkayka? Preukázali nám veľkú službu. Boli by sme zdvihli z prachu miesto diamantu chatrný kameň.
  Vybubnovaná - Jablonkay predchytil nášmu Gejzovi nevestu i úrad. Pri tom všetkom ale zostane iba trojslivkovým Jablonkaym. Náš Gejza však Kobozym.
  (Kobozy a Vybubnovaná odídu.)
  Sajha - Vidíš, pobehlica, akej cti si tu dosiahla. (Odíde.)
  Ľudmila - Poď, Vlha, odnesieš na voz, čo som nakúpila otcovi a materi.
  (Odídu.)