|
Läuser, Barkes, Mrňúz, Čipka, Bagzi,
Holba,
Žajdlík, Husár, niekoľkí zemania a sedliaci
(Prichodia Läuser, Barkes,
Mrňúz, Čipka, Bagzi, husár a niekoľko zemanov a sedliakov.)
Läuser - Nepovedal som, že Gejzu šicne? Nű!
Barkes - Aj vaj, škoda pušky! Sto päťdesiat zlatých v striebre.
Husár (vytiahne spod plášťa košík) - Nestratil niekto košík?
Barkes
(Läuserovi) - Ja poviem, že je môj.
Läuser - Nű, ba ja poviem.
Barkes - Fuj, závisť.
Läuser - Napoly, brűderle. Nű!
Husár - No, kto stratil? Čí to košík? Nech som dobrý, hneď ho
prepijem.
Barkes - Môj, pán vojak.
Husár - Prisahaj.
Barkes- Prisahám, že je môj (šeptom) košík doma.
Husár - A dáš nálezné?
Barkes - Koľko pýtajú?
Husár - Päť groší.
Barkes - Dosť budú dva.
Husár - Daj teda, žide, a na si svoje. (Vezme peniaze, odovzdá košík a odíde.)
Läuser - Čo je v ňom? Nű!
Barkes (vopchá ruku pod plachtu a zvraští tvár.) – Vráť mi dva
groše, všetko dám tebe.
Läuser - Napoly. Čo je tam?
Nű!
Barkes
- Ein Kind, brűderle.
Holba - Ani sa nekindujte, ani nič. Máte tam koperdaňa takého
ako váľok.
Barkes - Ako vieš?
Holba - Bo som ho počul plakať.
Barkes - A prečo si nepovedal?
Holba - Čo mám vravieť, keď prisaháte, že košík je váš?
(Smiech. Žajdlík a Holba odídu.)
Barkes - Ten urobil bláznov z nás; my pohľadajme väčších.
(Odídu.)
Mrňúz (smeje sa) - Tým kujonom sa dobre stalo.
Bagzi – Kúpili napoly. Neviem, ako sa teraz podelia.
|