|
Kobozy, Vybubnovaná, Gacek
Gacek (prichádza z vrát) - Idem od Kubového, pán
veľkomožný.
Kobozy - Čo povedal?
Gacek - Požičia štyristo, jestli sa mu dá do zálohu lúka na
záhumní.
Kobozy - Hm! Pekné úroky. Desať vozov sena od štyristo zlatých.
Gacek - Ináč nedá.
Kobozy - A u teba by sa nenašlo dačo zásobných peňazí? Požičiavaš
celému svetu. Ja som bližší.
Gacek - Nemám.
Vybubnovaná - Pamätaj, že si sa u nás zagazdoval.
Gacek - U vás, ale nie z vášho. Z tej pláce by som ľahko
vyskočil.
Kobozy - Čo druhí, to ti dám i ja. Hoc päťdesiat od sta.
Gacek - Nemám.
Kobozy - Budeš dakedy žialiť za naším chlebom.
Gacek - Bez vášho chleba skorej vyžijem ako vy bez mojej služby.
Vybubnovaná - Daj pokoj. Gacek je opatrný muž. Rozumný
čeľadník nikdy nemá pre pána peňazí.
Gacek (odíde cez bránu).
Kobozy - Aj, aj, ten počína hovoriť spurne.
Vybubnovaná - Nepopudzuj ho ešte viac, dobre gazduje i sebe i nám.
Neľutuje nikoho, vytlačí i z kameňa vodu.
Kobozy - Nájdem spôsob, že všetko nechá u mňa a ešte bude rád,
jestli sa minie temnice.
Vybubnovaná - Ide Läuser. V ňom je naša nádej.
|