2

Predošlí, Vlha

  (Vojde Vlha.)
  Ľudmila - Vlha, kľúče oddáš panej, keď sa navráti, a tieto šaty príjmi odo mňa na pamiatku. (Dá jej šaty.)
  Vlha - A ďalekože, panička?
  Ľudmila  - Nespytuj sa. Panej povieš, že nevieš, kam som odišla.
  Jablonkay - O mne sa nezmieniš, rozumieš? (Dá jej hrsť peňazí.)
  Vlha - Mlčať nie je hriech a čo poviem, bude pravda.
  Ľudmila - Víno prinesieš a podáš pánovi. Zbohom! Ty vidíš, môj bože, že neruším ošemetne detinskú poslušnosť.
  (Ľudmila a ]ablonkay odídu.)
  Vlha - Tuším, čo je vo veci. Utekajú zo Sodomy. Teraz tu už žiadna čeľaď neobstojí. Bojím sa veľkého nešťastia. Jano odišiel s vyhrážaním, že tento dom podpáli, hoci hneď bude obesený. A keď sa vráti Sajha a nenájde paničku doma, budeže to búrka!