4

Vlha, Sajha, Chreňovský

  (Vojde Sajha bez plášťa, so servítkou na hlave, za ňou Chreňovský, starý, chudobne oblečený.)
 Sajha - Koza a zahrada. Panička je kde?
  Vlha - Pošli kamsi. Tu sú kľúče.
  Sajha - Pekné gazdovstvo. Odísť a zanechať dom a kľúče na slúžku.
  Vlha - Na mňa môžu, ešte som nikdy nič neukradla. Rozkážu rozložiť ohňa?
  Sajha - Načo? Tebe dám cmaru s chlebom a Chruňo ničoho nepotrebuje. Bol na hostine.
  Vlha (odíde) .
  Chreňovský - Povedz už, ako si pochodila?
  Sajha - Do Chujavy na koči, naspäť peši, sčiastky i na Mitrovom chrbte. Boh by ho skáral! Zvalil sa, ošklivec, na mňa uprostred potoka; dobre, že ma nezatopil.
  Chreňovský - Bodajže by ho. . .
  Sajha - Boh požehnal, či tak? Bol by si rád, keby som pošla dolu vodou. Chcel by si sa dožiť ešte svadby.
  Chreňovský - Počínaš byť vtipná. To nie je tvoja obyčaj. Snáď že si si trošku vínka frcla. Ako ťa tam prijali?
  Sajha - Ako ľudia, ktorí sa domnievajú, že ťa klamú, a sami bývajú oklamaní.
  Chreňovský - Boli ti vďační?
  Sajha - Ako pes, keď vidí cudzieho človeka chlieb jesť. Spredku krúti chvostom, a odzadku breše.
  Chreňovský - Zbadala si dačo?
  Sajha - Viac ako chceli a myslia.
  Chreňovský - Imanie ich ako stojí?
  Sajha - Ako voda na riečici.
  Chreňovský - Ako gazdujú?
  Sajha - Panštia sa za cudzie peniaze. Aby jednu dieru zaplátali, dve nové urobia. Skvost na ulici, dlžoby v truhlici.
  Chreňovský - Mladý sa ti ako ľúbi?
  Sajha - Ako parochňa na lysej hlave, cudzie zuby v ústach, líčidlo na starej tvári, prázdny mech a klas bez zrna.
  Chreňovský - Nenazdávali sa, že majú tak ostrú pozorovateľku v dome.
  Sajha - Chytrosť veľkopanská myslela, že je sama doma, keď chytrosť sprostácka špehovala na jej tajomstvá.
  Chreňovský - Zo svadby teda nič.
  Sajha - Je dohovorená, ale musíme pánu zaťovi dvojiť, keď on nám bude tykať, lebo čo rodičia , to i my. Musíme kráčať za svetom, ktorý nás už ďaleko nechal za sebou.
  Chreňovský - A celkom sa už čím hore tým dolu obrátil. Ale ako sa zrovnáva tvoje odhodlanie so skúsenosťou?
  Sajha - Tak, že oni chcú Sajhu použiť pre svoje zámery, a Sajha ich.
  Chreňovský - Chceš jediné dieťa odčachrovať? Vydať v korisť rozpustilcovi?
  Sajha - Jestli dcéra tak bude vedieť panovať nad mužom ako matka, naučí ho tomu, čo najmenej zná - modlitbe.
  Chreňovský - Nie je každý ty a nie každý ja, čo i najkrajnejšie veci trpím pre pokoj. Ten posmešník hľadá peniaze.
  Sajha - A ja jeho dedičstvo. Jemu nedám haliera, ale povymieňam majetky a podržím sama. Budem ho potom na krátkej svorke vodiť.
  Chreňovský - urob, ako chceš. Ale ja už vidím, že naša útla Ľudmila poje pritom viac slz ako chleba.
  Sajha - Spoľahni sa v tom na mňa.