|
Sajha, Chreňovský, Moser
Moser (vchádza, hovorí s poľským prízvukom) – Klaniam
sa úctivo, veľkomožné panstvo.
Sajha - Čo chceš, žide? Nemám iného na predaj ako jedného vola,
ktorý sa však bez rohov narodil, ťahať nevie a na mäso je priplaný.
Chreňovský - Tak rozpustilo vtipnú som ťa ešte ne videl.
Či nebudeš plakať? Smiech pred plačom chodieva.
Moser - Počul som, že veľkomožné panstvo má doma dievčinu
na vydaj. A ja mám pre nevestu čosi vhodné.
(Vytiahne perly.)
Sajha - Ako to ceníš?
Moser - Päťtisíc zlatých v striebre.
Sajha - Päťtisíc zlatých v striebre! Ty môj! To je cena jedného
majetku.
Moser - A keby som nebol utisnutý, nedal by som ich ani za
desaťtisíc. Ráčte pozrieť. To sú perly veľmi zriedkavé,
nezvyčajnej veľkosti. Každá perla je hodna najmenej sto zlatých. Len
veľká bieda a nedostatok ma prinútili, že ten klenot dávam spolovice
zadarmo. Som zbankrotovaný fabrikant z Krakova. To jediné mi zostalo.
Sajha - Ale päťtisíc zlatých! Tisíc dám.
Moser
- Nemôžem, veľkomožná. Ale viete čo, pani? Mám v Pešti bohatého
brata, zastavím perly za tisíc zlatých. Kontrakt sa napíše na tisíc dvesto.
Sajha - Tisíc dám, keď sa kontrakt napíše na dvetisíc. Čas
výmeny tri mesiace. Po ňom perly prepadnú.
Moser - Nie tak. Pani dá dvetisíc a kontrakt sa napíše na tri. Som
veľmi utisnutý.
Sajha - Píš teda.
Moser - Viem len po židovsky.
Sajha – Píš ako vieš.
Moser (sadne si a píše, Sajha vyberá spoza ňadier bankovky).
Moser - Prosím podpísať. (Chreňovský a Sajha podpíšu. Moser
vezme peniaze.) Ďakujem. Pripadá mi, akoby som prijal peniaze zadarmo.
Sajha - Ale pamätaj na lehotu, žide. (Moser
odíde.) Toho som natiahla.
Chreňovský - Len aby tebe nepukla pritom koža.
Sajha - Čo ty vieš! Takých perál som ešte nevidela.
Chreňovský - Práve preto. Nevieš, za čo si vydala toľké
peniaze. Ale človek nesmie slova povedať.
Sajha - Kde je to decko? Nadchodí noc, a jej
niet. Nepovedala
tebe, kam ide?
Chreňovský - Nie. Ale tu je akýsi list.
Sajha - List? Čítaj, preboha! Tŕpnem. Zanechala som ju nemocnú
v posteli a teraz jej niet.
Chreňovský (číta) – „Milá matka, pokiaľ ste mi len Vy
rozkazovali, znášala som s detinskou trpezlivosťou všetky zvláštnosti
Vašej povahy a bol a som Vám vo všetkom poslušná. Keď ste ale išli bez
mojej vole a vedomia zapredať ma do rúk rozpustilca, ktorým ja tak
pohŕdam ako on mnou a Vami, musela som hľadať spásu v úteku.
Vzdávam sa povinnosti detinskej, lebo Vy nadužívate materinského práva. Hoc ma
vyvrhnete preto zo srdca, ja Vás vždy v mojom nosiť a za Vás sa
modliť budem. Ľudmila.” Tu máš, na čo vyšla tvoja neoblomná
hlava. (List mu vypadne z trasúcich sa rúk.)
Sajha - To ten šklban Jablonkay. (Zdvihne
list.) Písmo jeho. Musím vyrvať moje decko
z rúk toho holomka, čo by Ju bol do pekelných pekiel uniesol. Jestli nie,
čakaj, bezbožná ubehlica! Matku si len mala, nikdy ťa viac nechcem a neodpustím
ti ani na smrteľnej posteli.
Chreňovský - Dobre a statočne učinila. Chcela si jediné
decko obetovať hnusnej lakomosti.
Sajha - Tak, starý pes? Dobre učinila? Ty si s ňou snoval,
kázal si jej utiecť. Roztlčiem na kusy tú tvoju lysú tekvicu. (Rúti
sa na neho.)
Opona
|