|
Maňuša , Rojkovička, sedliaci,
sedliačky , Kozák, Cica, Kavka
(Prichádza Kozák, Cica a Kavka.)
Kozák - Farníci moji! Ovce pastvy mojej! Stojte, pozhovejte,
počúvajte. (Tlačenica a vrava utíchne.) Chcem prehovoriť k vám
slovo rozumné.
Mnohí - Nech hovoria, oni sú náš otec.
Kozák - Som pastier duší vašich. Príjmete
moju radu?
Vše t c i - Príjmeme.
Kozák - Ja vám teda radím a nakazujem: Choďte domov.
Jedni - Zlá rada.
Druhí - Nepôjdeme.
Kozák - Príde vojsko. Pomnite na Merník a Terebeš.
Je d e n - Nech ma obesia. Bude mať duša kratšiu cestu do neba.
Kozák - Maňušu oslobodím. Pre vás vymôžem prepáčenie za
zamýšľanú výtržnosť. Rozídte sa! Choďte domov!
Tretí - Pravdu majú pán farár. Poďme.
Všetci - Poďme. (Odchádzajú.)
Kozák - Ty, Maňuša, mohla si sa poctivo vydať. Teraz.
Maňuša - Keby ste vedeli, pán farár, čo sa dialo so mnou,
nedávali by ste vinu mne.
Rojkovičová - Letivé privábenie, lživé sľuby, zbojnícke
donucovanie, všetko spojil ten nečlovek.
Cica - Hovoríte pravdu, ale človek musí mlčať.
|