9

Holba, kofa, Kavka

  (Prichádza Holba s kofou.)
  Kofa - Co to povedace, sušedko?
  Holba - Dajte mi pokoj!
  Kofa - Oj, oj! Co to za rarožny chlop! Nedarmo, že sce taky jakyši „vraj” a „čuo”.
  Holba - Nuž dieťa predávam, keď chcete vedieť. Najdúcha vláčim na chrbte ako opica mladé.
  Kofa – A kde ste ho vzali?
  Holba - Podverhla mi ho akási kľampa do voza. Poradili mi odniesť dieťa k biskupovi. Ale jeden taký tučný kňaz, čo má líca ako vahany a brucho ako môj Pejo, otvoriu mi dvere, bo
vraj biskup nie je dojka.
  Kofa - Probujce na stoličnym dome.
  Holba - Bou som i tam, žena božia, a vyhrau som pár palíc na chrbát.
  Kofa - Ta ho odnesce do kasarni.
  Holba - Odtiaľ idem. Vystrčili ma, dobre som si krky nevylomil, i s najdúchom.
  Kofa - Ubohý človeče! A keľo mace doma dzeci?
  Holba - O jedno viac ako božích prikázaní.
  Kofa - Hľedajce dakdze tu v mesce beštiu-matku, (Odíde.)
  Holba - Toľko rozumu by som aj ja mal, keby som vedel kde.
  Kavka - Pst, pst! Chlape!
  Holba - Akási mi známa prichodíš, cigánka. Keby si nechodila o troch a nehovorila do ucha, povedal by som, že si to ty, čo si mi toho koperdaňa podvrhla.
  Kavka - Poď len sem, hlúpi ľudia chcú ti dať rozum, ktorého sami nemajú. Môj kumšt ti pomôže. (Vytiahne karty.)
  Holba - Choď mi stými proroctvami. I tá kľampa mi prorokovala, čo sama zamýšľala urobiť.
  Kavka - Ja ti zaprorokujem, čo ti náleží robiť, a poviem ti to, keď chceš, i bez karát.
  Holba - Čože to bude zase?
  Kavka - Iď s pokojom k svojmu vozu, zapriahni koníky -
  Holba - A odvez spánombohom žene vzácny dar.
  Kavka - Nie tak, polož zakrytý košík dozadu do voza a neobzeraj sa.
  Holba - A čo z toho?
  Kavka - Nezájdeš ďaleko a košík zmizne.
  Holba - Len ak by mi ho dakto ukradol.
  Kavka - V tom je fígeľ!
  Holba - To by sa veru naozaj mohlo stať. Ďakujem za poradu. (Odíde.)
  Kavka - Keď sa podarí, napi sa potom na zdravie cigánky, ktorá vie i zarmútiť i potešiť a ktorej nikto neverí, keď hovorí pravdu.