10

Kavka, Maňuša

  Maňuša (priskočí) - Mlč, šelma. Umoríš ma strachom. Poďme alebo preč z Krivošian, alebo vezmime decko naspäť. Som mu matka. Budem ho chovať, ako sa len dá.
  Kavka - Počkaj len, čo z toho bude.
  Maňuša - To, že ma zatvoria do chládku i s koperdaňom.
  Kavka - Neboj sa, pokiaľ som ja s tebou.
  Maňuša - Srdce mi krváca, keď vidím, čo sa robí s neviniatkom.
  Kavka - Čo sa sužuješ, ty nevinná, keď vinný otec sa smeje! (Za scénou počuť: Éljen Jablonkay! Kavka vyzrie.) Ale dnes sa mu odnechce smiechu. Zemania dvíhajú Jablonkayho. Gejza stratil nevestu i úrad.
  Maňuša - Nech mu boh dá, ako zaslúžil. Ktosi ide. Skryme sa. (Skryjú sa.)