12

Predošlí, Sajha

  Sajha (prichádza) - Priahaj, Chruňo! Ideme domov.
  Ľudmila - Nezľaknite sa, drahá matka. Počujete ohromujúcu zvesť.. .
  Sajha - Vari sme vyhoreli?
  Chruňo - Dohola a dočista.
  Sajha - Odkiaľ to vieš?
  Chruňo - Sedliaka Mitru poslali za nami starý pán.
  Sajha - A vyniesli dačo z domu?
  Chruňo - Nič, okrem starého pána.
  Sajha - A statok?
  Chruňo - Pečienka.
  Sajha - Večný bože! Na čo vyšli všetky moje mozole? Kam už teraz pôjdem ? Čo si počnem, chudobná, stará žena?
  Ľudmila (bozká matke ruku) - Prídete s otcom k nám.
  Sajha - Teba som prekliala.
  Ľudmila - Kliatbu zahladíte požehnaním.
  Sajha - Ach, dieťa premilené! (Objíme Ľudmilu.) Teraz vidím, že sa dobre stalo, čo sa stalo. Gejza by na teba chudobnú nebol viac pomyslel.
  Ľudmila - Vidíte teraz, že sa neoddá pre zisk zabúdať na česť a poslušnosť, priväzovať celú dušu k tomu, čo môže jedno okamženie v nič obrátiť.
  Sajha - Všetko som stratila. To jediné som učinila dobre, že som neľutovala nákladov na tvoju výchovu.