14

Holba  a  Žajdlík

  (Prichádzajú Holba a Žajdlík.)
  Žajdlík - To bola naozaj rozumná rada.
  Holba - Veru bola, kmotre. Sotva som pošiel dakoľko krokov, zbadal som, že voľáky husár v bielom plášti pokukuje na košík. Raz sa moja chlapina poobzerá, či ho nikto nevidí, a chmat košík pod plášť. Ja som šibol kone a hijó! Dobre, že som ľudí nepodlávil.
  Žajdlík - Modlil sa ten potom husársky otčenáš, keď odokryl v pitvore košík.
  Holba (vyzrie) - Ľaľa, tu ti ide.