15

Läuser, Barkes, Mrňúz, Čipka, Bagzi, Holba,
Žajdlík, Husár, niekoľkí zemania a sedliaci

  (Prichodia Läuser, Barkes, Mrňúz, Čipka, Bagzi, husár a niekoľko zemanov a sedliakov.)
  Läuser - Nepovedal som, že Gejzu šicne? Nű!
  Barkes - Aj vaj, škoda pušky! Sto päťdesiat zlatých v striebre.
  Husár (vytiahne spod plášťa košík) - Nestratil niekto košík?
  Barkes (Läuserovi) - Ja poviem, že je môj.
  Läuser - Nű, ba ja poviem.
  Barkes - Fuj, závisť.
  Läuser - Napoly, brűderle. Nű!
  Husár - No, kto stratil? Čí to košík? Nech som dobrý, hneď ho prepijem.
  Barkes - Môj, pán vojak.
  Husár - Prisahaj.
  Barkes- Prisahám, že je môj (šeptom) košík doma.
  Husár - A dáš nálezné?
  Barkes - Koľko pýtajú?
  Husár - Päť groší.
  Barkes - Dosť budú dva.
  Husár - Daj teda, žide, a na si svoje. (Vezme peniaze, odovzdá košík a odíde.)
  Läuser - Čo je v ňom? Nű!
  Barkes (vopchá ruku pod plachtu a zvraští tvár.) – Vráť mi dva groše, všetko dám tebe.
  Läuser - Napoly. Čo je tam? Nű!
  Barkes - Ein Kind, brűderle.
  Holba - Ani sa nekindujte, ani nič. Máte tam koperdaňa takého ako váľok.
  Barkes - Ako vieš?
  Holba - Bo som ho počul plakať.
  Barkes - A prečo si nepovedal?
  Holba - Čo mám vravieť, keď prisaháte, že košík je váš?
  (Smiech. Žajdlík a Holba odídu.)
  Barkes - Ten urobil bláznov z nás; my pohľadajme väčších. (Odídu.)
  Mrňúz (smeje sa) - Tým kujonom sa dobre stalo.
  Bagzi – Kúpili napoly. Neviem, ako sa teraz podelia.