3
Vlha, Chruňo
(Vojde Chruňo.)
Vlha - Spomínam búrku, a ona tu. Ale ako sa stalo, že ty, Chruňo,
ideš prvý? Kde je pani?
Chruňo - Smej sa, Vlha. (Smeje sa.)
Vlha - Nejde mi do smiechu.
Chruňo - Ale ti pôjde. (Smeje sa.) Počúvaj! Naša Sajha chce
obyčajne jedným tľapnutím dve muchy zadláviť. Tak i teraz.
Zosadla v poli a mne kázala hodiť do koša niekoľko snopov hrachu, aby
sme vraj nešli naprázdno. (Smeje sa.) Na koči boli dva košíky, čo jej
v Chujave darovali ,jeden s pečivom, druhy so sladkým víncom. Tie vzala
ona, aby som ja nepokváril. Tak ti prišla v plnej paráde k potoku, ktorý
tečie cez dedinu. Lavica na ňom, ako vieš, niet žiadnej. Vyvolá ti
teda toho svojho jediného poddaného. Mitru.
Vlha - Svoju obyčajnú ekvipáž cez potok.
Chruňo - Tak. A káže mu kvoknúť, aby ju vzal na chrbát ako
decko do odedze.
(Smeje sa.)
Vlha - A Mitra sa vzpieral a pani ho zbila. To chceš povedať?
Chruňo - Čakaj len, nech ti všetko zaradom rozpoviem. (Smeje
sa.) Na volanie ti vybehne i Mitraňa, ako vieš, dobrá jazyčnica. „Môj
muž nie je kôň,” natriasala sa, „aby vás na svojom chrbte nosil, a to
zadarmo. Dajte si lavicu urobiť, keď ste páni a máte les.”
Vlha - Veď je veru i pravda.
Chruňo - Čakaj len, nech ti všetko zaradom rozpoviem. Sajha
začína nahovárať Mitru, potom hroziť a zlorečiť a
jazyčnica Mitraňa ako podskakuje, tak podskakuje a tlčie si
päsťou
do dlane: „Môj muž nie je kôň, môj muž nie je váš kôň!” (Smeje sa.)
Vlha - Tú komédiu by bola rada vidieť.
Chruňo - Čakaj len, nech ti všetko zaradom rozpoviem. Starý
Mitra už chcel odísť, lebo sa zaprisahal, že ropuchu viac na svojich pleciach
neponesie, ale Sajha trafila mu na žilu. „Čakaj, kujon,” riekla. „Vydávam
dcéru za slúžneho.”
Vlha - To iste účinkovalo.
Chruňo - Čakaj len, nech ti všetko zaradom rozpoviem. Jazyčnica
zamĺkla, Mitra kvokol ako obyčajne a stará ropucha vyliezla mu na
chrbát aj s dvoma košíkmi v rukách.
Vlha - Keby ju tak bol dakto odmaľoval.
Chruňo - Čakaj len, nech ti všetko zaradom rozpoviem. Môj
Mitra sa brodí s bremenom po vode, až prišiel do najhlbšej. Vtedy bác!
horeznačky tak, že prevalil Sajhu ako kladu. „Jaj,” - vraj – „ako
sa mi noha pošmykla.” (Smeje sa.)
Vlha (smeje sa) - Tak jej treba!
Chruňo - Keď vyšla, cedila sa z nej voda, ako čoby si
snop konopí z vody vytiahla.
Vlha (smeje sa) - A taká ide domov?
Chruňo - Nie, Mitraňa jej odbehla po šaty, strhla suché z
plota a Sajha sa u nej preobliekla. (Smeje sa.)
Vlha - A košíky ochránila?
Chruňo - Tie striehla väčšmi než svoju dušu. – Počujem
jej hlas na dvore. Väzňa vypustila z chlieva. Idem, aby ma tu nenašla.
(Odíde.)
Vlha - Teraz bude vojna. Mňa uvarí, upečie a zje.
|