5

Kavka, Maňuša, Holba, Žajdlík

  (Prichádzajú Holba a Žajdlík.)
  Holba - Ako sa ti klbčia!
  Žajdlík - To ich mačacia vojna, pri ktorej zásobujú stolicu na tri roky úradníctvom. Bodaj by sa tu vospolok všetci poškrtili.
  Kavka - Odkiaľ ste, chlapi?
  Holba - Z Liptova.
  Kavka - Aké vaše poctivé mená?
  Holba - Naše mená znajú všetci krčmári, koľko ich je po svete.
  Kavka - Tak jeden z vás je Holba, druhý Žajdlík.
  Ž aj d l í k - Ty nás poznáš, farahúnka?
  Kavka – Uhádla som?
  Holba - Ak nás nepoznáš, si alebo veštica, alebo diabol.
  Kavka - Anjelom byť nemôžem, lebo som čierna. Ale do veštenia sa trochu rozumiem. Otvorte dlaň.
  Holba - Tu máš, čítaj.
  Kavka - Ó, človeče. Vy prinesiete žene to, čo mužom zvykli prinášať ženy.
  Holba (smeje sa) - Musím si ihneď omakať brucho, či nie je v požehnanom stave.
  Kavka - Nesmejte sa, keď vám pravdu vravím. A kam idete?
  Žajdlík - Do Tokaja po víno.
  Kavka - Idete teda neprázdno. Vezmete nás do Krivošian?
  Holba - Prečo nie, keď nám dobre zaplatíte?
  Kavka - Budete na nás pamätať.
  Žajdlík - Veď nám azda len nič neukradnete.
  Kavka - Ešte vám necháme. A hneď teraz obe vaše mierky naplníme.
  Žajdlík - Hore Krivošianskou horou ťažko.
  Kavka - Do vrchu zosadneme a pôjdeme peši chodníkom.
  Holba - A máte dáke noše?
  Maňuša - Nič iného, len tento košík.
  Holba - A čo v ňom máte? (Chce nazrieť.)
  Maňuša - Vajcia nesieme do Krivošian. (Úzkostlivo skrýva košík.)
  Kavka (chytí Holbu a Žajdlíka za ruky) - Poďte. Posilníme sa na tú Krivošiansku horu, aby kone vládali.
  Holba - Ty tomu výborne rozumieš, farahúnka. Keď je pohonič pod hopsom, vtedy sú kone čudovite mocné a bystré.
  Hostinská (nalieva, Holba a Žajdlík pijú. Medzitým odíde Kavka s Maňušou, za nimi aj Liptáci).