Strophe
1 1| náš väz?~ach, ona ušla, alebo k nám zná sa !~To všetko
2 1| A sami v hriechoch; ba sme samá lieň, ~keď dobro
3 3| tvojich zdvihnú k nebies báni,~nech červotoč sa z trámu
4 1| poplach bije, delo hučí bas,~kam podela sa razom hrdá
5 3| ver' nedosiahne, už sa v bezdnu zvrátil~nejeden staviteľ
6 1| a zvonov !~Zvon poplach bije, delo hučí bas,~kam podela
7 2| bludná noha !~Krás ideály blednú v mihotaní,~až pokonný už
8 2| kam kročiť nezná vo hmle bludná noha !~Krás ideály blednú
9 2| ako skrsol z tvorčej ruky boha,~hmla, duná plní, sotva
10 1| ďalej kluše !~bez odporu a boja, nemé stáda, ~nás v jatku
11 1| tragédiou je náš strašný bôľ-~v tej býva zápas, hrdé umieranie !~
12 1| dedín, melké ticho miest~tak bôľne dotýka sa mojej duše !~Už
13 2| len osteň zostal, čo tak bôľno raní,~nie srdce len, no
14 4| v hrudi uvädnutej~vzdych bôľny ani vzdoru hnevný jak!~Už
15 3| tvojich skúri,~až slnko božie zastrie na svitaní:~dosť
16 1| hroznej kuše!~Zem duní krokom branným miliónov, ~až k nebu reve
17 1| zla tmavá tieň~sa medzi bratov zadným vchodom derie;~ho,
18 1| sa mojej duše !~Už i tá búra, nemajúc čo zmiesť, ~len
19 2| nevieme si rady;~jak nočná búrka z potemnelých hôľ,~nás straší
20 4| hnevný jak!~Už melkne rieka búrlivého žitia, ~už silu tratí roztočitý
21 1| ach, kedy zhrmí súrna, búrna zvesť:~že smrtný šíp už
22 2| srdce len, no dušu, myseľ, byt!~No muč len, týraj, tajný
23 1| je náš strašný bôľ-~v tej býva zápas, hrdé umieranie !~
24 4| sa, páliť vlastné plody~a čakať trpezlive na koniec!~Nech
25 2| posmech,~kto prácou trudnou celé žitie plnil,~hľa, klesá
26 1| ticho miest~ja nenávidím z celej, vrelej duše !~ach, kedy
27 3| zdvihnú k nebies báni,~nech červotoč sa z trámu tvojich skúri,~
28 1| kam podela sa razom hrdá chasa, ~čo smelou nohou tlačila
29 2| hriech,~kto ohnivý-vráz chladom ľadu vanie,~kto vážny-razom
30 3| sa v rumy, nech sa prašné chmúry~zo sutín tvojich zdvihnú
31 3| postaví národ nový základ chrámu,~a počne dýchať a žiť novým
32 1| klope na zavreté dvere-~no činnosť kypí, keď zla tmavá tieň~
33 2| verný-razom klesá nečakane,~kto čistý-razom páše temný hriech,~kto ohnivý-vráz
34 1| len tupo zmumle, a zas ďalej kluše !~bez odporu a boja,
35 4| pije mozog dúškom smädným~a dáva z hojnej tably odpadok!~
36 1| zvonov !~Zvon poplach bije, delo hučí bas,~kam podela sa
37 1| medzi bratov zadným vchodom derie;~ho, proti vrahu mieru vlajka
38 1| PAX DETESTATA ...~Mier našich dedín, melké
39 2| až pokonný už zhasol v diaľke svit...~len osteň zostal,
40 1| miliónov, ~až k nebu reve hukot diel a zvonov !~Zvon poplach
41 2| žitie plnil,~hľa, klesá divno v hnusnú, smradnú lieň,~
42 1| šibeň, galéra a kôl, ~nie divných hnevov smelé hukotanie-~
43 4| trpezlive na koniec!~Nech dme sa sytá saňa puchom zjedným~
44 2| pochybnosti tuhá krútka zviera~a do snov sladkých kvapká horký
45 1| ba sme samá lieň, ~keď dobro klope na zavreté dvere-~
46 3| božie zastrie na svitaní:~dosť vystál rod môj za tvojimi
47 1| melké ticho miest~tak bôľne dotýka sa mojej duše !~Už i tá
48 3| stavba klamu,~a na jej mieste duchom vzdorovitým~postaví národ
49 2| smradnú lieň,~kto v jasných dumách hrdú hlavu slnil, ~hľa,
50 2| tvorčej ruky boha,~hmla, duná plní, sotva poznáš kraj,~
51 1| letí z hroznej kuše!~Zem duní krokom branným miliónov, ~
52 2| túžba týra nekonečná,~keď duša vzplanie v ideáloch večna,~
53 4| nech z lebky pije mozog dúškom smädným~a dáva z hojnej
54 2| raní,~nie srdce len, no dušu, myseľ, byt!~No muč len,
55 1| keď dobro klope na zavreté dvere-~no činnosť kypí, keď zla
56 3| nový základ chrámu,~a počne dýchať a žiť novým žitím.~ Nuž
57 1| umieranie !~Nie oceľ, šibeň, galéra a kôl, ~nie divných hnevov
58 3| nichž k žitiu nová idea sa hlási;~v jej lučezárnom, jasnom
59 2| kto v jasných dumách hrdú hlavu slnil, ~hľa, letí ako sova
60 4| roztočitý prúd - ~ich skoro hĺbky morské v náruč schytia -~
61 2| skrsol z tvorčej ruky boha,~hmla, duná plní, sotva poznáš
62 2| kraj,~kam kročiť nezná vo hmle bludná noha !~Krás ideály
63 4| žalovaťsa na tiaž hrubej hmoty~už zunoval som! Je to márna
64 2| krásnu, sviežu ani raj,~hneď ako skrsol z tvorčej ruky
65 4| vzdych bôľny ani vzdoru hnevný jak!~Už melkne rieka búrlivého
66 1| galéra a kôl, ~nie divných hnevov smelé hukotanie-~my mrieme,
67 2| plnil,~hľa, klesá divno v hnusnú, smradnú lieň,~kto v jasných
68 1| bratov zadným vchodom derie;~ho, proti vrahu mieru vlajka
69 2| zmrazí nádych mrzutosti.~Hoc v hĺbke hrudnej nádej nevymiera, ~
70 4| dúškom smädným~a dáva z hojnej tably odpadok!~ Nie - !
71 2| nočná búrka z potemnelých hôľ,~nás straší predcit navidomej
72 2| do snov sladkých kvapká horký jed.~Kto verný-razom klesá
73 1| bas,~kam podela sa razom hrdá chasa, ~čo smelou nohou
74 1| strašný bôľ-~v tej býva zápas, hrdé umieranie !~Nie oceľ, šibeň,
75 2| lieň,~kto v jasných dumách hrdú hlavu slnil, ~hľa, letí
76 1| proti svojim zášti pal nás hreje !~ Mier našich dedín, melké
77 2| kto čistý-razom páše temný hriech,~kto ohnivý-vráz chladom
78 1| miznú sily...~ A sami v hriechoch; ba sme samá lieň, ~keď
79 3| blíži sa čas, v ktorom s hromovitým~rachotom klesne stará stavba
80 1| že smrtný šíp už letí z hroznej kuše!~Zem duní krokom branným
81 4| Nie - ! žalovaťsa na tiaž hrubej hmoty~už zunoval som! Je
82 4| kliatba tak;~už nezašumí v hrudi uvädnutej~vzdych bôľny ani
83 2| nádych mrzutosti.~Hoc v hĺbke hrudnej nádej nevymiera, ~nás pochybnosti
84 1| Zvon poplach bije, delo hučí bas,~kam podela sa razom
85 1| miliónov, ~až k nebu reve hukot diel a zvonov !~Zvon poplach
86 1| nie divných hnevov smelé hukotanie-~my mrieme, jakby podrezal
87 4| tratí roztočitý prúd - ~ich skoro hĺbky morské v náruč
88 3| vajataní,~v nichž k žitiu nová idea sa hlási;~v jej lučezárnom,
89 2| nekonečná,~keď duša vzplanie v ideáloch večna,~pal skoro zmrazí
90 2| hmle bludná noha !~Krás ideály blednú v mihotaní,~až pokonný
91 1| dedín, melké ticho miest~ja nenávidím z celej, vrelej
92 1| smelé hukotanie-~my mrieme, jakby podrezal nám žily, ~krv
93 3| hlási;~v jej lučezárnom, jasnom ligotaní~my zazreli sme
94 2| hnusnú, smradnú lieň,~kto v jasných dumách hrdú hlavu slnil, ~
95 1| boja, nemé stáda, ~nás v jatku ženie sudby temná vláda.~
96 2| snov sladkých kvapká horký jed.~Kto verný-razom klesá nečakane,~
97 1| celej, vrelej duše !~ach, kedy zhrmí súrna, búrna zvesť:~
98 3| rachotom klesne stará stavba klamu,~a na jej mieste duchom
99 3| ktorom s hromovitým~rachotom klesne stará stavba klamu,~a na
100 4| ľútej~už zunoval som! Možno, kliatba tak;~už nezašumí v hrudi
101 1| sme samá lieň, ~keď dobro klope na zavreté dvere-~no činnosť
102 1| tupo zmumle, a zas ďalej kluše !~bez odporu a boja, nemé
103 2| muky, mlhy, tiene vidím kol,~jak povstávajú nové, veľké
104 1| Nie oceľ, šibeň, galéra a kôl, ~nie divných hnevov smelé
105 4| plody~a čakať trpezlive na koniec!~Nech dme sa sytá saňa puchom
106 2| duná plní, sotva poznáš kraj,~kam kročiť nezná vo hmle
107 2| nezná vo hmle bludná noha !~Krás ideály blednú v mihotaní,~
108 2| mračný tieň...~Zem svetlú, krásnu, sviežu ani raj,~hneď ako
109 2| sotva poznáš kraj,~kam kročiť nezná vo hmle bludná noha !~
110 1| z hroznej kuše!~Zem duní krokom branným miliónov, ~až k
111 2| nevymiera, ~nás pochybnosti tuhá krútka zviera~a do snov sladkých
112 1| jakby podrezal nám žily, ~krv steká plavno a s ňou miznú
113 4| puchom zjedným~a saje z útrob krvi vrelý mok,~nech z lebky
114 3| upovaní!~ Už blíži sa čas, v ktorom s hromovitým~rachotom klesne
115 1| smrtný šíp už letí z hroznej kuše!~Zem duní krokom branným
116 2| zviera~a do snov sladkých kvapká horký jed.~Kto verný-razom
117 1| zavreté dvere-~no činnosť kypí, keď zla tmavá tieň~sa medzi
118 2| kto ohnivý-vráz chladom ľadu vanie,~kto vážny-razom slúži
119 4| útrob krvi vrelý mok,~nech z lebky pije mozog dúškom smädným~
120 3| v jej lučezárnom, jasnom ligotaní~my zazreli sme nový symbol
121 3| nová idea sa hlási;~v jej lučezárnom, jasnom ligotaní~my zazreli
122 4| žalovať sa na tiaž sudby ľútej~už zunoval som! Možno, kliatba
123 2| tajný, žravý bôľ,~jak deti malé nevieme si rady;~jak nočná
124 4| hmoty~už zunoval som! Je to márna vec!~Len utíšiť sa, páliť
125 2| veď v slastiach nerodí mať svoje deti -~cez muky, mlhy,
126 1| kypí, keď zla tmavá tieň~sa medzi bratov zadným vchodom derie;~
127 1| dedín more v mieri, ~i meknú mestá bez sily a viery!~
128 4| ani vzdoru hnevný jak!~Už melkne rieka búrlivého žitia, ~
129 1| dedín more v mieri, ~i meknú mestá bez sily a viery!~
130 1| všetko sen-hľa, dedín more v mieri, ~i meknú mestá bez sily
131 1| vchodom derie;~ho, proti vrahu mieru vlajka veje, ~a proti svojim
132 3| stará stavba klamu,~a na jej mieste duchom vzdorovitým~postaví
133 2| noha !~Krás ideály blednú v mihotaní,~až pokonný už zhasol v
134 1| Zem duní krokom branným miliónov, ~až k nebu reve hukot diel
135 1| krv steká plavno a s ňou miznú sily...~ A sami v hriechoch;
136 2| mať svoje deti -~cez muky, mlhy, tiene vidím kol,~jak povstávajú
137 4| MĹKVO~Nie - ! žalovaťsa na tiaž
138 3| svitaní:~dosť vystál rod môj za tvojimi múry!~
139 1| miest~tak bôľne dotýka sa mojej duše !~Už i tá búra, nemajúc
140 4| saje z útrob krvi vrelý mok,~nech z lebky pije mozog
141 1| To všetko sen-hľa, dedín more v mieri, ~i meknú mestá
142 4| prúd - ~ich skoro hĺbky morské v náruč schytia -~jak sladko
143 4| schytia -~jak sladko v hĺbke morskej utonúť!~ ~
144 4| vrelý mok,~nech z lebky pije mozog dúškom smädným~a dáva z
145 4| sudby ľútej~už zunoval som! Možno, kliatba tak;~už nezašumí
146 2| slnil, ~hľa, letí ako sova v mračný tieň...~Zem svetlú, krásnu,
147 1| hnevov smelé hukotanie-~my mrieme, jakby podrezal nám žily, ~
148 2| pal skoro zmrazí nádych mrzutosti.~Hoc v hĺbke hrudnej nádej
149 2| no dušu, myseľ, byt!~No muč len, týraj, tajný žravý
150 2| CEZ TMY...~Nás všetkých mučí tajný, žravý bôľ,~jak deti
151 2| nerodí mať svoje deti -~cez muky, mlhy, tiene vidím kol,~
152 3| vystál rod môj za tvojimi múry!~
153 2| nie srdce len, no dušu, myseľ, byt!~No muč len, týraj,
154 2| mrzutosti.~Hoc v hĺbke hrudnej nádej nevymiera, ~nás pochybnosti
155 2| večna,~pal skoro zmrazí nádych mrzutosti.~Hoc v hĺbke hrudnej
156 3| duchom vzdorovitým~postaví národ nový základ chrámu,~a počne
157 4| ich skoro hĺbky morské v náruč schytia -~jak sladko v hĺbke
158 2| hôľ,~nás straší predcit navidomej zrady,~nás trápna túžba
159 3| stratil;~vež novobabylonská neba zvodov~ver' nedosiahne,
160 3| sutín tvojich zdvihnú k nebies báni,~nech červotoč sa z
161 1| branným miliónov, ~až k nebu reve hukot diel a zvonov !~
162 2| jed.~Kto verný-razom klesá nečakane,~kto čistý-razom páše temný
163 3| novobabylonská neba zvodov~ver' nedosiahne, už sa v bezdnu zvrátil~
164 3| už sa v bezdnu zvrátil~nejeden staviteľ z jej smelých schodov!~
165 2| zrady,~nás trápna túžba týra nekonečná,~keď duša vzplanie v ideáloch
166 1| mojej duše !~Už i tá búra, nemajúc čo zmiesť, ~len tupo zmumle,
167 1| kluše !~bez odporu a boja, nemé stáda, ~nás v jatku ženie
168 1| dedín, melké ticho miest~ja nenávidím z celej, vrelej duše !~ach,
169 2| žravý bôľ,~veď v slastiach nerodí mať svoje deti -~cez muky,
170 2| žravý bôľ,~jak deti malé nevieme si rady;~jak nočná búrka
171 2| Hoc v hĺbke hrudnej nádej nevymiera, ~nás pochybnosti tuhá krútka
172 4| Možno, kliatba tak;~už nezašumí v hrudi uvädnutej~vzdych
173 2| poznáš kraj,~kam kročiť nezná vo hmle bludná noha !~Krás
174 3| čas ťažkých vajataní,~v nichž k žitiu nová idea sa hlási;~
175 2| malé nevieme si rady;~jak nočná búrka z potemnelých hôľ,~
176 2| kročiť nezná vo hmle bludná noha !~Krás ideály blednú v mihotaní,~
177 1| razom hrdá chasa, ~čo smelou nohou tlačila náš väz?~ach, ona
178 1| žily, ~krv steká plavno a s ňou miznú sily...~ A sami v
179 3| vajataní,~v nichž k žitiu nová idea sa hlási;~v jej lučezárnom,
180 2| vidím kol,~jak povstávajú nové, veľké svety!!~
181 3| chrámu,~a počne dýchať a žiť novým žitím.~ Nuž rúť sa v rumy,
182 3| dýchať a žiť novým žitím.~ Nuž rúť sa v rumy, nech sa prašné
183 1| zápas, hrdé umieranie !~Nie oceľ, šibeň, galéra a kôl, ~nie
184 4| smädným~a dáva z hojnej tably odpadok!~ Nie - ! žalovať sa na
185 1| a zas ďalej kluše !~bez odporu a boja, nemé stáda, ~nás
186 2| čistý-razom páše temný hriech,~kto ohnivý-vráz chladom ľadu vanie,~kto
187 3| ťažkých preporodov,~slasť omrzela, bôľ svoj osteň stratil;~
188 1| nohou tlačila náš väz?~ach, ona ušla, alebo k nám zná sa !~
189 4| márna vec!~Len utíšiť sa, páliť vlastné plody~a čakať trpezlive
190 1| PAX DETESTATA ...~Mier našich
191 2| nečakane,~kto čistý-razom páše temný hriech,~kto ohnivý-vráz
192 4| vrelý mok,~nech z lebky pije mozog dúškom smädným~a dáva
193 1| podrezal nám žily, ~krv steká plavno a s ňou miznú sily...~ A
194 2| tvorčej ruky boha,~hmla, duná plní, sotva poznáš kraj,~kam
195 2| prácou trudnou celé žitie plnil,~hľa, klesá divno v hnusnú,
196 4| utíšiť sa, páliť vlastné plody~a čakať trpezlive na koniec!~
197 2| hrudnej nádej nevymiera, ~nás pochybnosti tuhá krútka zviera~a do
198 3| národ nový základ chrámu,~a počne dýchať a žiť novým žitím.~
199 1| bije, delo hučí bas,~kam podela sa razom hrdá chasa, ~čo
200 1| hukotanie-~my mrieme, jakby podrezal nám žily, ~krv steká plavno
201 2| ideály blednú v mihotaní,~až pokonný už zhasol v diaľke svit...~
202 1| hukot diel a zvonov !~Zvon poplach bije, delo hučí bas,~kam
203 2| kto vážny-razom slúži za posmech,~kto prácou trudnou celé
204 3| mieste duchom vzdorovitým~postaví národ nový základ chrámu,~
205 2| rady;~jak nočná búrka z potemnelých hôľ,~nás straší predcit
206 2| mlhy, tiene vidím kol,~jak povstávajú nové, veľké svety!!~
207 2| hmla, duná plní, sotva poznáš kraj,~kam kročiť nezná vo
208 2| vážny-razom slúži za posmech,~kto prácou trudnou celé žitie plnil,~
209 3| Nuž rúť sa v rumy, nech sa prašné chmúry~zo sutín tvojich
210 2| potemnelých hôľ,~nás straší predcit navidomej zrady,~nás trápna
211 3| Už blíži sa čas ťažkých preporodov,~slasť omrzela, bôľ svoj
212 4| už silu tratí roztočitý prúd - ~ich skoro hĺbky morské
213 4| koniec!~Nech dme sa sytá saňa puchom zjedným~a saje z útrob krvi
214 3| čas, v ktorom s hromovitým~rachotom klesne stará stavba klamu,~
215 2| jak deti malé nevieme si rady;~jak nočná búrka z potemnelých
216 2| svetlú, krásnu, sviežu ani raj,~hneď ako skrsol z tvorčej
217 2| osteň zostal, čo tak bôľno raní,~nie srdce len, no dušu,
218 1| hučí bas,~kam podela sa razom hrdá chasa, ~čo smelou nohou
219 1| branným miliónov, ~až k nebu reve hukot diel a zvonov !~Zvon
220 4| vzdoru hnevný jak!~Už melkne rieka búrlivého žitia, ~už silu
221 3| na svitaní:~dosť vystál rod môj za tvojimi múry!~
222 4| búrlivého žitia, ~už silu tratí roztočitý prúd - ~ich skoro hĺbky
223 2| hneď ako skrsol z tvorčej ruky boha,~hmla, duná plní, sotva
224 3| novým žitím.~ Nuž rúť sa v rumy, nech sa prašné chmúry~zo
225 3| a žiť novým žitím.~ Nuž rúť sa v rumy, nech sa prašné
226 4| sytá saňa puchom zjedným~a saje z útrob krvi vrelý mok,~
227 1| sami v hriechoch; ba sme samá lieň, ~keď dobro klope na
228 1| a s ňou miznú sily...~ A sami v hriechoch; ba sme samá
229 4| koniec!~Nech dme sa sytá saňa puchom zjedným~a saje z
230 3| nejeden staviteľ z jej smelých schodov!~ Už blíži sa čas ťažkých
231 4| skoro hĺbky morské v náruč schytia -~jak sladko v hĺbke morskej
232 1| k nám zná sa !~To všetko sen-hľa, dedín more v mieri, ~i
233 2| bôľ,~jak deti malé nevieme si rady;~jak nočná búrka z
234 3| symbol spásy~a veríme jej v silnom upovaní!~ Už blíži sa čas,
235 4| rieka búrlivého žitia, ~už silu tratí roztočitý prúd - ~
236 2| sviežu ani raj,~hneď ako skrsol z tvorčej ruky boha,~hmla,
237 3| červotoč sa z trámu tvojich skúri,~až slnko božie zastrie
238 4| morské v náruč schytia -~jak sladko v hĺbke morskej utonúť!~ ~
239 2| krútka zviera~a do snov sladkých kvapká horký jed.~Kto verný-razom
240 3| čas ťažkých preporodov,~slasť omrzela, bôľ svoj osteň
241 2| tajný žravý bôľ,~veď v slastiach nerodí mať svoje deti -~
242 2| jasných dumách hrdú hlavu slnil, ~hľa, letí ako sova v mračný
243 3| trámu tvojich skúri,~až slnko božie zastrie na svitaní:~
244 2| ľadu vanie,~kto vážny-razom slúži za posmech,~kto prácou trudnou
245 4| lebky pije mozog dúškom smädným~a dáva z hojnej tably odpadok!~
246 1| kôl, ~nie divných hnevov smelé hukotanie-~my mrieme, jakby
247 1| sa razom hrdá chasa, ~čo smelou nohou tlačila náš väz?~ach,
248 3| zvrátil~nejeden staviteľ z jej smelých schodov!~ Už blíži sa čas
249 2| hľa, klesá divno v hnusnú, smradnú lieň,~kto v jasných dumách
250 1| zhrmí súrna, búrna zvesť:~že smrtný šíp už letí z hroznej kuše!~
251 2| tuhá krútka zviera~a do snov sladkých kvapká horký jed.~
252 2| ruky boha,~hmla, duná plní, sotva poznáš kraj,~kam kročiť
253 2| hlavu slnil, ~hľa, letí ako sova v mračný tieň...~Zem svetlú,
254 3| zazreli sme nový symbol spásy~a veríme jej v silnom upovaní!~
255 2| čo tak bôľno raní,~nie srdce len, no dušu, myseľ, byt!~
256 1| bez odporu a boja, nemé stáda, ~nás v jatku ženie sudby
257 3| hromovitým~rachotom klesne stará stavba klamu,~a na jej mieste
258 3| hromovitým~rachotom klesne stará stavba klamu,~a na jej mieste duchom
259 3| v bezdnu zvrátil~nejeden staviteľ z jej smelých schodov!~
260 1| podrezal nám žily, ~krv steká plavno a s ňou miznú sily...~
261 3| omrzela, bôľ svoj osteň stratil;~vež novobabylonská neba
262 2| búrka z potemnelých hôľ,~nás straší predcit navidomej zrady,~
263 1| vláda.~ Nie tragédiou je náš strašný bôľ-~v tej býva zápas, hrdé
264 1| vrelej duše !~ach, kedy zhrmí súrna, búrna zvesť:~že smrtný
265 3| nech sa prašné chmúry~zo sutín tvojich zdvihnú k nebies
266 2| sova v mračný tieň...~Zem svetlú, krásnu, sviežu ani raj,~
267 2| jak povstávajú nové, veľké svety!!~
268 2| tieň...~Zem svetlú, krásnu, sviežu ani raj,~hneď ako skrsol
269 2| pokonný už zhasol v diaľke svit...~len osteň zostal, čo
270 3| až slnko božie zastrie na svitaní:~dosť vystál rod môj za
271 3| preporodov,~slasť omrzela, bôľ svoj osteň stratil;~vež novobabylonská
272 2| veď v slastiach nerodí mať svoje deti -~cez muky, mlhy, tiene
273 1| mieru vlajka veje, ~a proti svojim zášti pal nás hreje !~ Mier
274 3| ligotaní~my zazreli sme nový symbol spásy~a veríme jej v silnom
275 4| trpezlive na koniec!~Nech dme sa sytá saňa puchom zjedným~a saje
276 1| dotýka sa mojej duše !~Už i tá búra, nemajúc čo zmiesť, ~
277 4| smädným~a dáva z hojnej tably odpadok!~ Nie - ! žalovať
278 1| tragédiou je náš strašný bôľ-~v tej býva zápas, hrdé umieranie !~
279 1| nás v jatku ženie sudby temná vláda.~ Nie tragédiou je
280 2| nečakane,~kto čistý-razom páše temný hriech,~kto ohnivý-vráz
281 2| svoje deti -~cez muky, mlhy, tiene vidím kol,~jak povstávajú
282 1| chasa, ~čo smelou nohou tlačila náš väz?~ach, ona ušla,
283 1| no činnosť kypí, keď zla tmavá tieň~sa medzi bratov zadným
284 2| CEZ TMY...~Nás všetkých mučí tajný,
285 1| sudby temná vláda.~ Nie tragédiou je náš strašný bôľ-~v tej
286 3| báni,~nech červotoč sa z trámu tvojich skúri,~až slnko
287 2| predcit navidomej zrady,~nás trápna túžba týra nekonečná,~keď
288 4| búrlivého žitia, ~už silu tratí roztočitý prúd - ~ich skoro
289 4| páliť vlastné plody~a čakať trpezlive na koniec!~Nech dme sa sytá
290 2| slúži za posmech,~kto prácou trudnou celé žitie plnil,~hľa, klesá
291 2| nevymiera, ~nás pochybnosti tuhá krútka zviera~a do snov
292 1| nemajúc čo zmiesť, ~len tupo zmumle, a zas ďalej kluše !~
293 2| navidomej zrady,~nás trápna túžba týra nekonečná,~keď duša
294 3| dosť vystál rod môj za tvojimi múry!~
295 2| ani raj,~hneď ako skrsol z tvorčej ruky boha,~hmla, duná plní,
296 2| zrady,~nás trápna túžba týra nekonečná,~keď duša vzplanie
297 2| myseľ, byt!~No muč len, týraj, tajný žravý bôľ,~veď v
298 1| bôľ-~v tej býva zápas, hrdé umieranie !~Nie oceľ, šibeň, galéra
299 3| spásy~a veríme jej v silnom upovaní!~ Už blíži sa čas, v ktorom
300 4| som! Je to márna vec!~Len utíšiť sa, páliť vlastné plody~
301 4| jak sladko v hĺbke morskej utonúť!~ ~
302 4| puchom zjedným~a saje z útrob krvi vrelý mok,~nech z lebky
303 4| tak;~už nezašumí v hrudi uvädnutej~vzdych bôľny ani vzdoru
304 1| tlačila náš väz?~ach, ona ušla, alebo k nám zná sa !~To
305 1| smelou nohou tlačila náš väz?~ach, ona ušla, alebo k
306 3| Už blíži sa čas ťažkých vajataní,~v nichž k žitiu nová idea
307 2| ohnivý-vráz chladom ľadu vanie,~kto vážny-razom slúži za
308 2| chladom ľadu vanie,~kto vážny-razom slúži za posmech,~kto prácou
309 1| tieň~sa medzi bratov zadným vchodom derie;~ho, proti vrahu mieru
310 4| zunoval som! Je to márna vec!~Len utíšiť sa, páliť vlastné
311 2| duša vzplanie v ideáloch večna,~pal skoro zmrazí nádych
312 2| týraj, tajný žravý bôľ,~veď v slastiach nerodí mať svoje
313 1| proti vrahu mieru vlajka veje, ~a proti svojim zášti pal
314 2| kol,~jak povstávajú nové, veľké svety!!~
315 3| novobabylonská neba zvodov~ver' nedosiahne, už sa v bezdnu
316 3| sme nový symbol spásy~a veríme jej v silnom upovaní!~ Už
317 2| sladkých kvapká horký jed.~Kto verný-razom klesá nečakane,~kto čistý-razom
318 3| bôľ svoj osteň stratil;~vež novobabylonská neba zvodov~
319 3| VEŽA NOVOBABYLONSKÁ~Už blíži
320 2| cez muky, mlhy, tiene vidím kol,~jak povstávajú nové,
321 1| i meknú mestá bez sily a viery!~
322 1| jatku ženie sudby temná vláda.~ Nie tragédiou je náš strašný
323 1| derie;~ho, proti vrahu mieru vlajka veje, ~a proti svojim zášti
324 4| vec!~Len utíšiť sa, páliť vlastné plody~a čakať trpezlive
325 2| poznáš kraj,~kam kročiť nezná vo hmle bludná noha !~Krás
326 1| vchodom derie;~ho, proti vrahu mieru vlajka veje, ~a proti
327 1| miest~ja nenávidím z celej, vrelej duše !~ach, kedy zhrmí súrna,
328 4| zjedným~a saje z útrob krvi vrelý mok,~nech z lebky pije mozog
329 3| zastrie na svitaní:~dosť vystál rod môj za tvojimi múry!~
330 3| a na jej mieste duchom vzdorovitým~postaví národ nový základ
331 4| uvädnutej~vzdych bôľny ani vzdoru hnevný jak!~Už melkne rieka
332 4| nezašumí v hrudi uvädnutej~vzdych bôľny ani vzdoru hnevný
333 2| týra nekonečná,~keď duša vzplanie v ideáloch večna,~pal skoro
334 1| alebo k nám zná sa !~To všetko sen-hľa, dedín more v mieri, ~
335 2| CEZ TMY...~Nás všetkých mučí tajný, žravý bôľ,~jak
336 1| tmavá tieň~sa medzi bratov zadným vchodom derie;~ho, proti
337 3| vzdorovitým~postaví národ nový základ chrámu,~a počne dýchať a
338 1| strašný bôľ-~v tej býva zápas, hrdé umieranie !~Nie oceľ,
339 1| zmiesť, ~len tupo zmumle, a zas ďalej kluše !~bez odporu
340 3| tvojich skúri,~až slnko božie zastrie na svitaní:~dosť vystál
341 1| lieň, ~keď dobro klope na zavreté dvere-~no činnosť kypí,
342 3| lučezárnom, jasnom ligotaní~my zazreli sme nový symbol spásy~a
343 1| vlajka veje, ~a proti svojim zášti pal nás hreje !~ Mier našich
344 3| chmúry~zo sutín tvojich zdvihnú k nebies báni,~nech červotoč
345 2| mihotaní,~až pokonný už zhasol v diaľke svit...~len osteň
346 1| vrelej duše !~ach, kedy zhrmí súrna, búrna zvesť:~že smrtný
347 4| dme sa sytá saňa puchom zjedným~a saje z útrob krvi vrelý
348 1| dvere-~no činnosť kypí, keď zla tmavá tieň~sa medzi bratov
349 1| Už i tá búra, nemajúc čo zmiesť, ~len tupo zmumle, a zas
350 2| ideáloch večna,~pal skoro zmrazí nádych mrzutosti.~Hoc v
351 1| nemajúc čo zmiesť, ~len tupo zmumle, a zas ďalej kluše !~bez
352 1| ach, ona ušla, alebo k nám zná sa !~To všetko sen-hľa,
353 3| rumy, nech sa prašné chmúry~zo sutín tvojich zdvihnú k
354 2| diaľke svit...~len osteň zostal, čo tak bôľno raní,~nie
355 2| straší predcit navidomej zrady,~nás trápna túžba týra nekonečná,~
356 1| kedy zhrmí súrna, búrna zvesť:~že smrtný šíp už letí z
357 2| pochybnosti tuhá krútka zviera~a do snov sladkých kvapká
358 3| vež novobabylonská neba zvodov~ver' nedosiahne, už sa v
359 1| reve hukot diel a zvonov !~Zvon poplach bije, delo hučí
360 1| k nebu reve hukot diel a zvonov !~Zvon poplach bije, delo
361 3| nedosiahne, už sa v bezdnu zvrátil~nejeden staviteľ z jej smelých
362 1| hrdé umieranie !~Nie oceľ, šibeň, galéra a kôl, ~nie divných
363 1| búrna zvesť:~že smrtný šíp už letí z hroznej kuše!~
364 4| tably odpadok!~ Nie - ! žalovať sa na tiaž sudby ľútej~už
365 4| MĹKVO~Nie - ! žalovaťsa na tiaž hrubej hmoty~už
366 1| zhrmí súrna, búrna zvesť:~že smrtný šíp už letí z hroznej
367 1| nemé stáda, ~nás v jatku ženie sudby temná vláda.~ Nie
368 1| mrieme, jakby podrezal nám žily, ~krv steká plavno a s ňou
369 3| chrámu,~a počne dýchať a žiť novým žitím.~ Nuž rúť sa
370 4| Už melkne rieka búrlivého žitia, ~už silu tratí roztočitý
371 2| kto prácou trudnou celé žitie plnil,~hľa, klesá divno
372 3| počne dýchať a žiť novým žitím.~ Nuž rúť sa v rumy, nech
373 3| ťažkých vajataní,~v nichž k žitiu nová idea sa hlási;~v jej
|