1-500 | 501-644
Part, Chap.
1 1, I | barónov, markízov, bankárov a ich vyvoštené paláce, potom
2 1, I | vysočiznými domami, vydláždenými a plynom osvietenými ulicami,
3 1, I | cudzozemským úradníctvom a so svojou rovnoprávnosťou
4 1, I | panovaním Nemcov vygazdoval a uhorskí Slováci mali svoje
5 1, I | s vyčnievajúcim Kobzayho a menším židovským kaštieľom.
6 1, I | chudorľavý Lipnický je bosý a bez lajblíka. Hlava sa mu
7 1, I | Čižmy ani jeho neomínajú a partica z vetchého klobúka
8 1, I | mu po kusoch na plecia. A predsa tento spustlý muž
9 1, I | ale nohavice samá záplata a jedna týchto sa opála odpáraná
10 1, I | husár, teraz dedinský šašo a ošemeta, tiež milovník krčiem,
11 1, I | Hučko. Na ňom všetko nové a čisté. Má síce len pol úreku,
12 1, I | Čakajú na príchod slúžneho a cestovného pána, majúc odovzdať
13 1, I | len za prvého bezočivca a podliaka v obci, ktorý už
14 1, I | pritom i kradol. Mlel ústami a robil oškrdy, rehotal sa,
15 1, I | Slúžny sedí na vozíku a ohliada sa okolo s podoprenými
16 1, I | mi málo.“ Nadul sa pritom a ukázal veľké fúzy. ~„To
17 1, I | dá za svinského pastiera. A teraz, hľa! Pri všetkých
18 1, I | chýba, doháňa mu z nášho.“ ~„A trubač tomu rozumie,“ ozval
19 1, I | vysmieval sa z jeho vozíka a pohoniča, Maďara v kučme
20 1, I | pohoniča, Maďara v kučme a bunde. „Hotový strachopud
21 1, I | rehotal sa, „ja jeho boha!“ ~„A tie škapky,“ smial sa Kožuch, „
22 1, I | slivy,“ rehotal sa Zajac, „a pol piatej brázdy zdedil
23 1, I | remesle,“ smial sa Kožuch, „a vynašiel i dačo nového.
24 1, I | keď sa vystelú slamou.“ ~„A keď skutočne bude tak!“
25 1, I | Len Maďar v koženej bunde a hajdúch v červených nohaviciach
26 1, I | že si ho sedliaci zvedavo a s utajeným smiechom ohliadajú,
27 1, I | podchvíľou čierny tabak a potom ho vydúval do ohavne
28 1, I | žiadal vyslovenie pokuty; a pán s veľkým nosom, nelenivý,
29 1, I | pána veľkomožného Kobzayho a tieto pána veľkomožného
30 1, I | nosom. Postúpili na stranu a zhovárali sa tichunko. Pán
31 1, I | gmina pod štrnástimi dňami a dodal s dôrazom, že musí
32 1, I | že štróf zaplatí gmina. A s tým dosť. Viac ani slova.“ ~„
33 1, I | sedliaci kývali hlavami a odpľúvali. Kožuch sa ozval
34 1, I | počuli, sadli na vozíky a rozišli sa. Stydlivá Zuzanka
35 1, I | nosom obrátil sa k Chujave a prikázal sedliakom nasledovať
36 1, I | kočujúcej spravodlivosti a všetkým pánom vôbec. ~„Ja
37 1, I | stoličného domu vyvesili.“ ~„A náhle uviedli zase tú maďarčinu,“
38 1, I | sme sa nareptali na nich a smiali sme sa, keď spievali
39 1, I | hlavou ako káčer.“ Odpľul a sedliaci mu prisvedčovali,
40 1, I | Ako by i nie? On, písmák a latinák, je v obci nič a
41 1, I | a latinák, je v obci nič a taký krížikár, taký chlapčisko,
42 1, I | zeme: „Povinnosť svoju znám a plním, kde môžem. Čelom
43 1, I | vypustili na nás rotu hladošov a títo nás neľutujú. Myslia
44 1, I | tvrdil znovu, prisahal a bil sa do pŕs Kožuch. To
45 1, I | isté činil i hrubý Buček a skrbný Pelechavý. ~„Ba veru
46 1, II | rúchu dlhom, lež vetchom a biednom. Táto sa priblížila
47 1, II | pokorou k pánu richtárovi a prosila o dovolenie zahrať
48 1, II | vbehli do krčmy potúžiť sa a potom sa vhrnuli do dvora
49 1, II | Pán s veľkým nosom, Kobzay a evanjelický farár Čulík
50 1, II | nimi stál súdoček dohánu a sklenička likéru s kalíškami.
51 1, II | Okolo neho všetečil chlapček a dve malé dievčatká s bábikami. ~
52 1, II | učiteľ po maďarsky vedieť.“ ~A Kobzay nato: „Ukážeme mu
53 1, II | budeme jártatovať ,Krajana' a ,Gazdasági lapok'.“ ~Tu
54 1, II | už sedliaci ovesili nosy a mrmlali. Učiteľ Koreň sa
55 1, II | Koreň sa ohliadol po nich a riekol: „Maďarské noviny
56 1, II | jesto i panslavistické pluhy a brány.“ ~Ale to veru len
57 1, II | sú noviny panslavistické a že sa musí napomáhať spisba
58 1, II | sú predsa len slovenské.“ A to bolo i panstvu po chuti
59 1, II | gmina málo má kelčíkov; a my si tu doma urobíme, ako
60 1, II | Kožuch, „že pláca richtárova a notáriušova mohla by sa
61 1, II | esteraichských zlatých, a tie mi gmina hneď zaplatiť
62 1, III | nemal, lež i zastával často a pomáhal si tu latinčinou,
63 1, III | zdalo sa, že je číry Maďar, a keď hovoril po maďarsky,
64 1, III | navštívených neúrodou, a na stoličný špitál, ktorý
65 1, III | závody, nech ich i zaopatrí, a nebude dobrodincom z cudzieho
66 1, III | Čulík, „navrhovať podniky a potom na ne žobrať. Ja,
67 1, III | Ja, roztrúbený v novinách a zvečnený v zápisniciach,
68 1, III | zápisniciach, zakladateľ, a ty, obecenstvo, dávaj! To
69 1, III | alebo domácim chudobným, a na pána Kobzayho nenaliehal,
70 1, III | nenaliehal, lež dal mu za pravdu a odpytoval pekne, že sa osmelil
71 1, III | sedliakmi. Týchto sa nepýtal, či a čo dajú „Uhrom“. Lež predstavil
72 1, III | vec ako stoličný rozkaz a naložil zosypať osem meríc
73 1, III | kázeň o kresťanskej láske a pán s veľkým nosom zapísal,
74 1, III | Bo u nás všetko je lož a lživá hra. Najväčšie opice
75 1, IV | naspäť uvedenie do úžitku a náhradu škody. To sa i stalo,
76 1, IV | Bučaka. Tento sa raz pohneval a nepustil viac panského chalupníka
77 1, IV | časy panskému chalupníkovi a zaplatiť päťdesiat zlatých
78 1, IV | musel žalovať na slúžneho a župana, že nerobí svoju
79 1, IV | so sedliakmi: Škoda Bacha a jeho Nemcov. Nemci boli
80 1, IV | poďakoval sa pokorne za lásku a žiadal, keby mu pán veľkomožný
81 1, IV | Neposielate ich do školy, a predsa sa žalujete, že ich
82 1, IV | deväť rokov mučil po školách a čo je zo mňa? Tu pozrite
83 1, IV | koperdana, keby sa mu po nemecky a po maďarsky naučil, ale
84 1, IV | meškania, čím sú povinní a podlžní. Ale práve vtedy,
85 1, IV | im to nakazoval cez zuby a nechutne zase, čo sa im
86 1, IV | žid so šelmovským úsmevom. A tu sa zase makave objavil
87 1, IV | rozdiel medzi právom židovským a právom učiteľovým. ~Pán
88 1, IV | že zajtra prídu pandúri a zostanú tam, pokiaľkoľvek
89 1, IV | smiali, ale teraz zbledli a žid blysol na nich pri odchode
90 1, IV | s pánom veľkomožným ruky a ľudia všeličo hovorili o
91 1, V | toľko, že sa neprepadli a nohy nepolámali. „Most musí
92 1, V | štrnásť dní zrobený.“ä ~„A ktože ho má zrobiť?“ ozval
93 1, V | lesy,“ dodal Humenský, „a ešte sme vždy tam, kde sme
94 1, V | veľkomožný zlomili nohu a že bez nich nič sa konať
95 1, V | drevo, my ho privezieme a most zrobíme.“ ~„Akí múdri!“
96 1, V | lesy nie sú lesy obecné.“ ~„A prečože všade inde majú
97 1, V | Nemátožte s tým,“ vstal a kýval im pečlive úradník
98 1, V | Rozumovský. „To je hlúpstvo a uvrhnete sa do nešťastia.
99 1, V | nenasúdi. Majte trpezlivosť.“ ~„A panstvo nech má trochu svedomia,“
100 1, V | dá drevo.“ ~„Mosty stavať a udržovať“, riekol srdite
101 1, V | treba platiť, tam obec; a obec sme my sedliaci.“ ~
102 1, V | rozhadzoval sa Kožuch, „a budeme stavať mosty pre
103 1, V | postrčil ho richtár. „A čo by tak žiadali, pán veľkomožný,
104 1, V | z domu,“ odvetil Kobzay. A pán s veľkým nosom poznamenal,
105 1, V | sto i šesťdesiat zlatých; a drevo by mohlo stáť najviac
106 1, V | od žida. ~„Hoc od čerta a jeho matere,“ mrštil srdite
107 1, V | pošlem majstra z mesta a budete štrófaní na dvadsať
108 1, VI | hneď desať zlatých pokuty; a pán veľkomožný naženú na
109 1, VI | strniská, lúky tisíc oviec a vypasú všetko za jeden deň.“ ~„
110 1, VI | veľkým nosom smrkol tabaku a pozrel spýtavo na Kobzayho.
111 1, VI | Kobzayho. Tento sa zapálil a riekol srdito: ,,I ja som
112 1, VI | stokrát ostrihaný otco - a matkobijca, popudzuje všetkých.
113 1, VI | pán veľkomožný grajciara? A my vždy skladáme na tie
114 1, VI | Povedal som, že pánov a židov nedopúšťať do osmín.“ ~„
115 1, VI | Nikdy ti ešte nikto väčšiu a potrebnejšiu pravdu nepovedal
116 1, VI | žena jeho počala výskať a vykladať s náramným plačom: „
117 1, VI | Ach, či vidíš, ako mlčia a nikto z nich ústa za teba
118 1, VI | Kožucha, učinil svätú tvár a vzal podobu prosiaceho: „
119 1, VI | sedliakov k podlžnej úcte a poslušnosti proti veľkomožnému
120 1, VI | Dokonca chcel Irmáčku stiahnuť a vypalicovať. Musela aspoň
121 1, VII | baču, že sa lapil do gazdu, a daktorých chalupníkov, že
122 1, VII | jedni, že sa bili ako barany a pokrvavili v krčme, druhí,
123 1, VII | surovosti ľudu každodenné a mali miesto všade, kamkoľvek
124 1, VII | mal to na srdci, druhý iné a každý chcel predniesť svoju
125 1, VII | lebo už bolo po poludní a nadišla i stydlivá Zuzanka.
126 1, VII | volebnom okrese vystúpiť, a oznamoval, že župné úradníctvo
127 1, VII | my,“ osvedčili sa Kobzay a farár, “ale sedľač, ktovie?
128 1, VII | ťahavo pán s veľkým nosom a pokročil na kraj predodveria. „
129 1, VII | diétu,“ skočil do toho farár a vysvetlil jednu cudzinu
130 1, VII | vás boh, to je pansláv.“ ~„A čo je to ten pansláv?“ pokýval
131 1, VII | ktorý chce krajinu trhať a Rusom predať.“ ~„Áno,“ prisvedčil
132 1, VII | nosom, „každý pansláv huncút a kto s panslávom drží, je
133 1, VII | főispán, pán főszolgabíró a celá slávna stolica je za
134 1, VII | nakážu, to zrobíme.“ ~„Dobre a statočne hovoríš,“ pochválil
135 1, VII | vám poslal ten pansláv, a prinesieš mne. To vám povedám,
136 1, VII | povedal, čo všetko majú urobiť a platiť. Richtárovi naložil,
137 1, VII | panslavistické programy a jeho päť esteraichských
138 1, VII | poháriku červeného likéru a pošli do priestrannej obedárne. ~
139 1, VIII| nevidia cez celé mesiace vína, a františkánovi musí pri každom
140 1, VIII| františkánovi musí pri každom obede a pri každej večeri stáť pred
141 1, VIII| Stál ešte pri dverách a vynímal zo širokého rukáva
142 1, VIII| vkročil evanjelický študent a odporúčal do panskej lásky
143 1, VIII| už povahou svojou Maďar a vlastenec, tak každý luterán
144 1, VIII| tak každý luterán pansláv a zradca. Luteránsky som farár,
145 1, VIII| študent, „ja som rodený Maďar a slova slovenského neznám.
146 1, VIII| poznať, že turecký derviš a že zbiera v Uhrách milodary
147 1, IX | medziiným na drahotu dreva a Kobzay mu sľúbil, že mu
148 1, IX | vstával, chlebom do sestier a matky hádzal. Najväčší smiech
149 1, IX | Árpád vyskočil na stolec a kázal mládencovi vpustiť
150 1, IX | štrnásťročný mladík s harfou a jedno deväťročné dievča,
151 1, IX | fyzikálnymi tajomstvami. A to je pritom divné, že i
152 1, IX | rozkaz nahuckať psov do nich. A škoda tak krásnych detí,
153 1, IX | ako to boli. Samý život a oheň ducha žiaril z ich
154 1, X | mohol zozbierať po obci, a tých päť zlatých, ktoré
155 1, X | richtárovi, aby mu hneď a hneď priniesol i pokutu
156 1, X | kôpky, tridsať zlatých, a potom si to vybral od obce.
157 1, X | potom si to vybral od obce. A poslušný richtár učinil
158 1, X | mu už len pätnásť zlatých a tieto tiež našli cestu z
159 1, X | prišiel ohliadať zápisnicu, a újezdného lekára, ktorý
160 1, X | Dal teda i jemu zlatku a vypravil s oklamcom i boženíka,
161 1, X | ho vodil z domu do domu a pýtal na tak svätý cieľ
162 1, X | zlatých zvýšili už len tri a znovu sa skladať sedliaci
163 1, X | odpoveď. ~To predvidel richtár a bol veľmi namrzený, že tak
164 1, X | Poškrabal sa pritom za uchom a nechcel ani tabačku, keď
165 1, X | nedanie je len dobrá vôľa. A ja ani nevidím, čo tu hľadáte.
166 1, X | Zanechám vám tu všetku kveštu a idem povedať pánu gvardiánovi.
167 1, X | Richtárka mihala na richtára a klmala ho úsilne s hrozebnými
168 1, X | pošlem po svoje kone.“ ~„A ja vám zrobím trochu praženice,“
169 1, X | richtárka. ~„No to je dobre a po kresťansky,“ pochválil
170 1, XI | že som mu nedala slaninu; a boh môj vidí, že sama nemám
171 1, XI | sama nemám ani kúštička. A tu vám ide sám,“ strhla
172 1, XI | oknom. „Je spitý ako hovädo a zlorečí ako zlý duch.“ ~„
173 1, XI | pozdravenia do chyže mladý a zdravý, vypasený muž s vojenskou
174 1, XI | ja tejto dedine jej boha a toho krvavého Krista. Vaši
175 1, XI | naučím móresu, ja váš krst a vaše spasenie!“ ~Richtárka
176 1, XI | keď videla hrozivú tvár a zaťatú päsť mužovu. Núkala
177 1, XI | kliatby ďaleko prevyšuje. ~„A čože teda chceš?“ pristúpi
178 1, XI | richtár bližšie. ~„Nocľah a mladú nevestu, ja tvojho
179 1, XI | vyfliaskal po papuli, hodil o zem a tam jeho vlastným kyjakom
180 1, XI | povraz. Tým poviazal oplana a tak vovliekol so sluhom
181 1, XI | sluhom do svinského chlieva a zaprel do rána. Bránil sa
182 1, XI | šelma slabo, lebo bol opitý a slabý je vždy, kto zle činí. ~
183 1, XI | Tak bolo ráno, ale večer a cez noc div z rozumu nezišla
184 1, XII | XII~Keď bedákala a nahovárala muža, aby sa
185 1, XII | rozkazom, aby sa richtár hneď a hneď dostavil do kaštieľa. ~„
186 1, XII | Odjachal,“ smial sa mládenec, „a hneď po jeho odchode zas
187 1, XII | po jeho odchode zas pobil a povláčil gazdu ten bača,
188 1, XII | jemu nepotrebno richtára; a teraz mi rozkazuje ako svojmu
189 1, XII | teraz som zmlátil jedného a zatvoril do svinského chlieva.
190 1, XII | čo i tá šelma vyvarí?“ ~„A bačovia,“ ozvala sa žena, „
191 1, XII | plači, predsa len pošiel a poslal poviazaného baču
192 1, XII | bolo u Šofelesa pri kostole a u Čmuľa pri hradskej, bo
193 1, XIII| zvonka, zdnuka. Na kraji a zo stien trčali hnilé brvná.
194 1, XIII| pozalepované. Do pitvora a chyže viedli dvere vetché,
195 1, XIII| ležali. Náradia poriedko a všetko vetché, porúchané,
196 1, XIII| vetché, porúchané, dlhý stôl a lavice nadmieru špinavé.
197 1, XIII| tohto smradľavého brloha a predsa to bolo plné, ako
198 1, XIII| plné, ako nabité. Mužovia a ženy cítili sa tam veľmi
199 1, XIII| pije i po iných krčmách, a hovoril, že mu už nemá na
200 1, XIII| vychytil sa smädný pijan a odišiel. ~Po chvíli sa strhol
201 1, XIII| sadol si za špinavý stôl a pil. Prvé poháre vylial
202 1, XIII| aké mál kone, voly, kravy a klial tej slobode, ktorú
203 1, XIII| myši od neho odháňať.“ ~„A prečo ho nevymlátiš?“ ~„
204 1, XIII| pálenka, musím mu drevo rúbať a iné služby konať. On teraz
205 1, XIII| rečami dal mu desať zlatých a žriebä odviedol domov. ~
206 1, XIII| lež pomáhať ho prepiť. „A bodaj by teba, ty korheľ,
207 1, XIII| že len pásy z nej viseli a všade presvitala košeľa. „
208 1, XIII| deti nahé plačú od hladu a tys' ostatnú srsť vyviedol
209 1, XIV | vyvrátil sa horeznačky a spadol z lavice na temeno.
210 1, XIV | sa mu kydali biele peny a šľahal v kotúčoch belavý
211 1, XIV | Obskočili ho s trepotom a krikom: „Pomáhajte, robte
212 1, XIV | naložili ho chlapi na dva drúky a niesli na takýchto nosidlách
213 1, XIV | Pribehla kováčova manželka a vrešťala prenikavým hlasom
214 1, XIV | dedinu, trhajúc si vlasy a zalamujúc rukami: „Ach,
215 1, XIV | činom!“ S takýmto nárekom a Vykladaním sprevádzala kováčka
216 1, XIV | rumpeľ pálenky.“ Okrem detí a parobčiakov pošli všetci
217 1, XV | Sedliaci mu prisvedčovali a ošklbaný Humenský sa ozval: „
218 1, XV | Nenaučil sa zhola nič vecného a bol pritom nespoľahlivý
219 1, XV | pritom nespoľahlivý galgan a hrdláč bez cti. Preto sa
220 1, XV | klebetníka krv zaliala. A keď sa mu chcel nanosiť
221 1, XV | richtár za pačesy, hodil o zem a hodne, hodne opalicoval.
222 1, XV | poznačené, lež i ramená a chrbát. ~Nikto potom sa
223 1, XV | vrana vrane oko nevykole.“ ~„A kto pôjde s vyslanstvom?“
224 1, XV | I môj kôň bol vo Viedni a videl pána cisára,“ protirečil
225 1, XV | skríkol zúrivo Bučak, a do Humenského. ~Boli by
226 1, XV | smejúci sa z teba, tú prosbu, a tá bude skorej doma než
227 1, XV | skorej doma než vyslanstvo, a to v rukách tých pánov,
228 1, XV | behanie do Viedne bolo vždy a zostane márnym. To vám povedám
229 1, XV | prisvedčili i mnohí iní a za dobrú poradu prisúdili
230 1, XVI | Mládež ho hneď obhŕkla a Zajac im rozprával, ako
231 1, XVI | podivných skúsenostiach a hrdinských činoch v Bombardii. ~
232 1, XVI | vraj, ako u nás ovce. ~„A úle?“ spýtal sa Pelechavý,
233 1, XVI | pivnici horeznačky pod sud a tak by mi musel točiť krčmár
234 1, XVI | si roj zo stromu ukradol a panskú sypáreň ozbíjal.
235 1, XVI | rozčeperí nohy, otvorí ústa a hlísta mu sama beží dolu
236 1, XVI | hrdlom. Kofa meria lakťom a keď je dosť, hlístu nožnicami
237 1, XVI | Ako som skočil z koňa a oddal ho sluhovi, ,nechže
238 1, XVI | sa páči', podala mi ruku a viedla ma popod pazuchu.
239 1, XVI | dala mužovi písanú podušku a novú sivú gubu pod pec na
240 1, XVI | Tu,' pohladkala ho, ,spi a buď ticho, aby sa pán husár
241 1, XVI | všetkých svätých do čiapky a pošliapal nohami, vyjmúc
242 1, XVI | jeden zostal na plemä.“ ~„A ako to bolo s tým Napoleonom?“
243 1, XVI | hrdina. Sadnem teda na koňa a hajde do Parízu! Koňa si
244 1, XVI | Hneď pribehne cisárovná a prinesie mi v zápone ovsa.
245 1, XVI | ovsa. Potom beží do kuchyne a navarí mi takých pirohov
246 1, XVI | vpratal z nich pol druha. A boli, prisahám bohu, také
247 1, XVI | hriateho s husou masťou a na cestu napiekla pagáčov
248 1, XVI | pagáčov so škvarkami.“ ~„A Napoleon čože?“ ~„Hja! Potľapkal
249 1, XVI | husárov mi jeden regiment a zaujmem hračkou celý svet,
250 1, XVI | pokorím všetky národy.' A tak ma, nech som dobrý,
251 1, XVI | nech som dobrý, vystískal a vybozkával ako dáku paničku.“ ~„
252 1, XVI | len nahováral pána cisára a deneráľov, aby ticho boli
253 1, XVI | deneráľov, aby ticho boli a mlčali, až si vezme, čo
254 1, XVI | Kryme Francúzom biť Moskáľov a nevďační Moskáli neprišli
255 1, XVI | Vezmem si teda jednu škadrónu a idem rekvirovať, ako sa
256 1, XVI | nazýva brať, čo zapatríš a nezaplatíš. Ale ja som to
257 1, XVI | lebo keď nie, my zutekáme.' A mojim chlapom rozkážem: ,
258 1, XVI | mojim chlapom rozkážem: ,A tak!' a hybaj na Francúzov.
259 1, XVI | chlapom rozkážem: ,A tak!' a hybaj na Francúzov. Títo,
260 1, XVI | znám toho kujona, čo buky a jedle preskakuje ako Jánošík.'
261 1, XVI | Vytiahnem remeň z nohavíc a pristúpim k nemu: ,Ivan,
262 1, XVI | pristúpim k nemu: ,Ivan, ty spíš a ja sa trudím, viažem ťa.' ~
263 1, XVI | Tento vyňuchtal kdesi vajcia a nabral plné vrecká. ,Čo
264 1, XVI | vám dolu plundrami.' “ ~„A že si nebol ranený v žiadnej
265 1, XVI | ľudožrútov. Keď slovo cti a ľudskosti nemá k vám prístup,
266 1, XVI | Prosila som o dovolenie hrať, a dali ste mi ho; učiňte teda
267 1, XVI | ľudia z povetria nežijú.“ A aby zahanbil iných, vrhol
268 1, XVI | desiati, ktorí vystreli ruky a dali po päť grajciarov.
269 1, XVI | zdvihol richtár palicu a vyhnal surovcov. Hra sa
270 1, XVI | zložená samým mladíkom, a potrebám ľudu vcele primeraná.
271 1, XVI | sa v nej nešťastie pijana a jeho rodiny. Naposledok
272 1, XVI | predsa, až sa rozleteli dvere a vhrnula sa jedným nezastaveným
273 1, XVI | musíme zanechať čitateľom, a potom spustil oponu. ~Chachot
274 1, XVI | prekotili, polámali vozík a koňa priviazali vo vozárni
275 1, XVI | hlavu tam, kde má byť zadok, a zadok tam, kde má byť hlava?“ ~„
276 1, XVI | tam, kde má byť hlava?“ ~„A ty si videl?“ spytovali
277 1, XVI | sami nemali, požičali si a predsa dali po desiatich
278 1, XVI | hlavu tam, kde má byť zadok, a zadok tam, kde má byť hlava.
279 1, XVI | sa až váľali od smiechu a nezávideli komediantom desať
280 2, I | sú to len obecní sluhovia a sedliaci, nie vyšnurovaní
281 2, I | škapky. V kuchyni varí sa a smaží, lež nie kuchár obskakuje
282 2, I | misy, sklenice odnášajú a prinášajú nie mládenci v
283 2, I | opleckami, lesklými živôtikmi a belavými záponkami. ~V panskej
284 2, I | učitelia so svojimi manželkami a dakoľko svetských pánov
285 2, I | dakoľko svetských pánov a paní. Ženské, medzi ktorými
286 2, I | kaštieli Kobzayho? Tak je, a čo viac, pansláv Rastic.
287 2, I | výlučne v reči slovenskej a bol dôverný, srdečný, hlučný,
288 2, I | hovorili o veciach národných a krajinských, o uda - lostiach
289 2, II | rozdiel medzi Chujavou bývalou a terajšou. Keď som ťa uvádzal
290 2, II | hniezdo. Dvory plné hnojnice a smetí, neopravené sady a
291 2, II | a smetí, neopravené sady a záhrady, pustá divočina.
292 2, II | ošarpané krčmy hrozili židom a pijanom zalomením. Náhle
293 2, II | neúctiví, spurní, bezbožní. A teraz! Všetkého toho opak.
294 2, II | toho opak. Sídlo nešváru a chudoby premenilo sa v sídlo
295 2, II | premenilo sa v sídlo poriadku a zámožnosti. Najspustlejšia
296 2, II | farároval som v Žabci, a nič spomenutiahodného som
297 2, II | podporované renegátstvo.“ ~ „Hanba a potupa renegátom a ich patrónom!“
298 2, II | Hanba a potupa renegátom a ich patrónom!“ zahučali
299 2, II | Semenák, pravotár Stupnický a úradník Rozumovský. S týmito,
300 2, II | musím deliť svoje zásluhy a činím to vyznanie s radosťou.“ ~„
301 2, II | pritiahli mňa, ako spolužiaka, a ja som bol taký šťastný
302 2, II | svoje rozličné schopnosti a podporovali sa vosplok proti
303 2, II | tys‘ predsa bol podnetom a dušou všetkého. Mohol bys‘
304 2, II | hľa, i vaše drahé ženičky a dcérky. Mám ich nudiť suchým
305 2, II | pán brat je zdvorilý, a tým nás obrazil. Či už my
306 2, II | nás nezaujíma ako klebety a šialené parížske módy? To
307 2, II | moja, keď sa panie sestry a paničky zle u mňa zabavia. ~
308 2, III | nikým neoraná roľa. Vyššie a zámožnejšie stavy sa ho
309 2, III | žiadnej národnej hrdosti a horlivosti ako v sy - noch
310 2, III | horlivosti ako v sy - noch a dcérach iných národov. O
311 2, III | To príčina, že i farári a učitelia u nás sú zväčša
312 2, III | sú zväčša len nádenníci a ľud zostáva! akousi mŕtvou
313 2, III | jeho reč, len ledabolo, a chlubil, vystavoval sa tým,
314 2, III | chráme či na smetiskách, a tým koniec jeho pastierovaniu.
315 2, III | starosti len gazdovstvo a karty. Pre svoje maďarónske
316 2, III | svoje maďarónske handabandy a necirkevného ducha, frivolné
317 2, III | zaľúbil sa odrodilými pánikom a dostal ich priazňou faru
318 2, III | farníkom neosožil nič. ~A neschopný, zhovädilý učiteľ
319 2, III | pil v richtárskom dome. A na nešťastie bol v obci
320 2, III | vedel mnoho trpieť, lichotiť a učiniť sa vážnym. Sprostáci
321 2, III | tri roky čítať nenaučil a rozpustil tak, že to pred
322 2, III | dobrého rechtora mať nebudú, a predsa zachádzali s ním
323 2, III | prosieb, závetov, zmlúv a iných súkromných vecí nikdy
324 2, III | nadával mu s veľkým krikom a tykaním do zbojníkov, lotrov,
325 2, III | bo fúkal ako jež, metal a šmáral všetko, keď som prišiel
326 2, IV | mesiacov dokončil beh života a jeho miesto zaujal terajší
327 2, IV | so zriedkavou horlivosťou a nezištnosťou. ~Druhý by
328 2, IV | tým: „Vystavte mi školu a polepšite plácu, pri ktorej
329 2, IV | chcel si napred získať lásku a vzkázať sa zásluhami. Konal
330 2, IV | najvyššíplat bol požadovať mohol, a trpel ako Jób. Chodil sám
331 2, IV | rodičov, vodil sám chlapcov a dievčatá do školy, daktorým
332 2, IV | To bolo kus krušnej a kyslej práce,“ pretrhol
333 2, IV | dieťa bez výučby nenechajú a žiadne náklady na to neoľutujú,
334 2, IV | chodil i do latinských škôl, a čo z neho? Ani len richtárstvo
335 2, IV | richtárstvo dodriapať sa nemôže a je posledný v obci. Nejeden,
336 2, IV | ráz viac poctivosti.“ ~„A či nemajú pravdu?“ ozval
337 2, IV | mudráka, ktorý aj listy a prosby sedliakom píše, a
338 2, IV | a prosby sedliakom píše, a predsa je to ten najväčší
339 2, IV | gazdovia, dobrí čeľadní otcovia a predsa do školy nikdy nechodili.
340 2, IV | málo záleží, či sedliak a chalupník vie čítať alebo
341 2, IV | sa len čítať deti naučia a potom nič viac, alebo len
342 2, IV | vecné vedomosti deťom dať a uspôsobiť ich k rozumeniu
343 2, IV | rodičovskom zasnovaný. ~A čo nadovšetko, treba v nich
344 2, IV | božiu, zošľachtiť ich srdce a vôľu, zásobiť ich dobrými
345 2, IV | Dorastie pokolenie rozumné a mravné. A to tiahne za sebou
346 2, IV | pokolenie rozumné a mravné. A to tiahne za sebou i hmotné
347 2, IV | je,“ prisvedčil Rastic, ,a môj šľachetný priateľ a
348 2, IV | a môj šľachetný priateľ a pomocník Semenák činil to
349 2, IV | sebazaprením. Neviazal sa na hodiny a prísnu povinnosť. Súc sám
350 2, IV | podľa pokroku, na triedy a aby sa jedny netúlali, keď
351 2, IV | noci, pri svojich sviecach. A činí to ~s takou láskou,
352 2, IV | vešajú sa na neho. Lebo ihrá a baví sa s nimi, je s deťmi
353 2, IV | dvor, do záhrady, ~na pole a práve vtedy učí ich najviac,
354 2, IV | prázdna škola preplnila sa a úspech bol prekvapujúci.
355 2, IV | všetko tie ich detinky vedia a počali sa ich hanbi. Bo
356 2, IV | neslušného, deti ich zavrátili a harušili. ~Pán učiteľ dobre
357 2, IV | školu. Za dva roky trápil a tiesnil sa v budovisku starom,
358 2, IV | donútili neo - chotných, a hoci panstvo nedalo na to
359 2, IV | ich sám účiť všetké-mu.“ A mal pravdu. ]a by som nikdy
360 2, IV | všetké-mu.“ A mal pravdu. ]a by som nikdy nebol dokázal
361 2, IV | vôbec“ ,pokračoval, „ctiteľ a milovník učiteľov. Vy, páni,
362 2, IV | cicerónske boli. Mládež poučiť a zošľachtiť, to hlavná vec.
363 2, IV | zápalom. Čo iným nechuť a omz-losť, to jemu pôsobí
364 2, IV | Škorec, „keby ľud bol ~vďačný a farári takí ako vaša velebnosť.
365 2, IV | niet kvapky ~uznalosti. A odkedy dostal slobodu a
366 2, IV | A odkedy dostal slobodu a vlastníctvo, je ešte stokrát ~
367 2, IV | ešte stokrát ~skrbnejší a ošklivejší. Vystatuje sa : „
368 2, IV | ja pán.“ Ale len žerie ~a pije, len sebe povyšuje
369 2, IV | žiada na deň zlatovku, ~a učiteľovi nepadne na deň
370 2, IV | ministerstvom poslaní učbári nevedia a doma.sa vystavili klebetám,
371 2, IV | neuznalý nevďačný tvor. A z pánov farárov kto je taký
372 2, IV | velebnosť? Vedia len rozkazovať a bremená nakladať, ktorých
373 2, IV | aby deti učil po maďarsky a po nemecky. Čo im vraj po
374 2, V | vlastné povolanie, na školu a výučbu. ~Náhle každodenná
375 2, V | mládež. Terajšia rozbujnelá a zhovädilá vám nepríde. ~
376 2, V | Zvolajúc po nešpore gazdov a gezdiné na faský dvor, ~
377 2, V | tejto klo - ~poty zbavili a dietky v bezpečnosť uviedli? ~ „
378 2, V | starosť o deti z krku zosňal,“ a ostatné prisvedčovali. ~ „
379 2, V | Tomu,“ pokročil som, „ľahká a lacná pomoc. Stará, nevládna
380 2, V | Kapustaňa býva vždycky doma, a znáte ju ako triezvu, poctivú,
381 2, V | vyrovnal, bola predvolaná a zjednaná. Tak sme mali opatrovňu
382 2, V | poznávať, by i modliť sa a spievať. Potom im všeličo
383 2, V | Potom im všeličo rozpráva a hry navrhuje. Bo hlavná
384 2, V | hlavná vec je len zábava a ukrítenie času. Privykajú
385 2, V | aj na poriadok, čistotu a spoločenské obcovanie. Pod
386 2, V | obcovanie. Pod dozorom budí a ostrí sa v nich i mravný
387 2, V | znajú už i maličké počty a modlitby. Omnoho menšia
388 2, VI | zúboženého pre svoju nedospelosť a chýliaceho sa ku konečnej
389 2, VI | panštinou, do úplného holomstva a zajatia židovského. Lebo
390 2, VI | oddal sa ozornému pijanstvu a márnil i sám základ hospodárstva,
391 2, VI | lúky sú ich vlastníctvom a že ich možno predať, hybaj,
392 2, VI | možno predať, hybaj, pili a brali na ne ako baran na
393 2, VI | až im židia dali výstav a vyháňali nahých z domu.
394 2, VI | len triezvy richtár Hučko a skrbný Pelechavý.“ ~ „Tento,“
395 2, VI | na ukrivdenie sedliakov. A to dosiahol fígľom. „Čo
396 2, VI | tiež ako neviestkár, hráč a šialený milovník skvostu
397 2, VI | Kúpa sa uviedla do poriadku a chytrý Pelechavý čo neurobí?
398 2, VI | Na týchto odrobil sto dní a potom škapky predal so ziskom. ~
399 2, VI | Pelechavý neustúpi v lakomosti a fígľoch žiadnemu židovi,
400 2, VI | pánom úradníkom Rozumovským a pravotárom Stupnickým. ~
401 2, VI | Pretriasali sme všetko, a všetko sme našli nedostatočným.
402 2, VI | keď už zhovädilí otcovia a matky všetko premárnia a
403 2, VI | a matky všetko premárnia a deti nebudú mať viac čo
404 2, VI | okopať, v jeseni vybrať a domov priviezť. To činí
405 2, VI | omnoho viac než istina sama a sedliakovi nezvýšil ani
406 2, VI | činom do rúk veriteľových. A to predsa ľahkomyseľných
407 2, VI | korheľov neodstraší. Len pijú a robia dlžoby. Daň nikdy
408 2, VI | nedrží, najmä oproti cirkvi a farárovi. Spoliehajúc sa
409 2, VI | sa na večné zhovievanie a beztrestnosť, úroky za roky
410 2, VI | beztrestnosť, úroky za roky a roky neplatí a pritom zas
411 2, VI | úroky za roky a roky neplatí a pritom zas iné dlžoby snuje
412 2, VI | pritom zas iné dlžoby snuje a pije na úver. Na preznačenie (
413 2, VI | malých sumách je i nákladné. A bez toho ani sa nenazdáš,
414 2, VI | učiníme. Vypracujeme stanovy ~a pošleme na potvrdenie na
415 2, VI | Táto bude slúžiť za zák-lad a sama len brať celý úžitok.
416 2, VI | knihe, menšie dáme na zmenky a budeme pritom pokračovať
417 2, VI | Teba sa budú väčšmi báť, a mne neuprositeľnú prísnosť
418 2, VI | vzájomnú pomocnicu na dedine a nie bez príčiny sme ju tak
419 2, VI | márnotratníkmi,.za svoje užierať a hrdlovať nemuseli. Prichádzali
420 2, VI | väčšími sumami narábali a vždy viac vyťažili. Doteraz
421 2, VI | bedlivosťou počúval, ozval sa: ~„A či to je účastinársky spolok,
422 2, VI | nedelíme sa s nikým.“ ~„A ako to ide s veriteľmi?“
423 2, VI | driek podržať na večriosť a úroky platiť po rokoch alebo
424 2, VI | pamätali na svoju povinnosť a dodržiavajú zovrubne čas. ~
425 2, VI | koniec, keď sa obchod ujal a rozšíril. Už nemohli viac
426 2, VI | môj krok za medze cirkvi a školy.“ ~
427 2, VII | popredať čo sami ~pre svoj dom a hospodárstvo potrebovali.
428 2, VII | krčmy, mužovia zjavne, ženy a synovia tajne. Na jar potom
429 2, VII | čo zjesť, ani čo zasiať a posadiť. Koristili z toho
430 2, VII | úžerníci. Požičiavali zbožie a zemiaky tak, že im dlžník
431 2, VII | vrátiť musel, alebo siali a sadili s chudákmi napoly.
432 2, VII | musí sa urobiť koniec. A pomoc bola snadná. Vo vzájomnej
433 2, VII | Ohlásim teda cirkevný sbor a rieknem zhromaždeným : „
434 2, VII | vápno, drevo, dosky kúpiť a remeselníkov platiť. Ale
435 2, VII | spočiatku nemnožko zbožia a zemiakov a budeme požičiavať.
436 2, VII | nemnožko zbožia a zemiakov a budeme požičiavať. Za každé
437 2, VII | prirovnaní s panujúcou medzi vami a úžerou, a predsa sa po čase
438 2, VII | panujúcou medzi vami a úžerou, a predsa sa po čase zásoba
439 2, VII | ozval: „Pánboh stvoril volky a čert spolky. Nech sa každý
440 2, VII | zavrátil ho richtár Hučko a ostatní grúnili. ~Pelechavý
441 2, VII | Keď ste na jar požičali a nič sa vám neurodí, z čoho
442 2, VII | počali sa škrabať za ušami a prisvedčovať: „Veď to je
443 2, VII | prečo nie chrámovej sypárni? A ty by si v čas drahoty všetko
444 2, VII | pri článkoch potravných. ~A to som považoval za ostatné,
445 2, VIII| Nadto ten pochabý skvost a karty, čo tiež obaja jednako
446 2, VIII| ako Humenský alebo Kožuch. A má už kupca?“ ~„Trhuje sa,“
447 2, VIII| klesanie dávnej aristokracie a dvíhanie sa židov, ktorého
448 2, VIII| so zmenkou, peňazí nemal a zakaždým mu dal novú zmenku
449 2, VIII| náradím, do ostatnej srsti a retiazky, ten blázon. Boh
450 2, VIII| nadužíva ťažkosti Kobzayho a ja som jednateľom banky
451 2, VIII| nerobia nič, len žerú ,a pijú; oni že teraz musia
452 2, VIII| musia niesť aj ich bremeno, a k tomu ešte platiť za ich
453 2, VIII| tu len robotné hoviadka. A to bolo naše šťastie, že
454 2, VIII| musíte sľúbiť mlčať o tom a nejsť za dva týždne do krčmy.' ~
455 2, VIII| Kobzay predáva svoj majetok a Schelm ho kupuje. Zavládne
456 2, VIII| rozdiel medzi sedliakom a pánom, aký bol pred vymanením.' ~,
457 2, VIII| nikdy nevyhráš.' ~,Súdy a sudcovia sú len na to,'
458 2, VIII| aby pomáhali pánom a židom utlačovať chudobu.' ~,
459 2, VIII| pravotu o lesyt ~Všade dávajú a riám nič.' ~,Tak je,' prisvedčím. ,
460 2, VIII| vyše sedematridsať rokov a ešte ani len tá otázka nie
461 2, VIII| drevo. Panština prestala, a vy predsa iteraz robotujete.
462 2, VIII| drevo, panstvo nechce dať, a predsa vás núti k stavaniu
463 2, VIII| zaviažte všetci svoje osminy a dajte mi plnomocenstvo,na
464 2, VIII| vyplatia krčmy, mlyny, jatky a prenájom, ak sami nebudeme
465 2, VIII| ošialiť. Pán ta pán, a pánom niet čo veriť.' ~Tým
466 2, VIII| piatich usilovných prstoch a nie v mešci.' ~Priateľ Rozumovský
467 2, VIII| že vás povedieme dobre. A aby ste boli, povážte, či
468 2, VIII| Rozhodnite sa rýchle, hneď a hneď. Vec netrpí odklad.
469 2, VIII| byť,kupcami, prikryje hneď a vám potom ani za dvojnásobnú
470 2, VIII| Poponáhľať sa teda musíme a mlčať.,Preto som vás zaviazal
471 2, VIII| ostatní; len Kožuch, Humenský a husár Zajac stále odporovali.
472 2, VIII| Dobre teda,' povedám, ,vaše a tie osminy, ktoré, už držia
473 2, VIII| žid.' ~,Predaj ich mne.' ~,A čo by nie? Len nech zaplatia.' ~,
474 2, VIII| ochotnými, kúpili smejch a vyplatili naskutku, ja a
475 2, VIII| a vyplatili naskutku, ja a pán pravotár. A to naša
476 2, VIII| naskutku, ja a pán pravotár. A to naša účasť v majetku,
477 2, VIII| nenávisť proti sedliakom a Slovákom. ,Nerozkážu,' pýtam
478 2, VIII| prevahu i v majetnej triede a tým opanujú, v spojení s
479 2, VIII| kapitálom, nadobro celú krajinu. A oni sú,' dodal som úmyselne, ,
480 2, VIII| sa nehlási kupec kresťan ,a dáky ~dobrý vlastenec? Takému
481 2, VIII| ostýchavo, ,kupca kresťana.' ,A koho?' uprie na mňa zrak
482 2, VIII| Obec?' zamračil sa Kobzay a vyskočil z pohovky. ,Všivavísedliaci?
483 2, VIII| advokát?' stane mi voči. ~,A spolu plnomocník,' vytiahnem
484 2, VIII| ale ťahal predsa vyššie a jednal ne ústupne. Musel
485 2, VIII| Zmluva sa hneď napísala a pod písala s doložením,
486 2, VIII| viac, ale dobre zaviazaný a namrzený Kobzay ho vysotil. ,
487 2, VIII| Narucoval nám dvadsaťpäťtisíc a mne osobne päť, aby som
488 2, VIII| že som sa zriekol s pánom a ich o šesťtisíc zlatých
489 2, VIII| šesťtisíc zlatých oklamal. A oni uverili trhanovi tým
490 2, VIII| mne podlých klebiet plno a surového zlorečenia." ~"
491 2, VIII| surového zlorečenia." ~"A s peniazmi potom ako?" spýtal
492 2, VIII| častiach. ~Kobzay vzal peniaze a pošiel s ťažkým srdcom na
493 2, XI | množiacich železniciach a fabrikách, ide drevo do
494 2, XI | rovných častí. Každý rok vytne a predá sa jedna. To skutočne
495 2, XI | všetko pri starom. ~Za role a lúky dával nám žid päťtisíc
496 2, XI | nám budoviská spustošil. A vyťažíme viac ako žig, bo
497 2, XI | nebudú stačiť naše záprahy a naši chalupníci, to doplníme
498 2, XI | menovite pánom úradníkovi a pravotárovi, ktorých by
499 2, XI | hospodárstva s plnou mocou a s povýšeným platom. Ja som
500 2, XI | prinášaná márnomyseľnosti. A kňaz odťahuje sa tým od
1-500 | 501-644 |