Part, Chap.
1 1, I | neľutujú. Myslia si: čokoľvek im necháme, vezmú židia; teda
2 1, III | Uhrom“. Lež predstavil im vec ako stoličný rozkaz
3 1, III | neúrodný rok, ani mrmlanie, že im Maďari jedného zrna nedali,
4 1, III | hladom. Farár Čulík držal im peknú kázeň o kresťanskej
5 1, III | Najväčšie opice Maďarov nedali im ničoho. Ich láska len po
6 1, III | pomoci niet,“ odvetili im všade. „Podpísali ste sa,
7 1, IV | učiteľa, že neučí; učiteľ im sypal do očú, že sú planíci,
8 1, IV | od nich zaplatiť.“ ~„Čo im z tej školy?“ ozval sa Humenský. „
9 1, IV | podlžní. Ale práve vtedy, keď im to nakazoval cez zuby a
10 1, IV | zuby a nechutne zase, čo sa im už stokrát márne nakazovalo,
11 1, V | Nemátožte s tým,“ vstal a kýval im pečlive úradník Rozumovský. „
12 1, VI | teba neotvorí? Ach, dobre im bude smiať sa, keď teba
13 1, VII | Pansláv,“ vysvetlil im vec farár Čulík, „je zradca,
14 1, XII | svojmu paholkovi. Viac slúž im panstvu, ktoré nič nedáva,
15 1, XII | lomoz, nedbajúc nič, že im zajtra budú vláčiť periny
16 1, XVI | ho hneď obhŕkla a Zajac im rozprával, ako obyčajne,
17 1, XVI | neprišli nás teraz brániť. Nech im taká bude poctivosť. ~Keď
18 2, III | národ nedbajú, bo výchova im ho odcudzila, za nesvoj
19 2, IV | duševnú samo-činnosť. Zaopatrí im tu i tam i spoločnú zábavu
20 2, IV | maďarsky a po nemecky. Čo im vraj po všetkom keď nebudú
21 2, V | modliť sa a spievať. Potom im všeličo rozpráva a hry navrhuje.
22 2, V | prídu do ~školy, ktorá sa im ako omeny predstavuje, na
23 2, VI | ne ako baran na rohy, až im židia dali výstav a vyháňali
24 2, VI | to dosiahol fígľom. „Čo im z tých osmín, pán veľkomožný?“,
25 2, VI | večných ťažkostiach. „Budem im robiť za ne sto dní s koňmi.“
26 2, VI | peniaze zverili nám, aby im doma bez úžitku neležali,
27 2, VII | zbožie a zemiaky tak, že im dlžník tri za jeden korec
28 2, VIII| títo si ťažobia, že rovní im predtým sedliaci stali sa
29 2, VIII| dostali chuť, ale Kožuch im prišepol : ,Neverte, nedajte
30 2, VIII| Oplanský Humenský nadštrkol im zo závisti, že som sa zriekol
31 2, XI | znamenite. Navrátili sme im odňaté roličky, dali drevo,
32 2, XII | to mnoho zápasu, až som im to z hlavy vybil. Ustúpili
33 2, XII | osobujeme, žerieme a pijeme, im nič nedáme. Keď sa im kázala
34 2, XII | pijeme, im nič nedáme. Keď sa im kázala do roboty, buď nešli,
35 2, XII | pred druhým zaháľali. Kto im vraj rozkáže? Keď chcem,
36 2, XIV | takto obec!' ukázal som im nákresy, ktoré už pán úradník
37 2, XIV | pohorelci, ktorí žiadali, aby im majetok budoval domy. Ktorí
38 2, XIV | domy. Ktorí nevyhoreli, tí im odporovali, a strhla sa
39 2, XIV | veľkomožného v kaštieli. Keď sme im odobrali krčmy, jatky, predali
40 2, XVI | nie je hlúposť,' hovorím im, ,že svoje statky v tom
41 2, XVI | kolajach zabíjate? Viac im dáte, keď na takej ceste
|