Part, Chap.

 1     1, I   |            cez plecia prehodený nový kožuch, ale nohavice samá záplata
 2     1, I   |         celej obci korheľ, nestydatý Kožuch. Blčí mu i teraz lieh z
 3     1, I   |              hovorí richtár, najviac Kožuch. Tento korheľ rád majstroval
 4     1, I   |         slúžny sám. ~„Nie,“ rozhodol Kožuch. ~Slúžny sedí na vozíku
 5     1, I   |        otrepávať. ~„Ta taký,“ ukázal Kožuch somárske uši. „Bol taký
 6     1, I   |              A tie škapky,“ smial sa Kožuch, „pravé maďarské tátoše.
 7     1, I   |            svojom remesle,“ smial sa Kožuch, „a vynašiel i dačo nového.
 8     1, I   |          kývali hlavami a odpľúvali. Kožuch sa ozval hlasite: „Ja, prisahám
 9     1, I   |        povedal, že bude zle,“ riekol Kožuch, „náhle tú uhorskú zástavu
10     1, I   |              vždy s pánmi,“ sekol ho Kožuch, „nás nebrániš, ústa za
11     1, I   |             prisahal a bil sa do pŕs Kožuch. To isté činil i hrubý Buček
12     1, II  |             No, rozumieme,“ zamrmlal Kožuch. „Svet treba klamať.“ ~„
13     1, II  |           neho. ~„To povedám,“ zohol Kožuch, „že pláca richtárova a
14     1, II  |         nosom. „Ako ti meno?“ ~„Jano Kožuch.“ ~„Nehovor tak,“ opravil
15     1, II  | spravodlivosť i s takými hladošmi!“ ~Kožuch šepol: „To dobre. Cisár
16     1, V   |              ho má zrobiť?“ ozval sa Kožuch. ~„Nuž ktože by? Gmina.“ ~„
17     1, V   |                 Zadržujú nám,“ dodal Kožuch, „čo nám dávno vyšlo od
18     1, V   |         trochu svedomia,“ zapálil sa Kožuch. „Chodí viac cez most než
19     1, V   |       kupovať drevo,“ rozhadzoval sa Kožuch, „a budeme stavať mosty
20     1, V   |             poplatiť máme!“ vzdychol Kožuch. ~Richtár vyslovil svoje
21     1, VI  |             prisvedčovali sedliaci. ~Kožuch riekol: „Náš statok nech
22     1, VI  |          sedliak,“ skočil mu do reči Kožuch, „ale kde treba platiť,
23     1, VI  |           držobnosť,“ nástojil spitý Kožuch, „vtedy bude po pravde,
24     1, VI  |             To je práve tak,“ odpľul Kožuch, „ako keď sa žartujeme:
25     1, VI  |              dodal dobre podgurážený Kožuch, „ktoré prídu do rúk panských.
26     1, VI  |             samého seba.“ ~„Počuješ, Kožuch? Zachovaj si to dobre,“
27     1, VI  |       všetečný chlapec Árpád hodil. ~Kožuch mrdol spurne plecami: „Nech
28     1, VI  |            Nič to, žena,“ potešil ju Kožuch, „dnes aspoň budem trpieť
29     1, VI  |          Vidíš, ako prosí za neho?“ ~Kožuch len zuby zaťal, keď silné
30     1, XV  |        viedol veľké slovo palicovaný Kožuch. Hromžil na richtára, nadával
31     1, XV  |             oboril sa na neho surový Kožuch: „Ty nie náš, ty panský
32     1, XVI |           Daj mu pokoj,“ zamiešal sa Kožuch. „On. zbiera, aby odkúpil
33     1, XVI |      úškľabne na oba lakte podoprený Kožuch. „Tu je krčma. Ja tu sedím.
34     2, VIII|          spôsobom ako Humenský alebo Kožuch. A má už kupca?“ ~„Trhuje
35     2, VIII|              zavládne,' kývol plecom Kožuch. ,Co nám z toho? Jeden nám
36     2, VIII|                poškrabal sa za uchom Kožuch. ,Proti pánovi, ~akúkoľvek
37     2, VIII|           Sedliaci dostali chuť, ale Kožuch im prišepol : ,Neverte,
38     2, VIII|                vykríkli ostatní; len Kožuch, Humenský a husár Zajac
39     2, VIII|         šťastia!' zasmial sa škarede Kožuch. ~,Tvoje osminy,' premeriam
40     2, XVII|        žobrákov, medzi nimi skľúčený Kožuch a na celom tele sa trasúci