1-500 | 501-597
Part, Chap.
1 1, I | bosý a bez lajblíka. Hlava sa mu trasie, ako čo by vždy
2 1, I | schvaľoval alebo zapieral. Trasú sa mu i nohy i ruky, keď ich
3 1, I | samá záplata a jedna týchto sa opála odpáraná práve na
4 1, I | milovník krčiem, vyznačoval sa svojimi krpcami. Trčala
5 1, I | zriedkavú vlastnosť ocitla sa v jeho ruke i palica richtárska,
6 1, I | bol dosť drzý postaviť sa i vrchnosti. Bol by mohol
7 1, I | žalárov povytieral, s každým sa vadil, hrdloval, i vlastnú
8 1, I | a robil oškrdy, rehotal sa, prekáral každého i podnapitý
9 1, I | týchto ošemetníkov rozviazali sa zvlášť vtedy, keď zočili
10 1, I | sedí na vozíku a ohliada sa okolo s podoprenými bokmi,
11 1, I | podoprenými bokmi, tak, ako čo by sa opytoval: „Kde ešte druhý
12 1, I | Tohoto mi málo.“ Nadul sa pritom a ukázal veľké fúzy. ~„
13 1, I | prisvedčil Zajac, skrčiac sa napoly. ~„Nepovedám?“ vykríkol
14 1, I | trubač tomu rozumie,“ ozval sa Bučak, jediný medzi sedliakmi,
15 1, I | nahradiť, čo premárnil. Bojím sa, že ani k nám darmo nejde
16 1, I | bankrot.“ ~Zajac vysmieval sa z jeho vozíka a pohoniča,
17 1, I | strachopud do konopí,“ rehotal sa, „ja jeho boha!“ ~„A tie
18 1, I | A tie škapky,“ smial sa Kožuch, „pravé maďarské
19 1, I | horšie od mojich.“ ~Dostalo sa i cestovnému pánovi, sediacemu
20 1, I | celé tri slivy,“ rehotal sa Zajac, „a pol piatej brázdy
21 1, I | vo svojom remesle,“ smial sa Kožuch, „a vynašiel i dačo
22 1, I | slamou.“ ~„Už ozaj,“ uškrnul sa zasmušilý Bučak. „Sotva
23 1, I | po jednom voze slamy. Že sa to nehanbí takej žobračky!“ ~„
24 1, I | vtipkoval Zajac, „keď sa vystelú slamou.“ ~„A keď
25 1, I | sedliaci pánov, blížiacich sa na vozíkoch. Pri tom všetkom
26 1, I | sedliakom bez pozdravenia, dali sa hneď ohliadať kôpky štrku.
27 1, I | tótja, nevideli?“ ~Zajac sa zarehotal hlasite: „Nem
28 1, I | Dobre, pán veľkomožný,“ ozve sa richtár Hučko, „ale to netýka
29 1, I | richtár Hučko, „ale to netýka sa nás sedliakov, bo chybné
30 1, I | Postúpili na stranu a zhovárali sa tichunko. Pán s veľkým nosom
31 1, I | pokutu vybral pre seba. To sa neminulo s účinkom. Pán
32 1, I | účinkom. Pán s veľkým nosom sa osvedčil, že csakugyan štróf
33 1, I | štuchajú do richtára. Tento sa teda spytuje: „Mám teda
34 1, I | pán veľkomožný,“ pokoril sa podľa svojej obyčaje ulíhavý
35 1, I | hlavami a odpľúvali. Kožuch sa ozval hlasite: „Ja, prisahám
36 1, I | pánov neplatím.“ ~Sudcovia sa stavali, akoby nič neboli
37 1, I | sadli na vozíky a rozišli sa. Stydlivá Zuzanka šla hradskou
38 1, I | pán s veľkým nosom obrátil sa k Chujave a prikázal sedliakom
39 1, I | panská spravodlivosť.“ ~Dali sa potom vychvaľovať roku 1860
40 1, I | Dajte pokoj! Dosť sme sa nareptali na nich a smiali
41 1, I | nareptali na nich a smiali sme sa, keď spievali páni ,Huncút
42 1, I | tvrdil znovu, prisahal a bil sa do pŕs Kožuch. To isté činil
43 1, II | vetchom a biednom. Táto sa priblížila s pokorou k pánu
44 1, II | pumprlíkmi. „Dobrá žena,“ uškrnul sa richtár, „máme my tu dosť
45 1, II | vbehli do krčmy potúžiť sa a potom sa vhrnuli do dvora
46 1, II | krčmy potúžiť sa a potom sa vhrnuli do dvora Kobzayho.
47 1, II | bábikami. ~Po chvíli ozve sa, smrknúc tabak, pán s veľkým
48 1, II | veru nerozumieme,“ ozval sa richtár. ~Pán s veľkým nosom
49 1, II | nerozumieme! Tak je to, keď sa len tú sprostú slovenčinu
50 1, II | Koreň sedliakom. „Prečo sa neučíte reč pánov?“ ~Na
51 1, II | Rozpočet kelčíkov,“ ozval sa Čulík hrdo. ~„Tak jest,“
52 1, II | ráčil elrendelovať, aby sa kelčíky gminy nakoľko len
53 1, II | prisvedčovali sedliaci. ~„To sa teda bude végrehajtovať.
54 1, II | a mrmlali. Učiteľ Koreň sa ohliadol po nich a riekol: „
55 1, II | Vaša chyba!“ osopil sa na neho pán s veľkým nosom.
56 1, II | noviny panslavistické.“ ~Nato sa už zahniezdil i úradník
57 1, II | noviny panslavistické a že sa musí napomáhať spisba maďarská.
58 1, II | Do zápisnice pošlo, že sa majú zvážiť na všeobecnú
59 1, II | Bo v akomkoľvek duchu sa píšu tie noviny,“ riekol
60 1, II | mám platiť zo svojho?“ ~To sa trochu nemilo dotklo pána
61 1, II | richtárova a notáriušova mohla by sa ešte napoly znížiť.“ ~„Tys',
62 1, II | vzdychali sedliaci, pokiaľ sa pán s veľkým nosom zhováral
63 1, III | III~Znateľ bol by sa divil maďarčine tohto čudáka,
64 1, III | spotvorenec po slovensky, zdalo sa, že je číry Maďar, a keď
65 1, III | vážnosti. Ale počujme, o čom sa panstvo zhovára. ~Pán s
66 1, III | pravdu a odpytoval pekne, že sa osmelil znepokojiť, vyhovárajúc
67 1, III | znepokojiť, vyhovárajúc sa úradne naloženou povinnosťou. ~
68 1, III | tom so sedliakmi. Týchto sa nepýtal, či a čo dajú „Uhrom“.
69 1, III | nič nespomohlo odvolávanie sa na neúrodný rok, ani mrmlanie,
70 1, III | stoličným chudobincom. Sedliaci sa vzpierali nohami-rukami
71 1, III | im všade. „Podpísali ste sa, tu, hľa, vaše krížiky.“
72 1, III | predtým, tak i potom hemžili sa bezočivou korheľskou háveďou
73 1, IV | svoju povinnosť, zaujal sa učiteľa, žiadal súdne naspäť
74 1, IV | úžitku a náhradu škody. To sa i stalo, ale zrovnajme okolnosti
75 1, IV | susedného sedliaka Bučaka. Tento sa raz pohneval a nepustil
76 1, IV | pravotných útrat. To všetko sa skončilo za sedem dní. –
77 1, IV | pravote učiteľovej. Ťahala sa dva roky. Farár musel žalovať
78 1, IV | čo tí ľudia robia, ako sa škľabia pravde. Ja som Maďar
79 1, IV | Učiteľ však poďakoval sa pokorne za lásku a žiadal,
80 1, IV | učil po slovensky,“ vložil sa v to farár. „Škola je prázdna.
81 1, IV | Tým horšie,“ chopil sa toho pán s veľkým nosom, „
82 1, IV | pána veľkomožného,“ ozval sa hrubý Bučak, „my takého
83 1, IV | pijatikách chodí.“ ~Vyvinula sa z toho hlučná zvada. Sedliaci,
84 1, IV | jeho kmotrovia, osopili sa ako osy na učiteľa, že neučí;
85 1, IV | Židia na Krista Pána. ~Farár sa zaujal za učiteľa. „Mrzkí
86 1, IV | Neposielate ich do školy, a predsa sa žalujete, že ich učiteľ
87 1, IV | Čo im z tej školy?“ ozval sa Humenský. „Ja som sa deväť
88 1, IV | ozval sa Humenský. „Ja som sa deväť rokov mučil po školách
89 1, IV | pozrite na mňa.“ Na tom sa zasmiali chutne i páni i
90 1, IV | i sedliaci. ~Husár Zajac sa osvedčil, že by dal vďačne
91 1, IV | od svojho koperdana, keby sa mu po nemecky a po maďarsky
92 1, IV | takýmito rečami vytasuje sa všade náš na mysli aj v
93 1, IV | galgan, ty! Nech zajtra sa započne výučba maďarská,
94 1, IV | zuby a nechutne zase, čo sa im už stokrát márne nakazovalo,
95 1, IV | márne nakazovalo, predstaví sa krčmár žid so šelmovským
96 1, IV | šelmovským úsmevom. A tu sa zase makave objavil veľký
97 1, IV | teraz do sveta, nespytoval sa čo ako, lež uhodil hneď
98 1, IV | na pravú cestu. Osvedčil sa, že zajtra prídu pandúri
99 1, IV | dlžobe učiteľovej sedliaci sa len smiali, ale teraz zbledli
100 1, V | Maďarove kone len toľko, že sa neprepadli a nohy nepolámali. „
101 1, V | ktože ho má zrobiť?“ ozval sa Kožuch. ~„Nuž ktože by?
102 1, V | Už vyše tridsať rokov sa pravotíme o lesy,“ dodal
103 1, V | drevobrania, či nie. Vždy sa nájde zámienka odložiť pokonanie
104 1, V | pokonanie na dva – tri roky. Raz sa uviedlo v platnosť, že tu
105 1, V | zlomili nohu a že bez nich nič sa konať nemôže. Iďte domov,
106 1, V | prisvedčovali sedliaci, druhí sa smiali, pán s veľkým nosom
107 1, V | súdiť o lesoch.“ ~Bučak sa zase ozval: „Nech dá panstvo
108 1, V | Akí múdri!“ zaškaredil sa Kobzay. „Panské lesy nie
109 1, V | majú sedliaci lesy?“ spýtal sa otrhaný Lipnický. „Len my
110 1, V | To je hlúpstvo a uvrhnete sa do nešťastia. Cisár vám
111 1, V | trochu svedomia,“ zapálil sa Kožuch. „Chodí viac cez
112 1, V | kupovať drevo,“ rozhadzoval sa Kožuch, „a budeme stavať
113 1, V | drevo.“ Úradník Rozumovský sa uškrnul trpko, ale mlčal,
114 1, V | medzi sebou. Veľmi mnohí sa chceli podrobiť, ale rátavý
115 1, V | mienku Pelechavého. Osvedčili sa, že radšej kúpia drevo od
116 1, VI | štuchali do richtára: „Ozvi sa, povedz!“ ~„Čo má povedať?“
117 1, VI | Čo má povedať?“ spytuje sa putujúca spravodlivosť. ~„
118 1, VI | spýtavo na Kobzayho. Tento sa zapálil a riekol srdito: ,,
119 1, VI | odpľul Kožuch, „ako keď sa žartujeme: Čo tvoje, to
120 1, VI | tie hriešne osminy panské sa vždy vynímajú. Od pána nežiadaj
121 1, VI | tie hriešne osminy.“ Potom sa obrátil k sedliakom: „Povedal
122 1, VI | Zachovaj si to dobre,“ ozval sa i farár, láskajúc loveckého
123 1, VI | dom!“ To povediac, lapil sa za fafák, bo práve do neho
124 1, VI | akýmsi spevom: „Ach, načo sa sám hryzieš s pánmi za týchto
125 1, VI | Ach, dobre im bude smiať sa, keď teba povlečú pandúri
126 1, VI | všetkého rozkazu zvalil sa na holú zem: „Nech dokončia,
127 1, VI | pri týchto výjavoch hneď sa zapýril, hneď zbledol. Cítil
128 1, VI | aspoň raz toľko!“ ~Sedliaci sa klmali: „Dobrý to predsa
129 1, VI | poddanstva. ~Ale malý Arpádik tak sa zaľúbil do tohto palicového
130 1, VII | Kobzay dal stiahnuť baču, že sa lapil do gazdu, a daktorých
131 1, VII | dostali palice, jedni, že sa bili ako barany a pokrvavili
132 1, VII | miesto všade, kamkoľvek sa hnul slúžny alebo jeho pomocník.
133 1, VII | sedel ako nemý. ~Nezamiešal sa ani do panského zhovoru
134 1, VII | To sme i my,“ osvedčili sa Kobzay a farár, “ale sedľač,
135 1, VII | My držíme,“ osvedčil sa richtár, „so slávnou stolicou.
136 1, VII | esteraichských zlatých. ~Dvor sa vyprázdnil. Panstvo vyzoblo
137 1, VIII| službu žalúdka. Nestihli sa pohodlne rozhostiť pre nastávajúci
138 1, VIII| nastávajúci veľký zápas, keď sa vťarbal františkánsky fráter
139 1, VIII| nosom holbička. Na to musí sa skladať obecenstvo.“ ~„Za
140 1, VIII| obecenstvo.“ ~„Za to nech sa neráčia hnevať,“ odvetil
141 1, VIII| opravil ho študent, „prednáša sa všetko po maďarsky.“ ~„Ale
142 1, VIII| mi zasa hádžu do očú, že sa v našej škole mládež slovenská
143 1, VIII| možno rozumieť. Len toľko sa dalo poznať, že turecký
144 1, VIII| Kobzay najväčšmi, ale stalo sa naopak. Práve tento surový
145 1, IX | otázky odvetil slovom. Ako sa má pani manželka? Dobre.
146 1, IX | veciach prísnych. Žaloval sa medziiným na drahotu dreva
147 1, IX | hovoril, pýtal, so sestrami sa vadil, vidličkou po tanieri
148 1, IX | Ale pán s veľkým nosom sa rehotal: „Do toho môjho
149 1, IX | Jednako prišlo vhod, že sa ozvala v pitvore harfa. „
150 1, IX | Bola to vdova. Jej muž sa zabil, spadnúc ako komediant
151 1, IX | Biednica Češka potĺkala sa teraz s troma deťmi na vozíku
152 1, IX | tomto Kanánu! ~Všetko to sa mi ľúbi, ~čo majú tí páni; ~
153 1, IX | prstom: „Von ich!“ Museli sa okamžite pratať, ba čeľaď
154 1, IX | večer pri komédii. Panstvo sa potom zabávalo do konca
155 1, X | újezdného lekára, ktorý sa dostavil obzrieť deťom štepené
156 1, X | nič nerozumeli. Len toľko sa dovtípili z jeho posunkov,
157 1, X | po desiatniku. ~Dostavil sa, aby celkom naprázdno z
158 1, X | Vyhodil i tomuto zlatku. ~Tak sa stalo spravodlivosti na
159 1, X | zvýšili už len tri a znovu sa skladať sedliaci nechceli,
160 1, X | Až na veky.“ Poškrabal sa pritom za uchom a nechcel
161 1, X | všetky strany dávať, že sa mi až hlava krúti.“ ~„I
162 1, X | Vydochli nám,“ ozvala sa richtárka. ~„Boh požehná
163 1, X | to už musí byť,“ postavil sa fráter. ~„Tak hovoríte?“
164 1, X | Tak hovoríte?“ postavil sa i richtár. „Danie i nedanie
165 1, X | čo z toho bude.“ ~S tým sa poberal k dverám. Richtárka
166 1, X | úhľadnejších domov, keby sa svätá almužnička rozmnožila.“ ~
167 1, XI | tu vám ide sám,“ strhla sa, uvidiac ho oknom. „Je spitý
168 1, XI | si v oči.“ ~„Nenadrapuj sa s ním,“ krotila ho žena. „
169 1, XI | vaše spasenie!“ ~Richtárka sa triasla, keď videla hrozivú
170 1, XI | a zaprel do rána. Bránil sa šelma slabo, lebo bol opitý
171 1, XII | bedákala a nahovárala muža, aby sa vzdal toho nešťastného richtárstva,
172 1, XII | mládenec s rozkazom, aby sa richtár hneď a hneď dostavil
173 1, XII | nosom?“ ~„Odjachal,“ smial sa mládenec, „a hneď po jeho
174 1, XII | Čo ma do toho?“ škrabal sa richtár za uchom. „to ma
175 1, XII | richtárskej pláci, Kobzay sa osvedčil, že jemu nepotrebno
176 1, XII | hromádky prútia,“ usmial sa šelmovsky mládenec. ~„Toho
177 1, XII | richtár rukou. „Za to mám sa nadrapovať s oželeným oplanom,
178 1, XII | vyvarí?“ ~„A bačovia,“ ozvala sa žena, „sú ešte nebezpečnejší,
179 1, XII | huláka, výska, ako kto sa rozumu pozbavil. Ktorí dostali
180 1, XII | Ktorí dostali palice, tí sa tým vystatovali ako hrdinstvom.
181 1, XII | ako hrdinstvom. Chlubili sa, vysmievali jeden druhého,
182 1, XIII| nabité. Mužovia a ženy cítili sa tam veľmi dobre. Mnohé pijanice
183 1, XIII| viedli schody. S peniazmi sa, pravda, mnoho netrudil;
184 1, XIII| neho každý, len trasúci sa na celom tele Lipnický darmo
185 1, XIII| Šofeles mu vyčítal, že sa nedrží verne jeho, ale pije
186 1, XIII| Počkaj, žide,“ vychytil sa smädný pijan a odišiel. ~
187 1, XIII| pijan a odišiel. ~Po chvíli sa strhol veľký rehot v krčme.
188 1, XIII| nezaslúži hrsť sena,“ smial sa Šofeles. „Nikdy z toho kôň
189 1, XIII| priniesol; pri ďalších prestala sa mu triasť ruka. Rozprával
190 1, XIII| Ba, na mačku,“ smial sa Lipnický, „ešte mám potrebu.
191 1, XIII| žriebä odviedol domov. ~Ako sa o tom doznala Lipnického
192 1, XIII| márnotratník!“ postavila sa mužovi voči v letnici tak
193 1, XIV | kováč, mladý muž, práve ako sa vyhol s pohárom, vyvrátil
194 1, XIV | vyhol s pohárom, vyvrátil sa horeznačky a spadol z lavice
195 1, XIV | lavice na temeno. Z úst sa mu kydali biele peny a šľahal
196 1, XIV | kričali druhí. Všetkého sa nešťastnému dostalo, ale
197 1, XIV | prevaľovali - umrel. ~Keď sa presvedčili o jeho smrti,
198 1, XIV | na druhý nohy. Tá i tieto sa kolembali. Pijani vyšli
199 1, XIV | krčmy za ním, bo pred krčmou sa strhol dojímavý vresk. ~
200 1, XIV | vliekli na oldomáš. Tak sa stal pomaly korheľom, prepil
201 1, XIV | oldomáše. Prepadli by ste sa tu so všetkým činom!“ S
202 1, XIV | seba, pošli domov? Smiali sa, híkali, kliali, bo práve
203 1, XIV | strestal, tulák,“ ozvali sa hlasy medzi pijanmi, „za
204 1, XV | prisvedčovali a ošklbaný Humenský sa ozval: „Tak vám treba! Bo
205 1, XV | zakladal na svoje latinky, hoci sa ničím iným od sedliakov
206 1, XV | sedliakov nedeli! Nenaučil sa zhola nič vecného a bol
207 1, XV | a hrdláč bez cti. Preto sa sedliaci len usmievali,
208 1, XV | Hučku reptali. ~Dostavil sa i tento, sčiastky aby sa
209 1, XV | sa i tento, sčiastky aby sa žajdlíčkom vína občerstvil
210 1, XV | Náhle vkročil, oboril sa na neho surový Kožuch: „
211 1, XV | klebetníka krv zaliala. A keď sa mu chcel nanosiť do vlasov,
212 1, XV | ramená a chrbát. ~Nikto potom sa viac neopovážil trieť richtárovi
213 1, XV | Ani ho nedostaneme,“ ozval sa učený Humenský, „pokiaľkoľvek
214 1, XV | Od pánov nemožno nadiať sa spravodlivosti, bo vrana
215 1, XV | vyslanstvom?“ spytovali sa sedliaci, ktorým sa návrh
216 1, XV | spytovali sa sedliaci, ktorým sa návrh ľúbil. ~„Nuž ja,“
217 1, XV | ľúbil. ~„Nuž ja,“ ponúkol sa fúzatý Bučak. „Ja viem,
218 1, XV | do Humenského. ~Boli by sa lapili, keby nebol skočil
219 1, XV | človek. Škoda vám hrdlovať sa pre nič. Vo Viedni nikdy
220 1, XV | Odoberú ti tam Nemci, smejúci sa z teba, tú prosbu, a tá
221 1, XV | to dať advokátovi, čo by sa tam daromne strovilo. Všetko
222 1, XV | Vy činíte tak,“ ozval sa richtár, „ako ten šuster
223 1, XVI | nás ovce. ~„A úle?“ spýtal sa Pelechavý, ktorý mal síce
224 1, XVI | pred sebou, ale nepil, len sa usmieval pod nosom. ~„Len
225 1, XVI | To je ich vec,“ zarehotal sa husár, „ja tvojho boha!
226 1, XVI | Daj mu pokoj,“ zamiešal sa Kožuch. „On. zbiera, aby
227 1, XVI | Smiech bol všeobecný, sklenky sa prázdnili, žid ich naplňoval,
228 1, XVI | sedemdesiat siah dlhé. Kupujú sa na lakte. Jediaci len rozčeperí
229 1, XVI | prestrihne. ~Zamilovala sa do neho jedna talianska
230 1, XVI | oddal ho sluhovi, ,nechže sa páči', podala mi ruku a
231 1, XVI | ho, ,spi a buď ticho, aby sa pán husár neprebudili.'
232 1, XVI | nápastovali ti Francúzi, radili sa pán cisár s deneráľmi, koho
233 1, XVI | prisahám bohu, také mastné, že sa mi loj tak lial dolu bradou
234 1, XVI | uderený klobúk. Dosť sme sa ohliadali, či sa nezjaví
235 1, XVI | Dosť sme sa ohliadali, či sa nezjaví dakde dajeden kozák,
236 1, XVI | škadrónu a idem rekvirovať, ako sa vojenským menom nazýva brať,
237 1, XVI | našej Chujavy, lenže by sa tu veľmi neobrali. To, reku,
238 1, XVI | poludnie. ,Kto to?' pýtam sa sedliakov, stojacich tam
239 1, XVI | nemu: ,Ivan, ty spíš a ja sa trudím, viažem ťa.' ~Mal
240 1, XVI | museli mať veľký strach. Leje sa vám dolu plundrami.' “ ~„
241 1, XVI | ste veľkí blázni,“ smial sa husár. „Tomu tak sa má rozumieť
242 1, XVI | smial sa husár. „Tomu tak sa má rozumieť ako tomu nápisu
243 1, XVI | grajciarov, lebo komédia sa započne. Komu sa neľúbi,
244 1, XVI | komédia sa započne. Komu sa neľúbi, nech ráči ísť von.“ ~„
245 1, XVI | von.“ ~„Čo? Von?“ ozval sa úškľabne na oba lakte podoprený
246 1, XVI | Čo s tým von?“ osopil sa na ňu i divý Bučak. „Koho
247 1, XVI | som poctivá vdova, živím sa počestným umením, riekla
248 1, XVI | páni, ste akísi surovci. Ta sa mi zdá, že som prišla medzi
249 1, XVI | k vám prístup, obraciam sa na pána predstaveného obce.
250 1, XVI | desaťgrajciarnik. Našli sa okrem neho ešte desiati,
251 1, XVI | grajciarov. Ostatní osvedčili sa divo, že nič nedajú. ~„Tak
252 1, XVI | palicu a vyhnal surovcov. Hra sa započala pre jedenástich
253 1, XVI | primeraná. Predstavovalo sa v nej nešťastie pijana a
254 1, XVI | hovorili hlúpstva, keď sa zjavili figúry. Môžeme si
255 1, XVI | hral. ~Ale hral predsa, až sa rozleteli dvere a vhrnula
256 1, XVI | rozleteli dvere a vhrnula sa jedným nezastaveným prúdom
257 1, XVI | komediantom nešlo do smiechu, keď sa doznali, čo sa povodilo
258 1, XVI | smiechu, keď sa doznali, čo sa povodilo vonka. Suroví pahoci
259 1, XVI | ty si videl?“ spytovali sa pijani. ~„Nielen že som
260 1, XVI | hlava. Či nie?“ ~Pijani sa až váľali od smiechu a nezávideli
261 2, I | lež. až po rokoch, keď sa v nej všetko na lepšie premenilo,
262 2, I | na lepšie premenilo, ba sa stalo svojím opakom. Ako
263 2, I | väčšie-menšie škapky. V kuchyni varí sa a smaží, lež nie kuchár
264 2, I | jeho narodeninám, ku ktorým sa zišli zblízka i ďaleka počestní
265 2, I | osvedčení Slováci, že by sa bolo mohlo zaviesť vyšetrenie
266 2, I | sprisahaní. ~Preto i rozhovor sa viedol výlučne v reči slovenskej
267 2, I | hostinách: lež žartovali, smiali sa, rozprávali si vospolok
268 2, II | úradu, vyzerala tak, že sa človek až zle cítil pri
269 2, II | nešváru a chudoby premenilo sa v sídlo poriadku a zámožnosti.
270 2, II | Najspustlejšia obec stala sa mohutnou; najbiednejšia
271 2, II | štrngotom poháre. ~Rastic sa uklonil zdvorile. „Premena
272 2, II | ošklivosť pred ľudom, ako sa to vodieva rozkričaným panslávom.
273 2, II | Mal som čo robiť, aby som sa len v úrade udržal, tak
274 2, II | to pošlo odtiaľ, že sme sa ako divom zhromaždili štyria
275 2, II | schopnosti a podporovali sa vosplok proti vonkajším
276 2, II | boli zajedno, podporovali sa i radou i pomocou. Čo by
277 2, II | vyviesť so štyrmi. Ale i čo sa docielilo, to sa docielilo
278 2, II | Ale i čo sa docielilo, to sa docielilo spojenými silami
279 2, II | nám vyložiť, čo všetko sa tu dialo od tvojho príchodu,
280 2, II | Rozprávaj, brat,“ ozvali sa mnohí z farárov. “Od muža
281 2, II | blahodarne pôsobivšieho jest čomu sa učiť.“ ~„Pamätajte,“ odporoval
282 2, II | najväčším pôžitkom, aký sa nám ~v Chujave dostať môže.“ ~„
283 2, II | Tak už teda,“ uškrnul sa Rastic, „odporovať nemožno.
284 2, II | Vina ne - ~bude moja, keď sa panie sestry a paničky zle
285 2, III | Vyššie a zámožnejšie stavy sa ho zriekli, vrchnosti sa
286 2, III | sa ho zriekli, vrchnosti sa ho cudzia, starajú sa len
287 2, III | vrchnosti sa ho cudzia, starajú sa len o vykynoženie jeho reči.
288 2, III | odcudzila, za nesvoj nemôžu sa srdečne oduševniť. To príčina,
289 2, III | predchodca v úrade. Pokladal sa za veľkého vlastenca, pchal
290 2, III | veľkého vlastenca, pchal sa do kaštieľov, ľudom oproti
291 2, III | ledabolo, a chlubil, vystavoval sa tým, ukazoval svoju barbarskú
292 2, III | zásady náboženské, zaľúbil sa odrodilými pánikom a dostal
293 2, III | trpieť, lichotiť a učiniť sa vážnym. Sprostáci ho počúvali
294 2, III | oddávky, ani kar neobišli sa bez neho. Tých pár detí,
295 2, III | šeptalo, ~klmalo, bilo sa. Tak vychodili z jeho dielne
296 2, III | učiteľovi vyčítal kapitolu, že sa nadrapuje s ľuďmi.“ ~„Rozprávajú
297 2, IV | napred získať lásku a vzkázať sa zásluhami. Konal teda omnoho
298 2, IV | potrebe výučby. Keď som sa odvolával na židov, že oni
299 2, IV | nás sprostákov nič. Čisi sa dačo učil, či nie, všetko
300 2, IV | len richtárstvo dodriapať sa nemôže a je posledný v obci.
301 2, IV | či nemajú pravdu?“ ozval sa učiteľ Škorec. ,,I ja mám
302 2, IV | pokrútil hlavou Semenák, „ak sa len čítať deti naučia a
303 2, IV | ich k rozumeniu kníh, aby sa potom ďalej vzdelávali samy.
304 2, IV | zriedkavým sebazaprením. Neviazal sa na hodiny a prísnu povinnosť.
305 2, IV | pokroku, na triedy a aby sa jedny netúlali, keď sa zapodieva
306 2, IV | aby sa jedny netúlali, keď sa zapodieva s druhými, hneď
307 2, IV | Obstupujú, oblapujú ho, vešajú sa na neho. Lebo ihrá a baví
308 2, IV | na neho. Lebo ihrá a baví sa s nimi, je s deťmi deckom.
309 2, IV | života. O školský plat nikdy sa neuháňal, nenabehoval, neodkazoval
310 2, IV | neodkazoval na ro-dičov. ~Tak sa stalo, že predtým prázdna
311 2, IV | prázdna škola preplnila sa a úspech bol prekvapujúci.
312 2, IV | ich detinky vedia a počali sa ich hanbi. Bo neraz, keď
313 2, IV | dva roky trápil a tiesnil sa v budovisku starom, na tretí
314 2, IV | murovanú školu. Podliaci sa darmo odvolávali na pána
315 2, IV | len vtedy mať školu, keď. sa pri terajších pánoch spravodlivosti ~
316 2, IV | života.“ ~„Za ten čas,“ ozval sa tento, „stravoval ma pri
317 2, IV | najväčšiu radosť.“ ~„Našlo by sa to i viac ochotných,“ ozval.
318 2, IV | viac ochotných,“ ozval.sa Škorec, „keby ľud bol ~vďačný
319 2, IV | a ošklivejší. Vystatuje sa : „Ja pán, ja pán.“ Ale
320 2, IV | pol zlatovky. Neostýchajú sa ani na ~poli škodu zrobiť.
321 2, IV | poslaní učbári nevedia a doma.sa vystavili klebetám, akýsi
322 2, IV | bremená nakladať, ktorých sami sa prstom nedotknú.“ ~„Práve
323 2, IV | že môj Semenák nedal sa mýliť žiadnou nevďačnosťou,
324 2, IV | jemu sprvu hojne za podiel sa dostalo. Uznali, že je dobrý
325 2, IV | mu nič nedali. Ba našli sa i mudrci, ktorí na jeho
326 2, V | spočiatku skromné, obmedzovali sa len na naše vlastné povolanie,
327 2, V | čom možno predvídať, že sa nedzarí. Napred si musíte
328 2, V | máličko obetovať, aby ste sa tejto klo - ~poty zbavili
329 2, V | Ba veru neviem,“ ozvala sa jedna nevesta, „čo by som
330 2, V | dám vďačne, i ja,“ ozývali sa radom ženy. Kapustaňa, s
331 2, V | chudobnej dedinke. ~ Dietky sa tam nielen ochraňujú, lež
332 2, V | kamene poznávať, by i modliť sa a spievať. Potom im všeličo
333 2, V | Pod dozorom budí a ostrí sa v nich i mravný cit, keď
334 2, V | Môžem povedať,“ ozval sa Semenák, „že to potom,
335 2, V | keď prídu do ~školy, ktorá sa im ako omeny predstavuje,
336 2, VI | nedospelosť a chýliaceho sa ku konečnej zábube. ~Bolelo
337 2, VI | Bolelo ma, keď som videl, ako sa mu vodí. Nenadále oslobodený
338 2, VI | slobobu. Šlo k tomu, že sa uvrhne do stavu tísíc ráz
339 2, VI | zajatia židovského. Lebo oddal sa ozornému pijanstvu a márnil
340 2, VI | hospodárstva, osminy. Náhle sa dozvedeli, že predtým panské
341 2, VI | Pelechavý.“ ~ „Tento,“ zamiešal sa úradní Rozumovský, „vytrhol
342 2, VI | mi ich predajú.“ Kobzay sa dal povedať, bo sa nachádzal
343 2, VI | Kobzay sa dal povedať, bo sa nachádzal tiež ako neviestkár,
344 2, VI | ešte k tomu vyjednal. Kúpa sa uviedla do poriadku a chytrý
345 2, VI | predal so ziskom. ~Hostia sa smiali, slovo prevzal zase
346 2, VI | ostatní.sedliaci rútili sa strmhlav do priepasti holomstva. „
347 2, VI | to prekaziť?“ radili sme sa s pánom úradníkom Rozumovským
348 2, VI | vyplatili. Čo tu počať, radíme sa. Ako týchto ľahkomyseľných
349 2, VI | Chrámové peniaze nosia sa napospol do úrokovní. Ich
350 2, VI | Ich opatrovníci štítia sa zveriť ich sedliakom. Bo
351 2, VI | a farárovi. Spoliehajúc sa na večné zhovievanie a beztrestnosť,
352 2, VI | nákladné. A bez toho ani sa nenazdáš, keď počuješ, že
353 2, VI | dať zbytočné peniaze, aby sa druhým mohli požičať. V
354 2, VI | že to nie je žart, naučia sa poriadku. Ja obstarám všet'
355 2, VI | menovite vyberanie dlžôb. Teba sa budú väčšmi báť, a mne neuprositeľnú
356 2, VI | nedovoľuje. Vystavil by som sa najväčšiemu nebezpečenstvu.“
357 2, VI | Tu vidíte, páni, ako sme sa vzájomne podporovali, jeden
358 2, VI | dopl - ňovali.' ~Všetko sa čerstvo uskutočnilo. Otvorili
359 2, VI | ju tak nazvali. Bo našli sa čoskoro i talí, ktorí svoje
360 2, VI | úžitku neležali, alebo aby sa s márnotratníkmi,.za svoje
361 2, VI | vždy viac vyťažili. Doteraz sa chrámová pokladnica zdesaťnásobnila.“ ~
362 2, VI | bedlivosťou počúval, ozval sa: ~„A či to je účastinársky
363 2, VI | sta; s výťažkom nedelíme sa s nikým.“ ~„A ako to ide
364 2, VI | ide s veriteľmi?“ spýtal sa ešte Lukáč. ~„Sprvu,“ slovil
365 2, VI | nikdy. Keď ale jeden-druhý sa popiekol, pamätali na svoju
366 2, VI | učinil náš podnik koniec, keď sa obchod ujal a rozšíril.
367 2, VII | zámožnejších sedliakov. ~Vodilo sa i u nás ako všade. Planí
368 2, VII | Planí gazdovia vytrovili sa cez zimu ~zo všetkého. Jedných
369 2, VII | zdieraniu, myslím si, musí sa urobiť koniec. A pomoc bola
370 2, VII | vami a úžerou, a predsa sa po čase zásoba nekonečne
371 2, VII | chýbajú, ba časom práve nič sa neurodí. Tu potom bohatý
372 2, VII | neurodí. Tu potom bohatý musí sa vytroviť, chudobnému prichodí
373 2, VII | vy by ste mali doma kde sa založiť, aspoň na výsev.“ ~
374 2, VII | výsev.“ ~Skrbec Pelechavý sa ozval: „Pánboh stvoril volky
375 2, VII | volky a čert spolky. Nech sa každý stará o seba. Ja mám
376 2, VII | z neba nepadá.“ ~„Bojíš sa, že ti odpadnú cicky,“ zavrátil
377 2, VII | ostatní grúnili. ~Pelechavý sa ohliadol po nich srdito: „
378 2, VII | farár povedajú o zabespečení sa na prípad neúrody, to neobstojí.
379 2, VII | neobstojí. Lebo zemiaky držať sa za dva roky nedajú, i zbožie
380 2, VII | zbožie by stuchlo, keby sa neobnovovalo. Keď ste na
381 2, VII | ste na jar požičali a nič sa vám neurodí, z čoho navrátite
382 2, VII | Sedliaci, akí sú, počali sa škrabať za ušami a prisvedčovať: „
383 2, VII | Horkýže nie!“ ozvali sa mnohí. „I posledné zrno
384 2, VII | ceny. Dačo zrna zanechá sa vždycky aj v zásobe na prípad
385 2, VII | To zaúčinkovalo. Darmo sa spúdzal ešte Pelechavý s
386 2, VII | inými úžerníkmi. Ostatní sa rozhodli sypáreň bez odkladu
387 2, VII | bez odkladu budovať, čo sa hneď i uskutočnilo. Položila
388 2, VII | i uskutočnilo. Položila sa tým úžerníctvu medza i pri
389 2, VII | som nemyslel. Staral som sa len o to, aby povstalé závody
390 2, VII | neklesli, lež vždy viac sa vzmáhali.“ ~
391 2, VIII| nového? Na Kobzayho oborili sa veritelia, predáva majetok.“ ~„
392 2, VIII| hm!“ pokrútim hlavou. „To sa dalo predvídať. On i ona
393 2, VIII| A má už kupca?“ ~„Trhuje sa,“ vetí priateľ, „s tým obrezaným
394 2, VIII| aristokracie a dvíhanie sa židov, ktorého koniec bude
395 2, VIII| utisnutému grófikovi. Nikdy, keď sa žid dostavil so zmenkou,
396 2, VIII| obrezaným veľkomožným, ako sa teraz bývali otrhaný pálenčiar
397 2, VIII| priateľovi Stupnickému, od neho sa doznáme ~istotu. ' ~Stupnický;
398 2, VIII| Stupnický; nám rozprával, že sa stránky ešte nepokonali.
399 2, VIII| odkúpi obec.' ~,Bah,' zasmial sa Stupnický. ,Tí opití Siléni?
400 2, VIII| Povedáš dačo,' zamyslel sa priateľ Stupnický. ,Žid
401 2, VIII| im predtým sedliaci stali sa pánmi, nerobia nič, len
402 2, VIII| človeku závisti stránia sa nových pánov, preto ani
403 2, VIII| to bolo naše šťastie, že sa odtiahli, bo vec sa musela
404 2, VIII| že sa odtiahli, bo vec sa musela diať pod pokrývkou. ~,
405 2, VIII| Triezvi ste všetci?' obzriem sa po prítomných. ~,I veď snáď
406 2, VIII| chcete byť pánmi.' ~,Zdá sa,' slovil Hučko, ktorý pre
407 2, VIII| síce pravda,' poškrabal sa za uchom Kožuch. ,Proti
408 2, VIII| sudcovia sú len na to,' ozval sa hrubý Bučak s bajúzmi, ~. ,
409 2, VIII| je,' prisvedčím. ,Pravota sa vlečie už vyše sedematridsať
410 2, VIII| úžitku drevobrania. Ani sa nedožijete konca tej komédie.
411 2, VIII| majetok Kobzayho. Nebudete sa potom s nikým pravotiť o
412 2, VIII| pre ten les mali by ste sa uchopiť príležitosti, ktorá
413 2, VIII| príležitosti, ktorá nikdy viac sa nevráti, predchytiť majetok
414 2, VIII| Ale kde peniaze?' ozval sa Humenský. ,My sme bedári,'
415 2, VIII| My sme bedári,' škrabali ~sa za ušami sedliaci.~,Peniaze
416 2, VIII| dodal Rozumovský, ,že sa to temer samým drevom vyplatí,
417 2, VIII| prišepol : ,Neverte, nedajte sa ~ ošialiť. Pán ta pán,
418 2, VIII| pánom niet čo veriť.' ~Tým sa sklátili, poodstúpili, kImali
419 2, VIII| šeptali. ~,Čo šepcete?' pýtam sa. ~,Nuž, to hovoria,' riekol
420 2, VIII| Jednako poplašení sedliaci sa klátili, len Pelechavý ich
421 2, VIII| bude dobre. ~Richtár Hučko sa osvedčil: ,Nemôžeme teraz
422 2, VIII| ani inak ~povedať; musíme sa napred medzi sebou poradiť.' ~,
423 2, VIII| predsavzali? Rozhodnite sa rýchle, hneď a hneď. Vec
424 2, VIII| hneď. Vec netrpí odklad. Ak sa dozná žid, že vy chcete
425 2, VIII| majetok neprepustí. Poponáhľať sa teda musíme a mlčať.,Preto
426 2, VIII| vás zaviazal k chráneniu sa krčmy.' ~Richtár za tým
427 2, VIII| tým riekol: ,Spoľahnite sa na týchto pánov. Ich pravú ~
428 2, VIII| dobre chceli.' ~,Uchopiť sa za čerstva tak vhodnej príležitosti,'
429 2, VIII| Zajac stále odporovali. Oni sa na nič nepodpíšu, bo nechcú
430 2, VIII| už držia židia, vylučujú sa z podniku. Vy neberiete
431 2, VIII| nebudete. Do majetku budeme sa ~dorpáhať len my, ktorí
432 2, VIII| Mnoho šťastia!' zasmial sa škarede Kožuch. ~,Tvoje
433 2, VIII| ja tak dám svoje,' ozval sa Humenský. ,I ja,' riekol
434 2, VIII| Slovákom. ,Nerozkážu,' pýtam sa, ,písať zmluvu so židom?' ~,
435 2, VIII| pohovke smutne hlavu, ,napísať sa musí. Nechce konečne viac
436 2, VIII| valne na východ šíriaceho sa nemectva.' ,Nuž keď kresťania
437 2, VIII| nevrie hodil rukou. ,Prečo sa nehlási kupec kresťan ,a
438 2, VIII| sľubuje.' ~,Obec?' zamračil sa Kobzay a vyskočil z pohovky. ,
439 2, VIII| dlžoby prevezme, pokoná sa s veriteľmi. Ak by však
440 2, VIII| posledným dôvodom, ktorý účinkom sa minúť nemohol. ,Obec, reku,
441 2, VIII| bol úplne spokojný. Zmluva sa hneď napísala a pod písala
442 2, VIII| nadštrkol im zo závisti, že som sa zriekol s pánom a ich o
443 2, VIII| peniazmi potom ako?" spýtal sa farár Peľuch. ~"Bankou vyslaný
444 2, VIII| Stupnický, "dal mienku, že sa môže požičať šesťdesiattisíc.
445 2, XI | lesy. Bo teraz, pri stále sa množiacich železniciach
446 2, XI | Každý rok vytne a predá sa jedna. To skutočne toľko
447 2, XI | päťtisíc prenájmu. Sedliakom sa toľúbila, ale ja som ich
448 2, XI | správu, pričom musel som sa presťahovať do kaštieľa.
449 2, XI | ka plána, lež za to som sa poďakoval. Dohodol som sa,
450 2, XI | sa poďakoval. Dohodol som sa, že pri toľkom praktickom
451 2, XI | odo mňa žiadať nebudú, ale sa uspokoja s krátkym praktickým
452 2, XI | Je zosňaté," zasmial sa Rastic. "Nikdy tu viac po
453 2, XI | viac po smetiskách kázať sa nebude. To je tá najmrzutejšia
454 2, XI | márnomyseľnosti. A kňaz odťahuje sa tým od užitočných prác,
455 2, XI | ako návštevy školy, činí sa smiešnym, vystavuje klebetám
456 2, XI | vystavuje klebetám a hubí sa. Nútený bez prípravy do
457 2, XI | božie z rukáva." ~Škorec sa ozval: "Tak by bolo treba
458 2, XI | Touto ničomnou parádou činí sa i učiteľ smiešnym a odťahuje
459 2, XI | každom pohrebe; u evanjelikov sa žiada, aby odpytovanka i
460 2, XI | poznamenal Lukáč, "ani toľko sa nedeje. Cirkevní služobníci
461 2, XI | mftveho. O dôchodky ako ste sa postarali ?" ~"Zlepšili
462 2, XI | postarali ?" ~"Zlepšili sa," odvetil Rastic, "a to
463 2, XI | farské a učiteľské pripojili sa k majetku. Farárovi a učiteľovi
464 2, XI | deň dve hodiny." ~Peľuch sa spýtal: ."A čo ste učinili
465 2, XII | majetok," riekol Lukáč, "stal sa spoločným ima ním osminárov.
466 2, XII | sebe pritiahli, domáhali sa tiež k majetku, bo že obec
467 2, XII | prišlo na pravotu. My sme sa držali toho, že nie obec
468 2, XII | hlavate, surovo, podlo. Keď sa na pozvanie zhromaždili
469 2, XII | pijeme, im nič nedáme. Keď sa im kázala do roboty, buď
470 2, XII | odkiaľnoha-odkiaľruka. ~Zvlášť na mňa sa hnevali: ,Hľa, hľa! Nedarmo,
471 2, XII | prosila ma so slzami, aby som sa neošklivil s tými zvermi,
472 2, XII | lež zapľul všetko a vrátil sa do pokoja na faru. Ale ja
473 2, XII | lepšie, i nesklamal som sa. Divosi šomrali, ale kus
474 2, XIII| päťdesiat. Na každú vydali sa štyri asi také účastiny,
475 2, XIII| počtu týchto účastín delí sa celý zisk, prípadne strata,
476 2, XIII| predávať a kupovať. Vyhľadáva sa len prepísanie na druhé
477 2, XIII| zápisnici. To isté musí sa stať pri zdedení." ~"Ale
478 2, XIII| namietol Lukáč, "jednako sa vryjú medzi vás židia. Pokúpia
479 2, XIII| dostanú i prevahu." ~"O to sme sa postarali," ozval sa Stupnický. "
480 2, XIII| sme sa postarali," ozval sa Stupnický. "Do vrchnostensky
481 2, XIII| vniesli sme toto: Kedykoľvek sa má preniesť účastina na
482 2, XIII| podržať pre seba. Vtedy sa takáto účastina zruší. Bude
483 2, XIII| pripadne na každú." ~"To sa ľahko dá obísť," namietol
484 2, XIII| chcieť zaplatiť, a potom sa podelia v úžitku." ~"I túto
485 2, XIII| do cudzej ruky, nemohol sa zlahodiť s účastinárom,
486 2, XIII| hodnotu účastiny. Vezme sa za základ čistý minuloročný
487 2, XIII| takrečená dividenda, a vyráta sa, koľký tomu odpovedá driek,
488 2, XIV | naposledok Lukáč. "Všetko sa mi ľúbi, čo tu vidím. Bodaj'
489 2, XIV | k sebe. Pre nich stavajú sa hlavne i železnice. To sú
490 2, XIV | Izrael hlavu vysoko. Židia sa vozia nielen po biednom
491 2, XIV | tej šľachte, pred ktorou sa nedávno v prachu plazili,
492 2, XIV | chodí s úplnou skazou, ak sa deje bez rozumného vyrátania. ~
493 2, XIV | pálenke a židom, stal by sa zámožnejším a tým i osvietenejším.
494 2, XIV | osvietenejším. Školstvo by sa zlepšilo, remeslá, obchod,
495 2, XIV | v terajších pomeroch ľud sa nezmení. Ale nič by tak
496 2, XIV | akých najviac, starajú sa len o ničomný skvost, loveckých
497 2, XIV | vcele v materializme. To sa vrhá z jedného zištného
498 2, XIV | haseniepožiaru. Čo takéhoto dialo sa, pokiaľ tu vládli Schelm
499 2, XIV | čudského rázu len na štyroch sa voziť s qrkálkami, pálenku
500 2, XIV | tak ako na Chujave," ozval sa učiteľ Kaňuch. "Ale sú i
1-500 | 501-597 |