Part, Chap.
1 2, I | posledné domový pán, farár Rastic. ~Čo? Farár domovým pánom
2 2, I | Tak je, a čo viac, pansláv Rastic. Hostina platí jeho narodeninám,
3 2, II | všetci so štrngotom poháre. ~Rastic sa uklonil zdvorile. „Premena
4 2, II | vo večnom barbarstve.“ ~Rastic pokračoval ďalej. „Že tu
5 2, II | Lukáč. ~„Jeho,“ prisvedčil Rastic, „povolal prvého do služby
6 2, II | Pamätajte,“ odporoval Rastic, „že nie sme sami. Tu, hľa,
7 2, II | Tak už teda,“ uškrnul sa Rastic, „odporovať nemožno. Vina
8 2, III | spravodlivosti,“ pokračoval Rastic, „učiteľ však bol pravým
9 2, IV | Tak je,“ prisvedčil Rastic, ,a môj šľachetný priateľ
10 2, IV | Ako by nie,“ riekol Rastic. „Veď ste pracovaili aj
11 2, IV | Práve to je, „odvetil Rastic, „ že môj Semenák nedal
12 2, V | Úmysly naše,“ pokračovať Rastic, „boli spočiatku skromné,
13 2, VI | smiali, slovo prevzal zase Rastic.Pelechavý neustúpi v lakomosti
14 2, VI | Naskrze nie,“ odvetil Rastic. „Vkladatelia berú len úroky,
15 2, XI | dôchodkov," prevzal slovo Rastic, "boli lesy. Bo teraz, pri
16 2, XI | Je zosňaté," zasmial sa Rastic. "Nikdy tu viac po smetiskách
17 2, XI | A slušne," prisvedčil Rastic. "Touto ničomnou parádou
18 2, XI | Zlepšili sa," odvetil Rastic, "a to primerane nášmu povolaniu.
19 2, XII | bol tvrdý oriešok' pokýval Rastic hlavou, "pritom boli ťažkosti,
20 2, XIV | Rozosmiali sa na tom všetci, Rastic pokračoval: ,,I mojim ľudkom
21 2, XIV | červíkmi." ~"U nás," prejaI Rastic, "plemeno židovské je vykorenené
22 2, XVI | Dúfam, že nie," potešil ho Rastic. "Spolok je dosť mohutný
23 2, XVI | dosiahol" ~Hostia sa zasmiali, Rastic odvetil: "Správcom majetku
24 2, XVI | tuším i y rúchu prevrhnú. " ~Rastic pokrútil hlavou: "Nech sa
25 2, XVI | smiech, paničky sa zapýrili, Rastic zakýval hlavou: "Do letníc
26 2, XVII| srdečnej vďačnosti farníkov. Rastic nechcel robiť žiaden hluk,
27 2, XVII| srdečne celý pestrý zástup. ~Rastic odvetil pohnutým, rozplývajúcim
|