Part, Chap.

 1     1, I   |     mu trasie, ako čo by vždy dačo schvaľoval alebo zapieral.
 2     1, I   |      sa Kožuch, „a vynašiel i dačo nového. Nemci vynašli spôsob
 3     1, VI  |  Povedz; či ti dali dakedy na dačo pán veľkomožný grajciara?
 4     1, IX  | všetečného Árpáda, ktorý vždy dačo hovoril, pýtal, so sestrami
 5     1, X   |        I pre mňa ešte nájdete dačo,“ klepol fráter prstom na
 6     1, XI  |         Ach, richtárko, čiňte dačo, bráňte ma, chudobnú vdovu.
 7     1, XIV |     krikom: „Pomáhajte, robte dačo, ľudia! Vody, vody!“ vrešťali
 8     1, XV  |     pokoj. Počujte ma, ja vám dačo poviem, som starý človek.
 9     1, XVI |      grajciarov.“ ~To už bolo dačo iného ako komédia s pumper1íkmi.
10     2, II  |         Že tu môžem preukázať dačo, to pošlo odtiaľ, že sme
11     2, IV  |       sprostákov nič. Čisi sa dačo učil, či nie, všetko jedno.
12     2, IV  |  zásadami. Vtedy škola nebude dačo zbytočného. Dorastie pokolenie
13     2, IV  |       činilí alebo pohovorili dačo.neslušného, deti ich zavrátili
14     2, V   |       ako zver. Chceli by ste dačo máličko obetovať, aby ste
15     2, VI  |        ešte nevie, čo to. Ale dačo predsa učiníme. Vypracujeme
16     2, VII |     zase, bez ohľadu na ceny. Dačo zrna zanechá sa vždycky
17     2, VIII|      časť chotára.' ~,Povedáš dačo,' zamyslel sa priateľ Stupnický. ,
18     2, VIII|       Takému by som majetok i dačo lacnejšie doprial.' ~,Ja
19     2, XI  |  Podelili sme ich, zanechajúc dačo i pre seba, na dvadsať rovných
20     2, XVI |       sudmi pálenky, držia už dačo na svoju ľudskú hodnosť.
21     2, XVII|    jedine mi umožnila vykonať dačo k vášmu prospechu. Ale nechcem,