Part, Chap.

 1     1, I   |      richtárenie považoval za svoju najväčšiu krivdu. Ako by
 2     1, I   |  paličkou do zeme: „Povinnosť svoju znám a plním, kde môžem.
 3     1, II  |   každý výkon zvlášť. Veď len svoju povinnosť plní.“ ~„Ó, časy!
 4     1, IV  |     lúčku. Farár Čulík učinil svoju povinnosť, zaujal sa učiteľa,
 5     1, IV  |  slúžneho a župana, že nerobí svoju povinnosť. Prvotné náklady,
 6     1, IV  |   rečiach, pán s veľkým nosom svoju povinnosť. Nakázal sedliakom,
 7     1, VI  |      bábku dať, aby mladý pán svoju chúťku palicovania vyplnil. ~
 8     1, VII |       a každý chcel predniesť svoju sťažnosť. Ale pán s veľkým
 9     1, X   |     keď fráter vyňal z rukáva svoju drevenú tabačnicu. ~„Ste
10     1, X   |       klepol fráter prstom na svoju tabačnicu, „čo pán boh požehnal,
11     2, III |   vystavoval sa tým, ukazoval svoju barbarskú nevedomosť ako
12     2, III |    panslávom. Vykázal ako-tak svoju kázeň, či v chráme či na
13     2, VI  |  potreby ľudu, zúboženého pre svoju nedospelosť a chýliaceho
14     2, VI  | oslobodený sedliak zle užíval svoju slobobu. Šlo k tomu, že
15     2, VI  |      sa popiekol, pamätali na svoju povinnosť a dodržiavajú
16     2, VIII|       slovil Hučko, ktorý pre svoju úklončivosť stále úrad richtársky
17     2, XVI |     pálenky, držia už dačo na svoju ľudskú hodnosť. Najväčší
18     2, XVII|      jazykom vašej velebnosti svoju najsrdečnejšiu vďačnosť