Part, Chap.

 1     1, II  |        prstom do čela: „Nerobte mi aspoň hanbu, vy trúp!“ ~Pri tom
 2     1, VI  |           potešil ju Kožuch, „dnes aspoň budem trpieť nevinne.“ ~
 3     1, VI  |             nech mu pričítajú ešte aspoň raz toľko!“ ~Sedliaci sa
 4     1, VI  |     stiahnuť a vypalicovať. Musela aspoň bábku dať, aby mladý pán
 5     1, X   |       potešil ju fráter. „Dajte mi aspoň ďalej odviezť, richtárko,
 6     1, XV  |       prihradskej. Táto krčma bola aspoň celá, mala priestrannú chyžu
 7     1, XVI |            len svätého Antona, aby aspoň jeden zostal na plemä.“ ~„
 8     2, III |        pohŕdajú ním, zapierajú ho, aspoň nič oň nedbajú, niet v nich
 9     2, III |         deti boli jeho krstniatka. Aspoň na žiadnych krstinách nechýbal.
10     2, VI  |         viac čo ochrániť. ~Aby sme aspoň trochu opozdili konečnú
11     2, VI  |    ľahkomyseľných bláznov ochrániť aspoň pred tou nesmiernou úžerou,
12     2, VI  |           kto ti, čo dá? Spočiatku aspoň nikto nič, bo ľud ~ešte
13     2, VII |          mali doma kde sa založiť, aspoň na výsev.“ ~Skrbec Pelechavý
14     2, XII | Nepreraziac s delením, počínali si aspoň spurne, hlavate, surovo,
15     2, XII |           Kobzayho. Tento vraj bol aspoň úrečitý pán, my sme len
16     2, XIII|      Predavač cenu prijať musí." ~"Aspoň pozastavujú korheli svoje
17     2, XIV |            mojom Kálmanovi sedí ti aspoň desať židov. Ani neje, ani
18     2, XVI |        súkno a cukor." ~"Kebys' ty aspoň dvesto rokov žil," zasmial