Part, Chap.
1 1, I | odpáraná práve na samom zadku. To je najdrzejší v celej obci
2 1, I | pritom a ukázal veľké fúzy. ~„To nie je jeho postava,“ prisvedčil
3 1, I | vykríkol za tým čoskoro. „To pán s veľkým nosom.“ Tak
4 1, I | jednom voze slamy. Že sa to nehanbí takej žobračky!“ ~„
5 1, I | ako iné obce. Uvidíte, že to zaplatíme.“ ~Tak posudzovali
6 1, I | hneď štrk bol planý. ~Sprvu to bolo len hľadané hanenie,
7 1, I | ozve sa richtár Hučko, „ale to netýka sa nás sedliakov,
8 1, I | veľkomožného Schelma.“ ~To trochu zmiatlo i stydlivú
9 1, I | pokutu vybral pre seba. To sa neminulo s účinkom. Pán
10 1, I | a bil sa do pŕs Kožuch. To isté činil i hrubý Buček
11 1, I | plakať ti nedajú. Počuli ste to lživé osvedčenie tej priepasti
12 1, I | štróf platí gmina. Kto je to tá gmina? Vie on dobre,
13 1, II | Ja som dnes, föképen, na to prišiel, miesto veľkomožného
14 1, II | Nerozumieme, nerozumieme! Tak je to, keď sa len tú sprostú slovenčinu
15 1, II | sprostákom: „Költségvetés, to je, izé, nech povedia, pán
16 1, II | prisvedčovali sedliaci. ~„To sa teda bude végrehajtovať.
17 1, II | Dobre, dobre,“ schvaľovali to sedliaci. ~„Notáriuš má
18 1, II | zlatých. I tu dva dolu.“ I to odobrili sedliaci s radosťou. ~„
19 1, II | nosom. Kobzayho vyctil za to slovo, ,maďarské'. To vraj
20 1, II | za to slovo, ,maďarské'. To vraj len panslávi nazvali
21 1, II | obec má držať noviny. ~„To ešte, to!“ ohriakol ho Čulík. „ ,
22 1, II | držať noviny. ~„To ešte, to!“ ohriakol ho Čulík. „ ,
23 1, II | hľadiaci chmúrne pred seba: „To som ešte nevedel, že jesto
24 1, II | panslavistické pluhy a brány.“ ~Ale to veru len pri tom zostalo,
25 1, II | predsa len slovenské.“ A to bolo i panstvu po chuti
26 1, II | Ale richtár zhíkol: „Čo to? Psovi mucha. Mne tu kedykoľvek
27 1, II | hajdúch: richtár dávaj! Koľko to do roka toho po štyri, po
28 1, II | mám platiť zo svojho?“ ~To sa trochu nemilo dotklo
29 1, II | príde na osminy. Tu len o to ide, vysoký, izé, helytartótanács
30 1, II | ako príde, len do písma to prísť nesmie.“ ~„No, rozumieme,“
31 1, II | nosom prstom na neho. ~„To povedám,“ zohol Kožuch, „
32 1, II | hladošmi!“ ~Kožuch šepol: „To dobre. Cisár platí z nášho
33 1, III | dobrodincom z cudzieho mešca.“ ~„To veru lacné zásluhy,“ primastil
34 1, III | a ty, obecenstvo, dávaj! To je terajšia dobročinnosť.“ ~
35 1, III | počet dotieravých tulákov to neumenšilo. Ako predtým,
36 1, IV | úžitku a náhradu škody. To sa i stalo, ale zrovnajme
37 1, IV | zlatých pravotných útrat. To všetko sa skončilo za sedem
38 1, IV | podal súdny výrok. „Eh, to je predsa hanba,“ hovoril
39 1, IV | slovensky,“ vložil sa v to farár. „Škola je prázdna.
40 1, IV | povinných detí chodí päť, i to sotva za jeden mesiac v
41 1, IV | Ale práve vtedy, keď im to nakazoval cez zuby a nechutne
42 1, IV | do babky vybrané nebudú. To už bola inakšia reč, aj
43 1, V | sme boli na počiatku, ani to nie je rozhodnuté, či sme
44 1, V | pukol prstom na tabačnicu: „To nepatrí sem, teraz sme nezasadli
45 1, V | pečlive úradník Rozumovský. „To je hlúpstvo a uvrhnete sa
46 1, V | do zašpinenej šatky, že to veľká láska od veľkomožného
47 1, V | Čulík bol tej mienky, že to bude pre obe stránky výhodné. „
48 1, V | rátavý Pelechavý riekol: „Hm! To by bolo štyridsať dní v
49 1, V | mohlo stáť najviac dvadsať. To by bola pekná kúpa. Radšej
50 1, V | Radšej od žida.“ ~„Keby to mal každý tak groše,“ namietol
51 1, V | dvadsať zlatých.“ ~„Ó, čo my to všetko za tých štrnásť dní
52 1, VI | putujúca spravodlivosť. ~„Nuž to,“ vetí po odkašlaní richtár, „
53 1, VI | židovskej lakomosti.“ ~„To bude spravodlivé,“ prisvedčovali
54 1, VI | coky, vy, izé, buriči!“ ~„To je práve tak,“ odpľul Kožuch, „
55 1, VI | sa žartujeme: Čo tvoje, to i moje, tebe do môjho nič.“ ~„
56 1, VI | Počuješ, Kožuch? Zachovaj si to dobre,“ ozval sa i farár,
57 1, VI | poviazaného na stoličný dom!“ To povediac, lapil sa za fafák,
58 1, VI | vlečú do tej temnice?“ ~„Nič to, žena,“ potešil ju Kožuch, „
59 1, VI | Sedliaci sa klmali: „Dobrý to predsa človek! Vidíš, ako
60 1, VII | všelijakých žalobníkov. Jeden mal to na srdci, druhý iné a každý
61 1, VII | je za Hegedüs Jánoša. ~„To sme i my,“ osvedčili sa
62 1, VII | országgyülési követa.“ ~„To jest ablegáta na diétu,“
63 1, VII | vyvolili jeho. Chráň vás boh, to je pansláv.“ ~„A čo je to
64 1, VII | to je pansláv.“ ~„A čo je to ten pansláv?“ pokýval hlavou
65 1, VII | pokýval hlavou Lipnický. „To meno sme ešte nikdy nepočuli.“ ~„
66 1, VII | stolicou. Čo nám nakážu, to zrobíme.“ ~„Dobre a statočne
67 1, VII | pansláv, a prinesieš mne. To vám povedám, že beda tomu,
68 1, VIII| pred nosom holbička. Na to musí sa skladať obecenstvo.“ ~„
69 1, VIII| skladať obecenstvo.“ ~„Za to nech sa neráčia hnevať,“
70 1, VIII| pestuje sama medzi sebou. Leží to v povahe samej luteránčiny.
71 1, IX | čerstvej veselosti pri stole, to pochádzalo od všetečného
72 1, IX | tento nezbedník tak pánovite to žiada.“ ~Vstúpil asi štrnásťročný
73 1, IX | hrať večer komédiu. Bola to vdova. Jej muž sa zabil,
74 1, IX | fyzikálnymi tajomstvami. A to je pritom divné, že i pieseň,
75 1, IX | v tomto Kanánu! ~Všetko to sa mi ľúbi, ~čo majú tí
76 1, IX | škoda tak krásnych detí, ako to boli. Samý život a oheň
77 1, X | Na nešťastie vyznal, že to utrhol z tých päťdesiatich
78 1, X | tridsať zlatých, a potom si to vybral od obce. A poslušný
79 1, X | poslušný richtár učinil i to. ~Zostalo mu už len pätnásť
80 1, X | nikdy nedostali odpoveď. ~To predvidel richtár a bol
81 1, X | všetky sú na paši.“ ~„Ale to už musí byť,“ postavil sa
82 1, X | katolíkov.“ ~„Danie,“ fráter na to, „je povinnosť kresťanská,
83 1, X | dodala richtárka. ~„No to je dobre a po kresťansky,“
84 1, XII | škrabal sa richtár za uchom. „to ma do panských bačov? Keď
85 1, XII | mrštil richtár rukou. „Za to mám sa nadrapovať s oželeným
86 1, XII | do mesta. ~Potrebných na to boženíkov musel vyhľadať
87 1, XIII| smradľavého brloha a predsa to bolo plné, ako nabité. Mužovia
88 1, XIII| Čo mi dáš za žriebä?“ ~„To nezaslúži hrsť sena,“ smial
89 1, XIII| sebe Lipnický. „Nač' nám to? Žriebä potrebuje žrať.
90 1, XIV | nešťastnému dostalo, ale to ešte viac napomohlo nezliečnosť.
91 1, XIV | muža domov. ~Myslíte, že to dojalo pijanov, ktorí vyšli
92 1, XV | Bučak si vykrútil fúzy: „Čo to za prekliatu robotu? Všade
93 1, XV | ani nenasúdia. Skúsil som to už. Odoberú ti tam Nemci,
94 1, XV | skorej doma než vyslanstvo, a to v rukách tých pánov, na
95 1, XV | popudzovatelia poburujú. Radšej to dať advokátovi, čo by sa
96 1, XV | bolo vždy a zostane márnym. To vám povedám ja, starý muž.“ ~„
97 1, XVI | Akože teda vojdú?“ ~„To je ich vec,“ zarehotal sa
98 1, XVI | makarónov rozprával, že sú to hlísty na sedemdesiat siah
99 1, XVI | Ej, bisťubohu,' mlsla, ,to je parobok. Niet mu páru
100 1, XVI | zostal na plemä.“ ~„A ako to bolo s tým Napoleonom?“
101 1, XVI | ako Aronovi. Roztopila na to sedem funtov lojových sviec,
102 1, XVI | funtov lojových sviec, aby to už len dobré bolo. Nahotovila
103 1, XVI | a nezaplatíš. Ale ja som to nepotreboval. Francúzi práve
104 1, XVI | by sa tu veľmi neobrali. To, reku, dobre, tí rekvirovali
105 1, XVI | prasatá cez poludnie. ,Kto to?' pýtam sa sedliakov, stojacich
106 1, XVI | nabral plné vrecká. ,Čo to máte?' tľapnem ho po vrecku. ,
107 1, XVI | všetkých. Iďže, bo ťa kopnem! To je tá povestná rovnoprávnosť.“ ~
108 1, XVI | jedenástich divákov. ~Bola to komédia s mravným zameraním,
109 1, XVI | vozárni zadkom k žľabu. ~To vzbudilo v komediantovi
110 1, XVI | plakala, zalamovala rukami. „To nič nespomôže.“ Sám vojdúc
111 1, XVI | zaplatíte po desať grajciarov.“ ~To už bolo dačo iného ako komédia
112 1, XVI | komediantom desať grajciarov. ~To je len škaredý deň v Chujave. ~
113 2, I | stalo svojím opakom. Ako to prišlo, vyrozumieme z opisu
114 2, I | príležitostí, ale nie sú to ani koče ani batáre, lež
115 2, I | mnoho pohoničov, ale sú to len obecní sluhovia a sedliaci,
116 2, I | cudzích koní, ale nie sú to vysoké paripy, lež len obecné
117 2, I | mnoho hostí, ale nie sú to pyšní aristokrati, lež skromní
118 2, II | zrodil si znovu obec. Aký to rozdiel medzi Chujavou bývalou
119 2, II | našich poľných mestečiek. To všetko tvoje dielo, brat.
120 2, II | ošklivosť pred ľudom, ako sa to vodieva rozkričaným panslávom.
121 2, II | tu môžem preukázať dačo, to pošlo odtiaľ, že sme sa
122 2, II | deliť svoje zásluhy a činím to vyznanie s radosťou.“ ~„
123 2, II | boli vykonali s jedným, to nemohli vyviesť so štyrmi.
124 2, II | Ale i čo sa docielilo, to sa docielilo spojenými silami
125 2, II | a šialené parížske módy? To veru pekná poklona. Žiadosť
126 2, II | Prosíme ju vyplniť.“ ~„To bude,“ dodali iné panie, „
127 2, III | nemal som ani pomyslenia. To prišlo potom neočakávane. ~
128 2, III | nemôžu sa srdečne oduševniť. To príčina, že i farári a učitelia
129 2, III | chcel maďarizovať ľud, ale to chodí s veľkým ustávaním,
130 2, III | nenaučil a rozpustil tak, že to pred očami jeho všetečiIo,
131 2, IV | nich i knižočky daroval.“ ~„To bolo kus krušnej a kyslej
132 2, IV | nenechajú a žiadne náklady na to neoľutujú, odvetili mi: „
133 2, IV | odvetili mi: „U žida je to jeho živnosť, jeho hlavné
134 2, IV | sedliakom píše, a predsa je to ten najväčší lump, korheľ,
135 2, IV | pokolenie rozumné a mravné. A to tiahne za sebou i hmotné
136 2, IV | a pomocník Semenák činil to s nezlomnou vytrvalosťou,
137 2, IV | svojich sviecach. A činí to ~s takou láskou, že ho.
138 2, IV | dostatočná pokuta. Bude to svet; keď takto vychované
139 2, IV | Rodičia len ústa otvorili, čo to všetko tie ich detinky vedia
140 2, IV | a hoci panstvo nedalo na to kúska dveva predsa vystavali
141 2, IV | Mládež poučiť a zošľachtiť, to hlavná vec. So starými hriešnikmi
142 2, IV | som zvlášť spokojný. Je to muž na to narodeny, žije
143 2, IV | zvlášť spokojný. Je to muž na to narodeny, žije vcele svojmu
144 2, IV | iným nechuť a omz-losť, to jemu pôsobí najväčšiu radosť.“ ~„
145 2, IV | najväčšiu radosť.“ ~„Našlo by sa to i viac ochotných,“ ozval.
146 2, IV | kľúčového, ako keď si za to mohol kúpíť funt mäsa. Ba
147 2, IV | prstom nedotknú.“ ~„Práve to je, „odvetil Rastic, „ že
148 2, IV | rozumieť, čo hovoria páni? To pravda, že teraz obsiahol
149 2, IV | zaslúženú odmenu: ale či to mohol predvídať? Ani zďaleka.
150 2, V | reku, nateraz pokoj. Škoda to započínať, o čom možno predvídať,
151 2, V | ozval sa Semenák, „že to potom, keď prídu do ~školy,
152 2, V | menšia je s nimi klopota. Je to dobrá príprava pre školu.“ ~
153 2, VI | ukrivdenie sedliakov. A to dosiahol fígľom. „Čo im
154 2, VI | priepasti holomstva. „Ako to prekaziť?“ radili sme sa
155 2, VI | Kázať proti pijanstvu? To znamená hádzať hrach na
156 2, VI | kresťanský podmaňuje. Lebo to až vieru prevyšuje, ako
157 2, VI | sedľače. Len jeden príklad na to. Za štyridsať zlatoviek
158 2, VI | vybrať a domov priviezť. To činí omnoho viac než istina
159 2, VI | činom do rúk veriteľových. A to predsa ľahkomyseľných korheľov
160 2, VI | knihách pristať nechce, bo to pri malých sumách je i nákladné.
161 2, VI | Pomocnica,“ priateľ Stupnický na to, „podmieňuje nielen pôžičky, ~
162 2, VI | bo ľud ~ešte nevie, čo to. Ale dačo predsa učiníme.
163 2, VI | potvrdenie na ministerstvo, aby to malo zákonnú moc. Do počiatku
164 2, VI | dodržanie času. Keď uvidia, že to nie je žart, naučia sa poriadku.
165 2, VI | Starší .Lukáč, ktorý to s veľkou bedlivosťou počúval,
166 2, VI | počúval, ozval sa: ~„A či to je účastinársky spolok,
167 2, VI | nedelíme sa s nikým.“ ~„A ako to ide s veriteľmi?“ spýtal
168 2, VI | museli znížiť i oni úroky. To bol prvý môj krok za medze
169 2, VII | sypáreň s pivnicou. Mnoho to stáť nebude. Kameňov máme
170 2, VII | korce vráti nám dlžník päť. To je maličkosť v prirovnaní
171 2, VII | zabespečení sa na prípad neúrody, to neobstojí. Lebo zemiaky
172 2, VII | alebo úľava v čas hladu?“ ~To šlo do živého. Sedliaci,
173 2, VII | ušami a prisvedčovať: „Veď to je veru pravda.“ ~„Pocúvaj,
174 2, VII | sypáreň, čo prijala v jeseni, to na jar vypožičia zase, bez
175 2, VII | prípad poľnej nehody.“ ~To zaúčinkovalo. Darmo sa spúdzal
176 2, VII | článkoch potravných. ~A to som považoval za ostatné,
177 2, VII | nemyslel. Staral som sa len o to, aby povstalé závody neklesli,
178 2, VIII| hm!“ pokrútim hlavou. „To sa dalo predvídať. On i
179 2, VIII| tento chytrák k nemu, bo to objasňuje to rýchle klesanie
180 2, VIII| k nemu, bo to objasňuje to rýchle klesanie dávnej aristokracie
181 2, VIII| grajciara nenašiel' ~,Nič to,' reku, ,požičia krajinská
182 2, VIII| len robotné hoviadka. A to bolo naše šťastie, že sa
183 2, VIII| Ináče,' hovorím, ,je to veľmi radostné, čo vám máme
184 2, VIII| vám máme predložiť. ~Ide o to, či chcete byť pánmi.' ~,
185 2, VIII| bol pred vymanením.' ~,Už to síce pravda,' poškrabal
186 2, VIII| Súdy a sudcovia sú len na to,' ozval sa hrubý Bučak s
187 2, VIII| Vidíte, v akej tvŕdzi ste pre to drevo. Panština prestala,
188 2, VIII| dodal Rozumovský, ,že sa to temer samým drevom vyplatí,
189 2, VIII| dáme les zrúbať. Čo nie, to vyplatia krčmy, mlyny, jatky
190 2, VIII| šepcete?' pýtam sa. ~,Nuž, to hovoria,' riekol Humenský, ,
191 2, VIII| nekúpia majetok sami, keď to tak výhodno?' ~,Preto,'
192 2, VIII| ktorí ste chodili do škôl, to mrzko, že pri tak vážnom
193 2, VIII| i celú stolicu.' ~,Veru, to vedzte,' pozriem prísne
194 2, VIII| Pelechavý ich nutkal ku kúpe, že to bude dobre. ~Richtár Hučko
195 2, VIII| naskutku, ja a pán pravotár. A to naša účasť v majetku, ktorá
196 2, VIII| Ako pokonal vec s Kobzaym, to by najlepšie mohol vyložiť
197 2, VIII| odkúpiť majetok. Dala by zaň to ~isté, čo žid sľubuje.' ~,
198 2, VIII| peniaze do ruky, bude i to za dva mesiace.' ~,Ste ich
199 2, VIII| Nič!' dupol Kobzay. ,To nebudem trpieť, aby v mojom
200 2, VIII| úrad pri vrchnom súde. Bo to teraz všetko, ~čo pošlo
201 2, XI | Ale teraz nám povedzte, bo to je najzaujímavejšie, ako
202 2, XI | vytne a predá sa jedna. To skutočne toľko robí, že
203 2, XI | záprahy a naši chalupníci, to doplníme my. Spojenými silami
204 2, XI | vypršania času prenájmu." ~To bolo odobrené. Obrábanie
205 2, XI | bola priúzka. Nerád som to učinil, aby som nevzbudil
206 2, XI | takrečeného ka plána, lež za to som sa poďakoval. Dohodol
207 2, XI | pohrebe kázať nebudem." ~"To, to!" pochválili ho farári. "
208 2, XI | pohrebe kázať nebudem." ~"To, to!" pochválili ho farári. "
209 2, XI | smetiskách kázať sa nebude. To je tá najmrzutejšia povinnosť
210 2, XI | kňaza. Z toho nikomu nič. Je to len obeť prinášaná márnomyseľnosti.
211 2, XI | prípravy do sveta kázať, činí to potom i v chráme, sype neprežuté
212 2, XI | márnomyseľnosť morduje. Ja to činím s najväčšou nechuťou." ~"
213 2, XI | rechtor sám vyhotovil. Aká to obťažná práca pre učiteľa ~
214 2, XI | sa," odvetil Rastic, "a to primerane nášmu povolaniu.
215 2, XI | učinili s chalupníkmi?" ~Na to odvetil úradník Rozuniovský: "
216 2, XII | v právach a úžitku?" ~"To bol tvrdý oriešok' pokýval
217 2, XII | sebou podeliť. Stálo ma to mnoho zápasu, až som im
218 2, XII | mnoho zápasu, až som im to z hlavy vybil. Ustúpili
219 2, XII | dajú súdoček, nech, veď je to naše, veď máme z čoho. Vyctení
220 2, XII | máme z čoho. Vyctení za to, prestali chodiť, reptali,
221 2, XII | nedali si rozkázať. Veď to vraj naše. Čo komu do toho?
222 2, XII | som vytrval v nádeji, že to bude lepšie, i nesklamal
223 2, XIII| neodpovedáš na moju otázku. Ja to chcem vedieť, v akom pomere
224 2, XIII| účastine samej a v zápisnici. To isté musí sa stať pri zdedení." ~"
225 2, XIII| dostanú i prevahu." ~"O to sme sa postarali," ozval
226 2, XIII| úžitok pripadne na každú." ~"To sa ľahko dá obísť," namietol
227 2, XIV | XIV~"No, múdro ste vy to navliekli," vyznal naposledok
228 2, XIV | stavajú sa hlavne i železnice. To sú žľaby, ktorými tečie
229 2, XIV | dať môže než žid, hoc i to má svoje medze a chodí s
230 2, XIV | uviazli vcele v materializme. To sa vrhá z jedného zištného
231 2, XIV | volajúca panská spravodlivosť, to jej nestydaté fackovanie,
232 2, XIV | jej nestydaté fackovanie, to prijímanie osôb, to očividné
233 2, XIV | fackovanie, to prijímanie osôb, to očividné nadržiavanie pánovi
234 2, XIV | osvety; potom boli "Keby ti to bolo všade tak ako na Chujave,"
235 2, XIV | zemiakoch a kyslom mlieku. ~"To sa rozumie," bránil svoje
236 2, XIV | Rastie, "treba sa chrániť. To vytvára každý nákladnejší
237 2, XIV | potrebným zaopatrený." ~"To by bola druhá krajnosť,"
238 2, XIV | číre pracujúce mašiny. Ani to hlavatosť slovenská neznesie,
239 2, XIV | zdania možno najlepšie. Len to divné pretvorenie jednej
240 2, XIV | z väčšej polovice nové, to pochádza od požiaru. Ale
241 2, XIV | pochádza od požiaru. Ale to div, že neporiadne roztratené
242 2, XIV | navlas rovnako. " ~"Div to spolkovitosti," vzal slovo
243 2, XIV | ako činievate.' . ~,Ako to rozumejú?' spytuje sa s
244 2, XIV | veru najpohodlnejšie by sa to dalo uskutočniť," dodal
245 2, XIV | budovaní hľadí sa i dnes len na to, aby každáchalupa ináč stála.
246 2, XIV | s vozom a obrátiť ho. Je to vždy udalosťplná strachu,
247 2, XIV | pokračoval: ,,I mojim ľudkom sa to ľúbilo, len tí odporovali
248 2, XIV | vystavia pre nás domy. Veď je to naše. Do iných nám nič.
249 2, XIV | anjelskou trpezlivosťou. ~Boli to však len pohorelci, ktorí
250 2, XIV | spurne sa proti nám staviate. To vedzte, že čo ste poslušnosťou
251 2, XIV | ste poslušnosťou vyhrali, to všetko môžete stratiť zase
252 2, XIV | poľných prácach. Nahradíme to nájomníkmi.' ~Potom som
253 2, XIV | obec v poriadku. A ide nám to vždy ľahšie. Spolku už i
254 2, XVI | dobrých miestnych ciest. ,Či to nie je hlúposť,' hovorím
255 2, XVI | dáva do neho štepy. Lebo za to ho platíme. Nie pre skvost,
256 2, XVI | pred i za domami. Teraz je to ešte všetko mladé, ale časom
257 2, XVI | včiel. U nás prevádza sa to všetko bez umenia, len tak
258 2, XVI | oči zavriete, ktovie, či to všetko za krátky čas nespustne?" .. "
259 2, XVI | rúcho, reč, mravy, povery, to všetko udržuje povedomosť
260 2, XVI | sedliaka treba len vidieť, čo to za potvora, vo svojich po
261 2, XVI | chodia vo vreciach." ~,,Ani to utieranie nosov," zarehotal
262 2, XVI | stojí na mojej starkej. Ale to som dosť už porúčal dievkam
263 2, XVII| vstala. "Sláva !" vpadli v to všetci a odstrčili stole.
264 2, XVII| odstrčili stole. Ako odvetou na to zahučal i na dvore presilný
265 2, XVII| zaznela čerstvá hudba. To bol výraz srdečnej vďačnosti
266 2, XVII| medzi domácou čeľaďou. Vzalo to všetko zlý koniec, tí hrdinovia
267 2, XVII| Ale nechcem, ani nemôžem to výlučne samému sebe pripisovať,
|