Part, Chap.

 1     1, IV  |  úradníkovi Rozumovskému, „čo tí ľudia robia, ako sa škľabia pravde.
 2     1, IV  |    zaujal za učiteľa. „Mrzkí ste ľudia,“ harušil i on farníkov. ~„
 3     1, IV  |         pánom veľkomožným ruky a ľudia všeličo hovorili o tom,
 4     1, V   |         nehľadelo. Ale ste planí ľudia, nikdy v ničom neposlúžite.
 5     1, VI  |     tejto našej Chujave ubiedení ľudia!“ vzdychali sedliaci. ~Pán
 6     1, VI  |       tebe do môjho nič.“ ~„Títo ľudia,“ zateremtetoval Kobzay, „
 7     1, VIII|         vozy pre kláštor. Inakší ľudia nevidia cez celé mesiace
 8     1, XII |      ešte nebezpečnejší, bo takí ľudia vedia všeličo, mávajú obcovanie
 9     1, XIV |           Pomáhajte, robte dačo, ľudia! Vody, vody!“ vrešťali jedni. „
10     1, XVI |   richtár, „bo viem, že ani títo ľudia z povetria nežijú.“ A aby
11     1, XVI |      riekol: „Počujte len, dobrí ľudia! Kto z vás videl koňa, ktorý
12     2, II  |  Chujavčania boli rozkričaní ako ľudia korheľskí, ~neúctiví, spurní,
13     2, III | nadrapuje s ľuďmi.“ ~„Rozprávajú ľudia doposiaľ o tom kúsku uhorskej
14     2, XIV |          jednotlivcov, premenili ľudia na číre pracujúce mašiny.
15     2, XVII|        príchodom tí najbiednejší ľudia. Spustlosť naša bola nesmierna.