Part, Chap.

 1     1, I   | veľkým nosom, nelenivý, určil ju v tridsiatich zlatých. ~„
 2     1, VI  |        Nič to, žena,“ potešil ju Kožuch, „dnes aspoň budem
 3     1, X   |   požehná druhý raz,“ potešil ju fráter. „Dajte mi aspoň
 4     1, X   |      povinnosť richtárska. Vy ju plniť nechcete. Dobre! Zanechám
 5     1, XIII|      drahá ženička,“ privinul ju k sebe Lipnický. „Nač' nám
 6     1, XIV |      ceste pekná komédia; kto ju chce vidieť, dá vstupného
 7     1, XV  |       chyžu pre pijanov. Títo ju zaujali celú, komedianti
 8     1, XVI |     mi padla i do oka, ale mi ju po patá1ii vylízala stará
 9     2, II  |     pánov je i našou. Prosíme ju vyplniť.“ ~„To bude,“ dodali
10     2, V   |    býva vždycky doma, a znáte ju ako triezvu, poctivú, ro-zumnú
11     2, VI  |  dedine a nie bez príčiny sme ju tak nazvali. Bo našli sa
12     2, XIII|       má právo spolok odkúpiť ju a podržať pre seba. Vtedy
13     2, XIV |      v prachu plazili, vedú i ju rozličnými úskokmi k skaze,