Part, Chap.

  1     1, I   |           vstúpiť raz na jeden deň v myšlienkach i do biednej
  2     1, I   |  myšlienkach i do biednej Chujavy, v akej snáď i sám telesne
  3     1, I   |          buchne do seba. Najbližší v lumpáckom výzore je mu Humenský.
  4     1, I   |            zadku. To je najdrzejší v celej obci korheľ, nestydatý
  5     1, I   |      zriedkavú vlastnosť ocitla sa v jeho ruke i palica richtárska,
  6     1, I   |        prvého bezočivca a podliaka v obci, ktorý už kúty všetkých
  7     1, I   |        Nemci panujú, či Maďari, on v úrade.“ ~„Páni majú s panským
  8     1, I   |     chudobne odetý, ale prvý boháč v obci, bo i najväčší skrbec. „
  9     1, I   |          vozíka a pohoniča, Maďara v kučme a bunde. „Hotový strachopud
 10     1, I   |    ohliadať kôpky štrku. Len Maďar v koženej bunde a hajdúch
 11     1, I   |            koženej bunde a hajdúch v červených nohaviciach zostali
 12     1, I   |           ich mám,“ zaplesala duša v stydlivej Zuzanke. ~Nájduc
 13     1, I   |          nosom, nelenivý, určil ju v tridsiatich zlatých. ~„Dobre,
 14     1, I   |           On, písmák a latinák, je v obci nič a taký krížikár,
 15     1, II  |           cudzia obstarná ženština v rúchu dlhom, lež vetchom
 16     1, II  |           sprostú slovenčinu učíte v škole.“ ~„Pekná pochvala
 17     1, II  |           Len „krajan“ buchol. „Bo v akomkoľvek duchu sa píšu
 18     1, III |          ne žobrať. Ja, roztrúbený v novinách a zvečnený v zápisniciach,
 19     1, III |   roztrúbený v novinách a zvečnený v zápisniciach, zakladateľ,
 20     1, IV  |          pokračoval ten istý sudca v tej istej obci, v takej
 21     1, IV  |            sudca v tej istej obci, v takej istej pravote učiteľovej.
 22     1, IV  |             Prvotné náklady, udané v pätnástich zlatých, znížil
 23     1, IV  |            od vlasti, ako keď niet v nej spravodlivosti.“ ~Učiteľ
 24     1, IV  |        keby mu pán veľkomožný ešte v jednej veci ráčil pomôcť.
 25     1, IV  |           po slovensky,“ vložil sa v to farár. „Škola je prázdna.
 26     1, IV  |           to sotva za jeden mesiac v roku.“ ~„Tým horšie,“ chopil
 27     1, IV  |           sa všade náš na mysli aj v srdci krajne pokazený ľud.
 28     1, IV  |            učiteľovi nič nedáte.“ ~V tomto urobil naposledok,
 29     1, V   |                                    V~Po odbavenej židovskej záležitosti
 30     1, V   |            rozhodnuté, či sme boli v úžitku drevobrania, či nie.
 31     1, V   |           tri roky. Raz sa uviedlo v platnosť, že tu si pán veľkomožný
 32     1, V   |         Ale ste planí ľudia, nikdy v ničom neposlúžite. Činím
 33     1, V   |           To by bolo štyridsať dní v cene sto i šesťdesiat zlatých;
 34     1, VI  |            jeden deň.“ ~„Tak my tu v tejto našej Chujave ubiedení
 35     1, VII |            ako barany a pokrvavili v krčme, druhí, že uviazali
 36     1, VII |            zvestoval, ktorí mienia v tomto volebnom okrese vystúpiť,
 37     1, VIII|       babky,“ okríkol ho Kobzay. ~„V našej škole,“ opravil ho
 38     1, VIII|          sama medzi sebou. Leží to v povahe samej luteránčiny.
 39     1, VIII|           vrtkaví ani von ani dnu, v národnosti panslávi.“ ~„
 40     1, VIII|           zasa hádžu do očú, že sa v našej škole mládež slovenská
 41     1, VIII|      Širočizné čierne nohavice mal v čižmách, na bedrách červený
 42     1, VIII|         turecký derviš a že zbiera v Uhrách milodary na mohamedánsku
 43     1, IX  |          prišlo vhod, že sa ozvala v pitvore harfa. „Muzika,
 44     1, IX  |         tej ženskej, ktorá prosila v hostinci pri hradskej o
 45     1, IX  |          koní, volov, svíň, oviec ~v tomto Kanánu! ~Všetko to
 46     1, IX  |           nech ma pán boh chráni. ~V posledných slovách ukryté
 47     1, X   |         ten derviš, ktorého sme už v dome Kobzayovskom videli,
 48     1, X   |             ale nová škola zostala v lese. Z päťdesiatich horko-ťažko
 49     1, X   |       richtárko,“ pozrel mu fráter v oči. ~„Som, lebo toľko musím
 50     1, XI  |       richtár hlavou. „Pozrieme si v oči.“ ~„Nenadrapuj sa s
 51     1, XI  |      dedinu. Dám mu groš, nech ide v čerty.“ ~„Daj,“ slovil richtár. ~
 52     1, XI  |        vojenskou čapicou na hlave, v otrhanom vojenskom kabáte.
 53     1, XI  |         otrhanom vojenskom kabáte. V ľavej ruke držal pár kurčiat,
 54     1, XI  |            ruke držal pár kurčiat, v pravej ohromné kyjačisko. ~„
 55     1, XII |             hodil richtár klobúk. „V tom panskom dome pre mňa
 56     1, XII |             Toho stračieho hniezda v cene pár grajciarov?“ mrštil
 57     1, XII |           boženíkov musel vyhľadať v krčme. Bo celá Chujava teraz
 58     1, XII |          mladé, mužovia, ženy boli v štyroch krčmách. Každá mala
 59     1, XIII|       hoveli, keď mužovia ich pili v iných krčmách. Šofeles mal
 60     1, XIII|       chvíli sa strhol veľký rehot v krčme. Lipnický voviedol
 61     1, XIII|          korcoch mi ešte vždy leží v záčine nevymlátené. Treba
 62     1, XIII|           postavila sa mužovi voči v letnici tak vetchej, že
 63     1, XIV |         kydali biele peny a šľahal v kotúčoch belavý plameň. ~
 64     1, XIV |          pesničku zaspieval, pánom v dome Kobzaych. ~Kráčal na
 65     1, XIV |           nohavice dvojakej farby, v rukách bubon. Oznamoval,
 66     1, XIV |     Oznamoval, že predvečerom bude v hostinci pri hradskej ceste
 67     1, XV  |          XV~Ešte viac pijanov bolo v tom takrečenom hostinci
 68     1, XV  |      chceli mať za richtára, akoby v celej dedine onakvejšieho
 69     1, XV  |         slúžiš. S pánmi držíš, nás v ničom nezastávaš.“ ~Richtárova
 70     1, XV  |             Stál som neraz šilboch v zámku ako granatier i videl
 71     1, XV  |          doma než vyslanstvo, a to v rukách tých pánov, na ktorých
 72     1, XV  |           richtár, „ako ten šuster v kalendári. Zazrúc oknom
 73     1, XVI |            Zajac, obyčajný bajazzo v dedine. Mládež ho hneď obhŕkla
 74     1, XVI |  skúsenostiach a hrdinských činoch v Bombardii. ~Včely tam, vraj,
 75     1, XVI |        mali čo ty, nechodil by som v takých poplátaných plundrách,
 76     1, XVI |         poplátaných plundrách, ani v takom ošumelom klobúku.
 77     1, XVI |           nič, len by som si ľahol v pivnici horeznačky pod sud
 78     1, XVI |            stred chyže otep slamy. V noci slyšal gróf šepot. ,
 79     1, XVI |            cisárovná a prinesie mi v zápone ovsa. Potom beží
 80     1, XVI |        potom vybombardoval, strela v jeho za ucho uderený klobúk.
 81     1, XVI |           ti nájdem jedného chlapa v červenej košeli. Spal na
 82     1, XVI |               A že si nebol ranený v žiadnej bitke!“ ~„Lebo som
 83     1, XVI |        ponížene,“ hovorila, držiac v ruke tanier, „nech ráčia,
 84     1, XVI |        primeraná. Predstavovalo sa v nej nešťastie pijana a jeho
 85     1, XVI |       zadkom k žľabu. ~To vzbudilo v komediantovi múdru myšlienku. „
 86     1, XVI |              To je len škaredý deň v Chujave. ~
 87     2, I   |          lež. až po rokoch, keď sa v nej všetko na lepšie premenilo,
 88     2, I   |       opisu slávnosti, odbavovanej v Kobzayovskom kaštieli. ~
 89     2, I   |             len nie taký, aký bys’ v panskom dome očakával. Na
 90     2, I   |          vozíky, ba i obecné vozy. V čeľadníku sedí za jedľovým
 91     2, I   |       obecné väčšie-menšie škapky. V kuchyni varí sa a smaží,
 92     2, I   |           a prinášajú nie mládenci v dolománoch, lež dievčatá
 93     2, I   |   živôtikmi a belavými záponkami. ~V panskej jedálni sedí za
 94     2, I   |            Čo? Farár domovým pánom v kaštieli Kobzayho? Tak je,
 95     2, I   |         rozhovor sa viedol výlučne v reči slovenskej a bol dôverný,
 96     2, I   |             veselý, bo všetci boli v najlepšom rozmare. Nikto
 97     2, II  |            z hradskej cesty zišiel v daždivej chvíli, bahuriny
 98     2, II  |          daždivej chvíli, bahuriny v suchej koľaji také, že až
 99     2, II  |     nešváru a chudoby premenilo sa v sídlo poriadku a zámožnosti.
100     2, II  |        temer ako tu, farároval som v Žabci, a nič spomenutiahodného
101     2, II  |             znižovali, uvádzali ma v ošklivosť pred ľudom, ako
102     2, II  |           čo robiť, aby som sa len v úrade udržal, tak soptilo
103     2, II  |    najväčším pôžitkom, aký sa nám ~v Chujave dostať môže.“ ~„
104     2, III |           ľud je po celej krajine, v dedinách i po mestách, nadmieru
105     2, III |         aspoň nič oň nedbajú, niet v nich žiadnej túžby mimo
106     2, III |           hrdosti a horlivosti ako v sy - noch a dcérach iných
107     2, III |    nádenníkom bol i môj predchodca v úrade. Pokladal sa za veľkého
108     2, III |            ako-tak svoju kázeň, či v chráme či na smetiskách,
109     2, III |          sedliakmi po krčmách, pil v richtárskom dome. A na nešťastie
110     2, III |           dome. A na nešťastie bol v obci obľúbený, lebo vedel
111     2, III |        prišli do tej biednej školy v zimných mesiacoch, ani za
112     2, IV  | spolupracovník Semenák. On spojuje v sebe pre národného učiteľa
113     2, IV  |            sa nemôže a je posledný v obci. Nejeden, čo školy
114     2, IV  |          učiteľ Škorec. ,,I ja mám v obci takého mudráka, ktorý
115     2, IV  |          cudzie reči, ako Humenský v svojich latinských školách.
116     2, IV  |            do ktorých je ich rozum v dome rodičovskom zasnovaný. ~
117     2, IV  |             A čo nadovšetko, treba v nich vzbudiť pravú bázeň
118     2, IV  |            cez celý deň, ba ešte i v noci, pri svojich sviecach.
119     2, IV  |          poučenie, tak vie vzbudiť v nich duševnú samo-činnosť.
120     2, IV  |           roky trápil a tiesnil sa v budovisku starom, na tretí
121     2, IV  |            nebol dokázal získať si v takej ~miere tú mrvu.“ ~„
122     2, IV  |           svojmu úradu, ~pokračuje v ňom s akýmsi svätým zápalom.
123     2, IV  |            ako vaša velebnosť. Ale v sedliakovi niet kvapky ~
124     2, IV  |         poorezoval mi všetky klasy v krížoch. Sedliak je neuznalý
125     2, IV  |    Navyknutí hľadať všetku múdrosť v reči, boli by chceli aby
126     2, V   |                                    V~„Úmysly naše,“ pokračovať
127     2, V   |        Drobné deti zapríčiňujú vám v čas poľných prác veľkú starosť.
128     2, V   |              poty zbavili a dietky v bezpečnosť uviedli? ~  „
129     2, V   |            dozorom budí a ostrí sa v nich i mravný cit, keď ich
130     2, V   |    neschopné:  ktoré však chodili, v tých sú duševné schopnosti
131     2, VI  |          Rastic.Pelechavý neustúpi v lakomosti a fígľoch žiadnemu
132     2, VI  |          posadiť, dva razy okopať, v jeseni vybrať a domov priviezť.
133     2, VI  |        Hotová pomoc bola by bývala v chrámovej pokladnici. Ale
134     2, VI  |          preznačenie (intabuláciu) v pozemkových knihách pristať
135     2, VI  |          sa druhým mohli  požičať. V Chujave kto ti, čo dá? Spočiatku
136     2, VI  |            Väčšie sumy zabezpečíme v pozemkovej knihe, menšie
137     2, VII |        dlžník päť. To je maličkosť v prirovnaní s panujúcou medzi
138     2, VII |       chudobnému prichodí zahynúť. V takom nešťastí pomohla by
139     2, VII |           by plná sypáreň tak, ako v Egypte za časov Jozefových.
140     2, VII |          neurodí, z čoho navrátite v jeseni? Alebo budete nútení
141     2, VII |         prázdna. Kde tu teda pomoc v biede alebo úľava v čas
142     2, VII |          pomoc v biede alebo úľava v čas hladu?“ ~To šlo do živého.
143     2, VII |        pristúpim ja k nemu. „Či ty v neúrodnom roku nežiadaš
144     2, VII |            neúrodnom roku nežiadaš v jeseni naspäť, čo si požičal
145     2, VII |      chrámovej sypárni? A ty by si v čas drahoty všetko predal.
146     2, VII |            Ale sypáreň, čo prijala v jeseni, to na jar vypožičia
147     2, VII |         zrna zanechá sa vždycky aj v zásobe na prípad poľnej
148     2, VIII|       súdne riešená, či ste bývali v úžitku drevobrania. Ani
149     2, VIII|             celý bude váš. Vidíte, v akej tvŕdzi ste pre to drevo.
150     2, VIII|      všetko pravé bo ~hatstvo leží v piatich usilovných prstoch
151     2, VIII|           usilovných prstoch a nie v mešci.' ~Priateľ Rozumovský
152     2, VIII|       osminy.' ~,Nechže teda bude, v mene božom,' vykríkli ostatní;
153     2, VIII|   povinnosť na seba, lež ani účasť v nádejnom zisku mať nebudete.
154     2, VIII|          pravotár. A to naša účasť v majetku, ktorá i na naše
155     2, VIII|         hrabiví prišelci prevahu i v majetnej triede a tým opanujú,
156     2, VIII|     majetnej triede a tým opanujú, v spojení s kapitálom, nadobro
157     2, VIII|           než budovanie Jeruzalema v Uhrách?' ~,Nič!' dupol Kobzay. ,
158     2, VIII|             To nebudem trpieť, aby v mojom kaštieli pelešila
159     2, VIII|         uložené je na dvadsať liet v rovných častiach. ~Kobzay
160     2, XI  |       sveta kázať, činí to potom i v chráme, sype neprežuté slovo
161     2, XI  |            zrušenie tohoto ~navždy v cirkvi svojej. My mŕtvych
162     2, XI  |          spevom a modlitbou..“ ~"A v Nemecku," poznamenal Lukáč, "
163     2, XI  |       toľko, aby mal trocha mlieka v dome, mohol si držať pár
164     2, XI  |   ničomných pohrebných kázní, učiť v škole deti každý deň dve
165     2, XII |        Čože ste učinili pre účast' v právach a úžitku?" ~"To
166     2, XII |       majetku, bo že obec kúpila a v ohci sú i oni. S týmito
167     2, XII |         Hľa, hľa! Nedarmo, že býva v kaštieli, ale si aj počína
168     2, XII |       hrozil mi smrťou, ak mu voly v okamihu nevydám. Akým ja
169     2, XII |           faru. Ale ja som vytrval v nádeji, že to bude lepšie,
170     2, XIII|        otázku. Ja to chcem vedieť, v akom pomere stoja k majetku
171     2, XIII|       štyri asi také účastiny, ako v úrokovniach a v bankách,
172     2, XIII|      účastiny, ako v úrokovniach a v bankách, teda spolu tisíc.
173     2, XIII|           meno na účastine samej a v zápisnici. To isté musí
174     2, XIII|       zaplatiť, a potom sa podelia v úžitku." ~"I túto cestu
175     2, XIII|      vysvetľoval ďalej Stupnický. "V stanovách stojí aj toto:
176     2, XIII|       stojí aj toto: Ak by spolok, v čas predaja do cudzej ruky,
177     2, XIII|           hodil Stupnický rukou, " v tom už osobná sloboda obmedzená
178     2, XIII|     obmedzená byť nemôže. Kto komu v tom rozkáže? Odvrhnúť človek
179     2, XIII|          medzi seba prijať chceli, v čom zase potomkov zaviazať
180     2, XIV |             pred ktorou sa nedávno v prachu plazili, vedú i ju
181     2, XIV |           vždy trvá a dusí život i v obciach i v župách. Zhovädilý
182     2, XIV |           dusí život i v obciach i v župách. Zhovädilý ľud nevie
183     2, XIV |        ľude len smiešna komédia. A v terajších pomeroch ľud sa
184     2, XIV |     neviestky, židia uviazli vcele v materializme. To sa vrhá
185     2, XIV |    nadobúdajú, nie žeby predávali. V mojom Kálmanovi sedí ti
186     2, XIV |   nákladnejší podnik, každý pokrok v poľnom hospodárstve. Čo
187     2, XIV |        mesto vôbec, vyšší život by v nich zhasol, mešťania premenili
188     2, XIV |        jednej z najškaredších obcí v najúhľadnejšiu nám ešte
189     2, XIV |       drevené chalupy premenili sa v múranice, postavené za šnúrou,
190     2, XIV |        Rastie. "Keď požiar obrátil v popol väčšiu časť dediny,
191     2, XIV |        poddal sa. ~Už sa zdalo byť v dobrej koľaji všetko, keď
192     2, XIV |           prudká zvada. ~Ja som sa v tomto zmysle osvedčil: ,
193     2, XIV |             aby svoje právo udržal v platnosti, a sklep pre vaše
194     2, XIV |           lesom. Co by ste si boli v tomto nešťastí počali? A
195     2, XIV |       prišiel vám celý majetok ako v snách. Grajciara ste zaň
196     2, XIV |           zbúrať. ~Vtedy bude obec v poriadku. A ide nám to vždy
197     2, XIV |            počestným kresťanom." ~"V žiadnej jatke," ozvala sa
198     2, XIV |          nemal. Porazí vždy statok v piatok, aby židia mali čerstvé
199     2, XIV |     čerstvé mäso na šábes, a my už v nedeľu jeme hnilinu, cez
200     2, XIV |            okrem toho veľkomožného v kaštieli. Keď sme im odobrali
201     2, XVI |       hovorím im, ,že svoje statky v tom bahne, v tých hlbočizných
202     2, XVI |          svoje statky v tom bahne, v tých hlbočizných kolajach
203     2, XVII|       hľadievajú. On je ako spruha v hodinách. Ako spruha uvádza
204     2, XVII|           vstala. "Sláva !" vpadli v to všetci a odstrčili stole.
205     2, XVII|    Mládenci boli podperení, dievky v partách, školské deti v
206     2, XVII|            v partách, školské deti v tom úbore, v ktorom už ráno
207     2, XVII|          školské deti v tom úbore, v ktorom už ráno boli pozdravili