Part, Chap.
1 1, I | Hlava sa mu trasie, ako čo by vždy dačo schvaľoval
2 1, I | už sedemnásť rokov tomu, čo panština prestala. Najparádnejší
3 1, I | majstroval každého, trkotal vždy, čo mu slina priniesla na jazyk,
4 1, I | podoprenými bokmi, tak, ako čo by sa opytoval: „Kde ešte
5 1, I | panštiarov alebo poľuje. Čo mu chýba, doháňa mu z nášho.“ ~„
6 1, I | všade zdiera nestydate, ako čo by mu teraz sedliaci mali
7 1, I | sedliaci mali nahradiť, čo premárnil. Bojím sa, že
8 1, II | nech povedia, pán farár, čo.“ ~„Rozpočet kelčíkov,“
9 1, II | zlatých. Ale richtár zhíkol: „Čo to? Psovi mucha. Mne tu
10 1, II | vec narýchlo: „Rozvrhni, čo príde na osminy. Tu len
11 1, II | Svet treba klamať.“ ~„Čo ty tam brešeš?“ ukázal pán
12 1, III | pokorou, s veľkým odpytovaním, čo ráči obetovať zo svojej
13 1, III | nosom ani neoslovil farára,. čo dá Maďarom alebo domácim
14 1, III | Týchto sa nepýtal, či a čo dajú „Uhrom“. Lež predstavil
15 1, IV | úradníkovi Rozumovskému, „čo tí ľudia robia, ako sa škľabia
16 1, IV | nijako. Keď neučí, niet mu za čo platiť.“ ~„Veru, prosíme
17 1, IV | groš od nich zaplatiť.“ ~„Čo im z tej školy?“ ozval sa
18 1, IV | rokov mučil po školách a čo je zo mňa? Tu pozrite na
19 1, IV | cez zuby a nechutne zase, čo sa im už stokrát márne nakazovalo,
20 1, IV | do sveta, nespytoval sa čo ako, lež uhodil hneď na
21 1, V | Zadržujú nám,“ dodal Kožuch, „čo nám dávno vyšlo od cisára.“ ~„
22 1, V | nešťastia. Cisár vám nikdy nedá, čo vám súd nenasúdi. Majte
23 1, V | postrčil ho richtár. „A čo by tak žiadali, pán veľkomožný,
24 1, V | na dvadsať zlatých.“ ~„Ó, čo my to všetko za tých štrnásť
25 1, VI | richtára: „Ozvi sa, povedz!“ ~„Čo má povedať?“ spytuje sa
26 1, VI | ako keď sa žartujeme: Čo tvoje, to i moje, tebe do
27 1, VI | ja nešťastná žena! Ach, čo si počnem teraz zase sama
28 1, VI | veľkomožnému panstvu práve tak, ako čo by ešte vždy ťahali jarmo
29 1, VII | boh, to je pansláv.“ ~„A čo je to ten pansláv?“ pokýval
30 1, VII | richtár, „so slávnou stolicou. Čo nám nakážu, to zrobíme.“ ~„
31 1, VII | ešte raz sedliakom povedal, čo všetko majú urobiť a platiť.
32 1, IX | mu dá priviezť päť siah. ~Čo bolo čerstvej veselosti
33 1, IX | uhorskom kraju; ~všetkého dosť, čo môže ~žiadať duša, majú. ~
34 1, IX | Všetko to sa mi ľúbi, ~čo majú tí páni; ~len ich spravodlivosti ~
35 1, X | prstom na svoju tabačnicu, „čo pán boh požehnal, dajednu
36 1, X | ďalej odviezť, richtárko, čo som inde nakveštoval.“ ~„
37 1, X | vôľa. A ja ani nevidím, čo tu hľadáte. My sme tu evanjelici;
38 1, X | gvardiánovi. Uvidíte, richtárko, čo z toho bude.“ ~S tým sa
39 1, XI | Vaši sprostáci nevedia, čo treba žobrákovi, ktorý slúžil
40 1, XI | Richtárka zalamovala rukami, čo z toho bude. Ale nič nebolo.
41 1, XII | dostavil do kaštieľa. ~„Čo je zase?“ hodil richtár
42 1, XII | ktorý dostal palice.“ ~„Čo ma do toho?“ škrabal sa
43 1, XII | svinského chlieva. Ktovie, čo i tá šelma vyvarí?“ ~„A
44 1, XII | Mládencovi dočitovala: „Čo richtárovi do panskej čeľade?
45 1, XII | robí pán so svojím bačom, čo chce. Povedzte, že richtár
46 1, XIII| podlahe plno dolín, ako čo by tam svine boli ležali.
47 1, XIII| iných krčmách. Šofeles mal čo robiť za mrežami, odkiaľ
48 1, XIII| hovoril, že mu už nemá na čo dať. „Počkaj, žide,“ vychytil
49 1, XIII| môjho domu. Ber, čerte, čo tvoje. Čo mi dáš za žriebä?“ ~„
50 1, XIII| domu. Ber, čerte, čo tvoje. Čo mi dáš za žriebä?“ ~„To
51 1, XIV | rukami: „Ach, ja nešťastná! Čo si teraz počnem s tými drobnými
52 1, XIV | bez tej ohyzdnej pijavy. Čo len jednu podkovu koňovi
53 1, XIV | bubnujúci komediant, ten mladík, čo tak nemilú pesničku zaspieval,
54 1, XV | Bučak si vykrútil fúzy: „Čo to za prekliatu robotu?
55 1, XV | vieš len: ,Hapták!' “ ~„Čo? Teda ja kôň?“ skríkol zúrivo
56 1, XV | Radšej to dať advokátovi, čo by sa tam daromne strovilo.
57 1, XV | ukázala majstrová na učňa. ,Čo?' priskočil majster k chlapcovi, ,
58 1, XVI | Krista! Keby som ja mali čo ty, nechodil by som v takých
59 1, XVI | ďalej do neho Zajac. „Ty, čo, si roj zo stromu ukradol
60 1, XVI | boli a mlčali, až si vezme, čo mu úhodno. Lebo ostril si
61 1, XVI | poctivosť. ~Keď sme nemali čo vopchať do papule, tu zase
62 1, XVI | vojenským menom nazýva brať, čo zapatríš a nezaplatíš. Ale
63 1, XVI | reku, znám toho kujona, čo buky a jedle preskakuje
64 1, XVI | vajcia a nabral plné vrecká. ,Čo to máte?' tľapnem ho po
65 1, XVI | neľúbi, nech ráči ísť von.“ ~„Čo? Von?“ ozval sa úškľabne
66 1, XVI | grajciarov, alebo von.“ ~„Čo s tým von?“ osopil sa na
67 1, XVI | smiechu, keď sa doznali, čo sa povodilo vonka. Suroví
68 2, I | domový pán, farár Rastic. ~Čo? Farár domovým pánom v kaštieli
69 2, I | kaštieli Kobzayho? Tak je, a čo viac, pansláv Rastic. Hostina
70 2, II | rozkričaným panslávom. Mal som čo robiť, aby som sa len v
71 2, II | podporovali sa i radou i pomocou. Čo by ľahko boli vykonali s
72 2, II | vyviesť so štyrmi. Ale i čo sa docielilo, to sa docielilo
73 2, II | Mohol bys‘ nám vyložiť, čo všetko sa tu dialo od tvojho
74 2, III | vzdelávať cirkev, vyučovať ľud, čo je vlastné naše povolanie.
75 2, III | i obžaloval oplana, ale čo? Slúžny ešte učiteľovi vyčítal
76 2, III | však bol pravým morom obce. Čo si s ním počať? Ani ho odstrániť,
77 2, IV | Konal teda omnoho viac, než čo by i najprísnejší sudca
78 2, IV | i do latinských škôl, a čo z neho? Ani len richtárstvo
79 2, IV | posledný v obci. Nejeden, čo školy nevidel, má sto ráz
80 2, IV | rodičovskom zasnovaný. ~A čo nadovšetko, treba v nich
81 2, IV | Rodičia len ústa otvorili, čo to všetko tie ich detinky
82 2, IV | zozbierané ~na ňu ozbíjal.“ „Čo tých ža1ôb?“ odvetili rozumnejší. „
83 2, IV | s akýmsi svätým zápalom. Čo iným nechuť a omz-losť,
84 2, IV | kde sme všetko poznali, čo ministerstvom poslaní učbári
85 2, IV | po maďarsky a po nemecky. Čo im vraj po všetkom keď nebudú
86 2, IV | všetkom keď nebudú rozumieť, čo hovoria páni? To pravda,
87 2, V | ozvala sa jedna nevesta, „čo by som dala, keby mi dakto
88 2, VI | vzal zasa slovo farár, „ čo bolo možné pre duchovmý
89 2, VI | A to dosiahol fígľom. „Čo im z tých osmín, pán veľkomožný?“,
90 2, VI | poriadku a chytrý Pelechavý čo neurobí? S dobrými Koňmi
91 2, VI | pána kúpil dve také mršiny, čo bys' ich medou zabil. Na
92 2, VI | premárnia a deti nebudú mať viac čo ochrániť. ~Aby sme aspoň
93 2, VI | štyri dni všetko vyplatili. Čo tu počať, radíme sa. Ako
94 2, VI | požičať. V Chujave kto ti, čo dá? Spočiatku aspoň nikto
95 2, VI | nič, bo ľud ~ešte nevie, čo to. Ale dačo predsa učiníme.
96 2, VII | alebo žid. Museli popredať čo sami ~pre svoj dom a hospodárstvo
97 2, VII | tajne. Na jar potom ani čo zjesť, ani čo zasiať a posadiť.
98 2, VII | potom ani čo zjesť, ani čo zasiať a posadiť. Koristili
99 2, VII | po nich srdito: „Neviete, čo robíte, chcete vziať na
100 2, VII | na seba daromné bremeno. Čo pán farár povedajú o zabespečení
101 2, VII | nežiadaš v jeseni naspäť, čo si požičal na jar?“ ~„Horkýže
102 2, VII | všetko predal. Ale sypáreň, čo prijala v jeseni, to na
103 2, VII | sypáreň bez odkladu budovať, čo sa hneď i uskutočnilo. Položila
104 2, VII | som považoval za ostatné, čo som mohol ako farár vykonať.
105 2, VIII| priateľ Rozumovský. „Či vieš, čo nového? Na Kobzayho oborili
106 2, VIII| pochabý skvost a karty, čo tiež obaja jednako milujú.
107 2, VIII| keď mu žid na majetok , čo stál vyše stotisíc zlatých,
108 2, VIII| pálenčiar dá titulovať. „Čo Kobzay pýta za svoj majetok?“ ~„
109 2, VIII| na týchto stranách. Ale ~čo sedliaci? Či pristanú tí
110 2, VIII| je to veľmi radostné, čo vám máme predložiť. ~Ide
111 2, VIII| kývol plecom Kožuch. ,Co nám z toho? Jeden nám tak
112 2, VIII| či Mojžiša, činí s vami, čo žive chce. Bo tá rovnoprávnosť
113 2, VIII| vyplatí, keď dáme les zrúbať. Čo nie, to vyplatia krčmy,
114 2, VIII| Pán ta pán, a pánom niet čo veriť.' ~Tým sa sklátili,
115 2, VIII| jeden druhého, šeptali. ~,Čo šepcete?' pýtam sa. ~,Nuž,
116 2, VIII| nič nepožičia, bo nemá na čo. ~Vám ale požičia, keď k
117 2, VIII| nevypadlo všetko dobre, čo ste na radu našu predsavzali?
118 2, VIII| náležia už i tak ~krčmárom. Čo žiadaš za ne?' ~,Šesťsto
119 2, VIII| Predaj ich mne.' ~,A čo by nie? Len nech zaplatia.' ~,
120 2, VIII| Utiskuje ma, prašivec, ale čo robiť? Dlžníci súria. Židovi
121 2, VIII| majetok. Dala by zaň to ~isté, čo žid sľubuje.' ~,Obec?' zamračil
122 2, VIII| Všetko je dopredu odobrené, čo uzavriem.' ~,Akokoľvek,'
123 2, VIII| súde. Bo to teraz všetko, ~čo pošlo z vysokej šľachty,
124 2, XI | skutočne toľko robí, že málo čo viac platíme do banky. ~
125 2, XI | čeľade, nájomníkov práve nie. Co nebudú stačiť naše záprahy
126 2, XI | toho dostáva všetko hotové, čo len do domu treba, drevo,
127 2, XI | Peľuch sa spýtal: ."A čo ste učinili s chalupníkmi?" ~
128 2, XII | rozkázať. Veď to vraj naše. Čo komu do toho? Lesníka, keď
129 2, XIV | Lukáč. "Všetko sa mi ľúbi, čo tu vidím. Bodaj' by nasledovali
130 2, XIV | u vás, prispieť prácou, čo pri dobrej vôli a ochote
131 2, XIV | síkačku pre haseniepožiaru. Čo takéhoto dialo sa, pokiaľ
132 2, XIV | pokrok v poľnom hospodárstve. Čo by bolo z našich veľkých,
133 2, XIV | uvidí, kto ho prinúti. ~,Čo,' naskočil napokon na neho
134 2, XIV | osvedčovali sa rad-radom, čo tak dojalo lakomca, že mu
135 2, XIV | bankou sa nebudeme pohrávať. Čo myslíte? Zastavíme snáď
136 2, XIV | že ste prišli k lesom. Co by ste si boli v tomto nešťastí
137 2, XIV | neplatili. A teraz nám, čo sme vám toľké dobrodenie
138 2, XIV | staviate. To vedzte, že čo ste poslušnosťou vyhrali,
139 2, XIV | nepočúvajú, ale nech činia, čo za dobré uznajú.' ~Vidiac
140 2, XIV | Nemajúcim vypožičiame všetko, čo jest a bude vo vzájomnej
141 2, XVI | ceste raz priveziete, ako čo by ste po dvadsať vozov
142 2, XVI | sedliaka treba len vidieť, čo to za potvora, vo svojich
143 2, XVI | nezahadzovali ledabolo, čo páni do vrecht kladú. ~
144 2, XVII| pozornosť, vyjmúc letnice, na čo zase druhí páni najviac
145 2, XVII| samému sebe pripisovať, čo dobrého a pekného sa uskutočnilo.
|