Part, Chap.

  1     1, I   |   rozpustenými rukávmi, nohavice z drelichu na remeň, na prsiach
  2     1, I   |         jeho neomínajú a partica z vetchého klobúka visí mu
  3     1, I   |     Kožuch. Blčí mu i teraz lieh z tučnej červenej tvári. Zajac,
  4     1, I   |       svojimi krpcami. Trčala mu z nich na piaď slama. Ostatní
  5     1, I   |     Utekal domov ako plané prasa z poľa. Otec mu vždy sľuboval,
  6     1, I   |           Čo mu chýba, doháňa mu z nášho.“ ~„A trubač tomu
  7     1, I   |    bankrot.“ ~Zajac vysmieval sa z jeho vozíka a pohoniča,
  8     1, I   |          cestovný pán, už mu šlo z každej obce po jednom voze
  9     1, II  |          nato: „Ukážeme mu cestu z Chujavy.“ ~Pán s veľkým
 10     1, II  |          tri esteraichské zlaté. Z toho tri dolu.“ ~„Dobre,
 11     1, II  |         príde na krk či dáky pán z daňového úradu, či stoličný
 12     1, II  |            To dobre. Cisár platí z nášho slúžnemu na úrad ročných
 13     1, III |      hovoril po maďarsky, kričal z neho Slovák. Rozdiel bol
 14     1, III |        že maďarskú reč humpľoval z nedostatočnosti, slovenskú
 15     1, III |   zaopatrí, a nebude dobrodincom z cudzieho mešca.“ ~„To veru
 16     1, IV  |    znížil na štyri, škodu zhodil z deväťdesiatich na šesť. ~
 17     1, IV  |  pijatikách chodí.“ ~Vyvinula sa z toho hlučná zvada. Sedliaci,
 18     1, IV  |          nich zaplatiť.“ ~„Čo im z tej školy?“ ozval sa Humenský. „
 19     1, V   |          Po jednom statkovom dni z domu,“ odvetil Kobzay. A
 20     1, V   |         Ináč vám  pošlem majstra z mesta a budete štrófaní
 21     1, VI  |         vidíš, ako mlčia a nikto z nich ústa za teba neotvorí?
 22     1, VI  |      dopadali na stehná. Vstanúc z prachu, riekol: „Kristus
 23     1, VIII|        Čulík, „panslávi, keď nie z luteránskych škôl? Mládež
 24     1, VIII|         neznám. Vy ma obviňujete z panslavizmu, inde mi zasa
 25     1, VIII|       lajblík, na pleciach plášť z belavého súkna, na hlave
 26     1, VIII|          myslieť, že tohto zbeha z Bosny vyctil Kobzay najväčšmi,
 27     1, IX  |         ani tie nezavrhla vcele. Z jej detí každé malo iný
 28     1, IX  |     zabil, spadnúc ako komediant z napätého povrazu. Biednica
 29     1, IX  |        život a oheň ducha žiaril z ich útlych obličajov. Uvidíme
 30     1, X   |   nešťastie vyznal, že to utrhol z tých päťdesiatich zlatých,
 31     1, X   |       keď kročil do nej, či ešte z nej dakedy vyjde. ~Myslí
 32     1, X   |         a tieto tiež našli cestu z mešca ešte toho dňa. ~Doma
 33     1, X   |           Doma už našiel dozorcu z daňového úradu, ktorý prišiel
 34     1, X   |           Len toľko sa dovtípili z jeho posunkov, že zbiera
 35     1, X   |         i boženíka, aby ho vodil z domu do domu a pýtal na
 36     1, X   |         sa, aby celkom naprázdno z obce nevyšiel, i študent,
 37     1, X   |       nová škola zostala v lese. Z päťdesiatich horko-ťažko
 38     1, X   |        tabačku, keď fráter vyňal z rukáva svoju drevenú tabačnicu. ~„
 39     1, X   |           Uvidíte, richtárko, čo z toho bude.“ ~S tým sa poberal
 40     1, XI  |   richtárka upraží. Potom všetci z chyže von. Vyženiem celú
 41     1, XI  |         ešte i toho starého boha z neba.“ ~Tu richtára prešla
 42     1, XI  |  Richtárka zalamovala rukami, čo z toho bude. Ale nič nebolo.
 43     1, XI  |          ale večer a cez noc div z rozumu nezišla zo strachu. ~
 44     1, XIII|          chyže. „Tu ostatná srsť z môjho domu. Ber, čerte,
 45     1, XIII|         smial sa Šofeles. „Nikdy z toho kôň nebude, bo je už
 46     1, XIII|         rúk, vychvaľoval ho, aký z toho bude kôň. Sedliak očankaný
 47     1, XIII|         tak vetchej, že len pásy z nej viseli a všade presvitala
 48     1, XIII|       tys' ostatnú srsť vyviedol z chlieva, ty pijan. Ale neprepiješ,
 49     1, XIV |  vyvrátil sa horeznačky a spadol z lavice na temeno. Z úst
 50     1, XIV |       spadol z lavice na temeno. Z úst sa mu kydali biele peny
 51     1, XIV |  nosidlách ako poraneného vojaka z bojišťa domov. Na jeden
 52     1, XIV |   kolembali. Pijani vyšli všetci z krčmy za ním, bo pred krčmou
 53     1, XIV |      pijanov, ktorí vyšli za ním z krčmy, že vstúpili do seba,
 54     1, XV  |         ti tam Nemci, smejúci sa z teba, tú prosbu, a tá bude
 55     1, XV  |   rechtorovi dve hromádky prútia z lesa, ktorý dostanú. Ale
 56     1, XVI |           XVI~Pri smiechu, ktorý z toho povstal, vstúpil neogabaný
 57     1, XVI |  chudobných ľudí. Na, tu máš! Pi z môjho, pluhák, keď svoj
 58     1, XVI |        vo svete!' Ako som skočil z koňa a oddal ho sluhovi, ,
 59     1, XVI |         krpce. Ledva som vpratal z nich pol druha. A boli,
 60     1, XVI |       zuby na tú našu Bombardiu, z ktorej nás potom vybombardoval,
 61     1, XVI |        Jánošík.' Vytiahnem remeň z nohavíc a pristúpim k nemu: ,
 62     1, XVI |          viem, že ani títo ľudia z povetria nežijú.“ A aby
 63     1, XVI |    Počujte len, dobrí ľudia! Kto z vás videl koňa, ktorý má
 64     2, I   |       Ako to prišlo, vyrozumieme z opisu slávnosti, odbavovanej
 65     2, II  |     Chalupy boli všetky drevené, z neotesaných brvien alebo
 66     2, II  |          zalomením. Náhle človek z hradskej cesty zišiel v
 67     2, II  |    dedinka prevyšuje veľmi mnohé z našich poľných mestečiek.
 68     2, II  |           brat,“ ozvali sa mnohí z farárov. “Od muža tak blahodarne
 69     2, III |      jeho reči. Ešte i tí, ktorí z ľudu pošli, pohŕdajú ním,
 70     2, III |           bilo sa. Tak vychodili z jeho dielne samí ošemetní
 71     2, IV  |        trpel ako Jób. Chodil sám z domu do domu, láskal dietky,
 72     2, IV  |      dievčatá do školy, daktorým z nich i knižočky daroval.“ ~„
 73     2, IV  |         do latinských škôl, a čo z neho? Ani len richtárstvo
 74     2, IV  |       pri svojom stole pán farár z lásky.“ ~„Ako by nie,“ riekol
 75     2, IV  |          pije, len sebe povyšuje z roka na rok plácu, učiteľovi
 76     2, IV  |       kúpíť funt mäsa. Ba ešte i z toho  mu nestydatec utiahne.
 77     2, IV  |       bez uška, alebo ešte vezme z kôpky, nie žeby  vrhol svoj ~
 78     2, IV  |        neuznalý nevďačný tvor. A z pánov farárov kto je taký
 79     2, IV  |      mýliť žiadnou nevďačnosťou, z ktorej i jemu sprvu hojne
 80     2, V   |          mi dakto starosť o deti z krku zosňal,“ a ostatné
 81     2, VI  |         výstav a vyháňali nahých z domu. Nadobúdal len triezvy
 82     2, VI  | Rozumovský, „vytrhol i Kobzaymu ~z ruky tie štyri sedliacke
 83     2, VI  |          dosiahol fígľom. „Čo im z tých osmín, pán veľkomožný?“,
 84     2, VI  |      spolok striezlivosti? Nikto z tých, ktorí ho potrebujú,
 85     2, VI  |         ako židia vedia koristiť z večných peňažitých ťažkostí
 86     2, VI  |    počuješ, že osminy sú predané z ruky, alebo prišli na bubon
 87     2, VII |  zostával ešte jeden druh úžery, z ktorého koristili nielen
 88     2, VII |      zasiať a posadiť. Koristili z toho obrezaní aj neobrezaní
 89     2, VII |        každý? Veď mne tiež manna z neba nepadá.“ ~„Bojíš sa,
 90     2, VII |   požičali a nič sa vám neurodí, z čoho navrátite v jeseni?
 91     2, VIII|        krčmárom. U veľmi mnohých z nich by si so sviečkou grajciara
 92     2, VIII|          Sedliaci prišli všetci, z chalupníkov ani jeden. Lebo
 93     2, VIII|      ešte platiť za ich slobodu. Z prirodzenej človeku závisti
 94     2, VIII|     kývol plecom Kožuch. ,Co nám z toho? Jeden nám tak nič
 95     2, VIII|          medzi sebou poradiť.' ~,Z vašich porád,' odsekol som
 96     2, VIII|         držia židia, vylučujú sa z podniku. Vy neberiete žiadnu
 97     2, VIII|    zamračil sa Kobzay a vyskočil z pohovky. ,Všivavísedliaci?
 98     2, VIII|          teraz všetko, ~čo pošlo z vysokej šľachty, bez ohľadu
 99     2, XI  |         toľúbila, ale ja som ich z toho zrazil. Majetok, reku,
100     2, XI  |   povinnosť evanjelického kňaza. Z toho nikomu nič. Je to len
101     2, XI  |       sype neprežuté slovo božie z rukáva." ~Škorec sa ozval: "
102     2, XII |       mnoho zápasu, až som im to z hlavy vybil. Ustúpili len
103     2, XII |         veď je to naše, veď máme z čoho. Vyctení za to, prestali
104     2, XIII|       čistý minuloročný dôchodok z účastiny, jej takrečená
105     2, XIV |         materializme. To sa vrhá z jedného zištného podniku
106     2, XIV |          školy, odnášali predtým z Chujavy len posmech a harušenie;
107     2, XIV |       keby tie šľachtické dvory, z ktorých už zmizli dereše
108     2, XIV |         hospodárstve. Čo by bolo z našich veľkých, obšírnymi
109     2, XIV |          väčšieho majetku všetky z jeho nadobudnutia pošlé
110     2, XIV |         divné pretvorenie jednej z najškaredších obcí v najúhľadnejšiu
111     2, XIV |  rozumiem výstavnosť. Že domy sú z väčšej polovice nové, to
112     2, XIV |          rad-radom a že vyzerajú z ohľadu podoby aj miery všetky
113     2, XIV |         Tieseň bude sa umenšovai z roka na rok. Spočiatku trpieť
114     2, XIV |     všetci rozjarení. ,Von s ním z dediny!' ~,Vyhnať ho nemôžeme,'
115     2, XIV |    všetko spojenie. Nebude nikto z nás obcovať s tebou, keď
116     2, XIV |      otázke peňažnej. ,Podajedni z vás majú pri ruke viac-menej
117     2, XIV |      nebude. Ich osminy vylúčené z majetku skúpil z väčšej
118     2, XIV |        vylúčené z majetku skúpil z väčšej časti skrbný Pelechavý." ~
119     2, XVI |        výbornou ovocinou a vezme z toho i pekný groš. Lebo
120     2, XVI |         tú obrezanú veľkomožnosť z toho kaštie1a vypudiť a
121     2, XVI |         i do košele." ~Strhol sa z toho smiech, paničky sa
122     2, XVII|       nielen ze židovskej, lež i z panskej poroby vytrhli.
123     2, XVII| potomstva nášho. Privolávame vám z celej duše: ~Sláva !" ~"
124     2, XVII|    nezištných pomocníkov. Jedným z nich boli ste i vy, richtárko.