Part, Chap.
1 1, I | ustavične čierny tabak, i začali ho otrepávať. ~„Ta taký,“ ukázal
2 1, I | Otec mu vždy sľuboval, že ho dá za svinského pastiera.
3 1, I | nezahynul hladom, pchajú ho páni pri každej premene
4 1, I | najväčší skrbec. „Slúžny si ho len sám vzal za pomocníka.
5 1, I | Maďar, keď zbadal, že si ho sedliaci zvedavo a s utajeným
6 1, I | podchvíľou čierny tabak a potom ho vydúval do ohavne zašpinenej
7 1, I | Ja ti nepovedám,“ okríkol ho pán s veľkým nosom, „od
8 1, I | prikázal sedliakom nasledovať ho. ~Títo teda šli za vozíkom,
9 1, I | Ty vždy s pánmi,“ sekol ho Kožuch, „nás nebrániš, ústa
10 1, II | To ešte, to!“ ohriakol ho Čulík. „ ,Obzor' sú noviny
11 1, II | Nehovor tak,“ opravil ho propagandista, „ale povedz
12 1, IV | nevďačných farníkov. „Ani ste ho nezaslúžili,“ ohriakol ho
13 1, IV | ho nezaslúžili,“ ohriakol ho pán s veľkým nosom, „bo
14 1, V | predniesol pán s veľkým nosom, že ho mohlo stretnúť na deravom
15 1, V | dní zrobený.“ä ~„A ktože ho má zrobiť?“ ozval sa Kožuch. ~„
16 1, V | Nech dá panstvo drevo, my ho privezieme a most zrobíme.“ ~„
17 1, V | na moste nohu, zaplatíte ho.“ ~„My teda pôjdeme kupovať
18 1, V | drží!“ ~„Mlč!“ postrčil ho richtár. „A čo by tak žiadali,
19 1, VI | zapýrený Rozumovský. Kto by ho bol bedlive pozoroval, bol
20 1, VI | tohto palicového výjavu, že ho chcel opätovať na sestre.
21 1, VII | statočne hovoríš,“ pochválil ho pán s veľkým nosom. „Pozbieraš
22 1, VIII| nedám ani babky,“ okríkol ho Kobzay. ~„V našej škole,“
23 1, VIII| V našej škole,“ opravil ho študent, „prednáša sa všetko
24 1, VIII| luteránskych škôl? Mládež ho pestuje sama medzi sebou.
25 1, IX | mládencovi vpustiť muzikanta. „Už ho len vpusť,“ riekla i pani, „
26 1, X | oklamcom i boženíka, aby ho vodil z domu do domu a pýtal
27 1, X | mihala na richtára a klmala ho úsilne s hrozebnými posunkami.
28 1, XI | sám,“ strhla sa, uvidiac ho oknom. „Je spitý ako hovädo
29 1, XI | Nenadrapuj sa s ním,“ krotila ho žena. „Taký zbeh bez očú
30 1, XI | vychytil lotrovi kyjak, potom ho chopil ľavou rukou za prsia,
31 1, XIII| teraz človek,“ prekáral ho sused, „nepotrebuješ už
32 1, XIII| neho odháňať.“ ~„A prečo ho nevymlátiš?“ ~„Nemám čas,
33 1, XIII| do jeho rúk, vychvaľoval ho, aký z toho bude kôň. Sedliak
34 1, XIII| kus statočku, lež pomáhať ho prepiť. „A bodaj by teba,
35 1, XIV | belavý plameň. ~Obskočili ho s trepotom a krikom: „Pomáhajte,
36 1, XIV | napomohlo nezliečnosť. Darmo ho mykali, šklbali, za nos
37 1, XIV | presvedčili o jeho smrti, naložili ho chlapi na dva drúky a niesli
38 1, XIV | bezbožní loptoši, vy ste mi ho zabili. Bol muž triezvy,
39 1, XIV | tejto vašej Sodomy. Vy ste ho pokazili, bo nič bez tej
40 1, XIV | podkovu koňovi pribil, už ste ho vliekli na oldomáš. Tak
41 1, XV | nanosiť do vlasov, lapil ho richtár za pačesy, hodil
42 1, XV | lesa, len my nič.“ ~„Ani ho nedostaneme,“ ozval sa učený
43 1, XV | jaternice jesť?' vyobšíval ho remeňom. Tak práve i vy
44 1, XVI | bajazzo v dedine. Mládež ho hneď obhŕkla a Zajac im
45 1, XVI | ošumelom klobúku. Kúpil si ho kdesi od žobráka, ty skupáň.
46 1, XVI | som skočil z koňa a oddal ho sluhovi, ,nechže sa páči',
47 1, XVI | lavicu. ,Tu,' pohladkala ho, ,spi a buď ticho, aby sa
48 1, XVI | tým Napoleonom?“ zavrátil ho parobok s takým perom za
49 1, XVI | vrecká. ,Čo to máte?' tľapnem ho po vrecku. ,Okovaná strela,
50 1, XVI | dovolenie hrať, a dali ste mi ho; učiňte teda teraz po práve,
51 1, XVI | jeho rodiny. Naposledok ho unáša čert za živa. Ale
52 2, II | tuším, tu prvý,“ pretrhol ho Lukáč. ~„Jeho,“ prisvedčil
53 2, II | Pekne od teba,“ pochválil ho Lukáč, „že uznávaš i cudzie
54 2, III | Vyššie a zámožnejšie stavy sa ho zriekli, vrchnosti sa ho
55 2, III | ho zriekli, vrchnosti sa ho cudzia, starajú sa len o
56 2, III | pohŕdajú ním, zapierajú ho, aspoň nič oň nedbajú, niet
57 2, III | národ nedbajú, bo výchova im ho odcudzila, za nesvoj nemôžu
58 2, III | učiniť sa vážnym. Sprostáci ho počúvali ako dákeho proroka.
59 2, III | akýsi Humenský, zneuctil ho neslýchane na ulici, nadával
60 2, III | Čo si s ním počať? Ani ho odstrániť, bo ľud predsa
61 2, IV | kyslej práce,“ pretrhol ho Semenák. „Nedajbože presvedčiť
62 2, IV | činí to ~s takou láskou, že ho. deti majú radšej než vlastných
63 2, IV | rodičov. Obstupujú, oblapujú ho, vešajú sa na neho. Lebo
64 2, V | dospelejšiu mládež. Ale ja som ho odhovoril od toho. Dajte
65 2, VI | striezlivosti? Nikto z tých, ktorí ho potrebujú, nepríde do neho.
66 2, VII | odpadnú cicky,“ zavrátil ho richtár Hučko a ostatní
67 2, VIII| hodil priateľ rukou, „ho púšta, so všetkým statkom
68 2, VIII| predáva svoj majetok a Schelm ho kupuje. Zavládne žid celým
69 2, VIII| dorpáhať len my, ktorí ho kupujeme.' ~,Mnoho šťastia!'
70 2, VIII| Tvoje osminy,' premeriam ho prísnym okom, "náležia už
71 2, VIII| majetok nepredám. Radšej ho doprajem židovi.' ~,Ale
72 2, VIII| zaviazaný a namrzený Kobzay ho vysotil. ,Keď vidíš, že
73 2, XI | nie pustý. Načo by sme ho teda dávali do prenájmu?
74 2, XI | To, to!" pochválili ho farári. "Bodaj by si toto
75 2, XII | ruky na majetok a pustí ho na bubon. ~Nepreraziac s
76 2, XIII| Dovoľ, brat," pretrhol ho Lukáč, "ty neodpovedáš na
77 2, XIV | následky zmizli. Rozdrobme ho a tam sme, odkiaľ sme vyšli.
78 2, XIV | Výborná myšlienka!" pretrhol ho Peľuch. "Tak by sa mohli
79 2, XIV | vojsť ta s vozom a obrátiť ho. Je to vždy udalosťplná
80 2, XIV | stavať nebude a uvidí, kto ho prinúti. ~,Čo,' naskočil
81 2, XIV | ním z dediny!' ~,Vyhnať ho nemôžeme,' čitkal ich vždy
82 2, XIV | mierny úžitok. Dali sme ho do prenájmu, tak i krčmu ~
83 2, XVI | do neho štepy. Lebo za to ho platíme. Nie pre skvost,
84 2, XVI | pestovanie kvetov držíme ho, lež pre do chovávanie a
85 2, XVI | Dúfam, že nie," potešil ho Rastic. "Spolok je dosť
86 2, XVI | teraz zanechal úrad a o rok ho znovu pýtal, neviem, či
87 2, XVI | znovu pýtal, neviem, či bys' ho dosiahol" ~Hostia sa zasmiali,
88 2, XVII| otcom všetkých.' ~Nech nám ho boh na mnohé letá živí!"
|