Part, Chap.

 1     1, I   |          a bez lajblíka. Hlava sa mu trasie, ako čo by vždy dačo
 2     1, I   |          alebo zapieral. Trasú sa mu i nohy i ruky, keď ich podvihne.
 3     1, I   |       príčine je planý krčmár, že mu dnes pálenku na úver nedal.
 4     1, I   |   Najbližší v lumpáckom výzore je mu Humenský. Čižmy ani jeho
 5     1, I   |           z vetchého klobúka visí mu po kusoch na plecia. A predsa
 6     1, I   |            nestydatý Kožuch. Blčí mu i teraz lieh z tučnej červenej
 7     1, I   |           svojimi krpcami. Trčala mu z nich na piaď slama. Ostatní
 8     1, I   |         každého, trkotal vždy, čo mu slina priniesla na jazyk,
 9     1, I   |          plané prasa z poľa. Otec mu vždy sľuboval, že ho dá
10     1, I   |          vzal za pomocníka. Platí mu zo svojho mešca, aby chodil
11     1, I   |       panštiarov alebo poľuje. Čo mu chýba, doháňa mu z nášho.“ ~„
12     1, I   |       poľuje. Čo mu chýba, doháňa mu z nášho.“ ~„A trubač tomu
13     1, I   |       zdiera nestydate, ako čo by mu teraz sedliaci mali nahradiť,
14     1, I   |        úrad nový cestovný pán, už mu šlo z každej obce po jednom
15     1, I   |         káčer.“ Odpľul a sedliaci mu prisvedčovali, najmä Humenský,
16     1, II  |           A Kobzay nato: „Ukážeme mu cestu z Chujavy.“ ~Pán s
17     1, II  |           veľký szájas,“ pohrozil mu pán s veľkým nosom. „Ako
18     1, III |      Kobzayho nenaliehal, lež dal mu za pravdu a odpytoval pekne,
19     1, IV  |           farár zmenil farbu, keď mu učiteľ podal súdny výrok. „
20     1, IV  |           za lásku a žiadal, keby mu pán veľkomožný ešte v jednej
21     1, IV  |           nijako. Keď neučí, niet mu za čo platiť.“ ~„Veru, prosíme
22     1, IV  |         svojho koperdana, keby sa mu po nemecky a po maďarsky
23     1, VI  |          užívať, sedliak,“ skočil mu do reči Kožuch, „ale kde
24     1, VI  |       spravodlivé,“ prisvedčovali mu sedliaci. ~Ale pán s veľkým
25     1, VI  | veľkomožný, prosím ponížene, nech mu pričítajú ešte aspoň raz
26     1, VI  |           keď silné údery zdĺhavo mu dopadali na stehná. Vstanúc
27     1, VII |           Richtárovi naložil, aby mu hneď priniesol tie panslavistické
28     1, VIII|   Odkiaľže vychádzajú,“ primastil mu farár Čulík, „panslávi,
29     1, VIII|          veľmi plynne, ale nebolo mu možno rozumieť. Len toľko
30     1, IX  |         na drahotu dreva a Kobzay mu sľúbil, že mu dá priviezť
31     1, IX  |      dreva a Kobzay mu sľúbil, že mu dá priviezť päť siah. ~Čo
32     1, IX  |          Árpád, Árpád!“ pohrozila mu matka, „ty si mi prirozpustilý.“
33     1, X   |     naložil ostro richtárovi, aby mu hneď a hneď priniesol i
34     1, X   |     richtár učinil i to. ~Zostalo mu už len pätnásť zlatých a
35     1, X   |       slovensky, ale i tu tak, že mu nič nerozumeli. Len toľko
36     1, X   |        nevrlý, richtárko,“ pozrel mu fráter v oči. ~„Som, lebo
37     1, XI  |  exekúciou. Vybil mi okno, že som mu nedala slaninu; a boh môj
38     1, XI  |           Podpáli nám dedinu. Dám mu groš, nech ide v čerty.“ ~„
39     1, XI  |         už natoľko prišlo, podala mu povraz. Tým poviazal oplana
40     1, XIII|      modlikal o holbičku. Šofeles mu vyčítal, že sa nedrží verne
41     1, XIII|      iných krčmách, a hovoril, že mu už nemá na čo dať. „Počkaj,
42     1, XIII|           pri ďalších prestala sa mu triasť ruka. Rozprával pritom,
43     1, XIII|       nezroní jeho pálenka, musím mu drevo rúbať a iné služby
44     1, XIII|          očankaný jeho rečami dal mu desať zlatých a žriebä odviedol
45     1, XIV |        lavice na temeno. Z úst sa mu kydali biele peny a šľahal
46     1, XIV |       bojišťa domov. Na jeden bok mu visela hlava, na druhý nohy.
47     1, XV  |      Hromžil na richtára, nadával mu do podliakov, zbabelcov,
48     1, XV  |          ústa neotvorí. ~Sedliaci mu prisvedčovali a ošklbaný
49     1, XV  |  klebetníka krv zaliala. A keď sa mu chcel nanosiť do vlasov,
50     1, XVI |      grajciar tak ľutuješ.“ ~„Daj mu pokoj,“ zamiešal sa Kožuch. „
51     1, XVI |        nohy, otvorí ústa a hlísta mu sama beží dolu hrdlom. Kofa
52     1, XVI |       mlsla, ,to je parobok. Niet mu páru vo svete!' Ako som
53     1, XVI |             No veď šepce.' ,Prečo mu nepovieš?' 'Povedz mu ty,
54     1, XVI |       Prečo mu nepovieš?' 'Povedz mu ty, ak vieš po uhorsky:'
55     1, XVI |           mlčali, až si vezme, čo mu úhodno. Lebo ostril si zuby
56     2, III |      Sodomu.“ ~„Sedliaci,“ skočil mu do reči Kaňuch, „pripovedali
57     2, III |          nadmieru neuctivo. Plácu mu nikdy, ani ako učiteľovi
58     2, III |       iných súkromných vecí nikdy mu iné nedali ako žajdiček
59     2, III |      neslýchane na ulici, nadával mu s veľkým krikom a tykaním
60     2, IV  |           mäsa. Ba ešte i z toho  mu nestydatec utiahne. Krúti
61     2, IV  |           zabudol, že stratil, že mu ~veru chýba grajciar. Ale
62     2, IV  |           že je dobrý učiteľ, ale mu nič nedali. Ba našli sa
63     2, VI  |         ma, keď som videl, ako sa mu vodí. Nenadále oslobodený
64     2, VIII|           peňazí nemal a zakaždým mu dal novú zmenku na dvojnásobnú
65     2, VIII|         tak, že gróf bol rád, keď mu žid na majetok , čo stál
66     2, VIII|         retiazky, ten blázon. Boh mu odňal rozum. Žid len lesy
67     2, VIII|           všetko vyplatí, majetok mu zostane zadarmo. Ja, priateľ,
68     2, XII |   kaštieľa a hrozil mi smrťou, ak mu voly v okamihu nevydám.
69     2, XIV |         použiť svoje právo, ktoré mu dáva zákon. Otrokom tým
70     2, XIV |        hospodárii Kobzay, chodili mu jedny ma ďarské noviny,
71     2, XIV |         čo tak dojalo lakomca, že mu slzy vypadli a poddal sa. ~
72     2, XIV |   surovcovi. ~Taký vám je ľud! Ak mu chceš osožiť, musíš sa ozbrojiť
73     2, XVI |        druhy pestuje. Učinili sme mu za povinnosť učiť i chlapcov
74     2, XVII|       obec k druhému. A všetko sa mu darí, bo postupuje rozumne,
75     2, XVII|          pred oslávenca, takto sa mu prihovoril: "Cirkeva obec