1860-dogaz | dohan-kedys | kedze-mysli | mysi-nezas | nezau-pijes | pila-preho | preja-slova | slove-upraz | uprie-vysve | vytas-skols | skrab-zupni
Part, Chap.
1 1, I | sa potom vychvaľovať roku 1860 postupne vyhnaných Nemcov.
2 1, I | prítomná povesť padá, bol 1865, keď už Bach so svojím cudzozemským
3 1, I | jazyk: „Nikdy ste také čudo, abadta tótja, nevideli?“ ~Zajac
4 1, VII | országgyülési követa.“ ~„To jest ablegáta na diétu,“ skočil do toho
5 1, IX | poukážuc na nos zhrbeného adjunkta: „Mama! Keby sme mali také
6 2, VIII| dva mesiace.' ~,Ste ich advokát?' stane mi voči. ~,A spolu
7 1, XV | poburujú. Radšej to dať advokátovi, čo by sa tam daromne strovilo.
8 1, V | za štrnásť dní zrobený.“ä ~„A ktože ho má zrobiť?“
9 1, I | polovicu miery uderili. „Aha, už ich mám,“ zaplesala
10 2, III | rozpustilci. Udelil i tým akéhosi zlého ducha, ktorí vcele
11 2, VIII| vždycky zle. Panstvo nech je akékoľvek, ~či ctí Krista či Mojžiša,
12 1, VII | Fujera poslal do dediny akési písma, aby ste vyvolili
13 1, XVI | žena. „Ale vy, páni, ste akísi surovci. Ta sa mi zdá, že
14 2, III | nie je panslávom. Vykázal ako-tak svoju kázeň, či v chráme
15 2, VIII| odobrené, čo uzavriem.' ~,Akokoľvek,' chodil Kobzay prudko po
16 2, XIII| otázku. Ja to chcem vedieť, v akom pomere stoja k majetku osmi
17 1, II | Len „krajan“ buchol. „Bo v akomkoľvek duchu sa píšu tie noviny,“
18 1, XVI | Môžeme si predstaviť, s akou ochotou hral. ~Ale hral
19 2, III | nádenníci a ľud zostáva! akousi mŕtvou masou. ~Takým nádenníkom
20 1, XVI | Len také ako u nás.“ ~„Akože teda vojdú?“ ~„To je ich
21 2, VIII| Kožuch. ,Proti pánovi, ~akúkoľvek ti zrobí krivdu, nikdy nevyhráš.' ~,
22 2, XIV | podporu. Tí naši pánici, akých najviac, starajú sa len
23 1, X | úhľadnejších domov, keby sa svätá almužnička rozmnožila.“ ~
24 2, XIV | statkom i peši budete všetci anákladky podľa budovísk, ktoré nie
25 2, XIV | osožiť, musíš sa ozbrojiť anjelskou trpezlivosťou. ~Boli to
26 1, XVI | nohami, vyjmúc len svätého Antona, aby aspoň jeden zostal
27 1, IV | Nemcov. Nemci boli samí Aristidovia proti týmto pašom nestydatým.
28 2, VIII| to rýchle klesanie dávnej aristokracie a dvíhanie sa židov, ktorého
29 2, I | hostí, ale nie sú to pyšní aristokrati, lež skromní evanjelickí
30 2, XIV | len na papieri. Nadprávie aristokratovešte vždy trvá a dusí život i
31 1, XVI | tak lial dolu bradou ako Aronovi. Roztopila na to sedem funtov
32 1, IX | pochádzalo od všetečného Árpáda, ktorý vždy dačo hovoril,
33 1, VI | jarmo poddanstva. ~Ale malý Arpádik tak sa zaľúbil do tohto
34 1, II | chlapček a dve malé dievčatká s bábikami. ~Po chvíli ozve sa, smrknúc
35 1, VI | vypalicovať. Musela aspoň bábku dať, aby mladý pán svoju
36 1, III | ale slovenčinou, miešajúc babylonsky všetky tieto reči. Keď hovoril
37 1, XII | pobil a povláčil gazdu ten bača, ktorý dostal palice.“ ~„
38 1, I | povesť padá, bol 1865, keď už Bach so svojím cudzozemským úradníctvom
39 1, IV | i ja so sedliakmi: Škoda Bacha a jeho Nemcov. Nemci boli
40 1, XII | si tam robí pán so svojím bačom, čo chce. Povedzte, že richtár
41 1, XII | uchom. „to ma do panských bačov? Keď bola reč o richtárskej
42 1, XII | i tá šelma vyvarí?“ ~„A bačovia,“ ozvala sa žena, „sú ešte
43 2, VIII| majetok odkúpi obec.' ~,Bah,' zasmial sa Stupnický. ,
44 2, XVI | že svoje statky v tom bahne, v tých hlbočizných kolajach
45 2, II | zišiel v daždivej chvíli, bahuriny v suchej koľaji také, že
46 1, XVI | neogabaný Zajac, obyčajný bajazzo v dedine. Mládež ho hneď
47 2, XIV | ozval vzdorovite hrubiansky bajúzatý Bučak: ,Počujte ma, vy účastinári.
48 2, VIII| ozval sa hrubý Bučak s bajúzmi, ~. ,aby pomáhali pánom
49 1, I | medzi sedliakmi, ktorý nosil bajúzy, lebo býval vojakom, ináč
50 2, XIII| účastiny, ako v úrokovniach a v bankách, teda spolu tisíc. Podľa
51 1, I | grófov, barónov, markízov, bankárov a ich vyvoštené paláce,
52 1, XVI | rozumieť ako tomu nápisu na banknotách, že môžu byť každú hodinu
53 1, I | ani k nám darmo nejde ten bankrot.“ ~Zajac vysmieval sa z
54 2, VI | pili a brali na ne ako baran na rohy, až im židia dali
55 1, XI | vytriezveného tuláka, bol krotký ako baránok, ba ďakoval za naučenie. „
56 1, VII | palice, jedni, že sa bili ako barany a pokrvavili v krčme, druhí,
57 2, III | vystavoval sa tým, ukazoval svoju barbarskú nevedomosť ako dôkaz, že
58 2, II | Pre nich väzíme vo večnom barbarstve.“ ~Rastic pokračoval ďalej. „
59 1, I | samých firštov, grófov, barónov, markízov, bankárov a ich
60 1, XVI | čert za živa. Ale neborák básnik-herec nadarmo pracoval. I tých
61 2, VI | dlžôb. Teba sa budú väčšmi báť, a mne neuprositeľnú prísnosť
62 2, I | ale nie sú to ani koče ani batáre, lež maľované vozíky, ba
63 2, IV | sa na neho. Lebo ihrá a baví sa s nimi, je s deťmi deckom.
64 2, IV | treba v nich vzbudiť pravú bázeň božiu, zošľachtiť ich srdce
65 1, VII | mne. To vám povedám, že beda tomu, kto by szavazoval
66 1, XII | XII~Keď bedákala a nahovárala muža, aby sa
67 2, VIII| ozval sa Humenský. ,My sme bedári,' škrabali ~sa za ušami
68 1, VI | Rozumovský. Kto by ho bol bedlive pozoroval, bol by videl,
69 2, VI | Lukáč, ktorý to s veľkou bedlivosťou počúval, ozval sa: ~„A či
70 2, IV | o pár mesiacov dokončil beh života a jeho miesto zaujal
71 2, XII | úspech, chceli kúpu odvolať, behali na stolicu,po' pravotároch.
72 1, XV | daromne strovilo. Všetko behanie do Viedne bolo vždy a zostane
73 2, XVII| Zajac stál spredpásanou bela vo u záponkou medzi domácou
74 1, VIII| lajblík, na pleciach plášť z belavého súkna, na hlave červenú
75 1, XIV | peny a šľahal v kotúčoch belavý plameň. ~Obskočili ho s
76 2, I | opleckami, lesklými živôtikmi a belavými záponkami. ~V panskej jedálni
77 2, XI | reku, prijali sme záso bený, nie pustý. Načo by sme
78 2, III | pijanské, nemravné, ošemetné, bezbožné. Keďže bol súčasne zapisovateľom,
79 1, I | platil však len za prvého bezočivca a podliaka v obci, ktorý
80 1, III | tak i potom hemžili sa bezočivou korheľskou háveďou dediny. ~
81 2, V | poty zbavili a dietky v bezpečnosť uviedli? ~ „Ba veru neviem,“
82 2, XI | povýšeným platom. Ja som prevzal bezplatne vrchnú správu, pričom musel
83 1, XII | vtipkovali. Ľud uhorský stratil, bezprávnym s ním nakladaním, všetku
84 2, VI | sa na večné zhovievanie a beztrestnosť, úroky za roky a roky neplatí
85 2, XVII| vo všetkom spravodlivo a bezzištne, je naozajstným otcom všetkých.' ~
86 1, XVI | ty tu vyháňaš, ty kurva, beštia, fľandra? My tu doma, vy
87 2, II | najkrajnejšia spustlosť, chudoba, bieda, červíctvo. Chujavčania
88 2, XI | zápisnice, písma, skrine moja biedna fara bola priúzka. Nerád
89 1, IX | komediant z napätého povrazu. Biednica Češka potĺkala sa teraz
90 1, XIV | temeno. Z úst sa mu kydali biele peny a šľahal v kotúčoch
91 2, I | dolománoch, lež dievčatá s bielunkými opleckami, lesklými živôtikmi
92 2, I | železné ohnisko, ale ženské s bielymi záponkami. Taniere, misy,
93 1, I | kde môžem. Čelom do steny bije blázon. Vidíte, že páni
94 1, VI | veľkomožný, nakrátko. No, nech bijú, prosím ponížene, pán hajdúch.“ ~
95 1, I | tvrdil znovu, prisahal a bil sa do pŕs Kožuch. To isté
96 1, VII | dostali palice, jedni, že sa bili ako barany a pokrvavili
97 2, III | vyvádzalo, šeptalo, ~klmalo, bilo sa. Tak vychodili z jeho
98 1, XVI | dvora, počala mihať. ,Ej, bisťubohu,' mlsla, ,to je parobok.
99 1, XVI | pomáhali na Kryme Francúzom biť Moskáľov a nevďační Moskáli
100 1, VI | korheľ, ten zlorečník, ten bitkár, ten stokrát ostrihaný otco -
101 1, XVI | si nebol ranený v žiadnej bitke!“ ~„Lebo som mal rozum.
102 2, VIII| jemu. ~Títo si už teraz, bláhali. Vlastná však sprostači
103 2, XIV | jeho nadobudnutia pošlé blahé následky zmizli. Rozdrobme
104 2, IV | tiahne za sebou i hmotné blaho.“ ~„Tak je,“ prisvedčil
105 2, II | z farárov. “Od muža tak blahodarne pôsobivšieho jest čomu sa
106 2, XIV | sa chcete do pracovať dní blahých a pokojných.' ~Návrh bol
107 1, XVI | fúzy. ~„Ba vy ste veľkí blázni,“ smial sa husár. „Tomu
108 2, VI | Ako týchto ľahkomyseľných bláznov ochrániť aspoň pred tou
109 1, I | korheľ, nestydatý Kožuch. Blčí mu i teraz lieh z tučnej
110 1, XV | po rumennej, špiritusom blčiacej papuli, že klebetníka krv
111 1, II | bočná cesta do Chujavy, blízkej na dve strelenia. ~Predo
112 1, I | posudzovali sedliaci pánov, blížiacich sa na vozíkoch. Pri tom
113 1, XI | chceš?“ pristúpi richtár bližšie. ~„Nocľah a mladú nevestu,
114 1, IV | ale teraz zbledli a žid blysol na nich pri odchode víťazne.
115 1, II | hradskej ceste, odkiaľ viedla bočná cesta do Chujavy, blízkej
116 1, I | chlapčisko, richtár. ~Tento bodol hnevne paličkou do zeme: „
117 2, XVI | tu, keby fara bola bývala bohatá. Ba kebys' teraz zanechal
118 1, I | páni držia spolu ako reťaz. Bohatí vypustili na nás rotu hladošov
119 2, VII | nič sa neurodí. Tu potom bohatý musí sa vytroviť, chudobnému
120 2, XVI | mnohonásobne obci a bude slúžiť bohdá i celej krajine. Náhle bude
121 1, I | nahradiť, čo premárnil. Bojím sa, že ani k nám darmo nejde
122 2, VII | manna z neba nepadá.“ ~„Bojíš sa, že ti odpadnú cicky,“
123 1, XIV | ako poraneného vojaka z bojišťa domov. Na jeden bok mu visela
124 1, XIV | bojišťa domov. Na jeden bok mu visela hlava, na druhý
125 1, I | ohliada sa okolo s podoprenými bokmi, tak, ako čo by sa opytoval: „
126 2, XVI | záhradník vysadil ich po bokoch úrodnými stromkami. ~On
127 2, VI | sa ku konečnej zábube. ~Bolelo ma, keď som videl, ako sa
128 1, XVI | skúsenostiach a hrdinských činoch v Bombardii. ~Včely tam, vraj, ako u
129 1, XVI | ostril si zuby na tú našu Bombardiu, z ktorej nás potom vybombardoval,
130 2, XVI | záhradník len tie najvý bornejšie druhy pestuje. Učinili sme
131 1, VIII| myslieť, že tohto zbeha z Bosny vyctil Kobzay najväčšmi,
132 1, I | chudorľavý Lipnický je bosý a bez lajblíka. Hlava sa
133 2, VII | stará o seba. Ja mám do vôle božej vždy; prečo nie každý? Veď
134 1, X | a vypravil s oklamcom i boženíka, aby ho vodil z domu do
135 2, VII | platiť. Ale úžitok chrám boží bude mať veľký. Nakúpime
136 2, VIII| nedeľa. Prídite po službách božích na faru. Za ten čas hlboké
137 2, XI | chráme, sype neprežuté slovo božie z rukáva." ~Škorec sa ozval: "
138 2, VIII| prítomných. ~,I veď snáď len do božieho domu nikto nepôjde opitý,'
139 2, IV | nich vzbudiť pravú bázeň božiu, zošľachtiť ich srdce a
140 2, VIII| Nechže teda bude, v mene božom,' vykríkli ostatní; len
141 1, XVI | sa mi loj tak lial dolu bradou ako Aronovi. Roztopila na
142 1, IX | najmä keď mal hustú čiernu bradu. Ryšavé brady menej milovala,
143 1, IX | hustú čiernu bradu. Ryšavé brady menej milovala, lež ani
144 1, II | végrehajtovať. Richtár .bral do tohoto času dvadsať i
145 2, VI | možno predať, hybaj, pili a brali na ne ako baran na rohy,
146 1, XVI | Moskáli neprišli nás teraz brániť. Nech im taká bude poctivosť. ~
147 1, XI | richtárko, čiňte dačo, bráňte ma, chudobnú vdovu. Tu chodí
148 2, IV | za mňa. Nedo - ~volil mi, bratia ani vierouku prednášať. „
149 2, II | Prípitky započal starší bratstva Lukáč. „Ty,“ hovoril obrátený
150 1, XV | Zazrúc oknom na ulici tučného brava, mlsol: ,Ech, žena, čiže
151 1, I | sa Zajac, „a pol piatej brázdy zdedil po otcovi.“ ~„Ale
152 1, X | Lebo stará klesala už pod bremenom liet na hromadu. Učiteľ
153 1, VI | rozvrhovaní rozmanitých bremien na tie hriešne osminy panské
154 1, XV | ulíhavých pochlebníkov. Breše vraj len pánom, za sedliakov
155 1, II | treba klamať.“ ~„Čo ty tam brešeš?“ ukázal pán s veľkým nosom
156 1, XIII| vkročiť do tohto smradľavého brloha a predsa to bolo plné, ako
157 1, VIII| frátra, „nech netučia svoje bruchá cudzími mozoľmi. Onehdy
158 2, II | všetky drevené, z neotesaných brvien alebo prútia, bez dymníkov,
159 1, XIII| a zo stien trčali hnilé brvná. Slamená strecha bola pozalamovaná,
160 1, XIV | híkali, kliali, bo práve šiel bubnujúci komediant, ten mladík, čo
161 1, IV | dvor susedného sedliaka Bučaka. Tento sa raz pohneval a
162 1, I | Kožuch. To isté činil i hrubý Buček a skrbný Pelechavý. ~„Ba
163 1, I | vtedy prestane, keď holbičku buchne do seba. Najbližší v lumpáckom
164 1, II | Gazdasági lapok“. Len „krajan“ buchol. „Bo v akomkoľvek duchu
165 2, V | spoločenské obcovanie. Pod dozorom budí a ostrí sa v nich i mravný
166 2, XIV | žiadali, aby im majetok budoval domy. Ktorí nevyhoreli,
167 2, XIV | také vyhľadali. Pri novom budovaní hľadí sa i dnes len na to,
168 2, XIV | budete všetci anákladky podľa budovísk, ktoré nie všetci potrebujete
169 2, IV | poriadnu, spolu s inými budoviskami, chlievmi, humnom, sypárňou.
170 1, XIII| XIII~Krčma u Šofelesa bola budovisko napoly rozvalené. Jedna
171 2, IV | roky trápil a tiesnil sa v budovisku starom, na tretí mal pohodlnú
172 1, VII | ani do panského zhovoru o budúcom snemovom vyslancovi. Pán
173 2, IV | nosom, hovoriac : „Nech buduje školu, keď nás o peniaze
174 2, XIV | potrebou. Lebo i ohňom ušetrené budúnky sú vetché, trvať dlho nemôžu.
175 1, VII | mechúr s hrachom židovmu bujakovi na mošnu. ~Takéto výjavy
176 1, XVI | reku, znám toho kujona, čo buky a jedle preskakuje ako Jánošík.'
177 1, VI | panského vám coky, vy, izé, buriči!“ ~„To je práve tak,“ odpľul
178 2, II | nástrahám. Protivníci darmo búrili proti nám, stavali nám rozličné
179 2, XIII| úžitku." ~"I túto cestu burzovej hre sme zatvorili," vysvetľoval
180 2, V | čísliť, zvieratá, stromy, byliny, kamene poznávať, by i modliť
181 1, XV | je Viedeň i kde cisár pán bývajú. Stál som neraz šilboch
182 1, I | ktorý nosil bajúzy, lebo býval vojakom, ináč tvár sprostá,
183 1, VI | všade každý, kde chce, ako bývalo zadávna, pokiaľ nebolo terajšej
184 2, II | to rozdiel medzi Chujavou bývalou a terajšou. Keď som ťa uvádzal
185 1, I | chlapík, s opičou tvárou, bývalý husár, teraz dedinský šašo
186 2, XIV | nehľadeli, ba aké je na bývanie najnepríhodnejšie miesto,
187 2, XIV | Bo žid bez krčmy, jatky a čachrov nebude. Ich osminy vylúčené
188 1, XI | ako zlý duch.“ ~„Hm, hm! Čakaj!“ krútil richtár hlavou. „
189 2, XIV | platenie a povieme tým pánom: Čakajte, až vystaviame dedinu? Naučili
190 1, I | hoc je ešte muž mladý. ~Čakajú na príchod slúžneho a cestovného
191 2, VIII| chodil Kobzay prudko po čalúne, ,ja oplanom sedliakom majetok
192 1, XI | vypasený muž s vojenskou čapicou na hlave, v otrhanom vojenskom
193 2, VII | a úžerou, a predsa sa po čase zásoba nekonečne rozmnoží.
194 2, VIII| úverková banka, keď zaviažu sú ~časne urbársku časť chotára.' ~,
195 2, XIV | nemecké a šesť slovenských časopisov. Založili sme i knižnicu,
196 2, VII | sypáreň tak, ako v Egypte za časov Jozefových. Keď je drahota
197 2, XIV | majetku skúpil z väčšej časti skrbný Pelechavý." ~
198 2, XI | seba, na dvadsať rovných častí. Každý rok vytne a predá
199 2, VIII| na dvadsať liet v rovných častiach. ~Kobzay vzal peniaze a
200 1, II | Čulík ďubal si prstom do čela: „Nerobte mi aspoň hanbu,
201 1, IX | Museli sa okamžite pratať, ba čeľaď dostala rozkaz nahuckať
202 2, IV | sú dobrí gazdovia, dobrí čeľadní otcovia a predsa do školy
203 2, I | vozíky, ba i obecné vozy. V čeľadníku sedí za jedľovým stolom
204 2, XVII| u záponkou medzi domácou čeľaďou. Vzalo to všetko zlý koniec,
205 2, XVI | tí vaši Chujavania sú už celí mešťania. Coskoro sa tuším
206 2, XIV | stavať na príhodnom mieste s celou pohodlnosťou. Našim dedinám
207 2, II | samému. Vidíš, brat môj. Za celých desať rokov, toľko temer
208 2, IV | hriešnikmi už nič nevykonáš. Cením teda vysoko vaše obťažné
209 2, VIII| chceli.' ~,Uchopiť sa za čerstva tak vhodnej príležitosti,'
210 2, XVII| silné výstrely, zaznela čerstvá hudba. To bol výraz srdečnej
211 2, XIV | v piatok, aby židia mali čerstvé mäso na šábes, a my už v
212 1, IX | priviezť päť siah. ~Čo bolo čerstvej veselosti pri stole, to
213 2, VI | dopl - ňovali.' ~Všetko sa čerstvo uskutočnilo. Otvorili sme
214 2, I | kaštieli. ~Vidíme tu všeobecný čerstvý ruch, len nie taký, aký
215 1, V | drevo od žida. ~„Hoc od čerta a jeho matere,“ mrštil srdite
216 1, XIII| srsť z môjho domu. Ber, čerte, čo tvoje. Čo mi dáš za
217 2, XIV | skutku, usilovať sa, vystavať čertovi zlatý most, aby odišiel,
218 1, XI | Dám mu groš, nech ide v čerty.“ ~„Daj,“ slovil richtár. ~
219 1, VII | Panstvo vyzoblo po poháriku červeného likéru a pošli do priestrannej
220 1, VIII| belavého súkna, na hlave červenú čiapočku, aké nosia Srbi.
221 1, I | koženej bunde a hajdúch v červených nohaviciach zostali na vozíku. ~
222 1, I | drelichu na remeň, na prsiach červeným vyšívané lajblíky. Len vysoký,
223 2, II | spustlosť, chudoba, bieda, červíctvo. Chujavčania boli rozkričaní
224 2, XIV | hnilinu, cez týždeň hemží sa červíkmi." ~"U nás," prejaI Rastic, "
225 2, XIV | zakúpení celého chotára česko-bratskú, herrnhuterskú spoločnosť
226 2, VIII| Radšej. nech tu smrdí po cesnaku.', ~Vystúpim teda s posledným
227 1, II | ceste, odkiaľ viedla bočná cesta do Chujavy, blízkej na dve
228 2, I | dakoľko paničiek, zaujímajú čestnejšie miesto, posledné domový
229 1, I | Stydlivá Zuzanka šla hradskou cestou ďalej, pán s veľkým nosom
230 1, I | Čakajú na príchod slúžneho a cestovného pána, majúc odovzdať stolici
231 1, I | od mojich.“ ~Dostalo sa i cestovnému pánovi, sediacemu na druhom
232 1, XVI | a potom spustil oponu. ~Chachot bol veľký, ale komediantom
233 1, XIV | prevyšoval slamené strechy chalúp. Na hlave mal vysokú končistú
234 2, XI | stačiť naše záprahy a naši chalupníci, to doplníme my. Spojenými
235 1, IV | a nepustil viac panského chalupníka cez svoj dvor. Schelm žiadal
236 2, XI | spýtal: ."A čo ste učinili s chalupníkmi?" ~Na to odvetil úradník
237 1, XII | poviazaného baču s jedným chalupníkom do mesta. ~Potrebných na
238 1, IV | dvor na večné časy panskému chalupníkovi a zaplatiť päťdesiat zlatých
239 1, III | dal, ale nemôžem, bo i sám chatrné úrody som mal toho roku.
240 2, VIII| vaša veľkomožnosť konečne chcela peniaze do ruky, bude i
241 2, XIII| sumu, akú spolok nebude chcieť zaplatiť, a potom sa podelia
242 1, IV | spravodlivosť ako milodary, komu chcú.“ Takto horlil i maďarón,
243 1, XVI | dediny. Tam ti nájdem jedného chlapa v červenej košeli. Spal
244 1, II | stranou. Okolo neho všetečil chlapček a dve malé dievčatká s bábikami. ~
245 1, XV | Tak vám treba! Bo len toho chlapčiska ste chceli mať za richtára,
246 1, I | nič a taký krížikár, taký chlapčisko, richtár. ~Tento bodol hnevne
247 1, XV | Čo?' priskočil majster k chlapcovi, ,teda ty nechceš jaternice?
248 1, IX | večný mlčúch otvoril ústa na chlapcovu pochvalu: „Neobyčajný talent.“
249 1, VI | pukla lopta, ktorú všetečný chlapec Árpád hodil. ~Kožuch mrdol
250 1, XIV | jeho smrti, naložili ho chlapi na dva drúky a niesli na
251 1, I | tvári. Zajac, tiež územčistý chlapík, s opičou tvárou, bývalý
252 1, XVI | nie, my zutekáme.' A mojim chlapom rozkážem: ,A tak!' a hybaj
253 1, IX | šibrinkoval, na stolec vstával, chlebom do sestier a matky hádzal.
254 2, IV | spolu s inými budoviskami, chlievmi, humnom, sypárňou. Pán
255 2, I | opraty s rukavičkami. Po chlievoch žuje sence mnoho cudzích
256 2, XIV | nevystavajú všetky domy, chlievy, pivnice, humná, sypárne.
257 2, III | jeho reč, len ledabolo, a chlubil, vystavoval sa tým, ukazoval
258 1, XII | vystatovali ako hrdinstvom. Chlubili sa, vysmievali jeden druhého,
259 1, II | úradník Rozumovský, hľadiaci chmúrne pred seba: „To som ešte
260 1, XIV | Kráčal na tak vysokých chodidlách, že ešte o hlavu prevyšoval
261 2, XII | Vyctení za to, prestali chodiť, reptali, že my si sami
262 1, XVI | sypáreň ozbíjal. Ty, boháč, chodíš po nociach vypásať so statkom
263 2, VIII| kupuje. Zavládne žid celým chotárom.' ~,Nech zavládne,' kývol
264 2, IV | Ochotní donútili neo - chotných, a hoci panstvo nedalo na
265 2, XVI | pokolenie zdarilejšie než títo chovanci derešov a drábov. Ba i títo
266 2, XVI | kvetov držíme ho, lež pre do chovávanie a ošľachtenie strornového
267 2, VI | viac vyťažili. Doteraz sa chrámová pokladnica zdesaťnásobnila.“ ~
268 2, VI | chrámovej pokladnici. Ale čože? Chrámové peniaze nosia sa napospol
269 2, VI | moc. Do počiatku dáš celú chrámovú pokladnicu. Táto bude slúžiť
270 1, VII | aby ste vyvolili jeho. Chráň vás boh, to je pansláv.“ ~„
271 2, VIII| Preto som vás zaviazal k chráneniu sa krčmy.' ~Richtár za tým
272 1, IX | spravodlivosti ~nech ma pán boh chráni. ~V posledných slovách ukryté
273 2, XIV | dodal Rastie, "treba sa chrániť. To vytvára každý nákladnejší
274 1, XV | poznačené, lež i ramená a chrbát. ~Nikto potom sa viac neopovážil
275 1, XV | neopovážil trieť richtárovi chren pod nos. Pijani reptali
276 2, VII | alebo siali a sadili s chudákmi napoly. Takému zdieraniu,
277 2, II | najkrajnejšia spustlosť, chudoba, bieda, červíctvo. Chujavčania
278 1, III | Tak bolo i so stoličným chudobincom. Sedliaci sa vzpierali nohami-rukami
279 1, III | mal toho roku. Na stoličný chudobinec nedám nič, bo ani ja, ani
280 2, V | maličkých, aká môže byť na chudobnej dedinke. ~ Dietky sa tam
281 2, VII | bohatý musí sa vytroviť, chudobnému prichodí zahynúť. V takom
282 1, VIII| panskej lásky stravovňu, kde chudobní žiaci dostávajú obed zadarmo,
283 1, XI | čiňte dačo, bráňte ma, chudobnú vdovu. Tu chodí akýsi obšitoš
284 1, VIII| gvardiána. Dá porúčať seba i chudobný sbor otcov svätého Františka
285 1, XVI | vypásať so statkom úrody chudobných ľudí. Na, tu máš! Pi z môjho,
286 1, III | dá Maďarom alebo domácim chudobným, a na pána Kobzayho nenaliehal,
287 1, I | vyšívané lajblíky. Len vysoký, chudorľavý Lipnický je bosý a bez lajblíka.
288 1, I | s veľkým nosom, i nízky, chudučký cestovný pán s maličkou
289 2, XVI | pani Peľuchová, "bo tí vaši Chujavania sú už celí mešťania. Coskoro
290 2, II | chudoba, bieda, červíctvo. Chujavčania boli rozkričaní ako ľudia
291 2, II | obec. Aký to rozdiel medzi Chujavou bývalou a terajšou. Keď
292 2, XVII| prihovoril: "Cirkeva obec chujavská vyslovujú mojím jazykom
293 1, I | narodených Maďarov. ~Lestní chujavskí sedliaci stoja s richtárom
294 1, XII | úver. Vstúpime do týchto chujavských kaviarní. ~
295 2, VIII| zadarmo.' ~Sedliaci dostali chuť, ale Kožuch im prišepol : ,
296 1, II | A to bolo i panstvu po chuti i sedliakom. ~Prišiel potom
297 1, VI | dať, aby mladý pán svoju chúťku palicovania vyplnil. ~
298 1, IV | mňa.“ Na tom sa zasmiali chutne i páni i sedliaci. ~Husár
299 2, XIV | harušenie; teraz každý ide, boha chváliac, so štyrmi zlatovkami. Máme
300 2, XIV | Ale sú i takí páni, ktorí chvatne nadobúdajú, nie žeby predávali.
301 2, XIV | podelili medzi sebou? Tej chvíle stratili by všetku významnosť.
302 1, II | nebude, bo nemôže.“ ~„Vaša chyba!“ osopil sa na neho pán
303 2, VII | poľných hospodárov. Úrody chýbajú, ba časom práve nič sa neurodí.
304 2, II | pravda, zrejmá, ale zásluhy chybne pripisuješ mne samému. Vidíš,
305 2, VI | pre svoju nedospelosť a chýliaceho sa ku konečnej zábube. ~
306 2, XVII| Spustlosť naša bola nesmierna. Chýlilo sa k tomu, že všetci klesneme
307 2, XVI | sa dobíjať k fare lichí chytráci a vieš, že .rakýchto býva
308 2, VIII| Pamätné je, ako prišiel tento chytrák k nemu, bo to objasňuje
309 2, VI | sa uviedla do poriadku a chytrý Pelechavý čo neurobí? S
310 1, XV | aspoň celá, mala priestrannú chyžu pre pijanov. Títo ju zaujali
311 1, XIV | hlave mal vysokú končistú čiapku, červený lajblík, nohavice
312 1, XVI | pohádzal všetkých svätých do čiapky a pošliapal nohami, vyjmúc
313 1, VIII| súkna, na hlave červenú čiapočku, aké nosia Srbi. Hovoril
314 2, XIII| prípadne strata, na tisíc čiastok. ~Trhať účastiny ani pri
315 2, VII | Bojíš sa, že ti odpadnú cicky,“ zavrátil ho richtár Hučko
316 1, X | domu a pýtal na tak svätý cieľ všade po desiatniku. ~Dostavil
317 1, VIII| podobný Cigánovi. Širočizné čierne nohavice mal v čižmách,
318 1, IX | šuhaj, najmä keď mal hustú čiernu bradu. Ryšavé brady menej
319 2, XVI | potrebu dobrých miestnych ciest. ,Či to nie je hlúposť,'
320 1, XVI | po patá1ii vylízala stará Cigánka.“ ~„Ty si veľký luhár,“
321 2, XVII| stála ešte hŕba otrhaných Cigánov a žobrákov, medzi nimi skľúčený
322 1, VIII| muž tmavej pleti, podobný Cigánovi. Širočizné čierne nohavice
323 2, XI | zdvihol pravicu s tlejúcou cigarou: "Ale teraz nám povedzte,
324 2, XIV | nech nepočúvajú, ale nech činia, čo za dobré uznajú.' ~Vidiac
325 2, XIV | žobrať po dedinách, ~ako činievate.' . ~,Ako to rozumejú?'
326 2, IV | ich hanbi. Bo neraz, keď činilí alebo pohovorili dačo.neslušného,
327 1, XV | potrimiskovi, nedajú nič. ~„Vy činíte tak,“ ozval sa richtár, „
328 1, XVI | skúsenostiach a hrdinských činoch v Bombardii. ~Včely tam,
329 1, XI | suseda. „Ach, richtárko, čiňte dačo, bráňte ma, chudobnú
330 2, XIV | jednotlivcov, premenili ľudia na číre pracujúce mašiny. Ani to
331 2, III | možno najlepšie vzdelávať cirkev, vyučovať ľud, čo je vlastné
332 2, XVII| takto sa mu prihovoril: "Cirkeva obec chujavská vyslovujú
333 2, VIII| tajomstvo.´“ ~"Ohlásil som cirkevné zhromaždenie. Sedliaci prišli
334 2, XI | Lukáč, "ani toľko sa nedeje. Cirkevní služobníci zriedka idú s
335 2, VII | bez úžitku. ~Ohlásim teda cirkevný sbor a rieknem zhromaždeným : „
336 2, VI | zachádza:ť, ako zvykli s cirkevnými pôžičkami, driek podržať
337 1, III | slovensky, zdalo sa, že je číry Maďar, a keď hovoril po
338 1, XVI | priviažem o plot. Hneď pribehne cisárovná a prinesie mi v zápone ovsa.
339 2, IV | dedičstvo, u nás sprostákov nič. Čisi sa dačo učil, či nie, všetko
340 2, V | ústav každodenne navštevuje, čísliť, zvieratá, stromy, byliny,
341 1, I | Hučko. Na ňom všetko nové a čisté. Má síce len pol úreku,
342 2, V | Privykajú deti aj na poriadok, čistotu a spoločenské obcovanie.
343 2, XIII| účastiny. Vezme sa za základ čistý minuloročný dôchodok z účastiny,
344 1, XVI | uhádnuť musíme zanechať čitateľom, a potom spustil oponu. ~
345 1, XIII| ako nabité. Mužovia a ženy cítili sa tam veľmi dobre. Mnohé
346 2, XVII| teraz, yaším pričinením, cítime sa naozaj slobodnými, môžeme
347 1, XV | brava, mlsol: ,Ech, žena, čiže by sme jedli jaternice,
348 1, VIII| Širočizné čierne nohavice mal v čižmách, na bedrách červený pás,
349 2, VII | tým úžerníctvu medza i pri článkoch potravných. ~A to som považoval
350 2, VIII| ich slobodu. Z prirodzenej človeku závisti stránia sa nových
351 1, XII | Šofelesa pri kostole a u Čmuľa pri hradskej, bo u nich
352 1, I | nás neľutujú. Myslia si: čokoľvek im necháme, vezmú židia;
353 1, VI | nohou: „Od panského vám coky, vy, izé, buriči!“ ~„To
354 1, VIII| zákona spáliť. Luteráni comburantur. Vo viere sme vrtkaví ani
355 2, II | blahodarne pôsobivšieho jest čomu sa učiť.“ ~„Pamätajte,“
356 2, XVI | nohavičkách a drevených črievičkách. Náš je proti nemu celý
357 1, I | veľkým nosom sa osvedčil, že csakugyan štróf zaplatí, izé, gmina
358 2, VIII| Panstvo nech je akékoľvek, ~či ctí Krista či Mojžiša, činí
359 2, IV | Som vôbec“ ,pokračoval, „ctiteľ a milovník učiteľov. Vy,
360 1, XII | s ním nakladaním, všetku ctižiadosť, všetku možnosť, tak ako
361 1, III | sa divil maďarčine tohto čudáka, ktorý s toľkým úsilím hovoril
362 1, I | nich jazyk: „Nikdy ste také čudo, abadta tótja, nevideli?“ ~
363 2, XIV | Schelm a Kobzay? Panstvo čudského rázu len na štyroch sa voziť
364 2, XIII| spolok, v čas predaja do cudzej ruky, nemohol sa zlahodiť
365 2, I | chlievoch žuje sence mnoho cudzích koní, ale nie sú to vysoké
366 1, III | a nebude dobrodincom z cudzieho mešca.“ ~„To veru lacné
367 1, VIII| nech netučia svoje bruchá cudzími mozoľmi. Onehdy som stretol
368 1, VII | farár a vysvetlil jednu cudzinu druhou. ~„Počujem,“ pokračoval
369 2, XIV | rad-radom majetky, židia a cudzozemci ich skupujú. Je už úžasný
370 2, XIV | cudzozemstvo a tržba židovská. Cudzozemcom a židom dané slobodné pole
371 1, I | 1865, keď už Bach so svojím cudzozemským úradníctvom a so svojou
372 2, XIV | ktorými tečie valne do zeme cudzozemstvo a tržba židovská. Cudzozemcom
373 2, XVI | zaviesť i fabriky na súkno a cukor." ~"Kebys' ty aspoň dvesto
374 1, I | od ktorej trochu nabok čuší medzi zelenými stromami
375 2, XIV | na uzdu. Nikto by nemohol cválať neviazane do pekla, lumpovať,
376 2, V | nielen ochraňujú, lež i cvičia trochu. Kapustaňa, ich učí,
377 2, VIII| odňal rozum. Žid len lesy da vyrúbať, ta všetko vyplatí,
378 1, XVI | ohliadali, či sa nezjaví dakde dajeden kozák, ale svet je nevďačný.
379 1, X | tabačnicu, „čo pán boh požehnal, dajednu mladú húsku.“ ~„Vydochli
380 1, XVI | ohliadali, či sa nezjaví dakde dajeden kozák, ale svet
381 1, XII | nás o zdravie pripraviť, dáke vredy, hostec na nás dopustiť.
382 2, XIV | obcí, toľko by sme mali dakedajších kráľovských miest. Tieto
383 2, III | Sprostáci ho počúvali ako dákeho proroka. Chodil ustavične
384 1, XI | bol krotký ako baránok, ba ďakoval za naučenie. „Bodaj by som,“
385 2, V | čo by som dala, keby mi dakto starosť o deti z krku zosňal,“
386 2, XIV | všetky diela slovenské, daktoré i maďarské a nemecké. Žiaci,
387 1, XV | nemajú pravdu, že ich len. daktorí popudzovatelia poburujú.
388 2, IV | chlapcov a dievčatá do školy, daktorým z nich i knižočky daroval.“ ~„
389 2, VII | spúdzal ešte Pelechavý s daktorými inými úžerníkmi. Ostatní
390 1, XVI | vystískal a vybozkával ako dáku paničku.“ ~„Ale pokoj či
391 2, I | ktorým sa zišli zblízka i ďaleka počestní priatelia, všetci
392 1, XIII| ich k ústam priniesol; pri ďalších prestala sa mu triasť ruka.
393 2, VII | mohol ako farár vykonať. Na ďalšie podniky som nemyslel. Staral
394 2, XIV | židovská. Cudzozemcom a židom dané slobodné pole pre celkové
395 2, XIV | a surovec utrafil nachuť darebákom. Účastinári sa pokolembali,
396 2, XVII| druhému. A všetko sa mu darí, bo postupuje rozumne, obcuje
397 1, XV | advokátovi, čo by sa tam daromne strovilo. Všetko behanie
398 2, XI | práca pre učiteľa ~a aká daromnosť! Nevolil by za ten čas učiť
399 2, IV | daktorým z nich i knižočky daroval.“ ~„To bolo kus krušnej
400 2, XIV | Kobzay, chodili mu jedny ma ďarské noviny, Schelmovi jedny
401 2, VIII| vyhrať pravotu o lesyt ~Všade dávajú a riám nič.' ~,Tak je,'
402 2, XI | starom. ~Za role a lúky dával nám žid päťtisíc prenájmu.
403 2, XI | pustý. Načo by sme ho teda dávali do prenájmu? Vyšli by sme
404 1, X | musím dnes na všetky strany dávať, že sa mi až hlava krúti.“ ~„
405 2, VIII| osemtisíc doplatil. Toto je ten Dávid Schelm, ktorého priateľ
406 2, VIII| konci dediny.“ ~Rozumel Dávida Schelma, majiteľa pretým
407 1, IV | nestydatým. Uvádzajú naspäť dávne časy. Osobujú si právo rozdávať
408 2, VIII| objasňuje to rýchle klesanie dávnej aristokracie a dvíhanie
409 2, II | hradskej cesty zišiel v daždivej chvíli, bahuriny v suchej
410 2, III | horlivosti ako v sy - noch a dcérach iných národov. O svoj národ
411 2, II | i vaše drahé ženičky a dcérky. Mám ich nudiť suchým rozprávaním
412 2, XIV | naše škaredé, neporiadne po debrách a kútoch rozmetené dediny." ~"
413 2, V | Dajte jej po štvrtke žita od decka, nuž bude vám i jej spomôžené.“ ~„
414 2, IV | baví sa s nimi, je s deťmi deckom. Pri peknej chvíli vyvedie
415 2, IV | jeho živnosť, jeho hlavné dedičstvo, u nás sprostákov nič. Čisi
416 2, XIV | celou pohodlnosťou. Našim dedinám bolo by zaradom potrebné
417 2, II | mohutnou; najbiednejšia dedinka prevyšuje veľmi mnohé z
418 2, V | aká môže byť na chudobnej dedinke. ~ Dietky sa tam nielen
419 2, XIV | chodí s úplnou skazou, ak sa deje bez rozumného vyrátania. ~
420 2, XIII| Trhať účastiny ani pri delení neslobodno, ale, pravda,
421 2, XII | na bubon. ~Nepreraziac s delením, počínali si aspoň spurne,
422 2, XIII| Podľa počtu týchto účastín delí sa celý zisk, prípadne strata,
423 2, II | Rozumovský. S týmito, páni, musím deliť svoje zásluhy a činím to
424 1, XVI | vrecku. ,Okovaná strela, pán deneráľ! Vy ste museli mať veľký
425 1, XVI | som pod sebou i jedného deneráľa. Tento vyňuchtal kdesi vajcia
426 1, XVI | Francúzi, radili sa pán cisár s deneráľmi, koho by poslať k tomu Napoleonovi
427 1, XVI | nahováral pána cisára a deneráľov, aby ticho boli a mlčali,
428 1, XIII| strecha bola pozalamovaná, deravá, okná malinké, nejednaké,
429 1, V | že ho mohlo stretnúť na deravom moste nešťastie. Maďarove
430 2, XIV | dvory, z ktorých už zmizli dereše a drábi, prešli do spoločnej
431 2, XVI | zdarilejšie než títo chovanci derešov a drábov. Ba i títo starí
432 1, XVI | iných, vrhol prvý do taniera desaťgrajciarnik. Našli sa okrem neho ešte
433 1, XVI | Našli sa okrem neho ešte desiati, ktorí vystreli ruky a dali
434 1, XVI | požičali si a predsa dali po desiatich grajciaroch. ~„Už sme zaplatili
435 1, X | tak svätý cieľ všade po desiatniku. ~Dostavil sa, aby celkom
436 2, IV | otvorili, čo to všetko tie ich detinky vedia a počali sa ich hanbi.
437 2, V | ako omeny predstavuje, na deťoch poznať. Ktoré nechodili
438 1, IV | sa Humenský. „Ja som sa deväť rokov mučil po školách a
439 1, IV | na štyri, škodu zhodil z deväťdesiatich na šesť. ~Preto nie div,
440 1, IX | mladík s harfou a jedno deväťročné dievča, deti tej ženskej,
441 2, XVII| leteli do výšky, ženy a devy plakali. Porosili sa vzájomnými
442 2, VIII| odtiahli, bo vec sa musela diať pod pokrývkou. ~,Triezvi
443 2, XIV | knižnicu, kupujeme všetky diela slovenské, daktoré i maďarské
444 2, III | sa. Tak vychodili z jeho dielne samí ošemetní rozpustilci.
445 2, IV | na židov, že oni žiadne dieťa bez výučby nenechajú a žiadne
446 1, VII | To jest ablegáta na diétu,“ skočil do toho farár a
447 1, IX | harfou a jedno deväťročné dievča, deti tej ženskej, ktorá
448 1, II | všetečil chlapček a dve malé dievčatká s bábikami. ~Po chvíli ozve
449 1, XIII| všade presvitala košeľa. „Dievka ti na vydaj, deti nahé plačú
450 2, XVI | Ale to som dosť už porúčal dievkam a parobkom, aby si šatky
451 1, IX | komédiu, ktorú hrali na divadle s pumprlíkmi, zložil podľa
452 1, XVI | pre každého.“ ~„Ale nie divadlo,“ odvetila ženská. „Prosím
453 1, XVI | richtár.“ ~„Ja nechcem byť divákom zadarmo,“ slovil richtár, „
454 2, XIV | pár rokov bude zase všetko divé, pusté, židovské, krčmárske.
455 1, VIII| tento surový paholčisko divého pohľadu odniesol zlatovku,
456 2, XIII| účastiny, jej takrečená dividenda, a vyráta sa, koľký tomu
457 1, III | III~Znateľ bol by sa divil maďarčine tohto čudáka,
458 1, XVI | Každý chcel vidieť tak divného koňa. Ktorí sami nemali,
459 1, XVI | grajciarov. Ostatní osvedčili sa divo, že nič nedajú. ~„Tak teda
460 2, II | neopravené sady a záhrady, pustá divočina. Prázdna škola klesala na
461 2, II | pošlo odtiaľ, že sme sa ako divom zhromaždili štyria horIiví,
462 2, XII | lepšie, i nesklamal som sa. Divosi šomrali, ale kus po kuse
463 1, XVI | von?“ osopil sa na ňu i divý Bučak. „Koho ty tu vyháňaš,
464 1, XVI | zdá, že som prišla medzi divých ľudožrútov. Keď slovo cti
465 1, XIII| si pravou päsťou na ľavú dlaň. „Keď ty piješ, i ja budem.
466 2, XIV | budúnky sú vetché, trvať dlho nemôžu. Ak budete pritom
467 1, XIII| všetko vetché, porúchané, dlhý stôl a lavice nadmieru špinavé.
468 2, I | panskej jedálni sedí za dlhým dubovým stolom mnoho hostí,
469 1, VIII| študenta fráter pošli s dlhými nosmi. ~
470 1, IV | Jeho chalupník chodil za dlhší čas s vozom cez dvor susedného
471 1, VII | Bola by kázeň vypadla dlhšou, ale prišušťala domová pani
472 2, VIII| prašivec, ale čo robiť? Dlžníci súria. Židovi budú čakať,
473 2, VI | záležitosti, menovite vyberanie dlžôb. Teba sa budú väčšmi báť,
474 2, XIII| namietol ešte Lukáč, "a obťažia dlžobami." ~"Hja," hodil Stupnický
475 1, IV | inakší dojem učinila. Pri dlžobe učiteľovej sedliaci sa len
476 2, XI | tým majetkom, ako splácali dlžobu. " ~"Najvýdatnejší prameň
477 1, I | izé, gmina pod štrnástimi dňami a dodal s dôrazom, že musí
478 1, VI | paličkou, „lenže i tvoje prejdú dnes-zajtra k tomu, kto ich kúpi. Znáš
479 1, VIII| sme vrtkaví ani von ani dnu, v národnosti panslávi.“ ~„
480 1, XVI | že tieň až o pol hodiny dobehol za nimi. Všetku lúpež zanechali
481 2, XVI | farárove dôchodky. Budú sa dobíjať k fare lichí chytráci a
482 2, XIV | povstať nové, použijeme zlé k dobrému, rozšírime a uvedieme do
483 1, III | do neho. Kto chce zriadiť dobročinné závody, nech ich i zaopatrí,
484 1, III | obecenstvo, dávaj! To je terajšia dobročinnosť.“ ~Po tak uštipačnom poznamenaní
485 2, XIV | teraz nám, čo sme vám toľké dobrodenie pritiahli, utrhujete, spurne
486 1, III | ich i zaopatrí, a nebude dobrodincom z cudzieho mešca.“ ~„To
487 1, X | povinnosť kresťanská, ale dobrovoľná; odvezenie však nutná povinnosť
488 1, III | potom na Dolnú zem pod menom dobrovoľných obetí. Bo u nás všetko je
489 2, XI | Najvýdatnejší prameň dôchodkov," prevzal slovo Rastic, "
490 2, XIII| základ čistý minuloročný dôchodok z účastiny, jej takrečená
491 2, VI | Nezostávalo nič iné ako dochovanie zdravšieho pokolenia. Ale
492 1, XII | Nechoď, starý!“ ~Mládencovi dočitovala: „Čo richtárovi do panskej
493 1, X | zrobím trochu praženice,“ dodala richtárka. ~„No to je dobre
494 2, II | ju vyplniť.“ ~„To bude,“ dodali iné panie, „najväčším pôžitkom,
495 1, II | pokračoval pán s veľkým nosom. „Dodáte k tomu osem, ta budeme jártatovať ,
496 2, IV | neho? Ani len richtárstvo dodriapať sa nemôže a je posledný
497 2, VI | zákona, požadovať zovrubné dodržanie času. Keď uvidia, že to
498 2, VI | pamätali na svoju povinnosť a dodržiavajú zovrubne čas. ~Nemiernej
499 2, II | tvojho príchodu, ako ste doeieliIi také skvelé výsledky.“ ~"
500 1, XIII| Žriebä potrebuje žrať. Dogazdujeme. Vezmeme potom torbu na
|