1860-dogaz | dohan-kedys | kedze-mysli | mysi-nezas | nezau-pijes | pila-preho | preja-slova | slove-upraz | uprie-vysve | vytas-skols | skrab-zupni
Part, Chap.
501 1, I | alebo poľuje. Čo mu chýba, doháňa mu z nášho.“ ~„A trubač
502 1, I | keď ešte boli vzdialení na dohodenie kameňa, i vysoký, kydavý
503 2, XI | za to som sa poďakoval. Dohodol som sa, že pri toľkom praktickom
504 1, VI | pandúri ako lotra!“ ~Jej nárek dojal Kožucha. Bez všetkého rozkazu
505 1, IV | bola inakšia reč, aj inakší dojem učinila. Pri dlžobe učiteľovej
506 1, XIV | bo pred krčmou sa strhol dojímavý vresk. ~Pribehla kováčova
507 2, III | barbarskú nevedomosť ako dôkaz, že on nie je panslávom.
508 2, IV | pravdu. ]a by som nikdy nebol dokázal získať si v takej ~miere
509 2, V | Potom deti samy všeličo dokážu, najmä s ohnňom. Zamykať
510 2, XIV | pôžitkov. Vtedy by obce dokonale predstavovali jednu osobu
511 1, VI | zvalil sa na holú zem: „Nech dokončia, pán veľkomožný, nakrátko.
512 2, IV | starý pijan o pár mesiacov dokončil beh života a jeho miesto
513 2, VI | sám zákon otvoril brány dokorán? Hotová pomoc bola by bývala
514 2, VIII| vám oznámiť,' pokročím, ,dôležitú vec. Ale musíte sľúbiť mlčať
515 1, XIII| Na hlinenej podlahe plno dolín, ako čo by tam svine boli
516 1, III | svojej panskej lásky pre dolnozemských Maďarov, navštívených neúrodou,
517 1, III | vynútené milodary šli potom na Dolnú zem pod menom dobrovoľných
518 2, I | prinášajú nie mládenci v dolománoch, lež dievčatá s bielunkými
519 2, VIII| napísala a pod písala s doložením, že je neodvolateľná. ~Pribehol
520 1, III | farára,. čo dá Maďarom alebo domácim chudobným, a na pána Kobzayho
521 2, XVII| bela vo u záponkou medzi domácou čeľaďou. Vzalo to všetko
522 2, XII | osmín k sebe pritiahli, domáhali sa tiež k majetku, bo že
523 1, IX | koni. Vodne chodili deti po domoch s harfou, po večeroch hrali
524 1, I | uhorskí Slováci mali svoje domorodé, samovolené vrchnosti, samých
525 1, VII | Zuzanka. Tento len ruku stisol domovému pánovi, potom sedel ako
526 2, I | čestnejšie miesto, posledné domový pán, farár Rastic. ~Čo?
527 2, I | farár Rastic. ~Čo? Farár domovým pánom v kaštieli Kobzayho?
528 1, X | X~Po obede doniesol richtár Hučko všetky Fujerove
529 1, III | ale pán s veľkým nosom donútil richtára i boženíkov podpísať
530 2, IV | hovoriť o škole.“ Ochotní donútili neo - chotných, a hoci panstvo
531 1, VI | keď silné údery zdĺhavo mu dopadali na stehná. Vstanúc z prachu,
532 2, VI | jeden druhého nedostatky dopl - ňovali.' ~Všetko sa čerstvo
533 2, VIII| stotisíc zlatých, osemtisíc doplatil. Toto je ten Dávid Schelm,
534 1, II | Pekná pochvala pre učiteľa!“ doplnil harušenie Kobzay,“ keď potom
535 2, XI | záprahy a naši chalupníci, to doplníme my. Spojenými silami pôjdu
536 2, III | ľuďmi.“ ~„Rozprávajú ľudia doposiaľ o tom kúsku uhorskej spravodlivosti,“
537 2, VIII| majetok nepredám. Radšej ho doprajem židovi.' ~,Ale prosím pekne,'
538 2, VIII| vytiahnem písmo. ,Všetko je dopredu odobrené, čo uzavriem.' ~,
539 2, VIII| majetok i dačo lacnejšie doprial.' ~,Ja by som poradil,'
540 1, XII | dáke vredy, hostec na nás dopustiť. Nechoď, starý!“ ~Mládencovi
541 2, XVI | Usilovnosťou pána učiteľovou dorastá pokolenie zdarilejšie než
542 2, IV | nebude dačo zbytočného. Dorastie pokolenie rozumné a mravné.
543 2, VIII| nebudete. Do majetku budeme sa ~dorpáhať len my, ktorí ho kupujeme.' ~,
544 1, XIII| nakrivené, cez vysočizné dorúbané prahy. Na hlinenej podlahe
545 2, VII | Treba len vápno, drevo, dosky kúpiť a remeselníkov platiť.
546 2, V | zaviesť i nedeľnú školu pre dospelejšiu mládež. Ale ja som ho odhovoril
547 1, IX | okamžite pratať, ba čeľaď dostala rozkaz nahuckať psov do
548 2, XVI | dobrý plat svojim úradským, dostane teda vždy schopných MUŽOV.
549 2, II | pôžitkom, aký sa nám ~v Chujave dostať môže.“ ~„Tak už teda,“ uškrnul
550 2, IV | prísny pohľad alebo slovo je dostatočná pokuta. Bude to svet; keď
551 2, IV | sebe pre národného učiteľa dostatočné vedomosti so zriedkavou
552 2, XVI | vybuduje dom, ta i on hneď sa dostaví, riadi založenie sadu, dáva
553 2, XVII| naozaj slobodnými, môžeme žiť dôstojne. ~Znášali ste s hrdinskou
554 1, III | vaše krížiky.“ Ani počet dotieravých tulákov to neumenšilo. Ako
555 1, II | svojho?“ ~To sa trochu nemilo dotklo pána s veľkým nosom. Preto
556 2, VIII| vaše porady spasia vás, lež dôvera k nám. Vy ste slepci, my
557 2, XVII| i ja vzdávam česť vašej dôvere a poslušnosti, ktorá jedine
558 2, I | v reči slovenskej a bol dôverný, srdečný, hlučný, veselý,
559 2, VIII| Vystúpim teda s posledným dôvodom, ktorý účinkom sa minúť
560 2, XIII| XIII~"Dovoľ, brat," pretrhol ho Lukáč, "
561 2, IV | terajších pánoch spravodlivosti ~dovoláme, škoda nám i hovoriť o škole.“
562 1, X | nerozumeli. Len toľko sa dovtípili z jeho posunkov, že zbiera
563 1, I | kočujúca spravodlivosť, keď on dozerá na svojich panštiarov alebo
564 2, VIII| Vec netrpí odklad. Ak sa dozná žid, že vy chcete byť,kupcami,
565 1, XIII| odviedol domov. ~Ako sa o tom doznala Lipnického žena, letela
566 1, XVI | nešlo do smiechu, keď sa doznali, čo sa povodilo vonka. Suroví
567 2, VIII| Stupnickému, od neho sa doznáme ~istotu. ' ~Stupnický; nám
568 1, X | toho dňa. ~Doma už našiel dozorcu z daňového úradu, ktorý
569 2, V | spoločenské obcovanie. Pod dozorom budí a ostrí sa v nich i
570 2, VI | hospodárstva, osminy. Náhle sa dozvedeli, že predtým panské role,
571 2, XIV | ktorých už zmizli dereše a drábi, prešli do spoločnej ruky
572 2, XVI | títo chovanci derešov a drábov. Ba i títo starí hriešnici
573 1, XIII| holbu!“ ~„Tak dobre, moja drahá ženička,“ privinul ju k
574 2, II | sme sami. Tu, hľa, i vaše drahé ženičky a dcérky. Mám ich
575 2, XVII| vďačnosť, akú mi teraz, drahí moji, ústami svoho predstaveného
576 2, VII | časov Jozefových. Keď je drahota na trhu, vy by ste mali
577 1, IX | Žaloval sa medziiným na drahotu dreva a Kobzay mu sľúbil,
578 2, VII | sypárni? A ty by si v čas drahoty všetko predal. Ale sypáreň,
579 1, I | rozpustenými rukávmi, nohavice z drelichu na remeň, na prsiach červeným
580 1, IX | sa medziiným na drahotu dreva a Kobzay mu sľúbil, že mu
581 1, X | fráter vyňal z rukáva svoju drevenú tabačnicu. ~„Ste akýsi nevrlý,
582 2, XVI | siahajúcich nohavičkách a drevených črievičkách. Náš je proti
583 2, VIII| Rozumovský, ,že sa to temer samým drevom vyplatí, keď dáme les zrúbať.
584 2, IV | kapustu. Keď som bol. na tom driečnom „náhrodňom náukobehu“, kde
585 1, X | vytiahol veľký zväzok písem, drkotal plynne po slovensky, ale
586 2, V | takto asi som ich oslovil: Drobné deti zapríčiňujú vám v čas
587 2, XIV | rozmnoží sa len pijanstvo drobných statkárov a posledné veci
588 1, XIV | Čo si teraz počnem s tými drobnými deťmi? Ach, vy korheli,
589 2, VII | Ale zostával ešte jeden druh úžery, z ktorého koristili
590 1, XVI | Ledva som vpratal z nich pol druha. A boli, prisahám bohu,
591 2, XVII| podniku zachvacuje obec k druhému. A všetko sa mu darí, bo
592 1, I | cestovnému pánovi, sediacemu na druhom vozíku, ktorého pre jeho
593 1, VII | vysvetlil jednu cudzinu druhou. ~„Počujem,“ pokračoval
594 2, XVI | len tie najvý bornejšie druhy pestuje. Učinili sme mu
595 2, VII | celú obec, aby horším i od druhých neboli. Mnohí vláčili bez
596 2, IV | netúlali, keď sa zapodieva s druhými, hneď zvolal zvonom staršie,
597 1, XIV | naložili ho chlapi na dva drúky a niesli na takýchto nosidlách
598 1, XVI | Potľapkal ma po pleci: ,Drusa môj vďačný! Takýchto husárov
599 1, X | zlatých. ~Hneď za nimi vrazil drzo do domu ten derviš, ktorého
600 1, XI | natrafil na muža, nuž by drzosť moja nebola vzrástla na
601 1, I | priniesla na jazyk, bol dosť drzý postaviť sa i vrchnosti.
602 2, XI | a lúčok pre ich slobodné držanie. Dvorným polepšili sme znamenite.
603 1, XVI | Prosím ponížene,“ hovorila, držiac v ruke tanier, „nech ráčia,
604 2, I | sedliaci, nie vyšnurovaní držitelia opraty s rukavičkami. Po
605 1, XV | platíme, pánom slúžiš. S pánmi držíš, nás v ničom nezastávaš.“ ~
606 1, VI | poženieme statok na panskú držobnosť,“ nástojil spitý Kožuch, „
607 2, XIV | židovské, krčmárske. S držobnosťou rozmnoží sa len pijanstvo
608 1, II | Maďarov Maďarmi. ~Farár Čulík ďubal si prstom do čela: „Nerobte
609 2, I | panskej jedálni sedí za dlhým dubovým stolom mnoho hostí, ale
610 1, XI | hovädo a zlorečí ako zlý duch.“ ~„Hm, hm! Čakaj!“ krútil
611 2, VI | farár, „ čo bolo možné pre duchovmý prospech zvereného nám stáda.
612 1, II | buchol. „Bo v akomkoľvek duchu sa píšu tie noviny,“ riekol
613 2, XVI | krátky čas nespustne?" .. "Dúfam, že nie," potešil ho Rastic. "
614 2, VIII| toho päťtisíc. ~,Dobre,' dupnem nohou, ,majetok odkúpi obec.' ~,
615 2, XVII| hromovité sláva, mažiare duridi, hudba zaznela, klobúky
616 2, XIV | aristokratovešte vždy trvá a dusí život i v obciach i v župách.
617 2, XVII| Privolávame vám z celej duše: ~Sláva !" ~"Sláva!" skríkol
618 2, V | však chodili, v tých sú duševné schopnosti už trochu vzbudené,
619 2, IV | tak vie vzbudiť v nich duševnú samo-činnosť. Zaopatrí im
620 2, II | tys‘ predsa bol podnetom a dušou všetkého. Mohol bys‘ nám
621 2, VIII| potom s nami. Narucoval nám dvadsaťpäťtisíc a mne osobne päť, aby som
622 2, VIII| žid, šľuboval o desať, o dvadsaťtisíc viac, ale dobre zaviazaný
623 1, II | na dve strelenia. ~Predo dvermi stála cudzia obstarná ženština
624 2, IV | panstvo nedalo na to kúska dveva predsa vystavali školu poriadnu,
625 2, VIII| klesanie dávnej aristokracie a dvíhanie sa židov, ktorého koniec
626 1, XIV | červený lajblík, nohavice dvojakej farby, v rukách bubon. Oznamoval,
627 2, XI | mládeži. Platy sme vymerali dvom učiteľom. I farárovi sme
628 2, XIV | vystavia domy len pre svojich dvorných chalupníkov, pre kováča
629 2, XI | pre ich slobodné držanie. Dvorným polepšili sme znamenite.
630 2, II | samotný. Učiteľ, panstvo, dvorské osobníctvo, župní úradskí,
631 1, VIII| pokornými úklonkami, pozerajúc dychtive na prikrytý stôl, „od pána
632 1, II | Úradník Rozumovský fajčil dymku trochu stranou. Okolo neho
633 2, II | brvien alebo prútia, bez dymníkov, s vetchými pozalamovanými
634 2, XVI | druhého do Sliezska poznať Dzierzonovské pestovanie včiel. U nás
635 1, XV | ulici tučného brava, mlsol: ,Ech, žena, čiže by sme jedli
636 2, VII | plná sypáreň tak, ako v Egypte za časov Jozefových. Keď
637 1, IV | učiteľ podal súdny výrok. „Eh, to je predsa hanba,“ hovoril
638 1, II | főszolgabíróa, aby som ustálil, izé, előleges költségvetés pre gminu. „
639 1, II | Vysoký helytartótanács ráčil elrendelovať, aby sa kelčíky gminy nakoľko
640 1, XVI | noci slyšal gróf šepot. ,Erža!' zakašlal, ,ten husár šepce
641 1, II | tohoto času dvadsať i tri esteraichské zlaté. Z toho tri dolu.“ ~„
642 1, X | čo tu hľadáte. My sme tu evanjelici; len dakoľko sluhov máte
643 2, XI | najmrzutejšia povinnosť evanjelického kňaza. Z toho nikomu nič.
644 2, I | aristokrati, lež skromní evanjelickí farári, učitelia so svojimi
645 2, XI | odpytovanku na každom pohrebe; u evanjelikov sa žiada, aby odpytovanka
646 1, XI | po dedine práve tak ako s exekúciou. Vybil mi okno, že som mu
647 2, XI | množiacich železniciach a fabrikách, ide drevo do ceny. Podelili
648 2, XVI | nazdarboh. Mienime zaviesť i fabriky na súkno a cukor." ~"Kebys'
649 1, XV | Richtárova odpoveď bola taká facka po rumennej, špiritusom
650 2, XIV | spravodlivosť, to jej nestydaté fackovanie, to prijímanie osôb, to
651 1, II | kalíškami. Úradník Rozumovský fajčil dymku trochu stranou. Okolo
652 2, II | rokov, toľko temer ako tu, farároval som v Žabci, a nič spomenutiahodného
653 2, XVI | tvárou Peľuch, "že si zvýšil farárove dôchodky. Budú sa dobíjať
654 1, IV | nie div, že farár zmenil farbu, keď mu učiteľ podal súdny
655 1, XIV | lajblík, nohavice dvojakej farby, v rukách bubon. Oznamoval,
656 2, XVI | dôchodky. Budú sa dobíjať k fare lichí chytráci a vieš, že .
657 2, III | priazňou faru mastnejšiu. Ľudu, farníkom neosožil nič. ~A neschopný,
658 2, XI | nášmu povolaniu. Osminy farské a učiteľské pripojili sa
659 2, V | nešpore gazdov a gezdiné na faský dvor, ~takto asi som ich
660 2, XIV | vymanenie obcí zo zbytkov feudálnych." ~"Vtedy by," dodal Semenák, "
661 2, VI | Pelechavý neustúpi v lakomosti a fígľoch žiadnemu židovi, ale ostatní.
662 2, VI | sedliakov. A to dosiahol fígľom. „Čo im z tých osmín, pán
663 1, XVI | Vtedy herec dal konať jednej figúre posunky, ktoré uhádnuť musíme
664 1, XVI | hlúpstva, keď sa zjavili figúry. Môžeme si predstaviť, s
665 2, XIV | páliť, poľovať, neviestky fintiť a chudobu utiskovať do krvi.
666 1, I | čitateľ, navyknutý na samých firštov, grófov, barónov, markízov,
667 1, XVI | vyháňaš, ty kurva, beštia, fľandra? My tu doma, vy len takí
668 1, II | Slúchajte, nebože! Ja som dnes, föképen, na to prišiel, miesto veľkomožného
669 1, VII | panslávom drží, je rebelant. Pán főispán, pán főszolgabíró a celá
670 1, II | miesto veľkomožného pána főszolgabíróa, aby som ustálil, izé, előleges
671 1, XVI | My sme pomáhali na Kryme Francúzom biť Moskáľov a nevďační
672 1, XVI | rozkážem: ,A tak!' a hybaj na Francúzov. Títo, náhle vyrozumeli,
673 2, XVI | než u západných národov. Francúzskeho sedliaka treba len vidieť,
674 1, VIII| cez celé mesiace vína, a františkánovi musí pri každom obede a
675 1, X | Preto, keď videl oknom františkánskeho frátra, hodil klobúk o stôl: „
676 1, VIII| veľký zápas, keď sa vťarbal františkánsky fráter s kuklou na chrbte. ~„
677 2, III | handabandy a necirkevného ducha, frivolné zásady náboženské, zaľúbil
678 1, X | doniesol richtár Hučko všetky Fujerove programy, ktoré len mohol
679 1, VII | tomu, kto by szavazoval za Fujeru. Nech nám potom taký rebelant
680 2, IV | keď si za to mohol kúpíť funt mäsa. Ba ešte i z toho
681 1, XVI | Aronovi. Roztopila na to sedem funtov lojových sviec, aby to už
682 1, XV | ľúbil. ~„Nuž ja,“ ponúkol sa fúzatý Bučak. „Ja viem, kde je
683 1, IX | sčasti s pumprlíkmi, sčasti s fyzikálnymi tajomstvami. A to je pritom
684 2, XIV | Pláčete vždy tie svoje smädné gágory, vystrájate nákladné veselia,
685 2, XII | I postranní robili nám galibu, i našinci. ~Tí loptoši,
686 1, XVI | mi musel točiť krčmár do gamby tokajčinu. Ale ty si skrbec,
687 1, XVI | so zloženými, klobúkmi. Garibaldi,' odvetia. ,Čit, reku, znám
688 1, XIII| aký on bol pod panštinou gazda, aké mál kone, voly, kravy
689 2, V | maličkých. Zvolajúc po nešpore gazdov a gezdiné na faský dvor, ~
690 2, III | pokoj. Mal na starosti len gazdovstvo a karty. Pre svoje maďarónske
691 1, VI | proti nemu ruku: „Tohto gazembera, richtár, odošleš hneď poviazaného
692 2, V | Zvolajúc po nešpore gazdov a gezdiné na faský dvor, ~takto asi
693 1, II | előleges költségvetés pre gminu. „Rozumiete?“ ~„Ba veru
694 2, IV | žobrákovi. Na oferu ti vrhne gombičku bez uška, alebo ešte vezme
695 2, VIII| kliešťami od nich vydieraťpo grajciari? Ja musím mať peniaze hneď.' ~,
696 1, XVI | predsa dali po desiatich grajciaroch. ~„Už sme zaplatili všetci.
697 1, XV | neraz šilboch v zámku ako granatier i videl som pána cisára.“ ~„
698 2, VIII| hýrivému, vždy utisnutému grófikovi. Nikdy, keď sa žid dostavil
699 1, XVI | do neho jedna talianska grófka. „Hneď, ako som pricválal
700 1, I | navyknutý na samých firštov, grófov, barónov, markízov, bankárov
701 2, VIII| Schelma, majiteľa pretým grófskeho majetku. Pamätné je, ako
702 2, XIV | majú pri ruke viac-menej groša. Nemajúcim vypožičiame všetko,
703 1, V | Keby to mal každý tak groše,“ namietol trasohlavý Lipnický, „
704 1, XVI | moje slovo? Dal mi i desať groší na pálenku, aby som len
705 2, VIII| namietam, ,nezaplatí hotovým grošom, len dlžoby prevezme, pokoná
706 2, VII | richtár Hučko a ostatní grúnili. ~Pelechavý sa ohliadol
707 1, XVI | písanú podušku a novú sivú gubu pod pec na lavicu. ,Tu,'
708 1, XVI | mal rozum. Lapil som každú guľku do hrsti. Mával som ich
709 1, VIII| prikrytý stôl, „od pána gvardiána. Dá porúčať seba i chudobný
710 1, X | kveštu a idem povedať pánu gvardiánovi. Uvidíte, richtárko, čo
711 1, I | prichádzajúce vozíky. Napred hádali, či ide slúžny sám. ~„Nie,“
712 1, IX | chlebom do sestier a matky hádzal. Najväčší smiech vzbudil
713 2, VI | proti pijanstvu? To znamená hádzať hrach na stenu, hus oblievať,
714 1, VIII| panslavizmu, inde mi zasa hádžu do očú, že sa v našej škole
715 1, XVI | hrdina. Sadnem teda na koňa a hajde do Parízu! Koňa si priviažem
716 1, VI | Pán s veľkým nosom kýval hajdúchovi: „Dvanásť, ale dobrých!“
717 2, XIV | nechcú, ani maďarskú nenapomá hajú. Teraz chodia do obce tri
718 1, IV | že by dal vďačne ostatný halier od svojho koperdana, keby
719 1, VIII| odcudzuje.“ ~„Nedám, nedám haliera na váš panslavistický ústav,“
720 2, IV | detinky vedia a počali sa ich hanbi. Bo neraz, keď činilí alebo
721 1, II | čela: „Nerobte mi aspoň hanbu, vy trúp!“ ~Pri tom všetkom
722 2, III | karty. Pre svoje maďarónske handabandy a necirkevného ducha, frivolné
723 1, I | Sprvu to bolo len hľadané hanenie, ale potom prišli ku kôpkam,
724 1, I | kto má nádchu. Cestovný hanil kôpky. Hneď neuderili mieru,
725 1, XV | Humenský. „Ty vieš len: ,Hapták!' “ ~„Čo? Teda ja kôň?“
726 1, IX | že sa ozvala v pitvore harfa. „Muzika, muzika!“ tlieskali
727 1, IX | že i pieseň, ktorú pri harfe spievali, i komédiu, ktorú
728 2, XVI | k nim prístup so svojimi haringami a sudmi pálenky, držia už
729 1, IV | učiteľa. „Mrzkí ste ľudia,“ harušil i on farníkov. ~„Či má učiteľ
730 2, IV | neslušného, deti ich zavrátili a harušili. ~Pán učiteľ dobre rátal,
731 2, XIV | zlatovkami. Máme i síkačku pre haseniepožiaru. Čo takéhoto dialo sa, pokiaľ
732 2, II | spolusto - lovnici. „Oni hatia náš národný vývin. Pre nich
733 2, VIII| neho, ,že všetko pravé bo ~hatstvo leží v piatich usilovných
734 1, XVI | nezastaveným prúdom surová háveď. Vtedy herec dal konať jednej
735 1, III | sa bezočivou korheľskou háveďou dediny. ~
736 1, VII | že župné úradníctvo je za Hegedüs Jánoša. ~„To sme i my,“
737 1, VII | celá slávna stolica je za Hegedüsa. I vy musíte za neho szavazovať.“ ~„
738 2, XIV | jeme hnilinu, cez týždeň hemží sa červíkmi." ~"U nás,"
739 1, III | Ako predtým, tak i potom hemžili sa bezočivou korheľskou
740 1, XVI | prúdom surová háveď. Vtedy herec dal konať jednej figúre
741 2, XIV | celého chotára česko-bratskú, herrnhuterskú spoločnosť práce a imania
742 1, XIV | pošli domov? Smiali sa, híkali, kliali, bo práve šiel bubnujúci
743 2, XIV | príhodnejšie miesto. Tí starí hľadali len skrýše, aby ich Tatári
744 1, I | planý. ~Sprvu to bolo len hľadané hanenie, ale potom prišli
745 1, X | A ja ani nevidím, čo tu hľadáte. My sme tu evanjelici; len
746 2, XIV | vyhľadali. Pri novom budovaní hľadí sa i dnes len na to, aby
747 1, II | zahniezdil i úradník Rozumovský, hľadiaci chmúrne pred seba: „To som
748 2, XIV | poriadku obec. Nebudeme pritom hľadieť na pár siah. Vymeriame hodne
749 2, XVII| zase druhí páni najviac hľadievajú. On je ako spruha v hodinách.
750 2, XVI | letníc som sa ešte nemiešal. Hľadím len, ako stojí na mojej
751 1, II | spravodlivosť i s takými hladošmi!“ ~Kožuch šepol: „To dobre.
752 1, I | Bohatí vypustili na nás rotu hladošov a títo nás neľutujú. Myslia
753 1, XIV | strestal, tulák,“ ozvali sa hlasy medzi pijanmi, „za päť grajciarov
754 1, I | kaštieľom. Všetci majú na hlavách širáky, na bedrách veličizné
755 2, XII | počínali si aspoň spurne, hlavate, surovo, podlo. Keď sa na
756 2, XIV | pracujúce mašiny. Ani to hlavatosť slovenská neznesie, do takých
757 2, IV | je to jeho živnosť, jeho hlavné dedičstvo, u nás sprostákov
758 2, XII | mnoho zápasu, až som im to z hlavy vybil. Ustúpili len tomu,
759 2, XII | ktoré nám zapríčinili mnoho hlavybalenia. I postranní robili nám
760 2, XVI | statky v tom bahne, v tých hlbočizných kolajach zabíjate? Viac
761 2, VIII| božích na faru. Za ten čas hlboké tajomstvo.´“ ~"Ohlásil som
762 2, IV | Lebo podzvidhnutie tak hlboko padlej obce záviselo od
763 1, XIII| vysočizné dorúbané prahy. Na hlinenej podlahe plno dolín, ako
764 1, XVI | rozčeperí nohy, otvorí ústa a hlísta mu sama beží dolu hrdlom.
765 1, XVI | meria lakťom a keď je dosť, hlístu nožnicami prestrihne. ~Zamilovala
766 1, XVI | makarónov rozprával, že sú to hlísty na sedemdesiat siah dlhé.
767 2, I | a bol dôverný, srdečný, hlučný, veselý, bo všetci boli
768 1, I | plynom osvietenými ulicami, hlučnými námestiami; nech nedrží
769 2, XVII| Rastic nechcel robiť žiaden hluk, ale oni zaopatrili bez
770 2, XI | verše, ktorými nás učiteľov hlúpa márnomyseľnosť morduje.
771 2, V | piatich načísliť, sú vcele hlúpe, každého myslenia neschopné:
772 2, XVI | miestnych ciest. ,Či to nie je hlúposť,' hovorím im, ,že svoje
773 2, IV | vyučovanie reptali, že len hlupstva kadejaké učí. Navyknutí
774 1, XVI | kričali, vrešťali, hovorili hlúpstva, keď sa zjavili figúry.
775 1, V | úradník Rozumovský. „To je hlúpstvo a uvrhnete sa do nešťastia.
776 2, III | povolanie. Na polepšenie hmotného jeho stavu nemal som ani
777 2, XII | a keď nechcem, nerobím. Hnali cez všetky zápovede do lesa
778 1, XV | spravodlivosti mal teraz nielen hnáty poznačené, lež i ramená
779 2, XII | odkiaľnoha-odkiaľruka. ~Zvlášť na mňa sa hnevali: ,Hľa, hľa! Nedarmo, že
780 1, VIII| Za to nech sa neráčia hnevať,“ odvetil pokojne fráter,
781 1, VIII| s vďačnosťou výčitky bez hnevu.“ ~Stál ešte pri dverách
782 2, XIV | užitočnému poriadku.' ~,Von s tým hnidošom,' vykríkli všetci rozjarení. ,
783 1, XII | mládenec. ~„Toho stračieho hniezda v cene pár grajciarov?“
784 2, II | neporiadne rozmetané ako stračie hniezdo. Dvory plné hnojnice a smetí,
785 1, XIII| kraji a zo stien trčali hnilé brvná. Slamená strecha bola
786 2, XIV | šábes, a my už v nedeľu jeme hnilinu, cez týždeň hemží sa červíkmi." ~"
787 2, VI | nezvýšil ani jeden vozík hnoja pre jeho potrebu. Takto
788 2, II | stračie hniezdo. Dvory plné hnojnice a smetí, neopravené sady
789 1, VII | miesto všade, kamkoľvek sa hnul slúžny alebo jeho pomocník.
790 2, VIII| vidíš, že majetok toľko hoden, prečo si nedal vtedy? Prečo
791 1, XVI | husár neprebudili.' Mne hodila na stred chyže otep slamy.
792 2, XVII| hľadievajú. On je ako spruha v hodinách. Ako spruha uvádza do pohybu
793 1, XVI | banknotách, že môžu byť každú hodinu vymenené za striebro, alebo
794 1, XVI | takých nevideli. Boli vám ako hodné krpce. Ledva som vpratal
795 2, XVI | už dačo na svoju ľudskú hodnosť. Najväčší rozpustilci zhynuli
796 2, XIII| s účastinárom, určí sám hodnotu účastiny. Vezme sa za základ
797 2, IV | nevďačnosťou, z ktorej i jemu sprvu hojne za podiel sa dostalo. Uznali,
798 1, IX | žiadať duša, majú. ~Aká hojnosť tu zrna, ~vína i dohánu, ~
799 1, VIII| každej večeri stáť pred nosom holbička. Na to musí sa skladať obecenstvo.“ ~„
800 1, XIII| piješ, i ja budem. Krčmár, holbu!“ ~„Tak dobre, moja drahá
801 2, XVII| zložili s úctou klobúky, keď holohlaví hostia vyhrnuli sa na povýšené
802 1, VI | všetkého rozkazu zvalil sa na holú zem: „Nech dokončia, pán
803 1, XV | žaluješ. Títo potom odpíšu hore, že prosebníci sú nepokojní
804 2, II | divom zhromaždili štyria horIiví, obetaví, rázni milovníci
805 1, X | zostala v lese. Z päťdesiatich horko-ťažko zozbieraných zlatých zvýšili
806 2, VII | čo si požičal na jar?“ ~„Horkýže nie!“ ozvali sa mnohí. „
807 1, IV | milodary, komu chcú.“ Takto horlil i maďarón, akým bol Čulík. „
808 2, III | žiadnej národnej hrdosti a horlivosti ako v sy - noch a dcérach
809 2, IV | vedomosti so zriedkavou horlivosťou a nezištnosťou. ~Druhý by
810 2, XII | že sme tyrani, tisíc ráz horší od Kobzayho. Tento vraj
811 2, VI | uvrhne do stavu tísíc ráz horšieho, než bol pod panštinou,
812 2, VII | napájať celú obec, aby horším i od druhých neboli. Mnohí
813 2, XIV | veľkomožno-pansko-židovskom hospodárení s pálenčiar-ňami a krčmami.
814 2, XIV | následky vášho ľahkomyseľného hospodárenia! Pláčete vždy tie svoje
815 2, XIV | zlatého teľaťa. Pokiaľ tu hospodárii Kobzay, chodili mu jedny
816 2, XI | najzaujímavejšie, ako ste potom hospodárili s tým majetkom, ako splácali
817 2, VII | roky prichádzajú na poľných hospodárov. Úrody chýbajú, ba časom
818 2, XIV | podnik, každý pokrok v poľnom hospodárstve. Čo by bolo z našich veľkých,
819 2, VII | čo sami ~pre svoj dom a hospodárstvo potrebovali. Druhí mali
820 1, IX | bývala veľká koketa, keď hosť bol švárny mladý šuhaj,
821 1, XII | zdravie pripraviť, dáke vredy, hostec na nás dopustiť. Nechoď,
822 2, I | čo viac, pansláv Rastic. Hostina platí jeho narodeninám,
823 2, I | ako býva neraz pri väčších hostinách: lež žartovali, smiali sa,
824 1, I | bo práve mal byť Kobzayho hosťom, ale cestovný stál na pokutovaní
825 1, IX | keď mala príjemnejších hosťov. Preto i rozhovor bol nudný,
826 1, IX | ponúkla mladá domová pani hosťovi, aby zaujali miesto pri
827 2, XI | Miesto toho dostáva všetko hotové, čo len do domu treba, drevo,
828 2, XVI | do Svajčiarska naučiť sa hotoveniu syra, druhého do Sliezska
829 2, VIII| tiež,' namietam, ,nezaplatí hotovým grošom, len dlžoby prevezme,
830 1, I | teda len ber! Žijeme ako hovädá, nuž zachádzajú s nami ako
831 1, I | zachádzajú s nami ako s hovädami. Povedal som sám i teraz.
832 1, XIII| dobre. Mnohé pijanice si tu hoveli, keď mužovia ich pili v
833 2, VIII| aj tak sme tu len robotné hoviadka. A to bolo naše šťastie,
834 2, IV | na pána s veľkým nosom, hovoriac : „Nech buduje školu, keď
835 1, XVI | komédiu. „Prosím ponížene,“ hovorila, držiac v ruke tanier, „
836 2, IV | spravodlivosti ~dovoláme, škoda nám i hovoriť o škole.“ Ochotní donútili
837 1, X | postavil sa fráter. ~„Tak hovoríte?“ postavil sa i richtár. „
838 1, VII | zrobíme.“ ~„Dobre a statočne hovoríš,“ pochválil ho pán s veľkým
839 2, VIII| Zakrátko budú mať títo hrabiví prišelci prevahu i v majetnej
840 2, VI | nachádzal tiež ako neviestkár, hráč a šialený milovník skvostu
841 2, VI | pijanstvu? To znamená hádzať hrach na stenu, hus oblievať,
842 1, VII | uviazali nadutý mechúr s hrachom židovmu bujakovi na mošnu. ~
843 1, XVI | jeden regiment a zaujmem hračkou celý svet, pokorím všetky
844 1, I | sa. Stydlivá Zuzanka šla hradskou cestou ďalej, pán s veľkým
845 1, II | deň Inakšiu; ale už len hrajte, ak chcete.“ Ostatní vbehli
846 2, I | uda - lostiach doma i za hranicami. ~
847 2, XVII| samých vrátach stála ešte hŕba otrhaných Cigánov a žobrákov,
848 2, XVII| hrdla, utvorili kolo.~Tisíc hrdiel vyrazilo pritom hromovité
849 2, XVII| to všetko zlý koniec, tí hrdinovia lumpáctva, ktorých sme na
850 2, XVII| dôstojne. ~Znášali ste s hrdinskou vytrvalosťou nerozumný náš
851 1, XVI | podivných skúsenostiach a hrdinských činoch v Bombardii. ~Včely
852 1, XII | tí sa tým vystatovali ako hrdinstvom. Chlubili sa, vysmievali
853 2, XVII| tak, že padnúc si okolo hrdla, utvorili kolo.~Tisíc hrdiel
854 1, XV | pritom nespoľahlivý galgan a hrdláč bez cti. Preto sa sedliaci
855 2, XIV | teraz ruky rozviazať, ale hrdlo zaviazať, ak sa chcete do
856 1, XVI | hlísta mu sama beží dolu hrdlom. Kofa meria lakťom a keď
857 1, I | povytieral, s každým sa vadil, hrdloval, i vlastnú matku za vlasy
858 1, II | kelčíkov,“ ozval sa Čulík hrdo. ~„Tak jest,“ prisvedčil
859 2, III | chleba, žiadnej národnej hrdosti a horlivosti ako v sy -
860 2, XIII| I túto cestu burzovej hre sme zatvorili," vysvetľoval
861 1, XVI | dobré bolo. Nahotovila mi i hriateho s husou masťou a na cestu
862 1, I | Maďar, nem hneválni, bo hriech.“ ~Vysoký pán s veľkým nosom
863 2, XVI | drábov. Ba i títo starí hriešnici vzali už trochu iné mravy
864 2, IV | to hlavná vec. So starými hriešnikmi už nič nevykonáš. Cením
865 1, VI | všetkých. Pyskuje vždy o hriešnych sedliackych osminách, ktoré
866 2, XVII| Tisíc hrdiel vyrazilo pritom hromovité sláva, mažiare duridi, hudba
867 1, XV | slovo palicovaný Kožuch. Hromžil na richtára, nadával mu
868 1, X | richtára a klmala ho úsilne s hrozebnými posunkami. Riekol teda richtár: „
869 2, XII | so sekerou do kaštieľa a hrozil mi smrťou, ak mu voly v
870 2, II | Ešte i tie ošarpané krčmy hrozili židom a pijanom zalomením.
871 1, XI | kyjačisko. ~„Richtár,“ počne hrozivo, „ja tejto dedine jej boha
872 1, XI | Richtárka sa triasla, keď videla hrozivú tvár a zaťatú päsť mužovu.
873 1, XI | zlorečením, ktoré už i maďarské hrozné kliatby ďaleko prevyšuje. ~„
874 2, VI | žovali sme, ako zmierniť tú hroznú úžeru, ktorou si židovstvo
875 1, XIII| žriebä?“ ~„To nezaslúži hrsť sena,“ smial sa Šofeles. „
876 1, XVI | Lapil som každú guľku do hrsti. Mával som ich plné vrecká.
877 2, XIV | aj zaplakali. ,Na tohto hrubiana nech nepočúvajú, ale nech
878 2, XIV | keď sa ozval vzdorovite hrubiansky bajúzatý Bučak: ,Počujte
879 1, I | sprostá, mravy samá neokresaná hrubosť. „Kam príde, všade zdiera
880 1, XVI | takých pirohov so sekanými hruškami, že ste jakživ takých nevideli.
881 2, V | Potom im všeličo rozpráva a hry navrhuje. Bo hlavná vec
882 2, XI | čas učiť deti, pokiaľ pero hryzie na ničomných klapanciach?
883 1, VI | spevom: „Ach, načo sa sám hryzieš s pánmi za týchto nemých
884 2, XI | smiešnym, vystavuje klebetám a hubí sa. Nútený bez prípravy
885 1, I | prisvedčovali, najmä Humenský, ktorý Hučkovo richtárenie považoval za
886 1, XV | svoje richtárstvo, hoci na Hučku reptali. ~Dostavil sa i
887 2, XVII| jeho vedomia aj mažiare i hudcov a vhrnuli sa vo sviatočnom
888 1, XII | kraji priepasti spieva, huláka, výska, ako kto sa rozumu
889 1, I | odpľul s kyslou tvárou Humanský. „Prišiel na mizinu pre
890 2, XIV | plným vozom má vojsť do humna alebo na dvor. " ~Rozosmiali
891 2, XIV | domy, chlievy, pivnice, humná, sypárne. Robiť okolo toho
892 2, IV | inými budoviskami, chlievmi, humnom, sypárňou. Pán učiteľ už
893 1, III | len ten, že maďarskú reč humpľoval z nedostatočnosti, slovenskú
894 2, III | zbojníkov, lotrov, starých huncútov. Farár i obžaloval oplana,
895 1, XVI | grajciar dedinu, ja tvoj huncútsky kríž!“ ~„Drž ten svoj rozpustilý
896 2, VI | znamená hádzať hrach na stenu, hus oblievať, murína umývať.
897 1, XVI | Drusa môj vďačný! Takýchto husárov mi jeden regiment a zaujmem
898 1, X | požehnal, dajednu mladú húsku.“ ~„Vydochli nám,“ ozvala
899 1, XVI | Nahotovila mi i hriateho s husou masťou a na cestu napiekla
900 1, IX | mladý šuhaj, najmä keď mal hustú čiernu bradu. Ryšavé brady
901 2, VIII| viac ako päťsto zlatých hýrivému, vždy utisnutému grófikovi.
902 2, XIV | nasledovali obce váš príklad. Naši hýriví pánici predávajú rad-radom
903 2, VI | večných peňažitých ťažkostí aj hýrivých pánikov i zhovädilej sedľače.
904 2, XIII| židovských zamedzený je nadobro, iba že by sami účastinári židov
905 2, XVI | strornového rastlinstva. Mohli ste idúcky vidieť tie poriadne štepnice
906 1, XVI | rovnoprávnosti všetkých. Iďže, bo ťa kopnem! To je tá
907 2, IV | vešajú sa na neho. Lebo ihrá a baví sa s nimi, je s deťmi
908 2, XII | Lukáč, "stal sa spoločným ima ním osminárov. Čože ste
909 2, XIV | herrnhuterskú spoločnosť práce a imania i pôžitkov. Vtedy by obce
910 2, VIII| primäla k prisľúbeniu. ~,Ináče,' hovorím, ,je to veľmi
911 2, VIII| Nemôžeme teraz ani tak, ani inak ~povedať; musíme sa napred
912 1, IV | vybrané nebudú. To už bola inakšia reč, aj inakší dojem učinila.
913 2, XI | odpytovanka i verše všade boli inakšie a aby ich rechtor sám vyhotovil.
914 1, XV | Rozumne,“ prisvedčili i mnohí iní a za dobrú poradu prisúdili
915 2, VI | na úver. Na preznačenie (intabuláciu) v pozemkových knihách pristať
916 1, IX | vcele. Z jej detí každé malo iný výzor. Nebola ani tak ľúbezná,
917 1, X | nechceli, lež písali márne inštancie, na ktoré nikdy nedostali
918 1, VI | na sestre. Dokonca chcel Irmáčku stiahnuť a vypalicovať.
919 1, IV | takou istou pravotou toho istého obrezaného pána. ~Jeho chalupník
920 2, VI | To činí omnoho viac než istina sama a sedliakovi nezvýšil
921 2, VIII| Stupnickému, od neho sa doznáme ~istotu. ' ~Stupnický; nám rozprával,
922 1, IV | pravoty učiteľovej s takou istou pravotou toho istého obrezaného
923 2, XI | Katolícki kantori spievajú tú istú odpytovanku na každom pohrebe;
924 2, XI | odbavili sme vyznačením istých rolí a lúčok pre ich slobodné
925 2, VIII| Panština prestala, a vy predsa iteraz robotujete. Za tie biedne
926 1, XVI | nohavíc a pristúpim k nemu: ,Ivan, ty spíš a ja sa trudím,
927 1, IX | IX~Až po ich odplašení ponúkla
928 2, XIV | maloletého ľudu. l nosí už Izrael hlavu vysoko. Židia sa vozia
929 2, XIV | neprispelo k jeho zošľachteniu jako celkové vymanenie obcí zo
930 1, XVI | sekanými hruškami, že ste jakživ takých nevideli. Boli vám
931 1, II | nosom. „Ako ti meno?“ ~„Jano Kožuch.“ ~„Nehovor tak,“
932 1, II | ale povedz pekne: Koszuch János. My tu teraz všetci Uhri.“ ~
933 1, VII | úradníctvo je za Hegedüs Jánoša. ~„To sme i my,“ osvedčili
934 1, XVI | buky a jedle preskakuje ako Jánošík.' Vytiahnem remeň z nohavíc
935 1, VI | ako čo by ešte vždy ťahali jarmo poddanstva. ~Ale malý Arpádik
936 1, II | Dodáte k tomu osem, ta budeme jártatovať ,Krajana' a ,Gazdasági lapok'.“ ~
937 2, XIV | podlosť jednotlivcov by bola jatá na uzdu. Nikto by nemohol
938 2, XI | platíme do banky. ~Krčmy, jatka, mlyn boli nám tiež na dobrej
939 2, XIV | kresťanom." ~"V žiadnej jatke," ozvala sa pani Lukáčová, "
940 2, XVII| chujavská vyslovujú mojím jazykom vašej velebnosti svoju najsrdečnejšiu
941 1, I | so slamenými ostrohami. ~Jazyky týchto ošemetníkov rozviazali
942 2, I | belavými záponkami. ~V panskej jedálni sedí za dlhým dubovým stolom
943 2, VI | rokoch alebo nikdy. Keď ale jeden-druhý sa popiekol, pamätali na
944 1, XVI | surovcov. Hra sa započala pre jedenástich divákov. ~Bola to komédia
945 1, XVI | dlhé. Kupujú sa na lakte. Jediaci len rozčeperí nohy, otvorí
946 2, XIV | kráľovských miest. Tieto boli prv jedinými sídlami remesiel, priemyslu,
947 1, XVI | znám toho kujona, čo buky a jedle preskakuje ako Jánošík.'
948 1, XV | Ech, žena, čiže by sme jedli jaternice, keby sme takéto
949 1, II | Čulík sedeli pri okrúhlom jedľovom stole na sieťových stoličkách.
950 2, I | vozy. V čeľadníku sedí za jedľovým stolom mnoho pohoničov,
951 2, XIV | ktoré nie všetci potrebujete jednaké. Sedliak potrebuje viac
952 2, VIII| ale ťahal predsa vyššie a jednal ne ústupne. Musel som ešte
953 2, VIII| ťažkosti Kobzayho a ja som jednateľom banky na týchto stranách.
954 1, XIII| Lipnický voviedol do chyže asi jednoročné vychudnuté, strapaté žriebä. „
955 2, VII | sa cez zimu ~zo všetkého. Jedných pritisla daň alebo žid.
956 2, XIV | šábes, a my už v nedeľu jeme hnilinu, cez týždeň hemží
957 2, VIII| rozkvet obce než budovanie Jeruzalema v Uhrách?' ~,Nič!' dupol
958 1, X | posunkov, že zbiera na chrám jeruzalemský. Dal teda i jemu zlatku
959 1, II | To som ešte nevedel, že jesto i panslavistické pluhy a
960 2, III | nedbanlivosť, bo fúkal ako jež, metal a šmáral všetko,
961 1, X | pozdrav: „Pochválen buď Ježiš Kristus,“ odvetil len cez
962 2, IV | požadovať mohol, a trpel ako Jób. Chodil sám z domu do domu,
963 2, XIV | ten nekúpil, ani tento. Jókai celkom pravdive vyčítal
964 2, VII | tak, ako v Egypte za časov Jozefových. Keď je drahota na trhu,
965 2, XI | držali pomocníka, takrečeného ka plána, lež za to som sa
966 1, XI | hlave, v otrhanom vojenskom kabáte. V ľavej ruke držal pár
967 1, I | všetko kýveš hlavou ako káčer.“ Odpľul a sedliaci mu prisvedčovali,
968 2, IV | reptali, že len hlupstva kadejaké učí. Navyknutí hľadať všetku
969 1, XV | richtár, „ako ten šuster v kalendári. Zazrúc oknom na ulici tučného
970 1, II | dohánu a sklenička likéru s kalíškami. Úradník Rozumovský fajčil
971 2, XIV | žeby predávali. V mojom Kálmanovi sedí ti aspoň desať židov.
972 1, VIII| samej luteránčiny. Ako každý kalvín je už povahou svojou Maďar
973 1, I | boli vzdialení na dohodenie kameňa, i vysoký, kydavý pán s
974 2, V | zvieratá, stromy, byliny, kamene poznávať, by i modliť sa
975 2, VII | pivnicou. Mnoho to stáť nebude. Kameňov máme pod nosom dosť, roboty
976 1, VII | každodenné a mali miesto všade, kamkoľvek sa hnul slúžny alebo jeho
977 1, IX | volov, svíň, oviec ~v tomto Kanánu! ~Všetko to sa mi ľúbi, ~
978 2, XI | svätej povinnosti. Katolícki kantori spievajú tú istú odpytovanku
979 2, VIII| tým opanujú, v spojení s kapitálom, nadobro celú krajinu. A
980 2, III | Slúžny ešte učiteľovi vyčítal kapitolu, že sa nadrapuje s ľuďmi.“ ~„
981 1, I | mizinu pre parádnicu ženu. Kapitula pustila jeho majetok na
982 1, XI | žobrákovi, ktorý slúžil cez dve kapitulácie cisárovi. Ja vás naučím
983 2, XIV | nákladné veselia, krstiny, kary; na možné nehody nemyslíte,
984 2, XI | svojej svätej povinnosti. Katolícki kantori spievajú tú istú
985 1, X | len dakoľko sluhov máte tu katolíkov.“ ~„Danie,“ fráter na to, „
986 1, XII | Vstúpime do týchto chujavských kaviarní. ~
987 1, IX | Árpád vyskočil na stolec a kázal mládencovi vpustiť muzikanta. „
988 2, XII | im nič nedáme. Keď sa im kázala do roboty, buď nešli, buď
989 2, XI | tých"ničomných pohrebných kázní, učiť v škole deti každý
990 2, XVI | obrezanú veľkomožnosť z toho kaštie1a vypudiť a celý chotár spojiť,
991 1, I | Kobzayho a menším židovským kaštieľom. Všetci majú na hlavách
992 2, III | veľkého vlastenca, pchal sa do kaštieľov, ľudom oproti tomu pohŕdal.
993 1, XII | boli v štyroch krčmách. Každá mala dosť hostí. Vo všetkých
994 2, XIV | sa i dnes len na to, aby každáchalupa ináč stála. Dvory sú také,
995 2, V | na školu a výučbu. ~Náhle každodenná škola prišla trochu do poriadku,
996 2, V | pána učiteľa, ktorý ústav každodenne navštevuje, čísliť, zvieratá,
997 1, VII | pri ozornej surovosti ľudu každodenné a mali miesto všade, kamkoľvek
998 1, I | všetkých žalárov povytieral, s každým sa vadil, hrdloval, i vlastnú
999 2, XVI | sa stará o sady všetkých. Kdekoľvek sa vybuduje dom, ta i on
1000 2, XVII| povýšené predodverie, kde kedysi pán s veľkým nosom. bol
|