1860-dogaz | dohan-kedys | kedze-mysli | mysi-nezas | nezau-pijes | pila-preho | preja-slova | slove-upraz | uprie-vysve | vytas-skols | skrab-zupni
Part, Chap.
1001 2, III | nemravné, ošemetné, bezbožné. Keďže bol súčasne zapisovateľom,
1002 1, II | ráčil elrendelovať, aby sa kelčíky gminy nakoľko len možno
1003 2, VIII| sa sklátili, poodstúpili, kImali jeden druhého, šeptali. ~,
1004 2, VIII| že pri tak vážnom podniku kladiete prekážky našim dobrým úmyslom.' ~,
1005 2, XVI | ledabolo, čo páni do vrecht kladú. ~
1006 1, I | Títo teda šli za vozíkom, kľajúc tejto kočujúcej spravodlivosti
1007 1, II | zamrmlal Kožuch. „Svet treba klamať.“ ~„Čo ty tam brešeš?“ ukázal
1008 2, XI | pero hryzie na ničomných klapanciach? Ja som previedol zrušenie
1009 2, IV | človek poorezoval mi všetky klasy v krížoch. Sedliak je neuznalý
1010 2, VIII| Jednako poplašení sedliaci sa klátili, len Pelechavý ich nutkal
1011 1, VIII| vínom nahrúžené vozy pre kláštor. Inakší ľudia nevidia cez
1012 2, XVII| Nedali ste sa mýliť ani klebetami ani nevďačnosťou, až ste
1013 1, XV | špiritusom blčiacej papuli, že klebetníka krv zaliala. A keď sa mu
1014 2, II | iného nás nezaujíma ako klebety a šialené parížske módy?
1015 2, VIII| Bolo oproti mne podlých klebiet plno a surového zlorečenia." ~"
1016 1, X | mňa ešte nájdete dačo,“ klepol fráter prstom na svoju tabačnicu, „
1017 2, VIII| bo to objasňuje to rýchle klesanie dávnej aristokracie a dvíhanie
1018 2, XVII| Chýlilo sa k tomu, že všetci klesneme za židovských paholkov.
1019 1, XIII| mál kone, voly, kravy a klial tej slobode, ktorú vraj
1020 1, XIV | domov? Smiali sa, híkali, kliali, bo práve šiel bubnujúci
1021 1, XI | ktoré už i maďarské hrozné kliatby ďaleko prevyšuje. ~„A čože
1022 2, XIV | hovorím, ,zase drevené klietky, lež budujte nastálo, ~keď
1023 2, VIII| že budem päťdesiat rokov kliešťami od nich vydieraťpo grajciari?
1024 1, X | Richtárka mihala na richtára a klmala ho úsilne s hrozebnými posunkami.
1025 1, VI | raz toľko!“ ~Sedliaci sa klmali: „Dobrý to predsa človek!
1026 2, III | nezbedy vyvádzalo, šeptalo, ~klmalo, bilo sa. Tak vychodili
1027 2, V | obetovať, aby ste sa tejto klo - ~poty zbavili a dietky
1028 1, I | neomínajú a partica z vetchého klobúka visí mu po kusoch na plecia.
1029 1, XVI | stojacich tam so zloženými, klobúkmi. Garibaldi,' odvetia. ,Čit,
1030 1, XVI | plundrách, ani v takom ošumelom klobúku. Kúpil si ho kdesi od žobráka,
1031 2, V | Omnoho menšia je s nimi klopota. Je to dobrá príprava pre
1032 2, VIII| S mostmi máte ustavičnú klopotu. Vy nemáte drevo, panstvo
1033 2, IV | len. tak štyri grajciare ~kľúčového, ako keď si za to mohol
1034 2, III | proroka. Chodil ustavične za kmotra, jeho žena za kmotru. Temer
1035 2, III | za kmotra, jeho žena za kmotru. Temer všetky deti boli
1036 2, XI | prinášaná márnomyseľnosti. A kňaz odťahuje sa tým od užitočných
1037 2, XI | povinnosť evanjelického kňaza. Z toho nikomu nič. Je to
1038 2, IV | uspôsobiť ich k rozumeniu kníh, aby sa potom ďalej vzdelávali
1039 2, VI | intabuláciu) v pozemkových knihách pristať nechce, bo to pri
1040 2, VI | zabezpečíme v pozemkovej knihe, menšie dáme na zmenky a
1041 2, XIV | dodal Semenák, "i spisba i knižníctvo mali výdatnú podporu. Tí
1042 2, XIV | časopisov. Založili sme i knižnicu, kupujeme všetky diela slovenské,
1043 2, IV | školy, daktorým z nich i knižočky daroval.“ ~„To bolo kus
1044 2, VI | poriadku. Ja obstarám všet'ko zadarmo.“ ~„Aby si nebol
1045 1, XIV | zaspieval, pánom v dome Kobzaych. ~Kráčal na tak vysokých
1046 2, XIV | Semenák, "že niet všade Kobzayovcov, ale jest ich dosť po krajine.
1047 2, I | príležitostí, ale nie sú to ani koče ani batáre, lež maľované
1048 1, VII | musel byť s nimi všade. ~Kočujúcu spravodlivosť obhŕklo ešte
1049 1, VII | voľba, izé, országgyülési követa.“ ~„To jest ablegáta na
1050 1, XVI | mu sama beží dolu hrdlom. Kofa meria lakťom a keď je dosť,
1051 1, IX | Zuzanky. Ináč bývala veľká koketa, keď hosť bol švárny mladý
1052 2, XVI | bahne, v tých hlbočizných kolajach zabíjate? Viac im dáte,
1053 2, XIV | chalupníkov, pre kováča a kolára, potom krčmu a jatku, aby
1054 1, XIV | druhý nohy. Tá i tieto sa kolembali. Pijani vyšli všetci z krčmy
1055 2, XVII| uvádza do pohybu všetky kolieska, tak on celú obec. Nedá
1056 1, XV | robotu? Všade dostávajú obce koľko-toľko toho lesa, len my nič.“ ~„
1057 2, XIII| dividenda, a vyráta sa, koľký tomu odpovedá driek, šesť
1058 2, XVII| si okolo hrdla, utvorili kolo.~Tisíc hrdiel vyrazilo pritom
1059 1, XV | pijanov. Títo ju zaujali celú, komedianti len jeden kút mali zastrený
1060 1, XVI | k žľabu. ~To vzbudilo v komediantovi múdru myšlienku. „Buď ticho,“
1061 2, VIII| sa nedožijete konca tej komédie. Vrhnite teda kríž na všetky
1062 1, IX | Uvidíme ich ešte večer pri komédii. Panstvo sa potom zabávalo
1063 1, II | richtár, „máme my tu dosť komédií, každý deň Inakšiu; ale
1064 1, VI | sú už vcele nabratí tou komunistickou myšlienkou, že všetky veci
1065 2, XIV | nepostačíte. Zjednoťte sa teda, konajte spojenými silami a vyjdete
1066 2, IV | a vzkázať sa zásluhami. Konal teda omnoho viac, než čo
1067 2, VIII| obrezaným veľkomožným tam na konci dediny.“ ~Rozumel Dávida
1068 1, XIV | chalúp. Na hlave mal vysokú končistú čiapku, červený lajblík,
1069 2, VI | nedospelosť a chýliaceho sa ku konečnej zábube. ~Bolelo ma, keď
1070 2, VI | sme aspoň trochu opozdili konečnú skazu nešťastných, uva.
1071 1, IX | deťmi na vozíku o jednom koni. Vodne chodili deti po domoch
1072 1, I | bunde. „Hotový strachopud do konopí,“ rehotal sa, „ja jeho boha!“ ~„
1073 1, XIV | pijavy. Čo len jednu podkovu koňovi pribil, už ste ho vliekli
1074 1, II | zvážiť na všeobecnú žiadosť konštitucionálnych občanov, „Gazdasági lapok“.
1075 1, IV | ostatný halier od svojho koperdana, keby sa mu po nemecky a
1076 1, I | hanenie, ale potom prišli ku kôpkam, ktoré skutočne sotva polovicu
1077 1, I | nemo zhrbený od kôpky ku kôpke. Len do nosiska pchal podchvíľou
1078 1, XVI | rovnoprávnosti všetkých. Iďže, bo ťa kopnem! To je tá povestná rovnoprávnosť.“ ~
1079 2, VII | požičiavať. Za každé štyri korce vráti nám dlžník päť. To
1080 1, XIII| mám potrebu. Žito vo dvoch korcoch mi ešte vždy leží v záčine
1081 2, VII | zvláštnej príčiny korec za korcom do krčmy, mužovia zjavne,
1082 2, VI | do svojej role štyridsať korcov židovských zemiakov, roľu
1083 1, IV | s veľkým nosom učiteľovi Koreňovi písmo o vyhratej pravote
1084 1, XIV | oldomáš. Tak sa stal pomaly korheľom, prepil i moje i svoje,
1085 2, VI | to predsa ľahkomyseľných korheľov neodstraší. Len pijú a robia
1086 2, II | boli rozkričaní ako ľudia korheľskí, ~neúctiví, spurní, bezbožní.
1087 1, III | potom hemžili sa bezočivou korheľskou háveďou dediny. ~
1088 2, VI | prevyšuje, ako židia vedia koristiť z večných peňažitých ťažkostí
1089 2, XVI | ich mravný cit urážať, ani korteši nemajú k nim prístup so
1090 1, XII | pijanov bolo u Šofelesa pri kostole a u Čmuľa pri hradskej,
1091 1, II | propagandista, „ale povedz pekne: Koszuch János. My tu teraz všetci
1092 1, XIV | kydali biele peny a šľahal v kotúčoch belavý plameň. ~Obskočili
1093 1, XIV | pijanmi úžasný výjav. Panský kováč, mladý muž, práve ako sa
1094 2, XIV | dvorných chalupníkov, pre kováča a kolára, potom krčmu a
1095 1, XIV | a Vykladaním sprevádzala kováčka mŕtveho muža domov. ~Myslíte,
1096 1, XIV | dojímavý vresk. ~Pribehla kováčova manželka a vrešťala prenikavým
1097 1, XVI | sa nezjaví dakde dajeden kozák, ale svet je nevďačný. My
1098 1, XIII| viseli a všade presvitala košeľa. „Dievka ti na vydaj, deti
1099 2, XVI | do nej, alebo práve i do košele." ~Strhol sa z toho smiech,
1100 1, XVI | jedného chlapa v červenej košeli. Spal na slnci ako prasatá
1101 1, I | čižmy, na drieku krátke košieľky s rozpustenými rukávmi,
1102 1, I | kôpky štrku. Len Maďar v koženej bunde a hajdúch v červených
1103 1, I | vlasy povláčil, pritom i kradol. Mlel ústami a robil oškrdy,
1104 1, II | Gazdasági lapok“. Len „krajan“ buchol. „Bo v akomkoľvek
1105 1, II | osem, ta budeme jártatovať ,Krajana' a ,Gazdasági lapok'.“ ~
1106 2, I | hovorili o veciach národných a krajinských, o uda - lostiach doma i
1107 1, IV | náš na mysli aj v srdci krajne pokazený ľud. Sám podáva
1108 2, XIV | zaopatrený." ~"To by bola druhá krajnosť," protirečil Rastie. "Tým
1109 1, IX | vo šťastnom ~tom uhorskom kraju; ~všetkého dosť, čo môže ~
1110 2, XVI | slovanský kraj je tisíc ráz krajší než u západných národov.
1111 2, XIV | by sme mali dakedajších kráľovských miest. Tieto boli prv jedinými
1112 1, IX | psov do nich. A škoda tak krásnych detí, ako to boli. Samý
1113 1, I | vysoké čižmy, na drieku krátke košieľky s rozpustenými
1114 2, XI | nebudú, ale sa uspokoja s krátkym praktickým napomenutím.
1115 2, XI | dome, mohol si držať pár kravičiek. Miesto toho dostáva všetko
1116 1, XIII| gazda, aké mál kone, voly, kravy a klial tej slobode, ktorú
1117 1, I | a ošemeta, tiež milovník krčiem, vyznačoval sa svojimi krpcami.
1118 2, XIV | hospodárení s pálenčiar-ňami a krčmami. Dedinský ľud by nežil viac
1119 2, XI | nechcem mať do činenia. Len krčmárov musíme trpieť do vypršania
1120 2, XIV | všetko divé, pusté, židovské, krčmárske. S držobnosťou rozmnoží
1121 2, XIII| osmi naň. ~"Po vylúčení krčmárskych osmín," učinil žiadosti
1122 2, VIII| Prečo sa nehlási kupec kresťan ,a dáky ~dobrý vlastenec?
1123 2, VIII| prehodil som ostýchavo, ,kupca kresťana.' ,A koho?' uprie na mňa
1124 2, VIII| šíriaceho sa nemectva.' ,Nuž keď kresťania nemajú peňazí!' nevrie hodil
1125 2, XIV | krčmu ~i jatku, počestným kresťanom." ~"V žiadnej jatke," ozvala
1126 1, X | fráter na to, „je povinnosť kresťanská, ale dobrovoľná; odvezenie
1127 1, III | Čulík držal im peknú kázeň o kresťanskej láske a pán s veľkým nosom
1128 1, X | richtárka. ~„No to je dobre a po kresťansky,“ pochválil ich fráter. „
1129 2, VI | ktorou si židovstvo ľud kresťanský podmaňuje. Lebo to až vieru
1130 1, III | keď hovoril po maďarsky, kričal z neho Slovák. Rozdiel bol
1131 1, XIII| netrudil; narábal najviac len kriedou. ~Úver mal u neho každý,
1132 1, VI | vypalicovať pyskúňa, než robiť krik na stolici. Lebo cítil,
1133 1, I | latinák, je v obci nič a taký krížikár, taký chlapčisko, richtár. ~
1134 2, IV | poorezoval mi všetky klasy v krížoch. Sedliak je neuznalý nevďačný
1135 1, II | Mne tu kedykoľvek príde na krk či dáky pán z daňového úradu,
1136 2, V | mi dakto starosť o deti z krku zosňal,“ a ostatné prisvedčovali. ~ „
1137 1, VI | riekol: „Náš statok nech len kročí na panské územie, hneď desať
1138 1, X | Učiteľ nevedel nikdy, keď kročil do nej, či ešte z nej dakedy
1139 2, VI | oni úroky. To bol prvý môj krok za medze cirkvi a školy.“ ~
1140 2, XII | svoje osminy, pri rozhodnom kroku, vidiac úspech, chceli kúpu
1141 1, XI | Nenadrapuj sa s ním,“ krotila ho žena. „Taký zbeh bez
1142 1, XI | vytriezveného tuláka, bol krotký ako baránok, ba ďakoval
1143 1, I | krčiem, vyznačoval sa svojimi krpcami. Trčala mu z nich na piaď
1144 1, XVI | nevideli. Boli vám ako hodné krpce. Ledva som vpratal z nich
1145 1, XI | vás naučím móresu, ja váš krst a vaše spasenie!“ ~Richtárka
1146 2, VIII| druhý.' ~Humenský dodal: ,Či krstený, či nekrstený žid, všetko
1147 2, III | krstniatka. Aspoň na žiadnych krstinách nechýbal. Tak i žiadne veselie,
1148 2, III | Temer všetky deti boli jeho krstniatka. Aspoň na žiadnych krstinách
1149 1, XI | duch.“ ~„Hm, hm! Čakaj!“ krútil richtár hlavou. „Pozrieme
1150 1, II | obyčajné: dobre. Ale sedliaci krútili hlavami, šeptali, mrmlali. ~
1151 2, IV | daroval.“ ~„To bolo kus krušnej a kyslej práce,“ pretrhol
1152 1, XV | blčiacej papuli, že klebetníka krv zaliala. A keď sa mu chcel
1153 1, XI | tejto dedine jej boha a toho krvavého Krista. Vaši sprostáci nevedia,
1154 2, XIV | fintiť a chudobu utiskovať do krvi. l tá do neba volajúca panská
1155 1, XVI | nevďačný. My sme pomáhali na Kryme Francúzom biť Moskáľov a
1156 1, II | už sedelo na povýšenom, krytom predodverí so štyrmi stĺpmi.
1157 2, XVII| školské deti v tom úbore, v ktorom už ráno boli pozdravili
1158 2, I | varí sa a smaží, lež nie kuchár obskakuje železné ohnisko,
1159 1, XVI | zápone ovsa. Potom beží do kuchyne a navarí mi takých pirohov
1160 2, I | väčšie-menšie škapky. V kuchyni varí sa a smaží, lež nie
1161 1, I | vozíka a pohoniča, Maďara v kučme a bunde. „Hotový strachopud
1162 1, XV | zaklali!' ,Ale veru tento kujon by ti ich nejedol,' ukázala
1163 1, XVI | odvetia. ,Čit, reku, znám toho kujona, čo buky a jedle preskakuje
1164 2, XIV | ľúbilo, len tí odporovali kujonsky, ktorých požiar ušetril.
1165 1, VIII| vťarbal františkánsky fráter s kuklou na chrbte. ~„Ponížené služby,“
1166 2, VIII| dozná žid, že vy chcete byť,kupcami, prikryje hneď a vám potom
1167 2, VIII| Pelechavý ich nutkal ku kúpe, že to bude dobre. ~Richtár
1168 2, VIII| rukou. ,Prečo sa nehlási kupec kresťan ,a dáky ~dobrý vlastenec?
1169 2, XII | XII~"Teda kúpený majetok," riekol Lukáč, "
1170 1, VI | dnes-zajtra k tomu, kto ich kúpi. Znáš dobre radiť každému,
1171 1, V | Osvedčili sa, že radšej kúpia drevo od žida. ~„Hoc od
1172 2, VII | len vápno, drevo, dosky kúpiť a remeselníkov platiť. Ale
1173 2, IV | ako keď si za to mohol kúpíť funt mäsa. Ba ešte i z toho
1174 2, XIII| oplanom i živú zmluvu. Udajú kúpnu sumu, akú spolok nebude
1175 2, VIII| kríž na všetky pravoty. Kúpte majetok Kobzayho. Nebudete
1176 2, XII | kroku, vidiac úspech, chceli kúpu odvolať, behali na stolicu,
1177 2, VIII| svoj majetok a Schelm ho kupuje. Zavládne žid celým chotárom.' ~,
1178 1, XVI | na sedemdesiat siah dlhé. Kupujú sa na lakte. Jediaci len
1179 1, XI | richtárskeho popa,“ povrhol kurčatá. „Toto mi richtárka upraží.
1180 1, XI | V ľavej ruke držal pár kurčiat, v pravej ohromné kyjačisko. ~„
1181 2, XIV | skrýše, aby ich Tatári a kuruci nenašli. Na pohodlnosť vonkoncom
1182 1, XVI | Koho ty tu vyháňaš, ty kurva, beštia, fľandra? My tu
1183 2, XII | Divosi šomrali, ale kus po kuse skrotli:' ~
1184 2, IV | hoci panstvo nedalo na to kúska dveva predsa vystavali školu
1185 2, III | Rozprávajú ľudia doposiaľ o tom kúsku uhorskej spravodlivosti,“
1186 1, I | vetchého klobúka visí mu po kusoch na plecia. A predsa tento
1187 1, XV | celú, komedianti len jeden kút mali zastrený plachtami. ~
1188 2, XIV | neporiadne po debrách a kútoch rozmetené dediny." ~"A veru
1189 1, I | podliaka v obci, ktorý už kúty všetkých žalárov povytieral,
1190 1, XI | vidí, že sama nemám ani kúštička. A tu vám ide sám,“ strhla
1191 2, IV | velebnosť. Ale v sedliakovi niet kvapky ~uznalosti. A odkedy dostal
1192 2, XVI | Nie pre skvost, pestovanie kvetov držíme ho, lež pre do chovávanie
1193 1, X | Zanechám vám tu všetku kveštu a idem povedať pánu gvardiánovi.
1194 1, XIV | lavice na temeno. Z úst sa mu kydali biele peny a šľahal v kotúčoch
1195 1, XI | kurčiat, v pravej ohromné kyjačisko. ~„Richtár,“ počne hrozivo, „
1196 1, XI | Napred vychytil lotrovi kyjak, potom ho chopil ľavou rukou
1197 1, XI | zem a tam jeho vlastným kyjakom omlátil. Žena, keď už natoľko
1198 2, IV | oduševňuje. Nikdy ste takú kypiacu ochotu nevideli. Deti plačú
1199 2, IV | To bolo kus krušnej a kyslej práce,“ pretrhol ho Semenák. „
1200 2, XIV | nadobúda, len na zemiakoch a kyslom mlieku. ~"To sa rozumie,"
1201 1, I | ulíhavý richtár. Ale sedliaci kývali hlavami a odpľúvali. Kožuch
1202 1, I | nás neotvoríš, na všetko kýveš hlavou ako káčer.“ Odpľul
1203 1, XVI | klobúkom ako metla. ~„Nuž ľa! Keď už nás toľko nápastovali
1204 1, III | cudzieho mešca.“ ~„To veru lacné zásluhy,“ primastil farár
1205 2, VIII| Takému by som majetok i dačo lacnejšie doprial.' ~,Ja by som poradil,'
1206 1, VIII| dostávajú obed zadarmo, alebo za lacnú cenu. ~„Na vašu panslavistickú
1207 2, V | Tomu,“ pokročil som, „ľahká a lacná pomoc. Stará, nevládna
1208 2, XIV | reku. ,Hľa, následky vášho ľahkomyseľného hospodárenia! Pláčete vždy
1209 1, XII | periny za dlžoby. Podivná je ľahkomyseľnosť slovenského ľudu. Na kraji
1210 1, XVI | by som nič, len by som si ľahol v pivnici horeznačky pod
1211 2, XIV | poriadku. A ide nám to vždy ľahšie. Spolku už i sklep prináša
1212 1, I | chudorľavý Lipnický je bosý a bez lajblíka. Hlava sa mu trasie, ako
1213 1, I | prsiach červeným vyšívané lajblíky. Len vysoký, chudorľavý
1214 2, VIII| sedliaci? Či pristanú tí lajdáci? S nimi čím skorej prehovoriť.' ,
1215 2, XIV | vzdorovať budeš? Vidíš, mrzký lakomec! Ani ja som nevyhorel ~a
1216 1, XVI | dolu hrdlom. Kofa meria lakťom a keď je dosť, hlístu nožnicami
1217 1, XV | Humenského. ~Boli by sa lapili, keby nebol skočil medzi
1218 2, XIV | pomáhajú, nemáme sa čoho lapiť.' ~,Nemáte?' reku. ,Hľa,
1219 1, VI | dobre,“ ozval sa i farár, láskajúc loveckého psa po hlave. „
1220 2, IV | Chodil sám z domu do domu, láskal dietky, nahováral rodičov,
1221 2, IV | pánov farárov kto je taký láskavý oproti svojmu pomo-cníkovi
1222 1, III | peknú kázeň o kresťanskej láske a pán s veľkým nosom zapísal,
1223 2, IV | sviecach. A činí to ~s takou láskou, že ho. deti majú radšej
1224 1, I | Ako by i nie? On, písmák a latinák, je v obci nič a taký krížikár,
1225 1, III | zastával často a pomáhal si tu latinčinou, tam nemčinou, najviac ale
1226 1, XV | mnoho si zakladal na svoje latinky, hoci sa ničím iným od sedliakov
1227 1, XI | otrhanom vojenskom kabáte. V ľavej ruke držal pár kurčiat,
1228 1, XVI | novú sivú gubu pod pec na lavicu. ,Tu,' pohladkala ho, ,spi
1229 1, XI | lotrovi kyjak, potom ho chopil ľavou rukou za prsia, pravou vyfliaskal
1230 1, XIII| tĺkla si pravou päsťou na ľavú dlaň. „Keď ty piješ, i ja
1231 1, XVI | Boli vám ako hodné krpce. Ledva som vpratal z nich pol druha.
1232 1, XVI | museli mať veľký strach. Leje sa vám dolu plundrami.' “ ~„
1233 1, II | daňového úradu, či stoličný lekár, či pandúr, či hajdúch:
1234 1, X | ohliadať zápisnicu, a újezdného lekára, ktorý sa dostavil obzrieť
1235 2, XVI | rozpustilci zhynuli biedne, lepší berú prísnejšiu, rozvážlivejšiu,
1236 2, II | uklonil zdvorile. „Premena k lepšiemu je, pravda, zrejmá, ale
1237 1, X | ale nová škola zostala v lese. Z päťdesiatich horko-ťažko
1238 2, I | s bielunkými opleckami, lesklými živôtikmi a belavými záponkami. ~
1239 2, XII | vraj naše. Čo komu do toho? Lesníka, keď ich vyháňal, zbili.
1240 1, V | teraz sme nezasadli súdiť o lesoch.“ ~Bučak sa zase ozval: „
1241 2, XIV | sa stalo, že ste prišli k lesom. Co by ste si boli v tomto
1242 1, I | rodičov narodených Maďarov. ~Lestní chujavskí sedliaci stoja
1243 2, VIII| Zajac, ,vyhrať pravotu o lesyt ~Všade dávajú a riám nič.' ~,
1244 1, XIII| doznala Lipnického žena, letela bez. meškania nie ochrániť
1245 2, XVII| hudba zaznela, klobúky leteli do výšky, ženy a devy plakali.
1246 2, XVI | Rastic zakýval hlavou: "Do letníc som sa ešte nemiešal. Hľadím
1247 1, XIII| postavila sa mužovi voči v letnici tak vetchej, že len pásy
1248 2, XVI | sa ti až k zemi, zdvihne letnicu, obráti naopak a vysiaka
1249 2, III | nadmieru zanedbaný, ako úhorom ležiaca, nikým neoraná roľa. Vyššie
1250 1, XVI | mastné, že sa mi loj tak lial dolu bradou ako Aronovi.
1251 2, XVI | Budú sa dobíjať k fare lichí chytráci a vieš, že .rakýchto
1252 2, III | lebo vedel mnoho trpieť, lichotiť a učiniť sa vážnym. Sprostáci
1253 1, I | Kožuch. Blčí mu i teraz lieh z tučnej červenej tvári.
1254 1, VII | VII~Tento lieskový koniec kočujúcej spravodlivosti
1255 2, VIII| I ja mám celý úrek po Lipnickom; ~ja tiež zaväzujem svoje
1256 2, IV | takého mudráka, ktorý aj listy a prosby sedliakom píše,
1257 1, XVI | bohu, také mastné, že sa mi loj tak lial dolu bradou ako
1258 1, XVI | Roztopila na to sedem funtov lojových sviec, aby to už len dobré
1259 1, XII | Vo všetkých robili pijani lomoz, nedbajúc nič, že im zajtra
1260 1, VI | bo práve do neho pukla lopta, ktorú všetečný chlapec
1261 2, I | národných a krajinských, o uda - lostiach doma i za hranicami. ~
1262 1, VI | teba povlečú pandúri ako lotra!“ ~Jej nárek dojal Kožucha.
1263 2, III | a tykaním do zbojníkov, lotrov, starých huncútov. Farár
1264 1, XI | trpezlivosť. Napred vychytil lotrovi kyjak, potom ho chopil ľavou
1265 2, III | ktorý vypili s ním. Jeden lotrovský korheľ, akýsi Humenský,
1266 1, VI | ozval sa i farár, láskajúc loveckého psa po hlave. „Nikdy ti
1267 2, XIV | sa len o ničomný skvost, loveckých psov, pálenčiarne a neviestky,
1268 2, II | patrónom!“ zahučali spolusto - lovnici. „Oni hatia náš národný
1269 1, III | obetí. Bo u nás všetko je lož a lživá hra. Najväčšie opice
1270 1, IX | iný výzor. Nebola ani tak ľúbezná, ako bývala, keď mala príjemnejších
1271 1, XV | sedliaci, ktorým sa návrh ľúbil. ~„Nuž ja,“ ponúkol sa fúzatý
1272 2, XIV | I mojim ľudkom sa to ľúbilo, len tí odporovali kujonsky,
1273 1, IV | bol násilne zaujal jeho lúčku. Farár Čulík učinil svoju
1274 2, XI | vyznačením istých rolí a lúčok pre ich slobodné držanie.
1275 1, XVI | statkom úrody chudobných ľudí. Na, tu máš! Pi z môjho,
1276 2, XIV | Rastic pokračoval: ,,I mojim ľudkom sa to ľúbilo, len tí odporovali
1277 1, XVI | som prišla medzi divých ľudožrútov. Keď slovo cti a ľudskosti
1278 2, XVI | prísnejšiu, rozvážlivejšiu, ľudskejšiu podobu na seba. Otrocká
1279 1, XVI | ľudožrútov. Keď slovo cti a ľudskosti nemá k vám prístup, obraciam
1280 2, XVI | držia už dačo na svoju ľudskú hodnosť. Najväčší rozpustilci
1281 1, XVI | žid ich naplňoval, husár luhal ďalej. ~Pri spomienke makarónov
1282 1, XVI | Cigánka.“ ~„Ty si veľký luhár,“ vytrel si Bučak fúzy. ~„
1283 2, IV | škodu zrobiť. Tu ti spasú lúku, úrody, tam skradnú zemiaky,
1284 2, IV | predsa je to ten najväčší lump, korheľ, galgan. Mám zasa.
1285 1, I | buchne do seba. Najbližší v lumpáckom výzore je mu Humenský. Čižmy
1286 2, XVII| zlý koniec, tí hrdinovia lumpáctva, ktorých sme na počiatku
1287 2, XIV | cválať neviazane do pekla, lumpovať, márniť a potom žobrať.
1288 1, XVI | dobehol za nimi. Všetku lúpež zanechali nám. ~Pri tom
1289 2, VI | rozšíril. Už nemohli viac tak lúpiť; museli znížiť i oni úroky.
1290 1, VIII| Maďar a vlastenec, tak každý luterán pansláv a zradca. Luteránsky
1291 1, VIII| pravdu vyznať musím. Každého luterána bez okolkov obesiť alebo
1292 1, VIII| Leží to v povahe samej luteránčiny. Ako každý kalvín je už
1293 1, VIII| alebo podľa zákona spáliť. Luteráni comburantur. Vo viere sme
1294 1, VIII| luterán pansláv a zradca. Luteránsky som farár, ale pravdu vyznať
1295 1, VIII| Čulík, „panslávi, keď nie z luteránskych škôl? Mládež ho pestuje
1296 1, XVI | pluhák, keď svoj grajciar tak ľutuješ.“ ~„Daj mu pokoj,“ zamiešal
1297 1, III | Bo u nás všetko je lož a lživá hra. Najväčšie opice Maďarov
1298 1, IV | že sú planíci, že žalujú lžive, ako Židia na Krista Pána. ~
1299 1, I | ti nedajú. Počuli ste to lživé osvedčenie tej priepasti
1300 1, I | jeho vozíka a pohoniča, Maďara v kučme a bunde. „Hotový
1301 1, III | III~Znateľ bol by sa divil maďarčine tohto čudáka, ktorý s toľkým
1302 1, I | A náhle uviedli zase tú maďarčinu,“ dodal Bučak. „Panská reč,
1303 2, III | pastierovaniu. Bol by chcel maďarizovať ľud, ale to chodí s veľkým
1304 1, II | panslávi nazvali Maďarov Maďarmi. ~Farár Čulík ďubal si prstom
1305 1, IV | komu chcú.“ Takto horlil i maďarón, akým bol Čulík. „Nič natoľko
1306 2, III | gazdovstvo a karty. Pre svoje maďarónske handabandy a necirkevného
1307 1, V | deravom moste nešťastie. Maďarove kone len toľko, že sa neprepadli
1308 2, XIV | ľude, ako slovenskom tak maďarskom, lež i po tej šľachte, pred
1309 2, IV | si za to mohol kúpíť funt mäsa. Ba ešte i z toho mu nestydatec
1310 2, XIV | aby židia mali čerstvé mäso na šábes, a my už v nedeľu
1311 1, XV | prosebníci sú nepokojní mätežníci, nemajú pravdu, že ich len.
1312 2, XI | potom hospodárili s tým majetkom, ako splácali dlžobu. " ~"
1313 2, XIV | celým." ~"Len rozdrobenia majetkov," dodal Rastie, "treba sa
1314 2, VIII| hrabiví prišelci prevahu i v majetnej triede a tým opanujú, v
1315 2, VIII| Rozumel Dávida Schelma, majiteľa pretým grófskeho majetku.
1316 1, V | hotový. Ináč vám pošlem majstra z mesta a budete štrófaní
1317 1, XV | ti ich nejedol,' ukázala majstrová na učňa. ,Čo?' priskočil
1318 1, I | Kožuch. Tento korheľ rád majstroval každého, trkotal vždy, čo
1319 1, V | nedá, čo vám súd nenasúdi. Majte trpezlivosť.“ ~„A panstvo
1320 1, I | slúžneho a cestovného pána, majúc odovzdať stolici navozené
1321 2, IV | úrody, tam skradnú zemiaky, mak, kapustu. Keď som bol. na
1322 1, XVI | luhal ďalej. ~Pri spomienke makarónov rozprával, že sú to hlísty
1323 1, IV | šelmovským úsmevom. A tu sa zase makave objavil veľký rozdiel medzi
1324 1, XIII| pod panštinou gazda, aké mál kone, voly, kravy a klial
1325 1, II | všetečil chlapček a dve malé dievčatká s bábikami. ~Po
1326 2, VI | Navr-hnem teda založenie malej vzájähmej pomocnice. ~„Pomocnica,“
1327 2, V | zver. Chceli by ste dačo máličko obetovať, aby ste sa tejto
1328 1, I | chudučký cestovný pán s maličkou zahanbenou tváričkou. ~Príduc
1329 2, V | deti k nej. Ona vám ich za maličkú náhradu nielen opatrí, lež
1330 2, XIV | celkové potlačenie nášho maloletého ľudu. l nosí už Izrael hlavu
1331 1, IX | Menovite stydlivá Zuzanka s malou tvárou zostal verný svojej
1332 2, I | ani koče ani batáre, lež maľované vozíky, ba i obecné vozy.
1333 1, II | nosom pukol si prstom na maľovanú tabačnicu: ~„Nerozumieme,
1334 1, VI | ťahali jarmo poddanstva. ~Ale malý Arpádik tak sa zaľúbil do
1335 2, VI | pristať nechce, bo to pri malých sumách je i nákladné. A
1336 1, IX | nos zhrbeného adjunkta: „Mama! Keby sme mali také uhorky.“ „
1337 2, VII | nie každý? Veď mne tiež manna z neba nepadá.“ ~„Bojíš
1338 2, I | farári, učitelia so svojimi manželkami a dakoľko svetských pánov
1339 1, IV | uvedenie i vyhral, navzdor mape. Sedliak musel otvoriť svoj
1340 1, I | firštov, grófov, barónov, markízov, bankárov a ich vyvoštené
1341 2, VI | sa ozornému pijanstvu a márnil i sám základ hospodárstva,
1342 2, XIV | neviazane do pekla, lumpovať, márniť a potom žobrať. Každý by
1343 2, XI | ktorými nás učiteľov hlúpa márnomyseľnosť morduje. Ja to činím s najväčšou
1344 2, XI | Je to len obeť prinášaná márnomyseľnosti. A kňaz odťahuje sa tým
1345 2, XVI | ktorý predtým slúžil len márnosti jednej rodiny, slúži teraz
1346 1, XIII| bodaj by teba, ty korheľ, ty márnotratník!“ postavila sa mužovi voči
1347 2, VI | neležali, alebo aby sa s márnotratníkmi,.za svoje užierať a hrdlovať
1348 1, XV | Viedne bolo vždy a zostane márnym. To vám povedám ja, starý
1349 2, III | ľud zostáva! akousi mŕtvou masou. ~Takým nádenníkom bol i
1350 1, XVI | boli, prisahám bohu, také mastné, že sa mi loj tak lial dolu
1351 2, III | dostal ich priazňou faru mastnejšiu. Ľudu, farníkom neosožil
1352 1, XVI | Nahotovila mi i hriateho s husou masťou a na cestu napiekla pagáčov
1353 1, V | žida. ~„Hoc od čerta a jeho matere,“ mrštil srdite rukou pán
1354 1, IX | tento neposeda, keď riekol materi, poukážuc na nos zhrbeného
1355 1, XVI | myšlienku. „Buď ticho,“ riekol materí, keď plakala, zalamovala
1356 2, XIV | neviestky, židia uviazli vcele v materializme. To sa vrhá z jedného zištného
1357 1, IX | Árpád, Árpád!“ pohrozila mu matka, „ty si mi prirozpustilý.“
1358 1, VI | stokrát ostrihaný otco - a matkobijca, popudzuje všetkých. Pyskuje
1359 1, I | vadil, hrdloval, i vlastnú matku za vlasy povláčil, pritom
1360 1, XII | takí ľudia vedia všeličo, mávajú obcovanie so zlým. Mohol
1361 1, XVI | som každú guľku do hrsti. Mával som ich plné vrecká. Jedna
1362 1, VI | osmín.“ ~„Múdro si radil,“ mávol richtár paličkou, „lenže
1363 2, XIV | ľudia na číre pracujúce mašiny. Ani to hlavatosť slovenská
1364 1, VII | druhí, že uviazali nadutý mechúr s hrachom židovmu bujakovi
1365 2, VI | také mršiny, čo bys' ich medou zabil. Na týchto odrobil
1366 2, VII | Položila sa tým úžerníctvu medza i pri článkoch potravných. ~
1367 2, XIV | slovenská neznesie, do takých medzí pojať sa nedá. Najlepšie
1368 1, IX | veciach prísnych. Žaloval sa medziiným na drahotu dreva a Kobzay
1369 1, XIII| teraz môj pán.“ ~Šofeles medzitým odčachroval žriebä. Náhle
1370 1, II | potom sprostáci ani slávnych megyei tisztov nerozumejú.“ ~„Počujete?“
1371 2, XII | veľké vrenie. Chceli dokonca mejetok medzi sebou podeliť. Stálo
1372 2, VIII| Nechže teda bude, v mene božom,' vykríkli ostatní;
1373 2, V | počty a modlitby. Omnoho menšia je s nimi klopota. Je to
1374 2, VI | zabezpečíme v pozemkovej knihe, menšie dáme na zmenky a budeme
1375 1, I | vyčnievajúcim Kobzayho a menším židovským kaštieľom. Všetci
1376 1, XVI | sama beží dolu hrdlom. Kofa meria lakťom a keď je dosť, hlístu
1377 1, III | hotový už úpis na ročné štyri merice. Darmo potom chodili so
1378 1, IV | päť, i to sotva za jeden mesiac v roku.“ ~„Tým horšie,“
1379 2, III | biednej školy v zimných mesiacoch, ani za tri roky čítať nenaučil
1380 2, IV | i obce starý pijan o pár mesiacov dokončil beh života a jeho
1381 2, II | veľmi mnohé z našich poľných mestečiek. To všetko tvoje dielo,
1382 2, XIV | nedialo spojenými silami pre mesto vôbec, vyšší život by v
1383 2, XIV | účastiny a ne pochybujem, že i mestská úrokovňa ich prijme, bo
1384 2, III | nedbanlivosť, bo fúkal ako jež, metal a šmáral všetko, keď som
1385 1, XVI | takým perom za klobúkom ako metla. ~„Nuž ľa! Keď už nás toľko
1386 2, VIII| usilovných prstoch a nie v mešci.' ~Priateľ Rozumovský dodal: ,
1387 1, III | ničoho. Ich láska len po mešec. ~Tak bolo i so stoličným
1388 1, VIII| milodary na mohamedánsku mešitu. ~Čitateľ bude snáď myslieť,
1389 2, XI | vyprevádzajú pri všetkej tichosti mftveho. O dôchodky ako ste sa postarali ?" ~"
1390 1, VII | veľkým nosom zvestoval, ktorí mienia v tomto volebnom okrese
1391 2, XVI | umenia, len tak nazdarboh. Mienime zaviesť i fabriky na súkno
1392 1, V | panstva. I farár Čulík bol tej mienky, že to bude pre obe stránky
1393 2, IV | dokázal získať si v takej ~miere tú mrvu.“ ~„Som vôbec“ ,
1394 2, XIV | Spolku už i sklep prináša mierny úžitok. Dali sme ho do prenájmu,
1395 1, I | hanil kôpky. Hneď neuderili mieru, hneď štrk bol planý. ~Sprvu
1396 2, XVI | zvlášť živo potrebu dobrých miestnych ciest. ,Či to nie je hlúposť,'
1397 1, III | najviac ale slovenčinou, miešajúc babylonsky všetky tieto
1398 1, X | poberal k dverám. Richtárka mihala na richtára a klmala ho
1399 1, XVI | pricválal do dvora, počala mihať. ,Ej, bisťubohu,' mlsla, ,
1400 2, VIII| drží postranné milenky, ona milencov. Nadto ten pochabý skvost
1401 2, VIII| nezriadený. On si drží postranné milenky, ona milencov. Nadto ten
1402 1, XVI | tanier, „nech ráčia, vaše milosti, zaplatiť po päť grajciarov,
1403 1, IX | bradu. Ryšavé brady menej milovala, lež ani tie nezavrhla vcele.
1404 2, II | horIiví, obetaví, rázni milovníci ľudu slovenského, ja, učiteľ
1405 2, VIII| karty, čo tiež obaja jednako milujú. Kobzay taký galgan svojím
1406 1, VII | prišušťala domová pani s milým pozvaním na obed. Učinil
1407 2, III | niet v nich žiadnej túžby mimo chleba, žiadnej národnej
1408 2, VI | pošleme na potvrdenie na ministerstvo, aby to malo zákonnú moc.
1409 2, IV | kde sme všetko poznali, čo ministerstvom poslaní učbári nevedia a
1410 2, XIII| Vezme sa za základ čistý minuloročný dôchodok z účastiny, jej
1411 2, VIII| dôvodom, ktorý účinkom sa minúť nemohol. ,Obec, reku, dá
1412 2, I | bielymi záponkami. Taniere, misy, sklenice odnášajú a prinášajú
1413 1, I | tvárou Humanský. „Prišiel na mizinu pre parádnicu ženu. Kapitula
1414 1, IX | po ich odplašení ponúkla mladá domová pani hosťovi, aby
1415 2, XI | žiť vcele úradu, zvlášť mládeži. Platy sme vymerali dvom
1416 2, XVI | vyplatený, hneď pošleme jedného mladíka do Svajčiarska naučiť sa
1417 1, XVI | zameraním, zložená samým mladíkom, a potrebám ľudu vcele primeraná.
1418 2, IV | zvolal zvonom staršie, hneď mladšie. Učí cez celý deň, ba ešte
1419 1, V | ktoré i naše lesy drží!“ ~„Mlč!“ postrčil ho richtár. „
1420 1, XVI | deneráľov, aby ticho boli a mlčali, až si vezme, čo mu úhodno.
1421 1, VI | podliakov? Ach, či vidíš, ako mlčia a nikto z nich ústa za teba
1422 1, IX | zabŕdnuť musí.“ I večný mlčúch otvoril ústa na chlapcovu
1423 1, I | povláčil, pritom i kradol. Mlel ústami a robil oškrdy, rehotal
1424 2, XIV | len na zemiakoch a kyslom mlieku. ~"To sa rozumie," bránil
1425 1, XVI | mihať. ,Ej, bisťubohu,' mlsla, ,to je parobok. Niet mu
1426 1, XV | na ulici tučného brava, mlsol: ,Ech, žena, čiže by sme
1427 2, XI | do banky. ~Krčmy, jatka, mlyn boli nám tiež na dobrej
1428 2, VIII| nie, to vyplatia krčmy, mlyny, jatky a prenájom, ak sami
1429 2, XVI | jednej rodiny, slúži teraz mnohonásobne obci a bude slúžiť bohdá
1430 2, XI | roboty rýchlo. Dáme pritom mnohým chleba, menovite pánom úradníkovi
1431 2, XI | Bo teraz, pri stále sa množiacich železniciach a fabrikách,
1432 1, VII | spravodlivosť obhŕklo ešte potom množstvo všelijakých žalobníkov.
1433 2, VI | ministerstvo, aby to malo zákonnú moc. Do počiatku dáš celú chrámovú
1434 1, XIII| celom tele Lipnický darmo modlikal o holbičku. Šofeles mu vyčítal,
1435 2, V | byliny, kamene poznávať, by i modliť sa a spievať. Potom im všeličo
1436 2, XI | vyprevádzame len so spevom a modlitbou..“ ~"A v Nemecku," poznamenal
1437 2, V | znajú už i maličké počty a modlitby. Omnoho menšia je s nimi
1438 2, II | klebety a šialené parížske módy? To veru pekná poklona.
1439 1, VIII| zbiera v Uhrách milodary na mohamedánsku mešitu. ~Čitateľ bude snáď
1440 1, II | richtárova a notáriušova mohla by sa ešte napoly znížiť.“ ~„
1441 2, II | Najspustlejšia obec stala sa mohutnou; najbiednejšia dedinka prevyšuje
1442 2, XVI | Rastic. "Spolok je dosť mohutný kázať dobrý plat svojim
1443 2, XIV | prešli do spoločnej ruky mohutných obcí. Koľko vidieckych obcí,
1444 2, XVI | Hľadím len, ako stojí na mojej starkej. Ale to som dosť
1445 1, I | Prisahám bohu, horšie od mojich.“ ~Dostalo sa i cestovnému
1446 2, XVII| obec chujavská vyslovujú mojím jazykom vašej velebnosti
1447 2, XIII| Lukáč, "ty neodpovedáš na moju otázku. Ja to chcem vedieť,
1448 2, VIII| akékoľvek, ~či ctí Krista či Mojžiša, činí s vami, čo žive chce.
1449 2, XIV | nezná. Strežie len zákon Mojžišov, na novšej spisbe nemeckej
1450 2, XI | učiteľov hlúpa márnomyseľnosť morduje. Ja to činím s najväčšou
1451 1, XI | cisárovi. Ja vás naučím móresu, ja váš krst a vaše spasenie!“ ~
1452 2, III | učiteľ však bol pravým morom obce. Čo si s ním počať?
1453 1, XVI | biť Moskáľov a nevďační Moskáli neprišli nás teraz brániť.
1454 1, XVI | pomáhali na Kryme Francúzom biť Moskáľov a nevďační Moskáli neprišli
1455 2, VIII| pred slobodou za úrek. S mostmi máte ustavičnú klopotu.
1456 2, VIII| predsa vás núti k stavaniu mostov cez slúžneho. Už pre ten
1457 1, VIII| netučia svoje bruchá cudzími mozoľmi. Onehdy som stretol dva
1458 1, VII | hrachom židovmu bujakovi na mošnu. ~Takéto výjavy boli vtedy
1459 2, XIV | poslušnosťou vyhrali, to všetko môžete stratiť zase surovou a nerozumnou
1460 1, XII | všetku ctižiadosť, všetku možnosť, tak ako všetok cit pre
1461 2, IV | Dorastie pokolenie rozumné a mravné. A to tiahne za sebou i
1462 1, XVI | divákov. ~Bola to komédia s mravným zameraním, zložená samým
1463 2, IV | vôľu, zásobiť ich dobrými mravnými zásadami. Vtedy škola nebude
1464 2, V | ro-zumnú osobu dobrých mravov. Odneste teda deti k nej.
1465 1, III | jedného zrna nedali, keď oni mreli hladom. Farár Čulík držal
1466 1, XIII| Šofeles mal čo robiť za mrežami, odkiaľ i do pivnice viedli
1467 1, III | sa na neúrodný rok, ani mrmlanie, že im Maďari jedného zrna
1468 1, XIV | Vykladaním sprevádzala kováčka mŕtveho muža domov. ~Myslíte, že
1469 2, III | nádenníci a ľud zostáva! akousi mŕtvou masou. ~Takým nádenníkom
1470 2, XI | navždy v cirkvi svojej. My mŕtvych vyprevádzame len so spevom
1471 2, IV | získať si v takej ~miere tú mrvu.“ ~„Som vôbec“ ,pokračoval, „
1472 1, III | úmyselne, aby si dodal, mrziak, vážnosti. Ale počujme,
1473 1, IV | Farár sa zaujal za učiteľa. „Mrzkí ste ľudia,“ harušil i on
1474 2, VIII| ste chodili do škôl, to mrzko, že pri tak vážnom podniku
1475 2, XIV | vzdorovať budeš? Vidíš, mrzký lakomec! Ani ja som nevyhorel ~
1476 1, VIII| Františka,“ pozrel Kobzay mrzute na frátra, „nech netučia
1477 2, VIII| vašich porád,' odsekol som mrzuto, ,nikdy nič. Kto najhoršie
1478 2, VI | pre pána kúpil dve také mršiny, čo bys' ich medou zabil.
1479 1, II | richtár zhíkol: „Čo to? Psovi mucha. Mne tu kedykoľvek príde
1480 1, IV | Ja som sa deväť rokov mučil po školách a čo je zo mňa?
1481 2, IV | I ja mám v obci takého mudráka, ktorý aj listy a prosby
1482 2, IV | nič nedali. Ba našli sa i mudrci, ktorí na jeho vecné vyučovanie
1483 1, V | privezieme a most zrobíme.“ ~„Akí múdri!“ zaškaredil sa Kobzay. „
1484 2, XIV | majetky pokúpili. Ale pri múdrom vyrátaní a povážení všetkých
1485 2, IV | Navyknutí hľadať všetku múdrosť v reči, boli by chceli aby
1486 1, XVI | vzbudilo v komediantovi múdru myšlienku. „Buď ticho,“
1487 2, XIV | drevené chalupy premenili sa v múranice, postavené za šnúrou, že
1488 2, XIV | služby na viac rokov dvanásť murárov, osem tesárov, štyroch tehliarov,
1489 2, VI | na stenu, hus oblievať, murína umývať. Zriadiť spolok striezlivosti?
1490 2, IV | starom, na tretí mal pohodlnú murovanú školu. Podliaci sa darmo
1491 2, XIV | ľud! Ak mu chceš osožiť, musíš sa ozbrojiť anjelskou trpezlivosťou. ~
1492 1, IX | kázal mládencovi vpustiť muzikanta. „Už ho len vpusť,“ riekla
1493 2, XVI | dostane teda vždy schopných MUŽOV. l výchova učiní svoje.
1494 1, XI | hrozivú tvár a zaťatú päsť mužovu. Núkala žobrákovi dva grajciare: „
1495 2, XVII| počiatku boli poznali. ~Všetci mužskí zložili s úctou klobúky,
1496 1, XIV | napomohlo nezliečnosť. Darmo ho mykali, šklbali, za nos ťahali,
1497 1, II | vysoký, izé, helytartótanács myslel, že tu gmina málo má kelčíkov;
1498 2, V | sú vcele hlúpe, každého myslenia neschopné: ktoré však chodili,
1499 1, IV | vytasuje sa všade náš na mysli aj v srdci krajne pokazený
1500 1, X | ešte z nej dakedy vyjde. ~Myslí snáď čitateľ, že potom pán
1501 1, VIII| mešitu. ~Čitateľ bude snáď myslieť, že tohto zbeha z Bosny
1502 2, VII | napoly. Takému zdieraniu, myslím si, musí sa urobiť koniec.
|