1860-dogaz | dohan-kedys | kedze-mysli | mysi-nezas | nezau-pijes | pila-preho | preja-slova | slove-upraz | uprie-vysve | vytas-skols | skrab-zupni
Part, Chap.
2004 2, II | veci vyššie? Nič iného nás nezaujíma ako klebety a šialené parížske
2005 1, XVI | sa až váľali od smiechu a nezávideli komediantom desať grajciarov. ~
2006 1, IX | menej milovala, lež ani tie nezavrhla vcele. Z jej detí každé
2007 1, IX | riekla i pani, „keď tento nezbedník tak pánovite to žiada.“ ~
2008 2, III | pred očami jeho všetečiIo, nezbedy vyvádzalo, šeptalo, ~klmalo,
2009 1, XI | večer a cez noc div z rozumu nezišla zo strachu. ~
2010 2, IV | zriedkavou horlivosťou a nezištnosťou. ~Druhý by bol započal s
2011 2, XVII| našiel verných, oddaných, nezištných pomocníkov. Jedným z nich
2012 1, XVI | sme sa ohliadali, či sa nezjaví dakde dajeden kozák, ale
2013 1, XIV | ale to ešte viac napomohlo nezliečnosť. Darmo ho mykali, šklbali,
2014 2, IV | pomocník Semenák činil to s nezlomnou vytrvalosťou, zriedkavým
2015 2, XIV | terajších pomeroch ľud sa nezmení. Ale nič by tak neprispelo
2016 2, XIV | do druhého, nič vyššieho nezná. Strežie len zákon Mojžišov,
2017 2, III | ľudom oproti tomu pohŕdal. Neznal ani jeho reč, len ledabolo,
2018 1, VIII| Maďar a slova slovenského neznám. Vy ma obviňujete z panslavizmu,
2019 2, XIV | Ani to hlavatosť slovenská neznesie, do takých medzí pojať sa
2020 2, VI | potrebujú, nepríde do neho. Nezostávalo nič iné ako dochovanie zdravšieho
2021 2, VIII| predvídať. On i ona vedú život nezriadený. On si drží postranné milenky,
2022 1, XIII| prekliaty Šofeles. Keď ma nezroní jeho pálenka, musím mu drevo
2023 2, VI | istina sama a sedliakovi nezvýšil ani jeden vozík hnoja pre
2024 2, XII | im kázala do roboty, buď nešli, buď prišli neskoro a potom
2025 1, XVI | bol veľký, ale komediantom nešlo do smiechu, keď sa doznali,
2026 2, V | opatrovne maličkých. Zvolajúc po nešpore gazdov a gezdiné na faský
2027 1, V | hlúpstvo a uvrhnete sa do nešťastia. Cisár vám nikdy nedá, čo
2028 1, XII | muža, aby sa vzdal toho nešťastného richtárstva, tu panský mládenec
2029 1, XIV | kričali druhí. Všetkého sa nešťastnému dostalo, ale to ešte viac
2030 2, VI | trochu opozdili konečnú skazu nešťastných, uva. žovali sme, ako zmierniť
2031 2, II | Všetkého toho opak. Sídlo nešváru a chudoby premenilo sa v
2032 1, VI | sa vždy vynímajú. Od pána nežiadaj ničoho. No nie, richtár?
2033 2, VII | Či ty v neúrodnom roku nežiadaš v jeseni naspäť, čo si požičal
2034 1, XVI | ani títo ľudia z povetria nežijú.“ A aby zahanbil iných,
2035 2, XIV | krčmami. Dedinský ľud by nežil viac len pálenke a židom,
2036 1, XV | na svoje latinky, hoci sa ničím iným od sedliakov nedeli!
2037 2, XII | nekupoval, zmluvu nepodpísal, za.ničneručil, žiadnu, povinnosť na seba
2038 2, XI | farári. "Bodaj by si toto ničomné bremeno zosňal i zo šije
2039 2, XI | prisvedčil Rastic. "Touto ničomnou parádou činí sa i učiteľ
2040 2, XIV | najviac, starajú sa len o ničomný skvost, loveckých psov,
2041 1, XIV | ho chlapi na dva drúky a niesli na takýchto nosidlách ako
2042 2, VIII| pijú; oni že teraz musia niesť aj ich bremeno, a k tomu
2043 1, IV | veľkým nosom, „že neučí nijako. Keď neučí, niet mu za čo
2044 1, I | kydavý pán s veľkým nosom, i nízky, chudučký cestovný pán s
2045 1, XI | bolo ráno, ale večer a cez noc div z rozumu nezišla zo
2046 2, III | a horlivosti ako v sy - noch a dcérach iných národov.
2047 1, XVI | ozbíjal. Ty, boháč, chodíš po nociach vypásať so statkom úrody
2048 1, XI | pristúpi richtár bližšie. ~„Nocľah a mladú nevestu, ja tvojho
2049 1, XII | oželeným oplanom, odkiaľ noha odkiaľ ruka, aby ma podpálil?
2050 1, I | veličizné remenné opasky, na nohách až po kolená vysoké čižmy,
2051 1, III | chudobincom. Sedliaci sa vzpierali nohami-rukami proti plateniu, ale pán
2052 1, XVI | Jánošík.' Vytiahnem remeň z nohavíc a pristúpim k nemu: ,Ivan,
2053 1, I | bunde a hajdúch v červených nohaviciach zostali na vozíku. ~Maďar,
2054 2, XVI | svojich po kolená siahajúcich nohavičkách a drevených črievičkách.
2055 2, XIV | nášho maloletého ľudu. l nosí už Izrael hlavu vysoko.
2056 1, XIV | drúky a niesli na takýchto nosidlách ako poraneného vojaka z
2057 1, I | jediný medzi sedliakmi, ktorý nosil bajúzy, lebo býval vojakom,
2058 1, I | od kôpky ku kôpke. Len do nosiska pchal podchvíľou čierny
2059 1, IX | zboku škúlila i na veľké nosisko i na zmrštenú tvár stydlivej
2060 1, VIII| študenta fráter pošli s dlhými nosmi. ~
2061 2, XVI | vreciach." ~,,Ani to utieranie nosov," zarehotal sa Škorec, "
2062 1, II | Tu už sedliaci ovesili nosy a mrmlali. Učiteľ Koreň
2063 1, II | schvaľovali to sedliaci. ~„Notáriuš má dvanásť esteraichských
2064 1, II | že pláca richtárova a notáriušova mohla by sa ešte napoly
2065 1, VI | nevinne.“ ~Ale ona tým viac nôtila plačlivým akýmsi spevom: „
2066 2, VI | druhého nedostatky dopl - ňovali.' ~Všetko sa čerstvo uskutočnilo.
2067 1, X | biede vydrel na stavanie novej školy. Lebo stará klesala
2068 1, III | žobrať. Ja, roztrúbený v novinách a zvečnený v zápisniciach,
2069 2, I | rozprávali si vospolok novinky, hovorili o veciach národných
2070 2, XIV | miesto, také vyhľadali. Pri novom budovaní hľadí sa i dnes
2071 1, XI | hodil peniaze o zem s takým novým zlorečením, ktoré už i maďarské
2072 2, XIV | Strežie len zákon Mojžišov, na novšej spisbe nemeckej má len trpnú
2073 1, XVI | lakťom a keď je dosť, hlístu nožnicami prestrihne. ~Zamilovala
2074 1, IX | vidličkou po tanieri škrabal, nožom na poháre zvonil, nohami
2075 2, II | ženičky a dcérky. Mám ich nudiť suchým rozprávaním vecí
2076 1, IX | hosťov. Preto i rozhovor bol nudný, spojený s nemilými prestávkami.
2077 1, XI | tvár a zaťatú päsť mužovu. Núkala žobrákovi dva grajciare: „
2078 2, VII | navrátite v jeseni? Alebo budete nútení dať posledné, alebo sypáreň
2079 2, XI | vystavuje klebetám a hubí sa. Nútený bez prípravy do sveta kázať,
2080 2, VIII| nechce dať, a predsa vás núti k stavaniu mostov cez slúžneho.
2081 2, VIII| klátili, len Pelechavý ich nutkal ku kúpe, že to bude dobre. ~
2082 1, X | dobrovoľná; odvezenie však nutná povinnosť richtárska. Vy
2083 2, XI | počet povinných dní, zrušili nutnosť pracovať, keď ich odrobia.
2084 2, VIII| skvost a karty, čo tiež obaja jednako milujú. Kobzay taký
2085 1, II | žiadosť konštitucionálnych občanov, „Gazdasági lapok“. Len „
2086 1, XV | sčiastky aby sa žajdlíčkom vína občerstvil po toľkých nepríjemnostiach,
2087 2, XIV | vždy trvá a dusí život i v obciach i v župách. Zhovädilý ľud
2088 2, XIV | vstúpila do života i naozajstná občianska rovnoprávinosť a sloboda.
2089 2, XIV | spojenie. Nebude nikto z nás obcovať s tebou, keď si taký nevľúdnik.' ~,
2090 2, XVII| darí, bo postupuje rozumne, obcuje vo všetkom spravodlivo a
2091 1, V | tej mienky, že to bude pre obe stránky výhodné. „Pán veľkomožný
2092 2, I | pohoničov, ale sú to len obecní sluhovia a sedliaci, nie
2093 1, IX | potom zabávalo do konca obeda zas len medzi, sebou. ~
2094 1, VII | a pošli do priestrannej obedárne. ~
2095 1, XVI | Ale ty si skrbec, ty by si obehol nahý za grajciar dedinu,
2096 1, VIII| Každého luterána bez okolkov obesiť alebo podľa zákona spáliť.
2097 2, XI | toho nikomu nič. Je to len obeť prinášaná márnomyseľnosti.
2098 2, II | zhromaždili štyria horIiví, obetaví, rázni milovníci ľudu slovenského,
2099 1, III | zem pod menom dobrovoľných obetí. Bo u nás všetko je lož
2100 1, III | nosom zapísal, že Chujava obetuje s najväčšou ochotou osem
2101 1, XVI | v dedine. Mládež ho hneď obhŕkla a Zajac im rozprával, ako
2102 1, VII | Kočujúcu spravodlivosť obhŕklo ešte potom množstvo všelijakých
2103 1, X | deťom štepené sypanice. Obidvom dal po pár zlatých. ~Hneď
2104 2, XIII| každú." ~"To sa ľahko dá obísť," namietol zase Lukáč. "
2105 2, XVII| verní priatelia." ~S tým sa objal so Semenákom, Rozumovským
2106 2, VIII| tento chytrák k nemu, bo to objasňuje to rýchle klesanie dávnej
2107 1, IV | úsmevom. A tu sa zase makave objavil veľký rozdiel medzi právom
2108 2, XVII| sa vzájomnými slzami aj objímajúci sa priatelia. Ba málo bys'
2109 2, IV | vlastných rodičov. Obstupujú, oblapujú ho, vešajú sa na neho. Lebo
2110 2, XVI | vidieťpekného, poriadne oblečeného šuhaja." ~"Ale tie ženské,"
2111 1, I | slama. Ostatní môžu byť oblečení ako sú. Veď už sedemnásť
2112 1, IX | ducha žiaril z ich útlych obličajov. Uvidíme ich ešte večer
2113 2, VI | hádzať hrach na stenu, hus oblievať, murína umývať. Zriadiť
2114 2, III | na nešťastie bol v obci obľúbený, lebo vedel mnoho trpieť,
2115 2, XIV | ušetril. Dali sa však i títo obmäkčiť, vyjmúc zatvrdilého lakomca
2116 2, XIII| v tom už osobná sloboda obmedzená byť nemôže. Kto komu v tom
2117 2, V | boli spočiatku skromné, obmedzovali sa len na naše vlastné povolanie,
2118 1, II | dvora Kobzayho. Vstúpili s obnaženými hlavami, s nimi aj staručký
2119 2, XIV | by sa mohli pretvoriť a obnoviť všetky naše škaredé, neporiadne
2120 1, XV | komédiu. ~Náhle vkročil, oboril sa na neho surový Kožuch: „
2121 2, VIII| čo nového? Na Kobzayho oborili sa veritelia, predáva majetok.“ ~„
2122 2, XIV | naskytne, treba sa jej s obozretnosťou a rozumom uchopiť. Vzdychy
2123 2, XI | prenájmu." ~To bolo odobrené. Obrábanie majetku prevzali sme sami.
2124 2, XVII| dobrý páh farár na všetko obracia pozornosť, vyjmúc letnice,
2125 1, XVI | ľudskosti nemá k vám prístup, obraciam sa na pána predstaveného
2126 2, II | bratstva Lukáč. „Ty,“ hovoril obrátený k Rasticovi, „zrodil si
2127 2, XVI | k zemi, zdvihne letnicu, obráti naopak a vysiaka sa do nej,
2128 2, VI | na tom nemali sme dosť. Obrátili sme pozornosť na hmotné
2129 2, XIV | pochlúbiťmajstrovstvom vojsť ta s vozom a obrátiť ho. Je to vždy udalosťplná
2130 2, II | zásluhy. Ale, buď rečeno bez obrazenia tvojich spolupracovníkov,
2131 2, II | brat je zdvorilý, a tým nás obrazil. Či už my ozaj nemáme žiaden
2132 1, IV | istou pravotou toho istého obrezaného pána. ~Jeho chalupník chodil
2133 2, VII | posadiť. Koristili z toho obrezaní aj neobrezaní úžerníci.
2134 2, XVI | Keby sa podarilo ešte tú obrezanú veľkomožnosť z toho kaštie1a
2135 2, IV | páni? To pravda, že teraz obsiahol zaslúženú odmenu: ale či
2136 2, I | a smaží, lež nie kuchár obskakuje železné ohnisko, ale ženské
2137 1, XIV | kotúčoch belavý plameň. ~Obskočili ho s trepotom a krikom: „
2138 2, VI | naučia sa poriadku. Ja obstarám všet'ko zadarmo.“ ~„Aby
2139 2, VI | povediem ja zápisnice. Ty obstaráš len právne záležitosti,
2140 2, IV | radšej než vlastných rodičov. Obstupujú, oblapujú ho, vešajú sa
2141 2, VI | zadarmo.“ ~„Aby si nebol obťažený,“ hovorím, „povediem ja
2142 2, XIII| namietol ešte Lukáč, "a obťažia dlžobami." ~"Hja," hodil
2143 2, XI | rechtor sám vyhotovil. Aká to obťažná práca pre učiteľa ~a aká
2144 2, IV | Cením teda vysoko vaše obťažné povolanie. Ale so svojím
2145 1, VIII| slovenského neznám. Vy ma obviňujete z panslavizmu, inde mi zasa
2146 1, XVI | Zajac im rozprával, ako obyčajne, o svojich podivných skúsenostiach
2147 1, XVI | vstúpil neogabaný Zajac, obyčajný bajazzo v dedine. Mládež
2148 2, VIII| Triezvi ste všetci?' obzriem sa po prítomných. ~,I veď
2149 1, X | lekára, ktorý sa dostavil obzrieť deťom štepené sypanice.
2150 2, XIV | by bolo z našich veľkých, obšírnymi pozemkami vládnúcich miest,
2151 1, XI | chudobnú vdovu. Tu chodí akýsi obšitoš po dedine práve tak ako
2152 2, III | starých huncútov. Farár i obžaloval oplana, ale čo? Slúžny ešte
2153 2, I | aký bys’ v panskom dome očakával. Na dvore vidno mnoho rozmanitých
2154 2, III | rozpustil tak, že to pred očami jeho všetečiIo, nezbedy
2155 1, XIII| z toho bude kôň. Sedliak očankaný jeho rečami dal mu desať
2156 1, I | mešca, aby chodil za neho po ochodzi ako kočujúca spravodlivosť,
2157 2, XIV | prácou, čo pri dobrej vôli a ochote ani nepocítia. ~Keby takýchto
2158 1, I | kočujúca spravodlivosť bola ochotnejšia, dodal, aby pokutu vybral
2159 2, IV | nám i hovoriť o škole.“ Ochotní donútili neo - chotných,
2160 2, IV | Našlo by sa to i viac ochotných,“ ozval.sa Škorec, „keby
2161 2, VIII| ZajacAby sme ostatných' urobili ochotnými, kúpili smejch a vyplatili
2162 2, IV | Nikdy ste takú kypiacu ochotu nevideli. Deti plačú ak
2163 1, XV | hodne opalicoval. Neborák ochranca spravodlivosti mal teraz
2164 1, I | Bol by mohol platiť za ochrancu pravdy, platil však len
2165 2, V | Dietky sa tam nielen ochraňujú, lež i cvičia trochu. Kapustaňa,
2166 1, I | túto zriedkavú vlastnosť ocitla sa v jeho ruke i palica
2167 2, VIII| žiada.' ~Kobzay skrotol očividne, ale ťahal predsa vyššie
2168 2, XIV | to prijímanie osôb, to očividné nadržiavanie pánovi vo všetkom
2169 1, V | V~Po odbavenej židovskej záležitosti predniesol
2170 1, VII | Ale pán s veľkým nosom odbavil všetkých, lebo už bolo po
2171 2, XI | majetku náležali. Urbárskych odbavili sme vyznačením istých rolí
2172 2, I | vyrozumieme z opisu slávnosti, odbavovanej v Kobzayovskom kaštieli. ~
2173 1, XIII| pán.“ ~Šofeles medzitým odčachroval žriebä. Náhle prešlo do
2174 2, V | nedzarí. Napred si musíte odchovať inakšiu mládež. Terajšia
2175 2, III | nedbajú, bo výchova im ho odcudzila, za nesvoj nemôžu sa srdečne
2176 1, VIII| slovenská národu svojmu úplne odcudzuje.“ ~„Nedám, nedám haliera
2177 1, I | dodal s dôrazom, že musí byť oddaný jemu do ruky. ~Užasnutí
2178 2, XVII| som nebol našiel verných, oddaných, nezištných pomocníkov.
2179 2, III | Tak i žiadne veselie, ani oddávky, ani kar neobišli sa bez
2180 1, XVI | pokorou tá obstarná, chudobne odetá Češka, ktorá bola ráno prosila
2181 1, I | Pelechavý, muž chudobne odetý, ale prvý boháč v obci,
2182 1, XIII| nevymlátené. Treba myši od neho odháňať.“ ~„A prečo ho nevymlátiš?“ ~„
2183 2, V | dospelejšiu mládež. Ale ja som ho odhovoril od toho. Dajte tomu, reku,
2184 1, XII | ten pán s veľkým nosom?“ ~„Odjachal,“ smial sa mládenec, „a
2185 2, III | III~ „Predoslať musím,“ odkašlal, „že moje pôsobenie pošlo
2186 1, VI | spravodlivosť. ~„Nuž to,“ vetí po odkašlaní richtár, „že veľkomožné
2187 2, IV | niet kvapky ~uznalosti. A odkedy dostal slobodu a vlastníctvo,
2188 2, XII | my sme len takí svetovci odkiaľnoha-odkiaľruka. ~Zvlášť na mňa sa hnevali: ,
2189 1, VIII| panslávi,“ dupol Kobzay. ~„Odkiaľže vychádzajú,“ primastil mu
2190 2, VIII| hneď a hneď. Vec netrpí odklad. Ak sa dozná žid, že vy
2191 2, VII | sa rozhodli sypáreň bez odkladu budovať, čo sa hneď i uskutočnilo.
2192 2, VIII| dupnem nohou, ,majetok odkúpi obec.' ~,Bah,' zasmial sa
2193 1, XVI | Kožuch. „On. zbiera, aby odkúpil od Kobzayho sedliacke osminy.“ ~
2194 1, V | Vždy sa nájde zámienka odložiť pokonanie na dva – tri roky.
2195 2, IV | teraz obsiahol zaslúženú odmenu: ale či to mohol predvídať?
2196 2, VIII| retiazky, ten blázon. Boh mu odňal rozum. Žid len lesy da vyrúbať,
2197 2, XI | znamenite. Navrátili sme im odňaté roličky, dali drevo, určili
2198 2, I | Taniere, misy, sklenice odnášajú a prinášajú nie mládenci
2199 2, XIV | Žiaci, zbierajúci na školy, odnášali predtým z Chujavy len posmech
2200 2, V | ro-zumnú osobu dobrých mravov. Odneste teda deti k nej. Ona vám
2201 1, VIII| paholčisko divého pohľadu odniesol zlatovku, študenta fráter
2202 2, XI | účinkovaní dlhé cicerónske .kázne odo mňa žiadať nebudú, ale sa
2203 1, XV | nenasúdia. Skúsil som to už. Odoberú ti tam Nemci, smejúci sa
2204 2, XIV | veľkomožného v kaštieli. Keď sme im odobrali krčmy, jatky, predali aj
2205 1, II | zlatých. I tu dva dolu.“ I to odobrili sedliaci s radosťou. ~„Zgazdovali
2206 1, I | a cestovného pána, majúc odovzdať stolici navozené kôpky štrku. ~
2207 1, VI | Tohto gazembera, richtár, odošleš hneď poviazaného na stoličný
2208 2, VII | nepadá.“ ~„Bojíš sa, že ti odpadnú cicky,“ zavrátil ho richtár
2209 1, I | a jedna týchto sa opála odpáraná práve na samom zadku. To
2210 1, XV | ktorých žaluješ. Títo potom odpíšu hore, že prosebníci sú nepokojní
2211 1, IX | IX~Až po ich odplašení ponúkla mladá domová pani
2212 1, I | sedliaci kývali hlavami a odpľúvali. Kožuch sa ozval hlasite: „
2213 2, XVII| vytrvalosťou nerozumný náš odpor. Nedali ste sa mýliť ani
2214 2, II | sa učiť.“ ~„Pamätajte,“ odporoval Rastic, „že nie sme sami.
2215 2, II | teda,“ uškrnul sa Rastic, „odporovať nemožno. Vina ne - ~bude
2216 1, VIII| vkročil evanjelický študent a odporúčal do panskej lásky stravovňu,
2217 2, XIII| a vyráta sa, koľký tomu odpovedá driek, šesť od sta rátajúc.
2218 2, VIII| tak výhodno?' ~,Preto,' odpovedám, ,že nám banka nič nepožičia,
2219 1, III | lež dal mu za pravdu a odpytoval pekne, že sa osmelil znepokojiť,
2220 1, III | najhlbšou pokorou, s veľkým odpytovaním, čo ráči obetovať zo svojej
2221 2, XI | evanjelikov sa žiada, aby odpytovanka i verše všade boli inakšie
2222 2, XI | kantori spievajú tú istú odpytovanku na každom pohrebe; u evanjelikov
2223 2, XI | nutnosť pracovať, keď ich odrobia. Tí i títo sú úplne spokojní. " ~
2224 2, VI | ich medou zabil. Na týchto odrobil sto dní a potom škapky predal
2225 2, III | zásady náboženské, zaľúbil sa odrodilými pánikom a dostal ich priazňou
2226 2, III | Čo si s ním počať? Ani ho odstrániť, bo ľud predsa bol s ním
2227 2, XVII| vpadli v to všetci a odstrčili stole. Ako odvetou na to
2228 2, VIII| bolo naše šťastie, že sa odtiahli, bo vec sa musela diať pod
2229 2, II | preukázať dačo, to pošlo odtiaľ, že sme sa ako divom zhromaždili
2230 2, III | nesvoj nemôžu sa srdečne oduševniť. To príčina, že i farári
2231 2, IV | rodičmi; preto ~i týchto oduševňuje. Nikdy ste takú kypiacu
2232 1, XVI | zloženými, klobúkmi. Garibaldi,' odvetia. ,Čit, reku, znám toho kujona,
2233 1, XVI | každého.“ ~„Ale nie divadlo,“ odvetila ženská. „Prosím o päť grajciarov,
2234 2, XVII| všetci a odstrčili stole. Ako odvetou na to zahučal i na dvore
2235 1, X | kresťanská, ale dobrovoľná; odvezenie však nutná povinnosť richtárska.
2236 2, XII | vidiac úspech, chceli kúpu odvolať, behali na stolicu,po' pravotároch.
2237 2, IV | potrebe výučby. Keď som sa odvolával na židov, že oni žiadne
2238 2, IV | školu. Podliaci sa darmo odvolávali na pána s veľkým nosom,
2239 1, III | Sedliakom nič nespomohlo odvolávanie sa na neúrodný rok, ani
2240 2, XIII| Kto komu v tom rozkáže? Odvrhnúť človek i sám život môže,
2241 1, XVI | rozpustilý pysk, neplecha!“ odvrkol Pelechavý. ~„Drž ty!“ rúbal
2242 2, IV | ako tulákovi žobrákovi. Na oferu ti vrhne gombičku bez uška,
2243 1, I | tabak a potom ho vydúval do ohavne zašpinenej plátennej šatky.
2244 1, XIV | Strestal by vás boh za vaše ohavné oldomáše. Prepadli by ste
2245 2, XII | majetku, bo že obec kúpila a v ohci sú i oni. S týmito prišlo
2246 1, IX | ako to boli. Samý život a oheň ducha žiaril z ich útlych
2247 2, VIII| čas hlboké tajomstvo.´“ ~"Ohlásil som cirkevné zhromaždenie.
2248 2, VII | práve peniaze bez úžitku. ~Ohlásim teda cirkevný sbor a rieknem
2249 1, I | Slúžny sedí na vozíku a ohliada sa okolo s podoprenými bokmi,
2250 2, VIII| Peľuch. ~"Bankou vyslaný ohliadač," vetil Stupnický, "dal
2251 1, I | zvedavo a s utajeným smiechom ohliadajú, vyplazil na nich jazyk: „
2252 1, XVI | uderený klobúk. Dosť sme sa ohliadali, či sa nezjaví dakde dajeden
2253 2, I | kuchár obskakuje železné ohnisko, ale ženské s bielymi záponkami.
2254 2, V | všeličo dokážu, najmä s ohnňom. Zamykať ich do chyže už
2255 2, XIV | neodbytnou potrebou. Lebo i ohňom ušetrené budúnky sú vetché,
2256 2, II | rozličné osídia, chceli nás ohnusiť ľudu, keď sme boli zajedno,
2257 1, XI | držal pár kurčiat, v pravej ohromné kyjačisko. ~„Richtár,“ počne
2258 2, XII | rozpustený, svoje peniaze za ohrozené, položí teda ruky na majetok
2259 1, XIV | pokazili, bo nič bez tej ohyzdnej pijavy. Čo len jednu podkovu
2260 1, XVI | vrecká. Jedna mi padla i do oka, ale mi ju po patá1ii vylízala
2261 2, XII | mi smrťou, ak mu voly v okamihu nevydám. Akým ja vraj právom
2262 1, IX | prstom: „Von ich!“ Museli sa okamžite pratať, ba čeľaď dostala
2263 2, VIII| utiskoval, oplan? Chcel si mňa oklamať, oklamal si sám seba.' ~
2264 1, X | jemu zlatku a vypravil s oklamcom i boženíka, aby ho vodil
2265 1, XIII| bola pozalamovaná, deravá, okná malinké, nejednaké, papierom
2266 1, XI | ako s exekúciou. Vybil mi okno, že som mu nedala slaninu;
2267 1, XV | spravodlivosti, bo vrana vrane oko nevykole.“ ~„A kto pôjde
2268 2, XIV | vyrátaní a povážení všetkých okolností obce viac môžu dať preto,
2269 2, VIII| osminy,' premeriam ho prísnym okom, "náležia už i tak ~krčmárom.
2270 2, VI | zemiaky posadiť, dva razy okopať, v jeseni vybrať a domov
2271 1, XVI | tľapnem ho po vrecku. ,Okovaná strela, pán deneráľ! Vy
2272 1, VII | mienia v tomto volebnom okrese vystúpiť, a oznamoval, že
2273 1, II | evanjelický farár Čulík sedeli pri okrúhlom jedľovom stole na sieťových
2274 2, V | školy, ktorá sa im ako omeny predstavuje, na deťoch poznať.
2275 1, XI | tam jeho vlastným kyjakom omlátil. Žena, keď už natoľko prišlo,
2276 2, IV | zápalom. Čo iným nechuť a omz-losť, to jemu pôsobí najväčšiu
2277 1, XV | richtára, akoby v celej dedine onakvejšieho človeka nebolo.“ Rozumel
2278 1, VIII| bruchá cudzími mozoľmi. Onehdy som stretol dva vínom nahrúžené
2279 2, XVI | svojho národného rúcha. Ono tvorí tiež jednu pásku,
2280 1, VI | palicového výjavu, že ho chcel opätovať na sestre. Dokonca chcel
2281 2, II | A teraz! Všetkého toho opak. Sídlo nešváru a chudoby
2282 2, I | premenilo, ba sa stalo svojím opakom. Ako to prišlo, vyrozumieme
2283 1, I | záplata a jedna týchto sa opála odpáraná práve na samom
2284 1, XV | hodil o zem a hodne, hodne opalicoval. Neborák ochranca spravodlivosti
2285 2, VIII| v majetnej triede a tým opanujú, v spojení s kapitálom,
2286 1, I | bedrách veličizné remenné opasky, na nohách až po kolená
2287 2, V | za maličkú náhradu nielen opatrí, lež i trochu pocvičí. Dajte
2288 2, V | nich i mravný cit, keď ich opatrovkyňa tu pochváli, tam pohaní.“ ~ „
2289 2, VI | napospol do úrokovní. Ich opatrovníci štítia sa zveriť ich sedliakom.
2290 2, V | a zjednaná. Tak sme mali opatrovňu maličkých, aká môže byť
2291 1, III | lož a lživá hra. Najväčšie opice Maďarov nedali im ničoho.
2292 1, I | tiež územčistý chlapík, s opičou tvárou, bývalý husár, teraz
2293 2, I | to prišlo, vyrozumieme z opisu slávnosti, odbavovanej v
2294 2, VIII| kaštieli pelešila nevďačná opitá sedľač. Radšej. nech tu
2295 2, VIII| zasmial sa Stupnický. ,Tí opití Siléni? Len by oni stačili ~
2296 2, VIII| Prečo si ma tak utiskoval, oplan? Chcel si mňa oklamať, oklamal
2297 2, I | lež dievčatá s bielunkými opleckami, lesklými živôtikmi a belavými
2298 1, XVI | čitateľom, a potom spustil oponu. ~Chachot bol veľký, ale
2299 2, VI | ochrániť. ~Aby sme aspoň trochu opozdili konečnú skazu nešťastných,
2300 2, I | nie vyšnurovaní držitelia opraty s rukavičkami. Po chlievoch
2301 1, I | bokmi, tak, ako čo by sa opytoval: „Kde ešte druhý svet pre
2302 2, XII | úžitku?" ~"To bol tvrdý oriešok' pokýval Rastic hlavou, "
2303 2, V | vám nepríde. ~Za možné som orpoti tomu uznal zavedenie skromnej
2304 1, VII | že nastáva voľba, izé, országgyülési követa.“ ~„To jest ablegáta
2305 2, XIV | sa ktorí medzi nami časom osadiťa vzbudovať chceli. ~Takto,
2306 2, VIII| stál vyše stotisíc zlatých, osemtisíc doplatil. Toto je ten Dávid
2307 2, II | suchej koľaji také, že až osi zem rýpali. Zo všetkého
2308 2, II | nám, stavali nám rozličné osídia, chceli nás ohnusiť ľudu,
2309 2, XVII| Predstúpiac so všetkou úctou pred oslávenca, takto sa mu prihovoril: "
2310 2, VI | ako sa mu vodí. Nenadále oslobodený sedliak zle užíval svoju
2311 1, III | a odpytoval pekne, že sa osmelil znepokojiť, vyhovárajúc
2312 1, II | všetkom navrhol ešte učiteľ, osmeľovaný sedliakmi, zvážiť radšej „
2313 2, XIII| akom pomere stoja k majetku osmi naň. ~"Po vylúčení krčmárskych
2314 1, VI | o hriešnych sedliackych osminách, ktoré samy všetky bremená
2315 2, XII | stal sa spoločným ima ním osminárov. Čože ste učinili pre účast'
2316 2, XIV | fackovanie, to prijímanie osôb, to očividné nadržiavanie
2317 2, XIII| Stupnický rukou, " v tom už osobná sloboda obmedzená byť nemôže.
2318 2, VIII| nám dvadsaťpäťtisíc a mne osobne päť, aby som nahováral sedliakov
2319 2, XIV | Najlepšie je spojiť výhody osobnej slobody s výhodami veľkého
2320 2, II | Učiteľ, panstvo, dvorské osobníctvo, župní úradskí,všetko ~bolo
2321 2, XIV | Rastie. "Tým by sa zničila osobnosť, udusil vývin schopností
2322 2, XII | reptali, že my si sami majetok osobujeme, žerieme a pijeme, im nič
2323 1, IV | Uvádzajú naspäť dávne časy. Osobujú si právo rozdávať spravodlivosť
2324 1, IV | hoci samí jeho kmotrovia, osopili sa ako osy na učiteľa, že
2325 2, XIV | vám je ľud! Ak mu chceš osožiť, musíš sa ozbrojiť anjelskou
2326 2, XIV | a pálenie tehál a vápna ostanete. Vidíte teraz, ako dobre
2327 1, XIII| víťazne do stredu chyže. „Tu ostatná srsť z môjho domu. Ber,
2328 2, VIII| všetkým statkom i náradím, do ostatnej srsti a retiazky, ten blázon.
2329 1, XIII| nahé plačú od hladu a tys' ostatnú srsť vyviedol z chlieva,
2330 1, IV | osvedčil, že by dal vďačne ostatný halier od svojho koperdana,
2331 2, VIII| riekol za ním ~ZajacAby sme ostatných' urobili ochotnými, kúpili
2332 2, VIII| na papieri. Skutkom taký ostáva rozdiel medzi sedliakom
2333 2, V | obcovanie. Pod dozorom budí a ostrí sa v nich i mravný cit,
2334 1, VI | ten bitkár, ten stokrát ostrihaný otco - a matkobijca, popudzuje
2335 1, XVI | vezme, čo mu úhodno. Lebo ostril si zuby na tú našu Bombardiu,
2336 1, X | Nielen vzal, lež i naložil ostro richtárovi, aby mu hneď
2337 1, I | podnapitý Zajac so slamenými ostrohami. ~Jazyky týchto ošemetníkov
2338 2, VIII| som poradil,' prehodil som ostýchavo, ,kupca kresťana.' ,A koho?'
2339 2, I | počestní priatelia, všetci takí osvedčení Slováci, že by sa bolo mohlo
2340 2, XIV | ja nevkročím do tvojho,' osvedčovali sa rad-radom, čo tak dojalo
2341 2, XIV | remesiel, priemyslu, tržby a osvety; potom boli "Keby ti to
2342 2, XIV | by sa zámožnejším a tým i osvietenejším. Školstvo by sa zlepšilo,
2343 1, I | domami, vydláždenými a plynom osvietenými ulicami, hlučnými námestiami;
2344 1, IV | kmotrovia, osopili sa ako osy na učiteľa, že neučí; učiteľ
2345 2, VIII| rokov a ešte ani len tá otázka nie je súdne riešená, či
2346 2, XIV | Potom som pristúpil k otázke peňažnej. ,Podajedni z vás
2347 2, XIII| ty neodpovedáš na moju otázku. Ja to chcem vedieť, v akom
2348 1, IX | slovíčka cez celý obed, i na otázky odvetil slovom. Ako sa má
2349 1, VI | bitkár, ten stokrát ostrihaný otco - a matkobijca, popudzuje
2350 2, XVII| bezzištne, je naozajstným otcom všetkých.' ~Nech nám ho
2351 1, VIII| porúčať seba i chudobný sbor otcov svätého Františka do panskej
2352 1, I | piatej brázdy zdedil po otcovi.“ ~„Ale je majster vo svojom
2353 1, I | ako plané prasa z poľa. Otec mu vždy sľuboval, že ho
2354 1, XVI | Mne hodila na stred chyže otep slamy. V noci slyšal gróf
2355 1, I | čierny tabak, i začali ho otrepávať. ~„Ta taký,“ ukázal Kožuch
2356 1, XI | vojenskou čapicou na hlave, v otrhanom vojenskom kabáte. V ľavej
2357 2, XVII| vrátach stála ešte hŕba otrhaných Cigánov a žobrákov, medzi
2358 2, XVI | ľudskejšiu podobu na seba. Otrocká nestydatosť a nestarostlivosť
2359 2, XIV | právo, ktoré mu dáva zákon. Otrokom tým len sklenka alebo palica.
2360 1, VIII| červený pás, na prsiach otvorený lajblík, na pleciach plášť
2361 1, XVI | Jediaci len rozčeperí nohy, otvorí ústa a hlísta mu sama beží
2362 1, IV | navzdor mape. Sedliak musel otvoriť svoj dvor na večné časy
2363 1, XVI | Včely tam, vraj, ako u nás ovce. ~„A úle?“ spýtal sa Pelechavý,
2364 1, II | lapok'.“ ~Tu už sedliaci ovesili nosy a mrmlali. Učiteľ Koreň
2365 2, XVI | ľud zaopatrený výbornou ovocinou a vezme z toho i pekný groš.
2366 1, XVI | cisárovná a prinesie mi v zápone ovsa. Potom beží do kuchyne a
2367 2, XIV | mu chceš osožiť, musíš sa ozbrojiť anjelskou trpezlivosťou. ~
2368 1, XVI | vyrozumeli, že ja tam, tak pádili ozlomkrky do svojho tábora naspäť,
2369 2, VIII| sloví Pelechavý. ~,Máme vám oznámiť,' pokročím, ,dôležitú vec.
2370 1, VII | Takéto výjavy boli vtedy pri ozornej surovosti ľudu každodenné
2371 2, VI | židovského. Lebo oddal sa ozornému pijanstvu a márnil i sám
2372 1, VI | štuchali do richtára: „Ozvi sa, povedz!“ ~„Čo má povedať?“
2373 2, V | Ja dám vďačne, i ja,“ ozývali sa radom ženy. Kapustaňa,
2374 2, II | klesala na hromadu. Ešte i tie ošarpané krčmy hrozili židom a pijanom
2375 1, I | husár, teraz dedinský šašo a ošemeta, tiež milovník krčiem, vyznačoval
2376 2, III | pokolenie pijanské, nemravné, ošemetné, bezbožné. Keďže bol súčasne
2377 2, III | vychodili z jeho dielne samí ošemetní rozpustilci. Udelil i tým
2378 1, I | ostrohami. ~Jazyky týchto ošemetníkov rozviazali sa zvlášť vtedy,
2379 2, VIII| Neverte, nedajte sa ~ ošialiť. Pán ta pán, a pánom niet
2380 1, XV | Sedliaci mu prisvedčovali a ošklbaný Humenský sa ozval: „Tak
2381 2, IV | ešte stokrát ~skrbnejší a ošklivejší. Vystatuje sa : „Ja pán,
2382 1, VI | pán hajdúch.“ ~Pri tom ošklivom výjave odišiel zapýrený
2383 2, II | znižovali, uvádzali ma v ošklivosť pred ľudom, ako sa to vodieva
2384 1, I | kradol. Mlel ústami a robil oškrdy, rehotal sa, prekáral každého
2385 2, XVI | lež pre do chovávanie a ošľachtenie strornového rastlinstva.
2386 1, XVI | poplátaných plundrách, ani v takom ošumelom klobúku. Kúpil si ho kdesi
2387 1, XII | Za to mám sa nadrapovať s oželeným oplanom, odkiaľ noha odkiaľ
2388 1, XV | vlasov, lapil ho richtár za pačesy, hodil o zem a hodne, hodne
2389 1, VI | sedliakmi nehodnosti s nimi páchané, ale mlčal, bo musel. ~Pán
2390 1, XVI | oddal ho sluhovi, ,nechže sa páči', podala mi ruku a viedla
2391 1, I | ktorého prítomná povesť padá, bol 1865, keď už Bach so
2392 1, XVI | vyrozumeli, že ja tam, tak pádili ozlomkrky do svojho tábora
2393 1, XVI | ich plné vrecká. Jedna mi padla i do oka, ale mi ju po patá1ii
2394 2, IV | podzvidhnutie tak hlboko padlej obce záviselo od nenadálych
2395 2, XVII| Rozumovským a Stupnickým tak, že padnúc si okolo hrdla, utvorili
2396 1, XIII| žriebä sám,“ tĺkla si pravou päsťou na ľavú dlaň. „Keď ty piješ,
2397 2, VIII| pýta za svoj majetok?“ ~„Za päťdesiapäťtisíc,“ hodil priateľ rukou, „
2398 1, X | i to. ~Zostalo mu už len pätnásť zlatých a tieto tiež našli
2399 1, IV | Prvotné náklady, udané v pätnástich zlatých, znížil na štyri,
2400 2, VIII| pomerov. Požičal nič viac ako päťsto zlatých hýrivému, vždy utisnutému
2401 1, XVI | masťou a na cestu napiekla pagáčov so škvarkami.“ ~„A Napoleon
2402 2, XVII| Stupnická riekla: "Ten náš dobrý páh farár na všetko obracia
2403 1, XVI | sa povodilo vonka. Suroví pahoci prekotili, polámali vozík
2404 1, VIII| naopak. Práve tento surový paholčisko divého pohľadu odniesol
2405 2, XVII| všetci klesneme za židovských paholkov. Vy ste nás nielen ze židovskej,
2406 1, XII | mi rozkazuje ako svojmu paholkovi. Viac slúž im panstvu, ktoré
2407 1, I | bankárov a ich vyvoštené paláce, potom na skvostné mestá
2408 2, VIII| sa teraz bývali otrhaný pálenčiar dá titulovať. „Čo Kobzay
2409 2, XIV | veľkomožno-pansko-židovskom hospodárení s pálenčiar-ňami a krčmami. Dedinský ľud
2410 2, XIV | skvost, loveckých psov, pálenčiarne a neviestky, židia uviazli
2411 2, XIV | pomoc. Drevo na budovanie a pálenie tehál a vápna ostanete.
2412 1, XIII| Šofeles. Keď ma nezroní jeho pálenka, musím mu drevo rúbať a
2413 2, XIV | Dedinský ľud by nežil viac len pálenke a židom, stal by sa zámožnejším
2414 1, VI | aby mladý pán svoju chúťku palicovania vyplnil. ~
2415 1, XV | pijanmi viedol veľké slovo palicovaný Kožuch. Hromžil na richtára,
2416 1, VI | tak sa zaľúbil do tohto palicového výjavu, že ho chcel opätovať
2417 1, XVI | teda von!“ zdvihol richtár palicu a vyhnal surovcov. Hra sa
2418 2, XIV | voziť s qrkálkami, pálenku páliť, poľovať, neviestky fintiť
2419 2, II | si veci veľké. Večná ti pamäť ~i sláva!“ ~ "Sláva, večná
2420 2, II | pôsobivšieho jest čomu sa učiť.“ ~„Pamätajte,“ odporoval Rastic, „že
2421 2, VI | jeden-druhý sa popiekol, pamätali na svoju povinnosť a dodržiavajú
2422 2, VIII| pretým grófskeho majetku. Pamätné je, ako prišiel tento chytrák
2423 2, XVII| na mnohé, mnohé letá boh. Pamiatka vaša bude požehnaná medzi
2424 2, VII | Skrbec Pelechavý sa ozval: „Pánboh stvoril volky a čert spolky.
2425 1, II | úradu, či stoličný lekár, či pandúr, či hajdúch: richtár dávaj!
2426 2, XII | volať na pomoc. ~Skrotení pandúrmi, chodili vykrikujúc, že
2427 2, I | dakoľko svetských pánov a paní. Ženské, medzi ktorými i
2428 2, I | medzi ktorými i dakoľko paničiek, zaujímajú čestnejšie miesto,
2429 1, XVI | vystískal a vybozkával ako dáku paničku.“ ~„Ale pokoj či dal?“ ~„
2430 2, III | náboženské, zaľúbil sa odrodilými pánikom a dostal ich priazňou faru
2431 2, VI | peňažitých ťažkostí aj hýrivých pánikov i zhovädilej sedľače. Len
2432 2, IV | školu, keď. sa pri terajších pánoch spravodlivosti ~dovoláme,
2433 1, I | rovnoprávnosťou všetkých s výlučným panovaním Nemcov vygazdoval a uhorskí
2434 1, I | v úrade.“ ~„Páni majú s panským žobrákom poľutovanie,“ odpľul
2435 2, I | mohlo zaviesť vyšetrenie o panslavistickom sprisahaní. ~Preto i rozhovor
2436 1, VIII| za lacnú cenu. ~„Na vašu panslavistickú školu nedám ani babky,“
2437 1, VIII| Nedám, nedám haliera na váš panslavistický ústav,“ triasol Kobzay rukou. ~
2438 1, VIII| neznám. Vy ma obviňujete z panslavizmu, inde mi zasa hádžu do očú,
2439 1, V | veľká láska od veľkomožného panstva. I farár Čulík bol tej mienky,
2440 1, XV | Prišla reč i na pravotu s panstvom o lesy. Bučak si vykrútil
2441 1, I | všetkých prevratoch, či Nemci panujú, či Maďari, on v úrade.“ ~„
2442 2, VII | maličkosť v prirovnaní s panujúcou medzi vami a úžerou, a predsa
2443 1, I | keď on dozerá na svojich panštiarov alebo poľuje. Čo mu chýba,
2444 1, XIII| okná malinké, nejednaké, papierom pozalepované. Do pitvora
2445 1, XVI | sme nemali čo vopchať do papule, tu zase všetci len na Zajaca.
2446 1, I | Prišiel na mizinu pre parádnicu ženu. Kapitula pustila jeho
2447 2, XI | Rastic. "Touto ničomnou parádou činí sa i učiteľ smiešnym
2448 2, I | koní, ale nie sú to vysoké paripy, lež len obecné väčšie-menšie
2449 1, XVI | teda na koňa a hajde do Parízu! Koňa si priviažem o plot.
2450 2, II | nezaujíma ako klebety a šialené parížske módy? To veru pekná poklona.
2451 1, VII | zarobiť u neho pekný groš. Parobci dostali palice, jedni, že
2452 1, XIV | rumpeľ pálenky.“ Okrem detí a parobčiakov pošli všetci naspäť do krčmy. ~
2453 2, XVI | dosť už porúčal dievkam a parobkom, aby si šatky na nos kúpili
2454 2, XVII| boli podperení, dievky v partách, školské deti v tom úbore,
2455 1, I | Čižmy ani jeho neomínajú a partica z vetchého klobúka visí
2456 1, XVI | to je parobok. Niet mu páru vo svete!' Ako som skočil
2457 1, VIII| čižmách, na bedrách červený pás, na prsiach otvorený lajblík,
2458 1, VI | pravde, my sme spokojní. Nech pasie všade každý, kde chce, ako
2459 2, XVI | rúcha. Ono tvorí tiež jednu pásku, ktorou malinké Slovensko
2460 1, I | sľuboval, že ho dá za svinského pastiera. A teraz, hľa! Pri všetkých
2461 2, III | smetiskách, a tým koniec jeho pastierovaniu. Bol by chcel maďarizovať
2462 1, VI | veľkomožný naženú na naše pastvisko, úhory, strniská, lúky tisíc
2463 1, XIII| letnici tak vetchej, že len pásy z nej viseli a všade presvitala
2464 1, XVI | padla i do oka, ale mi ju po patá1ii vylízala stará Cigánka.“ ~„
2465 1, XII | ma podpálil? Nemám dosť patálie so žobrákmi? I teraz som
2466 2, II | a potupa renegátom a ich patrónom!“ zahučali spolusto - lovnici. „
2467 2, XVI | zaväzovať na bedrách, nie pod pazuchami. Zdá sa, že chodia vo vreciach." ~,,
2468 1, XVI | mi ruku a viedla ma popod pazuchu. Po dobrej večeri dala mužovi
2469 1, X | tvár richtár, „všetky sú na paši.“ ~„Ale to už musí byť,“
2470 1, IV | Aristidovia proti týmto pašom nestydatým. Uvádzajú naspäť
2471 1, VI | cítil, že dnes i najlepšieho pašu prevýšil. ~Farár Čulík,
2472 1, I | bubon. Aby nezahynul hladom, pchajú ho páni pri každej premene
2473 1, XVI | podušku a novú sivú gubu pod pec na lavicu. ,Tu,' pohladkala
2474 1, V | s tým,“ vstal a kýval im pečlive úradník Rozumovský. „To
2475 2, XIV | nemohol cválať neviazane do pekla, lumpovať, márniť a potom
2476 2, XVII| pripisovať, čo dobrého a pekného sa uskutočnilo. Ja samotný
2477 2, IV | je s deťmi deckom. Pri peknej chvíli vyvedie ich na dvor,
2478 1, III | hladom. Farár Čulík držal im peknú kázeň o kresťanskej láske
2479 2, VIII| trpieť, aby v mojom kaštieli pelešila nevďačná opitá sedľač. Radšej.
2480 2, XVI | malo byť," vmiešala sa pani Peľuchová, "bo tí vaši Chujavania
2481 2, VI | vedia koristiť z večných peňažitých ťažkostí aj hýrivých pánikov
2482 2, XIV | Potom som pristúpil k otázke peňažnej. ,Podajedni z vás majú pri
2483 1, XIV | Z úst sa mu kydali biele peny a šľahal v kotúčoch belavý
2484 1, XII | že im zajtra budú vláčiť periny za dlžoby. Podivná je ľahkomyseľnosť
2485 2, XI | ten čas učiť deti, pokiaľ pero hryzie na ničomných klapanciach?
2486 1, XVI | zavrátil ho parobok s takým perom za klobúkom ako metla. ~„
2487 1, XIV | ten mladík, čo tak nemilú pesničku zaspieval, pánom v dome
2488 2, XVI | chlapcov štepárstvu a dievčatá pestovaniu zeleniny. Ten majetok, ktorý
2489 2, XVII| Sláva!" skríkol srdečne celý pestrý zástup. ~Rastic odvetil
2490 2, XIV | okolo toho so statkom i peši budete všetci anákladky
2491 1, XVI | chudobných ľudí. Na, tu máš! Pi z môjho, pluhák, keď svoj
2492 1, I | krpcami. Trčala mu z nich na piaď slama. Ostatní môžu byť
2493 1, I | rehotal sa Zajac, „a pol piatej brázdy zdedil po otcovi.“ ~„
2494 2, XIV | nemal. Porazí vždy statok v piatok, aby židia mali čerstvé
2495 1, XVI | Predstavovalo sa v nej nešťastie pijana a jeho rodiny. Naposledok
2496 1, XIII| sa tam veľmi dobre. Mnohé pijanice si tu hoveli, keď mužovia
2497 2, II | ošarpané krčmy hrozili židom a pijanom zalomením. Náhle človek
2498 2, III | obec, vychoval pokolenie pijanské, nemravné, ošemetné, bezbožné.
2499 2, XIV | držobnosťou rozmnoží sa len pijanstvo drobných statkárov a posledné
2500 1, IV | takého máme rechtora. Len po pijatikách chodí.“ ~Vyvinula sa z toho
2501 1, XIV | bo nič bez tej ohyzdnej pijavy. Čo len jednu podkovu koňovi
2502 2, XII | majetok osobujeme, žerieme a pijeme, im nič nedáme. Keď sa im
2503 1, XIII| päsťou na ľavú dlaň. „Keď ty piješ, i ja budem. Krčmár, holbu!“ ~„
|