1860-dogaz | dohan-kedys | kedze-mysli | mysi-nezas | nezau-pijes | pila-preho | preja-slova | slove-upraz | uprie-vysve | vytas-skols | skrab-zupni
Part, Chap.
2504 1, XII | krčme. Bo celá Chujava teraz pila. Staré, mladé, mužovia,
2505 1, XVI | kuchyne a navarí mi takých pirohov so sekanými hruškami, že
2506 2, VIII| Zmluva sa hneď napísala a pod písala s doložením, že je neodvolateľná. ~
2507 1, X | skladať sedliaci nechceli, lež písali márne inštancie, na ktoré
2508 2, III | zapisovateľovi, povýšiť nechceli. Za písanie prosieb, závetov, zmlúv
2509 1, XVI | dobrej večeri dala mužovi písanú podušku a novú sivú gubu
2510 2, VIII| Nerozkážu,' pýtam sa, ,písať zmluvu so židom?' ~,Ba veru,'
2511 1, X | videli, vytiahol veľký zväzok písem, drkotal plynne po slovensky,
2512 1, I | krivdu. Ako by i nie? On, písmák a latinák, je v obci nič
2513 1, XIII| papierom pozalepované. Do pitvora a chyže viedli dvere vetché,
2514 1, IX | prišlo vhod, že sa ozvala v pitvore harfa. „Muzika, muzika!“
2515 1, XVI | nič, len by som si ľahol v pivnici horeznačky pod sud a tak
2516 2, VII | Vystavme priestrannú sypáreň s pivnicou. Mnoho to stáť nebude. Kameňov
2517 2, IV | listy a prosby sedliakom píše, a predsa je to ten najväčší
2518 1, II | Bo v akomkoľvek duchu sa píšu tie noviny,“ riekol farár
2519 1, II | povedám,“ zohol Kožuch, „že pláca richtárova a notáriušova
2520 2, XIV | ľahkomyseľného hospodárenia! Pláčete vždy tie svoje smädné gágory,
2521 1, XV | jeden kút mali zastrený plachtami. ~Medzi pijanmi viedol veľké
2522 1, I | vozíku, ktorého pre jeho plachý pohľad len stydlivou Zuzankou
2523 1, XII | váhaní, pri všetkom ženinom plači, predsa len pošiel a poslal
2524 1, XII | Keď bola reč o richtárskej pláci, Kobzay sa osvedčil, že
2525 1, VI | Ale ona tým viac nôtila plačlivým akýmsi spevom: „Ach, načo
2526 1, VI | výskať a vykladať s náramným plačom: „Ach, ja nešťastná žena!
2527 2, XVII| leteli do výšky, ženy a devy plakali. Porosili sa vzájomnými
2528 1, I | paličkou. „I zbijú ťa, i plakať ti nedajú. Počuli ste to
2529 1, XIV | šľahal v kotúčoch belavý plameň. ~Obskočili ho s trepotom
2530 2, XI | pomocníka, takrečeného ka plána, lež za to som sa poďakoval.
2531 1, I | prázdniny. Utekal domov ako plané prasa z poľa. Otec mu vždy
2532 1, IV | učiteľ im sypal do očú, že sú planíci, že žalujú lžive, ako Židia
2533 2, XIV | myslíte? Zastavíme snáď platenie a povieme tým pánom: Čakajte,
2534 1, III | vzpierali nohami-rukami proti plateniu, ale pán s veľkým nosom
2535 1, I | vydúval do ohavne zašpinenej plátennej šatky. Pre toto ustavičné
2536 1, I | platiť za ochrancu pravdy, platil však len za prvého bezočivca
2537 1, I | skrbný Pelechavý. ~„Ba veru platíte,“ mrštil richtár paličkou. „
2538 1, V | tri roky. Raz sa uviedlo v platnosť, že tu si pán veľkomožný
2539 2, XIV | aby svoje právo udržal v platnosti, a sklep pre vaše pohodlie,
2540 2, XI | plnou mocou a s povýšeným platom. Ja som prevzal bezplatne
2541 2, XI | vcele úradu, zvlášť mládeži. Platy sme vymerali dvom učiteľom.
2542 2, XIV | ktorou sa nedávno v prachu plazili, vedú i ju rozličnými úskokmi
2543 1, VIII| otvorený lajblík, na pleciach plášť z belavého súkna, na hlave
2544 1, VI | hodil. ~Kožuch mrdol spurne plecami: „Nech ma vešajú, keď som
2545 1, XIII| Vezmeme potom torbu na plece.“ ~
2546 1, XVI | Hja! Potľapkal ma po pleci: ,Drusa môj vďačný! Takýchto
2547 1, VIII| prsiach otvorený lajblík, na pleciach plášť z belavého súkna,
2548 1, XVI | aby aspoň jeden zostal na plemä.“ ~„A ako to bolo s tým
2549 2, XIV | U nás," prejaI Rastic, "plemeno židovské je vykorenené okrem
2550 2, XIV | účasť, na iných žiadnu. Plesá i teraz okolo zlatého teľaťa.
2551 1, VIII| Vtom vstúpil muž tmavej pleti, podobný Cigánovi. Širočizné
2552 2, VII | takom nešťastí pomohla by plná sypáreň tak, ako v Egypte
2553 1, II | Veď len svoju povinnosť plní.“ ~„Ó, časy! Ó, spravodlivosť!“
2554 1, I | Povinnosť svoju znám a plním, kde môžem. Čelom do steny
2555 1, X | povinnosť richtárska. Vy ju plniť nechcete. Dobre! Zanechám
2556 1, I | samovolené vrchnosti, samých plnokrvných, zo slovenských rodičov
2557 2, VIII| i na naše deti prejde. ~Plnomocenstvá pre pána pravotára boli
2558 2, VIII| svoje osminy a dajte mi plnomocenstvo,na uzavretie i kúpy i pôžičky.' ~,
2559 2, VIII| stane mi voči. ~,A spolu plnomocník,' vytiahnem písmo. ,Všetko
2560 2, XI | ponechané vedenie hospodárstva s plnou mocou a s povýšeným platom.
2561 2, XIV | udalosťplná strachu, keď sa s plným vozom má vojsť do humna
2562 1, XVI | Parízu! Koňa si priviažem o plot. Hneď pribehne cisárovná
2563 1, XVI | Na, tu máš! Pi z môjho, pluhák, keď svoj grajciar tak ľutuješ.“ ~„
2564 1, II | že jesto i panslavistické pluhy a brány.“ ~Ale to veru len
2565 1, XVI | som v takých poplátaných plundrách, ani v takom ošumelom klobúku.
2566 1, XVI | strach. Leje sa vám dolu plundrami.' “ ~„A že si nebol ranený
2567 1, I | vysočiznými domami, vydláždenými a plynom osvietenými ulicami, hlučnými
2568 2, VI | susedných obcí k nám i o pô - žičku i s peniazmi. Tak
2569 1, X | z toho bude.“ ~S tým sa poberal k dverám. Richtárka mihala
2570 1, XII | hneď po jeho odchode zas pobil a povláčil gazdu ten bača,
2571 1, XV | daktorí popudzovatelia poburujú. Radšej to dať advokátovi,
2572 1, VII | do obce mnoho výtlačkov poburujúceho programu.“ ~„Či tak?“ riekol
2573 2, IV | zasa.iných, ktorí si veľmi počestne vedú, sú dobrí gazdovia,
2574 2, I | sa zišli zblízka i ďaleka počestní priatelia, všetci takí osvedčení
2575 2, XIV | svoje osminy prišli, keď pochabo cudzie majetky pokúpili.
2576 2, VIII| ona milencov. Nadto ten pochabý skvost a karty, čo tiež
2577 2, XIV | väčšej polovice nové, to pochádza od požiaru. Ale to div,
2578 1, IX | veselosti pri stole, to pochádzalo od všetečného Árpáda, ktorý
2579 1, XV | panských psov, ulíhavých pochlebníkov. Breše vraj len pánom, za
2580 2, XIV | také, akoby sme sa chceli pochlúbiťmajstrovstvom vojsť ta s vozom a obrátiť
2581 1, II | učíte v škole.“ ~„Pekná pochvala pre učiteľa!“ doplnil harušenie
2582 1, X | nesie!“ ~Na jeho pozdrav: „Pochválen buď Ježiš Kristus,“ odvetil
2583 2, V | keď ich opatrovkyňa tu pochváli, tam pohaní.“ ~ „Môžem povedať,“
2584 2, XI | kázať nebudem." ~"To, to!" pochválili ho farári. "Bodaj by si
2585 1, IX | otvoril ústa na chlapcovu pochvalu: „Neobyčajný talent.“ Jednako
2586 2, XIV | zálohy svoje účastiny a ne pochybujem, že i mestská úrokovňa ich
2587 2, XII | býva v kaštieli, ale si aj počína ako pán, ja jeho toľko a
2588 2, XII | Nepreraziac s delením, počínali si aspoň spurne, hlavate,
2589 2, XVI | Pri stavaní," pokračoval, "pocítili sme zvlášť živo potrebu
2590 1, XIII| že mu už nemá na čo dať. „Počkaj, žide,“ vychytil sa smädný
2591 1, XI | ohromné kyjačisko. ~„Richtár,“ počne hrozivo, „ja tejto dedine
2592 1, XVI | len takí tuláci.“ ~„Ja som poctivá vdova, živím sa počestným
2593 1, XVI | brániť. Nech im taká bude poctivosť. ~Keď sme nemali čo vopchať
2594 2, IV | nevidel, má sto ráz viac poctivosti.“ ~„A či nemajú pravdu?“
2595 2, V | a znáte ju ako triezvu, poctivú, ro-zumnú osobu dobrých
2596 2, XIII| teda spolu tisíc. Podľa počtu týchto účastín delí sa celý
2597 2, V | vzbudené, ba znajú už i maličké počty a modlitby. Omnoho menšia
2598 1, VII | jednu cudzinu druhou. ~„Počujem,“ pokračoval pán s veľkým
2599 1, II | megyei tisztov nerozumejú.“ ~„Počujete?“ šepol učiteľ Koreň sedliakom. „
2600 1, III | dodal, mrziak, vážnosti. Ale počujme, o čom sa panstvo zhovára. ~
2601 2, VII | Veď to je veru pravda.“ ~„Pocúvaj, ty!“ pristúpim ja k nemu. „
2602 2, VI | to s veľkou bedlivosťou počúval, ozval sa: ~„A či to je
2603 2, III | sa vážnym. Sprostáci ho počúvali ako dákeho proroka. Chodil
2604 2, V | nielen opatrí, lež i trochu pocvičí. Dajte jej po štvrtke žita
2605 2, XIV | pristúpil k otázke peňažnej. ,Podajedni z vás majú pri ruke viac-menej
2606 1, IV | víťazne. Pred krčmou potom podali si s pánom veľkomožným ruky
2607 2, XVI | farár byť nemusí. Keby sa podarilo ešte tú obrezanú veľkomožnosť
2608 1, IV | krajne pokazený ľud. Sám podáva oproti sebe zbroj protivníkom
2609 1, I | kôpke. Len do nosiska pchal podchvíľou čierny tabak a potom ho
2610 2, XIV | lakomca, že mu slzy vypadli a poddal sa. ~Už sa zdalo byť v dobrej
2611 1, VI | by ešte vždy ťahali jarmo poddanstva. ~Ale malý Arpádik tak sa
2612 2, XIV | Tak by aj po dedinách s podelením väčšieho majetku všetky
2613 2, XIII| chcieť zaplatiť, a potom sa podelia v úžitku." ~"I túto cestu
2614 2, IV | povinnosť. Súc sám jediný, podelil si dietky, podľa pokroku,
2615 2, XII | dokonca mejetok medzi sebou podeliť. Stálo ma to mnoho zápasu,
2616 1, VI | Vyjmúc tie,“ dodal dobre podgurážený Kožuch, „ktoré prídu do
2617 2, IV | ktorej i jemu sprvu hojne za podiel sa dostalo. Uznali, že je
2618 1, XII | vláčiť periny za dlžoby. Podivná je ľahkomyseľnosť slovenského
2619 1, XVI | ako obyčajne, o svojich podivných skúsenostiach a hrdinských
2620 1, XIV | ohyzdnej pijavy. Čo len jednu podkovu koňovi pribil, už ste ho
2621 1, XIII| dorúbané prahy. Na hlinenej podlahe plno dolín, ako čo by tam
2622 2, IV | pohodlnú murovanú školu. Podliaci sa darmo odvolávali na pána
2623 1, I | len za prvého bezočivca a podliaka v obci, ktorý už kúty všetkých
2624 2, XII | spurne, hlavate, surovo, podlo. Keď sa na pozvanie zhromaždili
2625 2, XIV | predstavovali jednu osobu a podlosť jednotlivcov by bola jatá
2626 2, VIII| krčmári. Bolo oproti mne podlých klebiet plno a surového
2627 1, VI | príležitosti sedliakov k podlžnej úcte a poslušnosti proti
2628 1, IV | meškania, čím sú povinní a podlžní. Ale práve vtedy, keď im
2629 2, VI | židovstvo ľud kresťanský podmaňuje. Lebo to až vieru prevyšuje,
2630 2, VIII| podpísaná?“ ~„Neviem.“ ~Poďme,' hovorím, ,k priateľovi
2631 2, VI | priateľ Stupnický na to, „podmieňuje nielen pôžičky, ~lež i vklady.
2632 1, I | rehotal sa, prekáral každého i podnapitý Zajac so slamenými ostrohami. ~
2633 2, II | spolupracovníkov, tys‘ predsa bol podnetom a dušou všetkého. Mohol
2634 1, VIII| vstúpil muž tmavej pleti, podobný Cigánovi. Širočizné čierne
2635 2, XIV | rad-radom a že vyzerajú z ohľadu podoby aj miery všetky navlas rovnako. " ~"
2636 1, XIII| spadla vcele, druhá bola podopieraná zvonka, zdnuka. Na kraji
2637 1, XVI | sa úškľabne na oba lakte podoprený Kožuch. „Tu je krčma. Ja
2638 1, I | vozíku a ohliada sa okolo s podoprenými bokmi, tak, ako čo by sa
2639 1, XI | očú je všetkého schopný. Podpáli nám dedinu. Dám mu groš,
2640 1, XII | noha odkiaľ ruka, aby ma podpálil? Nemám dosť patálie so žobrákmi?
2641 2, XVII| do dvora. Mládenci boli podperení, dievky v partách, školské
2642 1, III | niet,“ odvetili im všade. „Podpísali ste sa, tu, hľa, vaše krížiky.“
2643 2, VIII| myšlienka. „Je už zmluva podpísaná?“ ~„Neviem.“ ~Poďme,' hovorím, ,
2644 2, VIII| pána pravotára boli hneď podpísané. Ako pokonal vec s Kobzaym,
2645 1, III | donútil richtára i boženíkov podpísať hotový už úpis na ročné
2646 1, IV | IV~Pri podpisovaní úpisu podal pán s veľkým
2647 2, II | tak soptilo na mňa zhora podporované renegátstvo.“ ~ „Hanba a
2648 2, XIV | knižníctvo mali výdatnú podporu. Tí naši pánici, akých najviac,
2649 1, V | sebou. Veľmi mnohí sa chceli podrobiť, ale rátavý Pelechavý riekol: „
2650 2, XIV | som nevyhorel ~a predsa sa podrobujem užitočnému poriadku.' ~,
2651 1, XVI | Kde je kôň? Kde je kôň?“ ~„Poďte,“ odviedol ich komediant
2652 1, XVI | večeri dala mužovi písanú podušku a novú sivú gubu pod pec
2653 1, I | mu i nohy i ruky, keď ich podvihne. Na príčine je planý krčmár,
2654 2, IV | predvídať? Ani zďaleka. Lebo podzvidhnutie tak hlboko padlej obce záviselo
2655 1, XVI | ak vieš po uhorsky:' Ráno pohádzal všetkých svätých do čiapky
2656 2, V | opatrovkyňa tu pochváli, tam pohaní.“ ~ „Môžem povedať,“ ozval
2657 1, VII | vyprázdnil. Panstvo vyzoblo po poháriku červeného likéru a pošli
2658 1, XIV | muž, práve ako sa vyhol s pohárom, vyvrátil sa horeznačky
2659 2, II | človek až zle cítil pri pohľade na ňu. Chalupy boli všetky
2660 1, XVI | pod pec na lavicu. ,Tu,' pohladkala ho, ,spi a buď ticho, aby
2661 1, II | Bučak zadudral so škaredým pohľadom: „Čert nech vezme takú spravodlivosť
2662 1, VIII| surový paholčisko divého pohľadu odniesol zlatovku, študenta
2663 1, IV | sedliaka Bučaka. Tento sa raz pohneval a nepustil viac panského
2664 2, VI | zemiakov, roľu zo svojho pohnojiť, zemiaky posadiť, dva razy
2665 2, XVII| zástup. ~Rastic odvetil pohnutým, rozplývajúcim sa hlasom: "
2666 2, XIV | platnosti, a sklep pre vaše pohodlie, aby ste nemuseli pre každú
2667 1, VIII| službu žalúdka. Nestihli sa pohodlne rozhostiť pre nastávajúci
2668 2, XIV | Tatári a kuruci nenašli. Na pohodlnosť vonkoncom nehľadeli, ba
2669 2, XIV | príhodnom mieste s celou pohodlnosťou. Našim dedinám bolo by zaradom
2670 2, IV | budovisku starom, na tretí mal pohodlnú murovanú školu. Podliaci
2671 1, I | vysmieval sa z jeho vozíka a pohoniča, Maďara v kučme a bunde. „
2672 2, I | za jedľovým stolom mnoho pohoničov, ale sú to len obecní sluhovia
2673 2, XIV | Za ten čas utiahnu sa pohorelei, ktorý do stojacich domov,
2674 2, VIII| Ba veru,' zvesil na pohovke smutne hlavu, ,napísať sa
2675 2, VIII| zamračil sa Kobzay a vyskočil z pohovky. ,Všivavísedliaci? Myslia,
2676 2, IV | neraz, keď činilí alebo pohovorili dačo.neslušného, deti ich
2677 2, XIV | nevyplatili a s bankou sa nebudeme pohrávať. Čo myslíte? Zastavíme snáď
2678 2, III | tí, ktorí z ľudu pošli, pohŕdajú ním, zapierajú ho, aspoň
2679 2, III | kaštieľov, ľudom oproti tomu pohŕdal. Neznal ani jeho reč, len
2680 2, XI | bolo treba zrušiť i tie pohrebné verše, ktorými nás učiteľov
2681 2, VII | Druhí mali veselie, krstiny, pohrebný kar. Museli, mocou obyčaje,
2682 2, XI | namiesto tých"ničomných pohrebných kázní, učiť v škole deti
2683 2, XI | služobníci zriedka idú s pohrebom, len príbuzní a susedia
2684 2, XIV | majetku. Tento treba udržať pohromade a zanechať pritom každému
2685 1, II | ako vidím, veľký szájas,“ pohrozil mu pán s veľkým nosom. „
2686 1, IX | uhorky.“ „Ej, Árpád, Árpád!“ pohrozila mu matka, „ty si mi prirozpustilý.“
2687 2, XVII| hodinách. Ako spruha uvádza do pohybu všetky kolieska, tak on
2688 2, IV | sypárňou. Pán učiteľ už vtedy pojal si tovarišku života.“ ~„
2689 2, XIV | neznesie, do takých medzí pojať sa nedá. Najlepšie je spojiť
2690 1, XV | vrane oko nevykole.“ ~„A kto pôjde s vyslanstvom?“ spytovali
2691 1, V | zaplatíte ho.“ ~„My teda pôjdeme kupovať drevo,“ rozhadzoval
2692 2, XI | doplníme my. Spojenými silami pôjdu nám roboty rýchlo. Dáme
2693 1, IV | mysli aj v srdci krajne pokazený ľud. Sám podáva oproti sebe
2694 2, III | rokov svojho úradovania pokazil celú obec, vychoval pokolenie
2695 1, XIV | vašej Sodomy. Vy ste ho pokazili, bo nič bez tej ohyzdnej
2696 2, III | môj predchodca v úrade. Pokladal sa za veľkého vlastenca,
2697 2, VI | vyťažili. Doteraz sa chrámová pokladnica zdesaťnásobnila.“ ~Starší .
2698 2, VI | bola by bývala v chrámovej pokladnici. Ale čože? Chrámové peniaze
2699 2, VI | počiatku dáš celú chrámovú pokladnicu. Táto bude slúžiť za zák-lad
2700 2, II | parížske módy? To veru pekná poklona. Žiadosť pánov je i našou.
2701 2, XII | zapľul všetko a vrátil sa do pokoja na faru. Ale ja som vytrval
2702 1, VIII| rušili nepríjemné návštevy pokojnú službu žalúdka. Nestihli
2703 2, XIV | do pracovať dní blahých a pokojných.' ~Návrh bol prijatý a hneď
2704 2, XIV | darebákom. Účastinári sa pokolembali, prisvedčovali surovcovi. ~
2705 2, VI | ako dochovanie zdravšieho pokolenia. Ale toto príde pozde, keď
2706 2, VIII| grošom, len dlžoby prevezme, pokoná sa s veriteľmi. Ak by však
2707 2, VIII| boli hneď podpísané. Ako pokonal vec s Kobzaym, to by najlepšie
2708 1, V | sa nájde zámienka odložiť pokonanie na dva – tri roky. Raz sa
2709 1, I | Dobre, pán veľkomožný,“ pokoril sa podľa svojej obyčaje
2710 1, XVI | zaujmem hračkou celý svet, pokorím všetky národy.' A tak ma,
2711 1, IV | Učiteľ však poďakoval sa pokorne za lásku a žiadal, keby
2712 1, VIII| Ponížené služby,“ hovorí s pokornými úklonkami, pozerajúc dychtive
2713 2, IV | žije vcele svojmu úradu, ~pokračuje v ňom s akýmsi svätým zápalom.
2714 2, VIII| Pelechavý. ~,Máme vám oznámiť,' pokročím, ,dôležitú vec. Ale musíte
2715 2, XIV | nákladnejší podnik, každý pokrok v poľnom hospodárstve. Čo
2716 2, IV | podelil si dietky, podľa pokroku, na triedy a aby sa jedny
2717 2, VIII| predáva majetok.“ ~„Hm, hm!“ pokrútim hlavou. „To sa dalo predvídať.
2718 1, VII | že sa bili ako barany a pokrvavili v krčme, druhí, že uviazali
2719 2, VIII| bo vec sa musela diať pod pokrývkou. ~,Triezvi ste všetci?'
2720 2, XIII| sa vryjú medzi vás židia. Pokúpia účastiny a časom dostanú
2721 2, XIV | keď pochabo cudzie majetky pokúpili. Ale pri múdrom vyrátaní
2722 2, IV | alebo slovo je dostatočná pokuta. Bude to svet; keď takto
2723 1, II | veľkomožný na tridsať zlatých pokutovali. Či mám platiť zo svojho?“ ~
2724 1, I | hosťom, ale cestovný stál na pokutovaní obce. Aby kočujúca spravodlivosť
2725 1, I | domov ako plané prasa z poľa. Otec mu vždy sľuboval,
2726 1, XVI | Suroví pahoci prekotili, polámali vozík a koňa priviazali
2727 2, III | vlastné naše povolanie. Na polepšenie hmotného jeho stavu nemal
2728 2, XI | slobodné držanie. Dvorným polepšili sme znamenite. Navrátili
2729 2, IV | tým: „Vystavte mi školu a polepšite plácu, pri ktorej vyžiť
2730 2, IV | žeby vrhol svoj ~žobrácky polgrajciar. Sprostý nádenník teraz
2731 2, XVII| všetci oproti dverám do polkola po vrstvách, napred školské
2732 2, VII | vždycky aj v zásobe na prípad poľnej nehody.“ ~To zaúčinkovalo.
2733 2, XIV | nákladnejší podnik, každý pokrok v poľnom hospodárstve. Čo by bolo
2734 2, XIV | qrkálkami, pálenku páliť, poľovať, neviestky fintiť a chudobu
2735 1, XIII| napoly rozvalené. Jedna polovica spadla vcele, druhá bola
2736 2, XIV | most, aby odišiel, učiniť polovičaté vymanenie, vlastným pričinením
2737 2, XIV | výstavnosť. Že domy sú z väčšej polovice nové, to pochádza od požiaru.
2738 2, XIV | spojenými silami a vyjdete s polovicou nákladkov, nebude vám treba
2739 1, I | kôpkam, ktoré skutočne sotva polovicu miery uderili. „Aha, už
2740 2, XII | svoje peniaze za ohrozené, položí teda ruky na majetok a pustí
2741 2, VII | čo sa hneď i uskutočnilo. Položila sa tým úžerníctvu medza
2742 1, VII | všetkých, lebo už bolo po poludní a nadišla i stydlivá Zuzanka.
2743 1, XVI | na slnci ako prasatá cez poludnie. ,Kto to?' pýtam sa sedliakov,
2744 1, I | svojich panštiarov alebo poľuje. Čo mu chýba, doháňa mu
2745 1, I | majú s panským žobrákom poľutovanie,“ odpľul s kyslou tvárou
2746 1, XIV | ho s trepotom a krikom: „Pomáhajte, robte dačo, ľudia! Vody,
2747 2, XIV | prišli pohorelci: ,Nech pomáhajú, nemáme sa čoho lapiť.' ~,
2748 1, III | lež i zastával často a pomáhal si tu latinčinou, tam nemčinou,
2749 1, XIV | na oldomáš. Tak sa stal pomaly korheľom, prepil i moje
2750 2, XIII| to chcem vedieť, v akom pomere stoja k majetku osmi naň. ~"
2751 2, XIV | smiešna komédia. A v terajších pomeroch ľud sa nezmení. Ale nič
2752 2, VIII| bude úplný prevrat všetkých pomerov. Požičal nič viac ako päťsto
2753 2, IV | taký láskavý oproti svojmu pomo-cníkovi ako vaša velebnosť? Vedia
2754 2, VI | založenie malej vzájähmej pomocnice. ~„Pomocnica,“ priateľ Stupnický
2755 2, VI | uskutočnilo. Otvorili sme vzájomnú pomocnicu na dedine a nie bez príčiny
2756 2, XVII| verných, oddaných, nezištných pomocníkov. Jedným z nich boli ste
2757 1, II | zase budeme platiť jeho pomocníkovi za každý výkon zvlášť. Veď
2758 2, II | podporovali sa i radou i pomocou. Čo by ľahko boli vykonali
2759 1, IV | ešte v jednej veci ráčil pomôcť. Sťažoval si, že učiteľský
2760 2, VII | zahynúť. V takom nešťastí pomohla by plná sypáreň tak, ako
2761 2, III | jeho stavu nemal som ani pomyslenia. To prišlo potom neočakávane. ~
2762 1, VIII| fráter s kuklou na chrbte. ~„Ponížené služby,“ hovorí s pokornými
2763 1, IX | IX~Až po ich odplašení ponúkla mladá domová pani hosťovi,
2764 1, XV | návrh ľúbil. ~„Nuž ja,“ ponúkol sa fúzatý Bučak. „Ja viem,
2765 2, VIII| veriť.' ~Tým sa sklátili, poodstúpili, kImali jeden druhého, šeptali. ~,
2766 2, IV | klebetám, akýsi planý človek poorezoval mi všetky klasy v krížoch.
2767 1, XI | ja tvojho richtárskeho popa,“ povrhol kurčatá. „Toto
2768 2, VI | Keď ale jeden-druhý sa popiekol, pamätali na svoju povinnosť
2769 1, XVI | nechodil by som v takých poplátaných plundrách, ani v takom ošumelom
2770 1, V | všetko za tých štrnásť dní poplatiť máme!“ vzdychol Kožuch. ~
2771 2, VIII| svoje osminy.' ~Jednako poplašení sedliaci sa klátili, len
2772 1, XVI | podala mi ruku a viedla ma popod pazuchu. Po dobrej večeri
2773 2, XIV | Rastie. "Keď požiar obrátil v popol väčšiu časť dediny, prišli
2774 2, XIV | vtedy, keď obec stojí. Na popolišti, keď nikto nemá kam hlavu
2775 2, VIII| cenu majetok neprepustí. Poponáhľať sa teda musíme a mlčať.,
2776 2, VII | pritisla daň alebo žid. Museli popredať čo sami ~pre svoj dom a
2777 2, VIII| trhanovi tým viac, že ich. popudzovali aj krčmári. Bolo oproti
2778 1, XV | pravdu, že ich len. daktorí popudzovatelia poburujú. Radšej to dať
2779 1, VI | ostrihaný otco - a matkobijca, popudzuje všetkých. Pyskuje vždy o
2780 2, VIII| sebou poradiť.' ~,Z vašich porád,' odsekol som mrzuto, ,nikdy
2781 2, VIII| lacnejšie doprial.' ~,Ja by som poradil,' prehodil som ostýchavo, ,
2782 2, VIII| musíme sa napred medzi sebou poradiť.' ~,Z vašich porád,' odsekol
2783 1, XV | prisvedčili i mnohí iní a za dobrú poradu prisúdili hneď rechtorovi
2784 1, XIV | na takýchto nosidlách ako poraneného vojaka z bojišťa domov.
2785 2, XIV | vonkoncom trpieť nemal. Porazí vždy statok v piatok, aby
2786 2, IV | dveva predsa vystavali školu poriadnu, spolu s inými budoviskami,
2787 2, V | času. Privykajú deti aj na poriadok, čistotu a spoločenské obcovanie.
2788 1, XIII| svine boli ležali. Náradia poriedko a všetko vetché, porúchané,
2789 1, XII | zlým. Mohol by nášmu statku porobiť alebo nás o zdravie pripraviť,
2790 2, XVII| židovskej, lež i z panskej poroby vytrhli. Až teraz, yaším
2791 2, XVII| výšky, ženy a devy plakali. Porosili sa vzájomnými slzami aj
2792 2, XVI | starkej. Ale to som dosť už porúčal dievkam a parobkom, aby
2793 1, VIII| od pána gvardiána. Dá porúčať seba i chudobný sbor otcov
2794 1, XIII| poriedko a všetko vetché, porúchané, dlhý stôl a lavice nadmieru
2795 1, IV | ich učiteľ neučí. I ktorí posielate, nechcete potom ani ten
2796 2, XIV | toto spolok budovať nemôže. Poskytne však i vám značnú pomoc.
2797 2, IV | poznali, čo ministerstvom poslaní učbári nevedia a doma.sa
2798 1, XVI | cisár s deneráľmi, koho by poslať k tomu Napoleonovi s klobúkom
2799 1, IX | nech ma pán boh chráni. ~V posledných slovách ukryté žihadlo zbavilo
2800 2, VIII| cesnaku.', ~Vystúpim teda s posledným dôvodom, ktorý účinkom sa
2801 2, XIV | staviate. To vedzte, že čo ste poslušnosťou vyhrali, to všetko môžete
2802 1, X | si to vybral od obce. A poslušný richtár učinil i to. ~Zostalo
2803 2, XIV | odnášali predtým z Chujavy len posmech a harušenie; teraz každý
2804 2, III | musím,“ odkašlal, „že moje pôsobenie pošlo ďaleko ~ za medze,
2805 2, IV | nechuť a omz-losť, to jemu pôsobí najväčšiu radosť.“ ~„Našlo
2806 2, II | Od muža tak blahodarne pôsobivšieho jest čomu sa učiť.“ ~„Pamätajte,“
2807 2, IV | vychované pokolenie zaujme postať života. O školský plat nikdy
2808 1, I | veľké fúzy. ~„To nie je jeho postava,“ prisvedčil Zajac, skrčiac
2809 2, XIV | premenili sa v múranice, postavené za šnúrou, že sa stavajú
2810 1, XIII| korheľ, ty márnotratník!“ postavila sa mužovi voči v letnici
2811 2, XVII| pozdravili pána farára. Postavili sa všetci oproti dverám
2812 2, XIV | sady, ulicu priestrannú, a postavíme všetky budoviská do radu.
2813 1, I | na jazyk, bol dosť drzý postaviť sa i vrchnosti. Bol by mohol
2814 2, VIII| život nezriadený. On si drží postranné milenky, ona milencov. Nadto
2815 2, XII | zapríčinili mnoho hlavybalenia. I postranní robili nám galibu, i našinci. ~
2816 1, V | naše lesy drží!“ ~„Mlč!“ postrčil ho richtár. „A čo by tak
2817 1, I | i pána s veľkým nosom. Postúpili na stranu a zhovárali sa
2818 1, I | potom vychvaľovať roku 1860 postupne vyhnaných Nemcov. Ale richtár
2819 2, XVII| A všetko sa mu darí, bo postupuje rozumne, obcuje vo všetkom
2820 1, I | že to zaplatíme.“ ~Tak posudzovali sedliaci pánov, blížiacich
2821 1, X | klmala ho úsilne s hrozebnými posunkami. Riekol teda richtár: „Už
2822 1, X | toľko sa dovtípili z jeho posunkov, že zbiera na chrám jeruzalemský.
2823 1, XVI | dal konať jednej figúre posunky, ktoré uhádnuť musíme zanechať
2824 2, XIV | slobodné pole pre celkové potlačenie nášho maloletého ľudu. l
2825 1, XVI | A Napoleon čože?“ ~„Hja! Potľapkal ma po pleci: ,Drusa môj
2826 1, IX | povrazu. Biednica Češka potĺkala sa teraz s troma deťmi na
2827 2, XIII| prijať chceli, v čom zase potomkov zaviazať nemožno." ~
2828 2, XVII| požehnaná medzi nami aj u potomstva nášho. Privolávame vám z
2829 2, VII | úžerníctvu medza i pri článkoch potravných. ~A to som považoval za
2830 1, XVI | zložená samým mladíkom, a potrebám ľudu vcele primeraná. Predstavovalo
2831 2, IV | Nedajbože presvedčiť ich o potrebe výučby. Keď som sa odvolával
2832 1, VI | Nikdy ti ešte nikto väčšiu a potrebnejšiu pravdu nepovedal ako teraz
2833 1, XII | jedným chalupníkom do mesta. ~Potrebných na to boženíkov musel vyhľadať
2834 2, XIV | každý by bol potom všetkým potrebným zaopatrený." ~"To by bola
2835 2, XIV | nás všetkých neodbytnou potrebou. Lebo i ohňom ušetrené budúnky
2836 2, VII | svoj dom a hospodárstvo potrebovali. Druhí mali veselie, krstiny,
2837 2, XI | viac ako žig, bo nebudeme potrebovať toľko čeľade, nájomníkov
2838 2, XIV | budovísk, ktoré nie všetci potrebujete jednaké. Sedliak potrebuje
2839 2, VI | sme pozornosť na hmotné potreby ľudu, zúboženého pre svoju
2840 1, XV | farárovi, tomu panskému potrimiskovi, nedajú nič. ~„Vy činíte
2841 2, II | renegátstvo.“ ~ „Hanba a potupa renegátom a ich patrónom!“
2842 2, VI | pán veľkomožný?“, hovoril potuteľne. „Nech mi ich predajú.“
2843 1, II | Ostatní vbehli do krčmy potúžiť sa a potom sa vhrnuli do
2844 2, XVI | treba len vidieť, čo to za potvora, vo svojich po kolená siahajúcich
2845 2, VI | Vypracujeme stanovy ~a pošleme na potvrdenie na ministerstvo, aby to
2846 2, XIII| Stupnický. "Do vrchnostensky potvrdených stanov vniesli sme toto:
2847 2, V | aby ste sa tejto klo - ~poty zbavili a dietky v bezpečnosť
2848 2, IV | nemajú. Deti samy pýtajú poučenie, tak vie vzbudiť v nich
2849 2, IV | cicerónske boli. Mládež poučiť a zošľachtiť, to hlavná
2850 1, VI | Kočujúca spravodlivosť poukázala prstom na Kožucha: „Ty,
2851 1, IX | neposeda, keď riekol materi, poukážuc na nos zhrbeného adjunkta: „
2852 2, XIV | všetko má povstať nové, použijeme zlé k dobrému, rozšírime
2853 2, XIV | župách. Zhovädilý ľud nevie použiť svoje právo, ktoré mu dáva
2854 1, VIII| Ako každý kalvín je už povahou svojou Maďar a vlastenec,
2855 2, XIV | Ale pri múdrom vyrátaní a povážení všetkých okolností obce
2856 2, XII | len tomu, že banka bude považovať spolok ~za rozpustený, svoje
2857 2, VIII| povedieme dobre. A aby ste boli, povážte, či nevypadlo všetko dobre,
2858 2, VII | daromné bremeno. Čo pán farár povedajú o zabespečení sa na prípad
2859 2, VIII| urbársku časť chotára.' ~,Povedáš dačo,' zamyslel sa priateľ
2860 1, II | Költségvetés, to je, izé, nech povedia, pán farár, čo.“ ~„Rozpočet
2861 1, VI | poviazaného na stoličný dom!“ To povediac, lapil sa za fafák, bo práve
2862 2, VI | nebol obťažený,“ hovorím, „povediem ja zápisnice. Ty obstaráš
2863 2, VIII| byť presvedčení, že vás povedieme dobre. A aby ste boli, povážte,
2864 2, XVI | povery, to všetko udržuje povedomosť jedného pôvodu, národného
2865 2, XVI | Príbuzné rúcho, reč, mravy, povery, to všetko udržuje povedomosť
2866 1, XVI | bo ťa kopnem! To je tá povestná rovnoprávnosť.“ ~Tu vstúpila
2867 1, XVI | viem, že ani títo ľudia z povetria nežijú.“ A aby zahanbil
2868 1, XI | prišlo, podala mu povraz. Tým poviazal oplana a tak vovliekol so
2869 2, XIV | Zastavíme snáď platenie a povieme tým pánom: Čakajte, až vystaviame
2870 2, IV | treba sieť tých škodlivých povier roztrhnúť, do ktorých je
2871 1, IV | zaplatili bez meškania, čím sú povinní a podlžní. Ale práve vtedy,
2872 2, XI | odťahuje tiež od svojej svätej povinnosti. Katolícki kantori spievajú
2873 1, VI | bude smiať sa, keď teba povlečú pandúri ako lotra!“ ~Jej
2874 1, XVI | smiechu, keď sa doznali, čo sa povodilo vonka. Suroví pahoci prekotili,
2875 2, XVI | udržuje povedomosť jedného pôvodu, národného spolunáležania.
2876 2, II | Jeho,“ prisvedčil Rastic, „povolal prvého do služby Kobzay.
2877 2, XIV | vám ešte zo strany majetku povoľuje. Musíme sa zaobísť nateraz
2878 1, XI | natoľko prišlo, podala mu povraz. Tým poviazal oplana a tak
2879 1, IV | Či má učiteľ behať s povrázkom po dedine za vašimi deťmi?
2880 1, IX | ako komediant z napätého povrazu. Biednica Češka potĺkala
2881 1, XI | tvojho richtárskeho popa,“ povrhol kurčatá. „Toto mi richtárka
2882 1, XVI | Pri smiechu, ktorý z toho povstal, vstúpil neogabaný Zajac,
2883 1, VI | VI~Povstala potom medzi sedliakmi vrava.
2884 2, VII | Staral som sa len o to, aby povstalé závody neklesli, lež vždy
2885 2, XII | Medzi účastníkmi podniku povstalo veľké vrenie. Chceli dokonca
2886 2, XIV | A keď už tak všetko má povstať nové, použijeme zlé k dobrému,
2887 1, I | už kúty všetkých žalárov povytieral, s každým sa vadil, hrdloval,
2888 2, XVII| holohlaví hostia vyhrnuli sa na povýšené predodverie, kde kedysi
2889 2, XI | hospodárstva s plnou mocou a s povýšeným platom. Ja som prevzal bezplatne
2890 2, XVII| ten muž, ktorý ste obec povýšili a zvelebili. Boli sme pred
2891 2, III | ani ako zapisovateľovi, povýšiť nechceli. Za písanie prosieb,
2892 2, IV | žerie ~a pije, len sebe povyšuje z roka na rok plácu, učiteľovi
2893 1, XIII| brvná. Slamená strecha bola pozalamovaná, deravá, okná malinké, nejednaké,
2894 2, II | bez dymníkov, s vetchými pozalamovanými strechami, nadto tak neporiadne
2895 1, XIII| malinké, nejednaké, papierom pozalepované. Do pitvora a chyže viedli
2896 2, XIII| cenu prijať musí." ~"Aspoň pozastavujú korheli svoje účastiny,"
2897 1, XII | výska, ako kto sa rozumu pozbavil. Ktorí dostali palice, tí
2898 1, VII | ho pán s veľkým nosom. „Pozbieraš všetky tie písma, ktoré
2899 2, VI | pokolenia. Ale toto príde pozde, keď už zhovädilí otcovia
2900 1, X | tohto čert nesie!“ ~Na jeho pozdrav: „Pochválen buď Ježiš Kristus,“
2901 2, XVII| úbore, v ktorom už ráno boli pozdravili pána farára. Postavili sa
2902 2, XIV | remeslá, obchod, vedy, umenia pozdvihli. Až vtedy by vstúpila do
2903 2, XIV | našich veľkých, obšírnymi pozemkami vládnúcich miest, keby ich
2904 2, VI | Väčšie sumy zabezpečíme v pozemkovej knihe, menšie dáme na zmenky
2905 2, VI | preznačenie (intabuláciu) v pozemkových knihách pristať nechce,
2906 1, VIII| hovorí s pokornými úklonkami, pozerajúc dychtive na prikrytý stôl, „
2907 1, IX | zaujali miesto pri stole. Oba pozerali s úľubou na jej vnadné,
2908 1, XV | spravodlivosti mal teraz nielen hnáty poznačené, lež i ramená a chrbát. ~
2909 1, III | dobročinnosť.“ ~Po tak uštipačnom poznamenaní pán s veľkým nosom ani neoslovil
2910 2, V | stromy, byliny, kamene poznávať, by i modliť sa a spievať.
2911 1, VI | Rozumovský. Kto by ho bol bedlive pozoroval, bol by videl, ako pri týchto
2912 2, XIV | prijme, bo máme dobrú povesť. Pozorujte, že vám tu zas vypomáha
2913 2, VIII| stolicu.' ~,Veru, to vedzte,' pozriem prísne na neho, ,že všetko
2914 1, XI | krútil richtár hlavou. „Pozrieme si v oči.“ ~„Nenadrapuj
2915 2, XII | surovo, podlo. Keď sa na pozvanie zhromaždili na porady, žiadali
2916 1, VII | prišušťala domová pani s milým pozvaním na obed. Učinil teda koniec.
2917 2, XIV | proti nim sa neozbrojíte. Pozvite všetkých radom, i tých,
2918 2, XIV | všetky z jeho nadobudnutia pošlé blahé následky zmizli. Rozdrobme
2919 1, XVI | všetkých svätých do čiapky a pošliapal nohami, vyjmúc len svätého
2920 1, X | ozvala sa richtárka. ~„Boh požehná druhý raz,“ potešil ju fráter. „
2921 1, X | svoju tabačnicu, „čo pán boh požehnal, dajednu mladú húsku.“ ~„
2922 2, XVII| boh. Pamiatka vaša bude požehnaná medzi nami aj u potomstva
2923 1, VI | ženie.“ ~„Keď i my sedliaci poženieme statok na panskú držobnosť,“
2924 2, XIV | polovice nové, to pochádza od požiaru. Ale to div, že neporiadne
2925 2, VII | aj neobrezaní úžerníci. Požičiavali zbožie a zemiaky tak, že
2926 2, VII | zbožia a zemiakov a budeme požičiavať. Za každé štyri korce vráti
2927 2, VI | ako zvykli s cirkevnými pôžičkami, driek podržať na večriosť
2928 2, II | dodali iné panie, „najväčším pôžitkom, aký sa nám ~v Chujave dostať
2929 2, XIV | spoločnosť práce a imania i pôžitkov. Vtedy by obce dokonale
2930 2, XI | vyhotovil. Aká to obťažná práca pre učiteľa ~a aká daromnosť!
2931 2, XIV | vašej pomoci pri poľných prácach. Nahradíme to nájomníkmi.' ~
2932 2, XIV | môžu, ako u vás, prispieť prácou, čo pri dobrej vôli a ochote
2933 2, IV | riekol Rastic. „Veď ste pracovaili aj za mňa. Nedo - ~volil
2934 1, II | rozvrhu dodal: „Mne za túto prácu prisúdil pán veľkomožný
2935 2, XIV | jedného zámočníka. Títo nech pracujú na mieste bez prestania,
2936 2, XIV | premenili ľudia na číre pracujúce mašiny. Ani to hlavatosť
2937 1, XIII| cez vysočizné dorúbané prahy. Na hlinenej podlahe plno
2938 2, XI | Dohodol som sa, že pri toľkom praktickom účinkovaní dlhé cicerónske .
2939 2, XI | ale sa uspokoja s krátkym praktickým napomenutím. Vymienil som
2940 2, XI | dlžobu. " ~"Najvýdatnejší prameň dôchodkov," prevzal slovo
2941 1, I | Utekal domov ako plané prasa z poľa. Otec mu vždy sľuboval,
2942 1, XVI | košeli. Spal na slnci ako prasatá cez poludnie. ,Kto to?'
2943 1, IX | ich!“ Museli sa okamžite pratať, ba čeľaď dostala rozkaz
2944 2, XII | ste učinili pre účast' v právach a úžitku?" ~"To bol tvrdý
2945 2, XIV | ani tento. Jókai celkom pravdive vyčítal slovenským pánom,
2946 1, I | mohol platiť za ochrancu pravdy, platil však len za prvého
2947 1, XI | ruke držal pár kurčiat, v pravej ohromné kyjačisko. ~„Richtár,“
2948 2, XI | XI~Lukáč zdvihol pravicu s tlejúcou cigarou: "Ale
2949 2, VI | zápisnice. Ty obstaráš len právne záležitosti, menovite vyberanie
2950 2, VIII| Tak je,' prisvedčím. ,Pravota sa vlečie už vyše sedematridsať
2951 2, XII | odvolať, behali na stolicu,po' pravotároch. Krčmári, ktorí už boli
2952 2, VI | úradníkom Rozumovským a pravotárom Stupnickým. ~Pretriasali
2953 2, XI | menovite pánom úradníkovi a pravotárovi, ktorých by žid prepustil.
2954 1, V | Už vyše tridsať rokov sa pravotíme o lesy,“ dodal Humenský, „
2955 2, VIII| Nebudete sa potom s nikým pravotiť o pár siah lesa, celý bude
2956 1, IV | zaplatiť päťdesiat zlatých pravotných útrat. To všetko sa skončilo
2957 1, IV | učiteľovej s takou istou pravotou toho istého obrezaného pána. ~
2958 2, III | Rastic, „učiteľ však bol pravým morom obce. Čo si s ním
2959 1, XVI | bol všeobecný, sklenky sa prázdnili, žid ich naplňoval, husár
2960 1, I | neho školské roky boli samé prázdniny. Utekal domov ako plané
2961 2, VIII| päťdesiat rovno. Utiskuje ma, prašivec, ale čo robiť? Dlžníci súria.
2962 1, X | A ja vám zrobím trochu praženice,“ dodala richtárka. ~„No
2963 1, I | akej snáď i sám telesne prebývať ráči. ~Rok, do ktorého prítomná
2964 2, VIII| Žiaľ!, hovorím, ,že majetky prechádzajú tak skoro jeden za druhým
2965 2, XIV | by mohli prekaziť tomuto prechádzaniu doteraz ešte vždy akosi
2966 2, XIII| môže, nielen imanie. Ale prechod účastín do rúk židovských
2967 1, V | nie sú lesy obecné.“ ~„A prečože všade inde majú sedliaci
2968 2, XI | častí. Každý rok vytne a predá sa jedna. To skutočne toľko
2969 2, VIII| Šesťsto mi dáva žid.' ~,Predaj ich mne.' ~,A čo by nie?
2970 2, XIII| toto: Ak by spolok, v čas predaja do cudzej ruky, nemohol
2971 2, VI | potuteľne. „Nech mi ich predajú.“ Kobzay sa dal povedať,
2972 2, VI | keď počuješ, že osminy sú predané z ruky, alebo prišli na
2973 2, XIII| je zákonná cena účastiny. Predavač cenu prijať musí." ~"Aspoň
2974 2, XIV | príklad. Naši hýriví pánici predávajú rad-radom majetky, židia
2975 2, XIV | chvatne nadobúdajú, nie žeby predávali. V mojom Kálmanovi sedí
2976 2, XIII| neslobodno, ale, pravda, predávať a kupovať. Vyhľadáva sa
2977 2, V | Kapustaňa, s ktorou som už predbežne vec vyrovnal, bola predvolaná
2978 2, VIII| sú,' dodal som úmyselne, ,predbežný voj valne na východ šíriaceho
2979 2, III | Takým nádenníkom bol i môj predchodca v úrade. Pokladal sa za
2980 2, VIII| ktorá nikdy viac sa nevráti, predchytiť majetok židovi.' ~,Ale kde
2981 2, VIII| veľmi radostné, čo vám máme predložiť. ~Ide o to, či chcete byť
2982 1, VIII| škole,“ opravil ho študent, „prednáša sa všetko po maďarsky.“ ~„
2983 2, IV | mi, bratia ani vierouku prednášať. „Deti sú,“ vraj, „ už len
2984 1, V | odbavenej židovskej záležitosti predniesol pán s veľkým nosom, že ho
2985 1, VII | druhý iné a každý chcel predniesť svoju sťažnosť. Ale pán
2986 1, II | blízkej na dve strelenia. ~Predo dvermi stála cudzia obstarná
2987 1, VII | nosom a pokročil na kraj predodveria. „Ešte jedno, nebože! Viete,
2988 2, XVII| vyhrnuli sa na povýšené predodverie, kde kedysi pán s veľkým
2989 2, III | III~ „Predoslať musím,“ odkašlal, „že moje
2990 2, VIII| dobre, čo ste na radu našu predsavzali? Rozhodnite sa rýchle, hneď
2991 2, XVII| XVII~Predsedajúca tlstá pani Stupnická riekla: "
2992 1, IV | stokrát márne nakazovalo, predstaví sa krčmár žid so šelmovským
2993 1, III | či a čo dajú „Uhrom“. Lež predstavil im vec ako stoličný rozkaz
2994 1, XVI | zjavili figúry. Môžeme si predstaviť, s akou ochotou hral. ~Ale
2995 2, XIV | Vtedy by obce dokonale predstavovali jednu osobu a podlosť jednotlivcov
2996 1, XVI | potrebám ľudu vcele primeraná. Predstavovalo sa v nej nešťastie pijana
2997 2, V | školy, ktorá sa im ako omeny predstavuje, na deťoch poznať. Ktoré
2998 2, XVII| zo stupňa rukou kývol. ~Predstúpiac so všetkou úctou pred oslávenca,
2999 1, X | nikdy nedostali odpoveď. ~To predvidel richtár a bol veľmi namrzený,
3000 2, V | predbežne vec vyrovnal, bola predvolaná a zjednaná. Tak sme mali
3001 1, I | širokoplecí muž. Má cez plecia prehodený nový kožuch, ale nohavice
3002 2, VIII| Ja by som poradil,' prehodil som ostýchavo, ,kupca kresťana.' ,
3003 2, VIII| lajdáci? S nimi čím skorej prehovoriť.' ,Zajtra,´ povedám, ,je
|