1860-dogaz | dohan-kedys | kedze-mysli | mysi-nezas | nezau-pijes | pila-preho | preja-slova | slove-upraz | uprie-vysve | vytas-skols | skrab-zupni
Part, Chap.
3004 2, XVII| ústami svoho predstaveného prejavujete. Navraciam vám lásku tým,
3005 2, VIII| majetku, ktorá i na naše deti prejde. ~Plnomocenstvá pre pána
3006 1, VI | paličkou, „lenže i tvoje prejdú dnes-zajtra k tomu, kto
3007 2, XVII| mnohých trudoch a prekonaných prekážkach vďačnosť, akú mi teraz,
3008 2, VIII| vážnom podniku kladiete prekážky našim dobrým úmyslom.' ~,
3009 1, V | povinnosťou gminy.“ ~„Zase tá prekliata gmina!“ odpľul Bučak. „Všade,
3010 1, XV | vykrútil fúzy: „Čo to za prekliatu robotu? Všade dostávajú
3011 1, XIII| ustavične zaneprázdňuje tento prekliaty Šofeles. Keď ma nezroní
3012 2, XVII| vystátych mnohých trudoch a prekonaných prekážkach vďačnosť, akú
3013 1, XVI | povodilo vonka. Suroví pahoci prekotili, polámali vozík a koňa priviazali
3014 2, IV | preplnila sa a úspech bol prekvapujúci. Rodičia len ústa otvorili,
3015 2, VI | zhovädilí otcovia a matky všetko premárnia a deti nebudú mať viac čo
3016 1, I | sedliaci mali nahradiť, čo premárnil. Bojím sa, že ani k nám
3017 2, II | Rastic sa uklonil zdvorile. „Premena k lepšiemu je, pravda, zrejmá,
3018 1, I | pchajú ho páni pri každej premene do úradu.“ ~„Terajší jeho
3019 2, III | do školy. Za mnohé roky premenil celú obec na Sodomu.“ ~„
3020 2, VIII| Kožuch. ~,Tvoje osminy,' premeriam ho prísnym okom, "náležia
3021 2, III | zodpovedal, lež i škodil cirkvi premnoho. Od neho vychádzala hlavne
3022 2, VIII| vyplatia krčmy, mlyny, jatky a prenájom, ak sami nebudeme gazdovať.
3023 1, XIV | kováčova manželka a vrešťala prenikavým hlasom na celú dedinu, trhajúc
3024 1, XIV | za vaše ohavné oldomáše. Prepadli by ste sa tu so všetkým
3025 1, XIV | sa stal pomaly korheľom, prepil i moje i svoje, nevytriezvieval.
3026 2, XIII| kupovať. Vyhľadáva sa len prepísanie na druhé meno na účastine
3027 1, XIII| statočku, lež pomáhať ho prepiť. „A bodaj by teba, ty korheľ,
3028 2, IV | že predtým prázdna škola preplnila sa a úspech bol prekvapujúci.
3029 2, VIII| som nahováral sedliakov na prepustenie majetku jemu. ~Títo si už
3030 2, XI | pravotárovi, ktorých by žid prepustil. So židmi vôbec nechcem
3031 2, XVII| na to zahučal i na dvore presilný výkrik zo stáhrdiel: "Sláva!"
3032 1, XVI | kujona, čo buky a jedle preskakuje ako Jánošík.' Vytiahnem
3033 2, XI | správu, pričom musel som sa presťahovať do kaštieľa. Lebo pre obchod
3034 1, I | Lipnického tremula len vtedy prestane, keď holbičku buchne do
3035 2, XIV | nech pracujú na mieste bez prestania, pokiaľkoľvek sa nevystavajú
3036 1, IX | nudný, spojený s nemilými prestávkami. Menovite stydlivá Zuzanka
3037 1, XI | odišiel fráter, tu vbehne prestrašená suseda. „Ach, richtárko,
3038 1, XVI | je dosť, hlístu nožnicami prestrihne. ~Zamilovala sa do neho
3039 2, VIII| my vaše oči; musíte byť presvedčení, že vás povedieme dobre.
3040 1, XIV | prevaľovali - umrel. ~Keď sa presvedčili o jeho smrti, naložili ho
3041 2, IV | pretrhol ho Semenák. „Nedajbože presvedčiť ich o potrebe výučby. Keď
3042 1, XIII| pásy z nej viseli a všade presvitala košeľa. „Dievka ti na vydaj,
3043 2, XVI | záľožnosť činí ich ráznejšími. Pretože už i stoličné vrchnosti
3044 2, XIV | vždy rozvážlivý Hučko, ,ale pretrhneme s ním všetko spojenie. Nebude
3045 2, VI | pravotárom Stupnickým. ~Pretriasali sme všetko, a všetko sme
3046 2, XIV | najlepšie. Len to divné pretvorenie jednej z najškaredších obcí
3047 2, XIV | Peľuch. "Tak by sa mohli pretvoriť a obnoviť všetky naše škaredé,
3048 2, VIII| Dávida Schelma, majiteľa pretým grófskeho majetku. Pamätné
3049 2, II | pokračoval ďalej. „Že tu môžem preukázať dačo, to pošlo odtiaľ, že
3050 2, XVI | pestovanie včiel. U nás prevádza sa to všetko bez umenia,
3051 1, XIV | šklbali, za nos ťahali, prevaľovali - umrel. ~Keď sa presvedčili
3052 2, VIII| hotovým grošom, len dlžoby prevezme, pokoná sa s veriteľmi.
3053 2, XI | ničomných klapanciach? Ja som previedol zrušenie tohoto ~navždy
3054 2, XIV | rozličnými úskokmi k skaze, prevracajú súdy. Obce by mohli prekaziť
3055 2, VIII| ktorého koniec bude úplný prevrat všetkých pomerov. Požičal
3056 1, I | teraz, hľa! Pri všetkých prevratoch, či Nemci panujú, či Maďari,
3057 2, XVI | Coskoro sa tuším i y rúchu prevrhnú. " ~Rastic pokrútil hlavou: "
3058 1, VI | dnes i najlepšieho pašu prevýšil. ~Farár Čulík, ktorý mal
3059 1, XIV | chodidlách, že ešte o hlavu prevyšoval slamené strechy chalúp.
3060 2, XI | odobrené. Obrábanie majetku prevzali sme sami. Pánu úradníkovi
3061 2, VI | snuje a pije na úver. Na preznačenie (intabuláciu) v pozemkových
3062 1, XI | boha z neba.“ ~Tu richtára prešla trpezlivosť. Napred vychytil
3063 2, XIV | už zmizli dereše a drábi, prešli do spoločnej ruky mohutných
3064 1, XIII| odčachroval žriebä. Náhle prešlo do jeho rúk, vychvaľoval
3065 2, VIII| Neviem.“ ~Poďme,' hovorím, ,k priateľovi Stupnickému, od neho sa
3066 2, II | všetkých. Potom i zriedkavé priaznivé okolnosti treba vziať do
3067 2, III | odrodilými pánikom a dostal ich priazňou faru mastnejšiu. Ľudu, farníkom
3068 1, XIV | strhol dojímavý vresk. ~Pribehla kováčova manželka a vrešťala
3069 1, XVI | si priviažem o plot. Hneď pribehne cisárovná a prinesie mi
3070 2, VIII| doložením, že je neodvolateľná. ~Pribehol potom naplašený žid, šľuboval
3071 1, XIV | len jednu podkovu koňovi pribil, už ste ho vliekli na oldomáš.
3072 1, II | vetchom a biednom. Táto sa priblížila s pokorou k pánu richtárovi
3073 2, XVI | veľkému Slovanstvu priviazané. Príbuzné rúcho, reč, mravy, povery,
3074 2, XI | zriedka idú s pohrebom, len príbuzní a susedia vyprevádzajú pri
3075 2, VII | Skúsili ste už, aké roky prichádzajú na poľných hospodárov. Úrody
3076 1, I | keď zočili sedliaci dva prichádzajúce vozíky. Napred hádali, či
3077 2, VI | užierať a hrdlovať nemuseli. Prichádzali aj zo susedných obcí k nám
3078 1, I | ešte muž mladý. ~Čakajú na príchod slúžneho a cestovného pána,
3079 2, VII | sa vytroviť, chudobnému prichodí zahynúť. V takom nešťastí
3080 2, XVII| zvelebili. Boli sme pred vaším príchodom tí najbiednejší ľudia. Spustlosť
3081 2, II | všetko sa tu dialo od tvojho príchodu, ako ste doeieliIi také
3082 2, III | sa srdečne oduševniť. To príčina, že i farári a učitelia
3083 1, I | ruky, keď ich podvihne. Na príčine je planý krčmár, že mu dnes
3084 1, I | Zuzanke. ~Nájduc skutočnú príčinu, žiadal vyslovenie pokuty;
3085 1, VI | prosím ponížene, nech mu pričítajú ešte aspoň raz toľko!“ ~
3086 2, XI | bezplatne vrchnú správu, pričom musel som sa presťahovať
3087 1, XVI | talianska grófka. „Hneď, ako som pricválal do dvora, počala mihať. ,
3088 2, VIII| Musel som ešte tisícku pridať. ~Ale s tým už bol úplne
3089 1, I | i pán i žid vystrčí, keď prídem pýtať od neho pokutu.“ ~
3090 1, V | Iďte domov, o tri roky prídete zas, aby sme nič nevykonali.“ ~„
3091 2, IV | veru chýba grajciar. Ale ak prídeš po spievaní do jeho domu,
3092 2, VIII| Zajtra,´ povedám, ,je nedeľa. Prídite po službách božích na faru.
3093 1, I | maličkou zahanbenou tváričkou. ~Príduc k sedliakom bez pozdravenia,
3094 2, XIV | jedinými sídlami remesiel, priemyslu, tržby a osvety; potom boli "
3095 1, VII | červeného likéru a pošli do priestrannej obedárne. ~
3096 2, XI | závisť, ale musel som hľadať priestrannejšiu miestnosť. ~Pán učiteľ navrhol,
3097 2, XIV | potrebné preniesť ich na príhodnejšie miesto. Tí starí hľadali
3098 2, XIV | vymerať územie a tak stavať na príhodnom mieste s celou pohodlnosťou.
3099 2, XVII| pred oslávenca, takto sa mu prihovoril: "Cirkeva obec chujavská
3100 1, XV | tom takrečenom hostinci prihradskej. Táto krčma bola aspoň celá,
3101 2, XI | toho zrazil. Majetok, reku, prijali sme záso bený, nie pustý.
3102 2, XIV | a pokojných.' ~Návrh bol prijatý a hneď sme pristúpili k
3103 1, IX | ľúbezná, ako bývala, keď mala príjemnejších hosťov. Preto i rozhovor
3104 1, VIII| navyknutý na také výjavy. „Dar prijímame s vďačnosťou výčitky bez
3105 2, XIV | nestydaté fackovanie, to prijímanie osôb, to očividné nadržiavanie
3106 2, XIV | že i mestská úrokovňa ich prijme, bo máme dobrú povesť. Pozorujte,
3107 1, I | nosom obrátil sa k Chujave a prikázal sedliakom nasledovať ho. ~
3108 2, VIII| že vy chcete byť,kupcami, prikryje hneď a vám potom ani za
3109 1, VIII| úklonkami, pozerajúc dychtive na prikrytý stôl, „od pána gvardiána.
3110 2, VIII| VIII~„Tu ti jedného dňa prikvitne priateľ Rozumovský. „Či
3111 2, XIV | dosť po krajine. A kde sa príležitosť naskytne, treba sa jej s
3112 2, I | vidno mnoho rozmanitých príležitostí, ale nie sú to ani koče
3113 2, VIII| do krčmy.' ~Zvedavosť ich primäla k prisľúbeniu. ~,Ináče,'
3114 1, XVI | mladíkom, a potrebám ľudu vcele primeraná. Predstavovalo sa v nej
3115 2, XI | odvetil Rastic, "a to primerane nášmu povolaniu. Osminy
3116 2, XIV | ľahšie. Spolku už i sklep prináša mierny úžitok. Dali sme
3117 2, I | misy, sklenice odnášajú a prinášajú nie mládenci v dolománoch,
3118 2, XI | nikomu nič. Je to len obeť prinášaná márnomyseľnosti. A kňaz
3119 1, XVI | Hneď pribehne cisárovná a prinesie mi v zápone ovsa. Potom
3120 1, VII | vám poslal ten pansláv, a prinesieš mne. To vám povedám, že
3121 1, I | trkotal vždy, čo mu slina priniesla na jazyk, bol dosť drzý
3122 2, XIV | stavať nebude a uvidí, kto ho prinúti. ~,Čo,' naskočil napokon
3123 2, XIII| účastín delí sa celý zisk, prípadne strata, na tisíc čiastok. ~
3124 2, XVII| nemôžem to výlučne samému sebe pripisovať, čo dobrého a pekného sa
3125 2, II | zrejmá, ale zásluhy chybne pripisuješ mne samému. Vidíš, brat
3126 2, II | II~Prípitky započal starší bratstva
3127 2, XI | Osminy farské a učiteľské pripojili sa k majetku. Farárovi a
3128 2, III | skočil mu do reči Kaňuch, „pripovedali si, že nikdy viac takého
3129 1, XVI | vymenené za striebro, alebo prípovedi o rovnoprávnosti všetkých.
3130 2, V | nimi klopota. Je to dobrá príprava pre školu.“ ~
3131 1, I | škôl. Je nevrlý, bo i jeho pripravila židovská neprajnosť o obyčajné
3132 1, XII | porobiť alebo nás o zdravie pripraviť, dáke vredy, hostec na nás
3133 2, XI | klebetám a hubí sa. Nútený bez prípravy do sveta kázať, činí to
3134 2, XI | úradník Rozuniovský: "My máme, prirodzene, do činenia len s tými,
3135 2, VIII| platiť za ich slobodu. Z prirodzenej človeku závisti stránia
3136 2, VII | dlžník päť. To je maličkosť v prirovnaní s panujúcou medzi vami a
3137 1, IX | pohrozila mu matka, „ty si mi prirozpustilý.“ Ale pán s veľkým nosom
3138 1, I | neplatím,“ tvrdil znovu, prisahal a bil sa do pŕs Kožuch.
3139 1, XV | majstrová na učňa. ,Čo?' priskočil majster k chlapcovi, ,teda
3140 2, VIII| Zvedavosť ich primäla k prisľúbeniu. ~,Ináče,' hovorím, ,je
3141 2, XVII| pán s veľkým nosom. bol prisluhoval spravodlívosť. Výkriky zasekli,
3142 2, XVI | zhynuli biedne, lepší berú prísnejšiu, rozvážlivejšiu, ľudskejšiu
3143 2, VI | báť, a mne neuprositeľnú prísnosť úrad nedovoľuje. Vystavil
3144 2, IV | Neviazal sa na hodiny a prísnu povinnosť. Súc sám jediný,
3145 2, IV | ani nepotrebuje. Jeden prísny pohľad alebo slovo je dostatočná
3146 2, VIII| Tvoje osminy,' premeriam ho prísnym okom, "náležia už i tak ~
3147 2, XIV | preto, že môžu, ako u vás, prispieť prácou, čo pri dobrej vôli
3148 2, VI | sto dní s koňmi.“ Kobzay pristal, bo sme nemali nadostač
3149 2, VIII| stranách. Ale ~čo sedliaci? Či pristanú tí lajdáci? S nimi čím skorej
3150 2, VI | intabuláciu) v pozemkových knihách pristať nechce, bo to pri malých
3151 1, XI | prevyšuje. ~„A čože teda chceš?“ pristúpi richtár bližšie. ~„Nocľah
3152 2, XIV | nájomníkmi.' ~Potom som pristúpil k otázke peňažnej. ,Podajedni
3153 2, XIV | Návrh bol prijatý a hneď sme pristúpili k jeho uskutočneniu. ~Vyhoretá
3154 1, II | dodal: „Mne za túto prácu prisúdil pán veľkomožný főszolgabíró
3155 1, XV | mnohí iní a za dobrú poradu prisúdili hneď rechtorovi dve hromádky
3156 1, XV | riekol richtár. „Rozumne,“ prisvedčili i mnohí iní a za dobrú poradu
3157 2, VIII| a riám nič.' ~,Tak je,' prisvedčím. ,Pravota sa vlečie už vyše
3158 2, VII | počali sa škrabať za ušami a prisvedčovať: „Veď to je veru pravda.“ ~„
3159 2, VII | zimu ~zo všetkého. Jedných pritisla daň alebo žid. Museli popredať
3160 1, I | prebývať ráči. ~Rok, do ktorého prítomná povesť padá, bol 1865, keď
3161 2, VIII| ste všetci?' obzriem sa po prítomných. ~,I veď snáď len do božieho
3162 2, XI | skrine moja biedna fara bola priúzka. Nerád som to učinil, aby
3163 1, V | dá panstvo drevo, my ho privezieme a most zrobíme.“ ~„Akí múdri!“
3164 2, XVI | keď na takej ceste raz priveziete, ako čo by ste po dvadsať
3165 1, XVI | prekotili, polámali vozík a koňa priviazali vo vozárni zadkom k žľabu. ~
3166 2, XVI | je k veľkému Slovanstvu priviazané. Príbuzné rúcho, reč, mravy,
3167 1, XVI | hajde do Parízu! Koňa si priviažem o plot. Hneď pribehne cisárovná
3168 2, XVI | dvadsať vozov kamenia a štrku priviezli.' Namietli, či oni budú
3169 2, XIV | doteraz ešte vždy akosi privilegovaného majetku do rúk židovských.
3170 1, XIII| dobre, moja drahá ženička,“ privinul ju k sebe Lipnický. „Nač'
3171 2, XVII| nami aj u potomstva nášho. Privolávame vám z celej duše: ~Sláva !" ~"
3172 2, V | zábava a ukrítenie času. Privykajú deti aj na poriadok, čistotu
3173 2, IV | vraj, „ už len na ~mňa privyknuté. Aby sme ich nemýlili, chcem
3174 2, VIII| Zakrátko budú mať títo hrabiví prišelci prevahu i v majetnej triede
3175 2, VIII| dostali chuť, ale Kožuch im prišepol : ,Neverte, nedajte sa ~
3176 1, VII | kázeň vypadla dlhšou, ale prišušťala domová pani s milým pozvaním
3177 2, VIII| oklamal si sám seba.' ~Proboval potom s nami. Narucoval
3178 1, VII | mnoho výtlačkov poburujúceho programu.“ ~„Či tak?“ riekol ťahavo
3179 1, II | Nehovor tak,“ opravil ho propagandista, „ale povedz pekne: Koszuch
3180 2, III | Sprostáci ho počúvali ako dákeho proroka. Chodil ustavične za kmotra,
3181 1, XV | Nemci, smejúci sa z teba, tú prosbu, a tá bude skorej doma než
3182 2, IV | mudráka, ktorý aj listy a prosby sedliakom píše, a predsa
3183 1, XV | Títo potom odpíšu hore, že prosebníci sú nepokojní mätežníci,
3184 1, VI | predsa človek! Vidíš, ako prosí za neho?“ ~Kožuch len zuby
3185 1, VI | svätú tvár a vzal podobu prosiaceho: „Pán veľkomožný, prosím
3186 2, III | povýšiť nechceli. Za písanie prosieb, závetov, zmlúv a iných
3187 2, XIV | Ani sa za svoje nikomu prosiť nebudeme.' ~Posledné slová
3188 2, VI | bolo možné pre duchovmý prospech zvereného nám stáda. Ale
3189 2, XVII| umožnila vykonať dačo k vášmu prospechu. Ale nechcem, ani nemôžem
3190 2, XIV | mešťania premenili by sa na prostých sedliakov. ~Tak by aj po
3191 2, II | proti vonkajším nástrahám. Protivníci darmo búrili proti nám,
3192 1, IV | podáva oproti sebe zbroj protivníkom svojho života. ~Pán s veľkým
3193 1, I | znovu, prisahal a bil sa do pŕs Kožuch. To isté činil i
3194 2, II | Prečo? Bo som stál ako prst samotný. Učiteľ, panstvo,
3195 2, VIII| leží v piatich usilovných prstoch a nie v mešci.' ~Priateľ
3196 2, VIII| plecom, ,nech zakúpia za päť prstov hoc i celú stolicu.' ~,Veru,
3197 2, XIV | a strhla sa medzi nimi ~prudká zvada. ~Ja som sa v tomto
3198 2, VIII| Akokoľvek,' chodil Kobzay prudko po čalúne, ,ja oplanom sedliakom
3199 1, XVI | vhrnula sa jedným nezastaveným prúdom surová háveď. Vtedy herec
3200 2, XIV | kráľovských miest. Tieto boli prv jedinými sídlami remesiel,
3201 2, III | za medze, ktoré som si prvotne vytýčil. Prišiel som do
3202 1, IV | nerobí svoju povinnosť. Prvotné náklady, udané v pätnástich
3203 1, II | richtár zhíkol: „Čo to? Psovi mucha. Mne tu kedykoľvek
3204 1, VI | fafák, bo práve do neho pukla lopta, ktorú všetečný chlapec
3205 1, XVI | dačo iného ako komédia s pumper1íkmi. Každý chcel vidieť tak
3206 1, IX | má pani manželka? Dobre. Punktum. ~Pán s veľkým nosom hovoril
3207 2, II | neopravené sady a záhrady, pustá divočina. Prázdna škola
3208 2, XIV | rokov bude zase všetko divé, pusté, židovské, krčmárske. S
3209 2, XII | položí teda ruky na majetok a pustí ho na bubon. ~Nepreraziac
3210 1, I | parádnicu ženu. Kapitula pustila jeho majetok na bubon. Aby
3211 2, XII | zápovede do lesa statky, pustošili mladé stromky, nedali si
3212 2, XI | prijali sme záso bený, nie pustý. Načo by sme ho teda dávali
3213 1, VI | má povedať?“ spytuje sa putujúca spravodlivosť. ~„Nuž to,“
3214 2, VIII| hodil priateľ rukou, „ho púšta, so všetkým statkom i náradím,
3215 1, XVI | Drž ten svoj rozpustilý pysk, neplecha!“ odvrkol Pelechavý. ~„
3216 1, VI | matkobijca, popudzuje všetkých. Pyskuje vždy o hriešnych sedliackych
3217 1, VI | lepšie bude vypalicovať pyskúňa, než robiť krik na stolici.
3218 2, VIII| dá titulovať. „Čo Kobzay pýta za svoj majetok?“ ~„Za päťdesiapäťtisíc,“
3219 2, IV | zdania nemajú. Deti samy pýtajú poučenie, tak vie vzbudiť
3220 1, I | žid vystrčí, keď prídem pýtať od neho pokutu.“ ~
3221 2, I | mnoho hostí, ale nie sú to pyšní aristokrati, lež skromní
3222 2, XIV | len na štyroch sa voziť s qrkálkami, pálenku páliť, poľovať,
3223 1, XVI | držiac v ruke tanier, „nech ráčia, vaše milosti, zaplatiť
3224 1, II | sedliakom. ~Prišiel potom rad na neočakávané výdavky.
3225 2, VI | vyplatili. Čo tu počať, radíme sa. Ako týchto ľahkomyseľných
3226 2, VIII| hovorím, ,je to veľmi radostné, čo vám máme predložiť. ~
3227 1, XII | panskom dome pre mňa nikdy nič radostného. Vždy dávaj alebo slúž.
3228 2, I | Chujava i deň veľmi pekný, radostný, slávny, lež. až po rokoch,
3229 2, II | zajedno, podporovali sa i radou i pomocou. Čo by ľahko boli
3230 2, XVI | lichí chytráci a vieš, že .rakýchto býva víťazstvo. Stydlivá
3231 1, XV | nielen hnáty poznačené, lež i ramená a chrbát. ~Nikto potom sa
3232 2, XVII| i vy, richtárko. Jazyk a rameno vaše stáli mi vždy k službám.
3233 1, XI | svinského chlieva a zaprel do rána. Bránil sa šelma slabo,
3234 1, I | židovská neprajnosť o obyčajné raňajky. Za ním nasleduje územčistý,
3235 1, XVI | plundrami.' “ ~„A že si nebol ranený v žiadnej bitke!“ ~„Lebo
3236 2, II | Ty,“ hovoril obrátený k Rasticovi, „zrodil si znovu obec.
3237 2, XVI | ošľachtenie strornového rastlinstva. Mohli ste idúcky vidieť
3238 2, XIII| odpovedá driek, šesť od sta rátajúc. Tento driek je zákonná
3239 2, IV | harušili. ~Pán učiteľ dobre rátal, že úspech vo výučbe vystaví
3240 1, V | sa chceli podrobiť, ale rátavý Pelechavý riekol: „Hm! To
3241 2, XVI | Rozmnožená záľožnosť činí ich ráznejšími. Pretože už i stoličné vrchnosti
3242 2, II | štyria horIiví, obetaví, rázni milovníci ľudu slovenského,
3243 2, XIV | Kobzay? Panstvo čudského rázu len na štyroch sa voziť
3244 2, VI | pohnojiť, zemiaky posadiť, dva razy okopať, v jeseni vybrať
3245 2, II | cudzie zásluhy. Ale, buď rečeno bez obrazenia tvojich spolupracovníkov,
3246 1, XV | dobrú poradu prisúdili hneď rechtorovi dve hromádky prútia z lesa,
3247 1, IV | po mnohých schytralých rečiach, pán s veľkým nosom svoju
3248 1, XVI | Takýchto husárov mi jeden regiment a zaujmem hračkou celý svet,
3249 1, XIII| Po chvíli sa strhol veľký rehot v krčme. Lipnický voviedol
3250 1, XVI | neobrali. To, reku, dobre, tí rekvirovali pre nás. ,Utekajte!' zarevem
3251 1, XVI | teda jednu škadrónu a idem rekvirovať, ako sa vojenským menom
3252 1, I | širáky, na bedrách veličizné remenné opasky, na nohách až po
3253 1, XV | jaternice jesť?' vyobšíval ho remeňom. Tak práve i vy robíte teraz.“ ~
3254 2, XIV | boli prv jedinými sídlami remesiel, priemyslu, tržby a osvety;
3255 2, XIV | Školstvo by sa zlepšilo, remeslá, obchod, vedy, umenia pozdvihli.
3256 1, I | Ale je majster vo svojom remesle,“ smial sa Kožuch, „a vynašiel
3257 2, II | renegátstvo.“ ~ „Hanba a potupa renegátom a ich patrónom!“ zahučali
3258 2, II | na mňa zhora podporované renegátstvo.“ ~ „Hanba a potupa renegátom
3259 1, I | že páni držia spolu ako reťaz. Bohatí vypustili na nás
3260 2, VIII| náradím, do ostatnej srsti a retiazky, ten blázon. Boh mu odňal
3261 2, XVI | ta i on hneď sa dostaví, riadi založenie sadu, dáva do
3262 2, VIII| o lesyt ~Všade dávajú a riám nič.' ~,Tak je,' prisvedčím. ,
3263 1, I | Humenský, ktorý Hučkovo richtárenie považoval za svoju najväčšiu
3264 1, I | chujavskí sedliaci stoja s richtárom na hradskej ceste, od ktorej
3265 1, XI | mladú nevestu, ja tvojho richtárskeho popa,“ povrhol kurčatá. „
3266 1, XII | panských bačov? Keď bola reč o richtárskej pláci, Kobzay sa osvedčil,
3267 2, III | sedliakmi po krčmách, pil v richtárskom dome. A na nešťastie bol
3268 2, VIII| svoju úklončivosť stále úrad richtársky zastával, ,že si pán farár
3269 1, XII | sa vzdal toho nešťastného richtárstva, tu panský mládenec s rozkazom,
3270 2, VIII| len tá otázka nie je súdne riešená, či ste bývali v úžitku
3271 1, II | pána s veľkým nosom. Preto riešil vec narýchlo: „Rozvrhni,
3272 2, IV | nenabehoval, neodkazoval na ro-dičov. ~Tak sa stalo, že predtým
3273 2, V | ju ako triezvu, poctivú, ro-zumnú osobu dobrých mravov. Odneste
3274 2, XII | vraj rozkáže? Keď chcem, robím, a keď nechcem, nerobím.
3275 2, VIII| páni, my aj tak sme tu len robotné hoviadka. A to bolo naše
3276 2, VIII| prestala, a vy predsa iteraz robotujete. Za tie biedne hromádky
3277 1, XIV | trepotom a krikom: „Pomáhajte, robte dačo, ľudia! Vody, vody!“
3278 1, III | podpísať hotový už úpis na ročné štyri merice. Darmo potom
3279 1, II | z nášho slúžnemu na úrad ročných tisíc dvesto zlatých; my
3280 1, VIII| zarazený študent, „ja som rodený Maďar a slova slovenského
3281 2, IV | tam i spoločnú zábavu s rodičmi; preto ~i týchto oduševňuje.
3282 2, IV | ktorých je ich rozum v dome rodičovskom zasnovaný. ~A čo nadovšetko,
3283 2, VI | brali na ne ako baran na rohy, až im židia dali výstav
3284 1, XVI | neho Zajac. „Ty, čo, si roj zo stromu ukradol a panskú
3285 1, V | musel. ~Sedliaci počali rokovať o tom medzi sebou. Veľmi
3286 2, III | úhorom ležiaca, nikým neoraná roľa. Vyššie a zámožnejšie stavy
3287 2, XI | odbavili sme vyznačením istých rolí a lúčok pre ich slobodné
3288 2, XI | Navrátili sme im odňaté roličky, dali drevo, určili predtým
3289 2, VI | korcov židovských zemiakov, roľu zo svojho pohnojiť, zemiaky
3290 1, I | Bohatí vypustili na nás rotu hladošov a títo nás neľutujú.
3291 2, VIII| by oni stačili ~vyplácať rováše krčmárom. U veľmi mnohých
3292 2, XIV | podoby aj miery všetky navlas rovnako. " ~"Div to spolkovitosti,"
3293 2, VIII| Lebo títo si ťažobia, že rovní im predtým sedliaci stali
3294 2, VIII| konečne viac dať ako päťdesiat rovno. Utiskuje ma, prašivec,
3295 2, XIV | života i naozajstná občianska rovnoprávinosť a sloboda. Teraz je len
3296 1, XVI | striebro, alebo prípovedi o rovnoprávnosti všetkých. Iďže, bo ťa kopnem!
3297 1, I | úradníctvom a so svojou rovnoprávnosťou všetkých s výlučným panovaním
3298 2, V | inakšiu mládež. Terajšia rozbujnelá a zhovädilá vám nepríde. ~
3299 1, XVI | sa na lakte. Jediaci len rozčeperí nohy, otvorí ústa a hlísta
3300 1, IV | dávne časy. Osobujú si právo rozdávať spravodlivosť ako milodary,
3301 2, XIV | pričinením celým." ~"Len rozdrobenia majetkov," dodal Rastie, "
3302 2, XIV | pošlé blahé následky zmizli. Rozdrobme ho a tam sme, odkiaľ sme
3303 2, VII | inými úžerníkmi. Ostatní sa rozhodli sypáreň bez odkladu budovať,
3304 2, VIII| vhodnej príležitosti,' riekol rozhodne ~'Pelechavý. ,Ja zaväzujem
3305 2, VIII| na radu našu predsavzali? Rozhodnite sa rýchle, hneď a hneď.
3306 2, XII | predali svoje osminy, pri rozhodnom kroku, vidiac úspech, chceli
3307 1, V | počiatku, ani to nie je rozhodnuté, či sme boli v úžitku drevobrania,
3308 1, I | ide slúžny sám. ~„Nie,“ rozhodol Kožuch. ~Slúžny sedí na
3309 1, VIII| žalúdka. Nestihli sa pohodlne rozhostiť pre nastávajúci veľký zápas,
3310 1, I | počuli, sadli na vozíky a rozišli sa. Stydlivá Zuzanka šla
3311 2, XIV | hnidošom,' vykríkli všetci rozjarení. ,Von s ním z dediny!' ~,
3312 2, XII | mladé stromky, nedali si rozkázať. Veď to vraj naše. Čo komu
3313 1, XII | richtárstva, tu panský mládenec s rozkazom, aby sa richtár hneď a hneď
3314 2, IV | vaša velebnosť? Vedia len rozkazovať a bremená nakladať, ktorých
3315 1, VI | dojal Kožucha. Bez všetkého rozkazu zvalil sa na holú zem: „
3316 1, XII | nepotrebno richtára; a teraz mi rozkazuje ako svojmu paholkovi. Viac
3317 1, XVI | zutekáme.' A mojim chlapom rozkážem: ,A tak!' a hybaj na Francúzov.
3318 2, II | červíctvo. Chujavčania boli rozkričaní ako ľudia korheľskí, ~neúctiví,
3319 2, II | ľudom, ako sa to vodieva rozkričaným panslávom. Mal som čo robiť,
3320 2, VIII| nie je lepšie napomáhať rozkvet obce než budovanie Jeruzalema
3321 1, XVI | Ale hral predsa, až sa rozleteli dvere a vhrnula sa jedným
3322 2, XIV | prachu plazili, vedú i ju rozličnými úskokmi k skaze, prevracajú
3323 2, I | všetci boli v najlepšom rozmare. Nikto nehľadel pred seba
3324 2, II | strechami, nadto tak neporiadne rozmetané ako stračie hniezdo. Dvory
3325 2, XIV | neporiadne po debrách a kútoch rozmetené dediny." ~"A veru najpohodlnejšie
3326 2, XVI | trochu iné mravy na seba. Rozmnožená záľožnosť činí ich ráznejšími.
3327 1, X | keby sa svätá almužnička rozmnožila.“ ~
3328 2, XIV | humna alebo na dvor. " ~Rozosmiali sa na tom všetci, Rastic
3329 2, XVII| Rastic odvetil pohnutým, rozplývajúcim sa hlasom: "Sladká je po
3330 2, V | spievať. Potom im všeličo rozpráva a hry navrhuje. Bo hlavná
3331 2, II | také skvelé výsledky.“ ~"Rozprávaj, brat,“ ozvali sa mnohí
3332 2, III | sa nadrapuje s ľuďmi.“ ~„Rozprávajú ľudia doposiaľ o tom kúsku
3333 2, I | lež žartovali, smiali sa, rozprávali si vospolok novinky, hovorili
3334 2, II | dcérky. Mám ich nudiť suchým rozprávaním vecí prísnych?“ ~„Aj!“ vzala
3335 2, XII | bude považovať spolok ~za rozpustený, svoje peniaze za ohrozené,
3336 1, I | drieku krátke košieľky s rozpustenými rukávmi, nohavice z drelichu
3337 2, III | tri roky čítať nenaučil a rozpustil tak, že to pred očami jeho
3338 1, IX | Muzika, muzika!“ tlieskali rozpustilé deti. Árpád vyskočil na
3339 1, XVI | huncútsky kríž!“ ~„Drž ten svoj rozpustilý pysk, neplecha!“ odvrkol
3340 1, XVI | dolu bradou ako Aronovi. Roztopila na to sedem funtov lojových
3341 2, XIV | Ale to div, že neporiadne roztratené drevené chalupy premenili
3342 2, IV | sieť tých škodlivých povier roztrhnúť, do ktorých je ich rozum
3343 1, III | potom na ne žobrať. Ja, roztrúbený v novinách a zvečnený v
3344 2, XIV | ako činievate.' . ~,Ako to rozumejú?' spytuje sa s kyslou tvárou
3345 2, IV | deťom dať a uspôsobiť ich k rozumeniu kníh, aby sa potom ďalej
3346 2, XIV | najúhľadnejšiu nám ešte vysvetlíte, rozumiem výstavnosť. Že domy sú z
3347 1, II | to prísť nesmie.“ ~„No, rozumieme,“ zamrmlal Kožuch. „Svet
3348 2, IV | zbytočného. Dorastie pokolenie rozumné a mravné. A to tiahne za
3349 2, XIV | úplnou skazou, ak sa deje bez rozumného vyrátania. ~Znám sedliakov,
3350 2, IV | Čo tých ža1ôb?“ odvetili rozumnejší. „Ak budeme ~len vtedy mať
3351 2, XIV | sa jej s obozretnosťou a rozumom uchopiť. Vzdychy a žaloby
3352 1, IV | hovoril stranou úradníkovi Rozumovskému, „čo tí ľudia robia, ako
3353 2, XI | Na to odvetil úradník Rozuniovský: "My máme, prirodzene, do
3354 1, XIII| Šofelesa bola budovisko napoly rozvalené. Jedna polovica spadla vcele,
3355 2, XVI | lepší berú prísnejšiu, rozvážlivejšiu, ľudskejšiu podobu na seba.
3356 2, XIV | nemôžeme,' čitkal ich vždy rozvážlivý Hučko, ,ale pretrhneme s
3357 1, I | Jazyky týchto ošemetníkov rozviazali sa zvlášť vtedy, keď zočili
3358 2, XIV | úverok. ~Musíte si teraz ruky rozviazať, ale hrdlo zaviazať, ak
3359 2, XIV | zriecť sa, urobiť všeobecný rozvrh, vymerať územie a tak stavať
3360 1, II | Preto riešil vec narýchlo: „Rozvrhni, čo príde na osminy. Tu
3361 1, VI | prídu do rúk panských. Pri rozvrhovaní rozmanitých bremien na tie
3362 1, II | Uhri.“ ~Po ustálení celého rozvrhu dodal: „Mne za túto prácu
3363 2, VI | koniec, keď sa obchod ujal a rozšíril. Už nemohli viac tak lúpiť;
3364 2, XIV | použijeme zlé k dobrému, rozšírime a uvedieme do poriadku obec.
3365 1, XVI | odvrkol Pelechavý. ~„Drž ty!“ rúbal ďalej do neho Zajac. „Ty,
3366 1, XIII| pálenka, musím mu drevo rúbať a iné služby konať. On teraz
3367 2, I | Vidíme tu všeobecný čerstvý ruch, len nie taký, aký bys’
3368 2, XVI | len držia svojho národného rúcha. Ono tvorí tiež jednu pásku,
3369 2, XVI | Slovanstvu priviazané. Príbuzné rúcho, reč, mravy, povery, to
3370 2, I | vyšnurovaní držitelia opraty s rukavičkami. Po chlievoch žuje sence
3371 1, I | košieľky s rozpustenými rukávmi, nohavice z drelichu na
3372 1, XV | odpoveď bola taká facka po rumennej, špiritusom blčiacej papuli,
3373 1, XIV | za päť grajciarov mám rumpeľ pálenky.“ Okrem detí a parobčiakov
3374 1, VII | ktorý chce krajinu trhať a Rusom predať.“ ~„Áno,“ prisvedčil
3375 2, VI | židovi, ale ostatní.sedliaci rútili sa strmhlav do priepasti
3376 1, VIII| VIII~Tu rušili nepríjemné návštevy pokojnú
3377 2, XI | silami pôjdu nám roboty rýchlo. Dáme pritom mnohým chleba,
3378 2, II | koľaji také, že až osi zem rýpali. Zo všetkého vyzerala tá
3379 1, IX | mal hustú čiernu bradu. Ryšavé brady menej milovala, lež
3380 2, VII | vrátiť musel, alebo siali a sadili s chudákmi napoly. Takému
3381 1, I | akoby nič neboli počuli, sadli na vozíky a rozišli sa.
3382 1, XVI | Zajaca, bo on je prvý hrdina. Sadnem teda na koňa a hajde do
3383 1, XIII| za päť zlatých. ~Lipnický sadol si za špinavý stôl a pil.
3384 2, XVI | dostaví, riadi založenie sadu, dáva do neho štepy. Lebo
3385 2, XVI | sa Škorec, "nehodí sa do salónov. Zohne sa ti až k zemi,
3386 1, I | pre neho školské roky boli samé prázdniny. Utekal domov
3387 1, VI | dobre radiť každému, okrem samého seba.“ ~„Počuješ, Kožuch?
3388 2, IV | vie vzbudiť v nich duševnú samo-činnosť. Zaopatrí im tu i tam i
3389 1, I | opála odpáraná práve na samom zadku. To je najdrzejší
3390 1, I | Slováci mali svoje domorodé, samovolené vrchnosti, samých plnokrvných,
3391 1, IX | krásnych detí, ako to boli. Samý život a oheň ducha žiaril
3392 1, XIII| odkiaľ i do pivnice viedli schody. S peniazmi sa, pravda,
3393 2, XIV | zničila osobnosť, udusil vývin schopností jednotlivcov, premenili
3394 1, XI | zbeh bez očú je všetkého schopný. Podpáli nám dedinu. Dám
3395 2, XVI | úradským, dostane teda vždy schopných MUŽOV. l výchova učiní svoje.
3396 1, I | trasie, ako čo by vždy dačo schvaľoval alebo zapieral. Trasú sa
3397 1, II | dolu.“ ~„Dobre, dobre,“ schvaľovali to sedliaci. ~„Notáriuš
3398 1, IV | urobil naposledok, po mnohých schytralých rečiach, pán s veľkým nosom
3399 2, IV | vytrvalosťou, zriedkavým sebazaprením. Neviazal sa na hodiny a
3400 1, VII | stisol domovému pánovi, potom sedel ako nemý. ~Nezamiešal sa
3401 1, II | evanjelický farár Čulík sedeli pri okrúhlom jedľovom stole
3402 1, II | obce, Koreň. ~Panstvo už sedelo na povýšenom, krytom predodverí
3403 2, VIII| Pravota sa vlečie už vyše sedematridsať rokov a ešte ani len tá
3404 1, XVI | rozprával, že sú to hlísty na sedemdesiat siah dlhé. Kupujú sa na
3405 1, I | oblečení ako sú. Veď už sedemnásť rokov tomu, čo panština
3406 1, I | sa i cestovnému pánovi, sediacemu na druhom vozíku, ktorého
3407 1, XVI | Kožuch. „Tu je krčma. Ja tu sedím. Kto mi rozkáže? Krčma je
3408 2, VI | hýrivých pánikov i zhovädilej sedľače. Len jeden príklad na to.
3409 1, VI | Pyskuje vždy o hriešnych sedliackych osminách, ktoré samy všetky
3410 1, XVI | navarí mi takých pirohov so sekanými hruškami, že ste jakživ
3411 2, XII | zajali voly, prišiel so sekerou do kaštieľa a hrozil mi
3412 1, I | nevyhovel.“ ~„Ty vždy s pánmi,“ sekol ho Kožuch, „nás nebrániš,
3413 1, V | na tabačnicu: „To nepatrí sem, teraz sme nezasadli súdiť
3414 2, II | šťastný utrafiť na učiteľa Semenáka. Styria sme potom spojili
3415 2, XVII| priatelia." ~S tým sa objal so Semenákom, Rozumovským a Stupnickým
3416 1, XIII| žriebä?“ ~„To nezaslúži hrsť sena,“ smial sa Šofeles. „Nikdy
3417 2, I | rukavičkami. Po chlievoch žuje sence mnoho cudzích koní, ale
3418 1, IX | stolec vstával, chlebom do sestier a matky hádzal. Najväčší
3419 1, IX | dačo hovoril, pýtal, so sestrami sa vadil, vidličkou po tanieri
3420 1, VI | že ho chcel opätovať na sestre. Dokonca chcel Irmáčku stiahnuť
3421 1, IX | mladík. Pieseň, ktorú so sestrou pri dverách spieval, táto,
3422 2, II | bude moja, keď sa panie sestry a paničky zle u mňa zabavia. ~
3423 2, XVI | potvora, vo svojich po kolená siahajúcich nohavičkách a drevených
3424 2, XIV | daromné a nemužné. Treba siahnuť k skutku, usilovať sa, vystavať
3425 1, V | veľkým nosom poznamenal, siakajúc si fafák do zašpinenej šatky,
3426 2, VII | korec vrátiť musel, alebo siali a sadili s chudákmi napoly.
3427 2, XIV | Tieto boli prv jedinými sídlami remesiel, priemyslu, tržby
3428 2, IV | vzdelávali samy. Potom treba sieť tých škodlivých povier roztrhnúť,
3429 1, II | okrúhlom jedľovom stole na sieťových stoličkách. Pred nimi stál
3430 2, XIV | štyrmi zlatovkami. Máme i síkačku pre haseniepožiaru. Čo takéhoto
3431 2, VIII| sa Stupnický. ,Tí opití Siléni? Len by oni stačili ~vyplácať
3432 1, XVI | mužovi písanú podušku a novú sivú gubu pod pec na lavicu. ,
3433 2, III | Od neho vychádzala hlavne skaza. Za štyridsať rokov svojho
3434 2, XIV | ju rozličnými úskokmi k skaze, prevracajú súdy. Obce by
3435 2, XIV | svoje medze a chodí s úplnou skazou, ak sa deje bez rozumného
3436 2, VI | trochu opozdili konečnú skazu nešťastných, uva. žovali
3437 1, VI | veľkomožný grajciara? A my vždy skladáme na tie hriešne osminy.“
3438 2, VIII| niet čo veriť.' ~Tým sa sklátili, poodstúpili, kImali jeden
3439 2, I | záponkami. Taniere, misy, sklenice odnášajú a prinášajú nie
3440 1, II | nimi stál súdoček dohánu a sklenička likéru s kalíškami. Úradník
3441 2, XIV | dáva zákon. Otrokom tým len sklenka alebo palica. Celý náš ústavný
3442 1, XVI | Pelechavý, ktorý mal síce sklenku pred sebou, ale nepil, len
3443 1, XVI | Smiech bol všeobecný, sklenky sa prázdnili, žid ich naplňoval,
3444 2, XIV | keď nikto nemá kam hlavu skloniť, zaradom budovať trudno.
3445 2, XVII| Cigánov a žobrákov, medzi nimi skľúčený Kožuch a na celom tele sa
3446 1, IV | pravotných útrat. To všetko sa skončilo za sedem dní. – Teraz vidíme,
3447 2, VIII| majetky prechádzajú tak skoro jeden za druhým do židovských
3448 2, IV | ti spasú lúku, úrody, tam skradnú zemiaky, mak, kapustu. Keď
3449 2, III | predsa zachádzali s ním vždy skrbne, často nadmieru neuctivo.
3450 2, IV | vlastníctvo, je ešte stokrát ~skrbnejší a ošklivejší. Vystatuje
3451 1, I | postava,“ prisvedčil Zajac, skrčiac sa napoly. ~„Nepovedám?“
3452 2, XIV | spurnosťou.' ~,Neprotivíme sa!' skríkli všetci, mnohí aj zaplakali. ,
3453 2, XI | mnohé zápisnice, písma, skrine moja biedna fara bola priúzka.
3454 2, V | Rastic, „boli spočiatku skromné, obmedzovali sa len na naše
3455 2, V | orpoti tomu uznal zavedenie skromnej opatrovne maličkých. Zvolajúc
3456 2, I | to pyšní aristokrati, lež skromní evanjelickí farári, učitelia
3457 2, VIII| s ťažkým srdcom na druhý skromný svoj majetok. Teraz dostal
3458 2, XII | stolicu volať na pomoc. ~Skrotení pandúrmi, chodili vykrikujúc,
3459 2, XII | šomrali, ale kus po kuse skrotli:' ~
3460 2, XIV | dobré uznajú.' ~Vidiac ich skrotnutie, riekol som: ,Jedno sa vám
3461 2, VIII| veľkomožnosť žiada.' ~Kobzay skrotol očividne, ale ťahal predsa
3462 2, VIII| som bez chleba.“ ~Vo mne skrsla nová myšlienka. „Je už zmluva
3463 2, XIV | miesto. Tí starí hľadali len skrýše, aby ich Tatári a kuruci
3464 1, XVI | ho kdesi od žobráka, ty skupáň. Nerobil by som nič, len
3465 2, XIV | osminy vylúčené z majetku skúpil z väčšej časti skrbný Pelechavý." ~
3466 2, XIV | židia a cudzozemci ich skupujú. Je už úžasný počet týchto
3467 1, IX | pumprlíkmi, zložil podľa svojej skúsenosti vtipný mladík. Pieseň, ktorú
3468 1, XVI | obyčajne, o svojich podivných skúsenostiach a hrdinských činoch v Bombardii. ~
3469 1, XV | nenasúdili, ani nenasúdia. Skúsil som to už. Odoberú ti tam
3470 2, VIII| zákonom stojí len na papieri. Skutkom taký ostáva rozdiel medzi
3471 2, XIV | nemužné. Treba siahnuť k skutku, usilovať sa, vystavať čertovi
3472 1, I | stydlivej Zuzanke. ~Nájduc skutočnú príčinu, žiadal vyslovenie
3473 2, II | ako ste doeieliIi také skvelé výsledky.“ ~"Rozprávaj,
3474 1, I | vyvoštené paláce, potom na skvostné mestá s ich vysočiznými
3475 2, VI | hráč a šialený milovník skvostu vo večných ťažkostiach. „
3476 1, XI | do rána. Bránil sa šelma slabo, lebo bol opitý a slabý
3477 1, XI | slabo, lebo bol opitý a slabý je vždy, kto zle činí. ~
3478 2, XVII| rozplývajúcim sa hlasom: "Sladká je po vystátych mnohých
3479 1, XIV | vody!“ vrešťali jedni. „Sladkého mlieka!“ kričali druhí.
3480 1, I | Trčala mu z nich na piaď slama. Ostatní môžu byť oblečení
3481 1, XIII| stien trčali hnilé brvná. Slamená strecha bola pozalamovaná,
3482 1, XIV | ešte o hlavu prevyšoval slamené strechy chalúp. Na hlave
3483 1, I | každého i podnapitý Zajac so slamenými ostrohami. ~Jazyky týchto
3484 1, XI | mi okno, že som mu nedala slaninu; a boh môj vidí, že sama
3485 1, VII | pán főszolgabíró a celá slávna stolica je za Hegedüsa.
3486 2, XVII| ani nevďačnosťou, až ste slávne zvíťazili. Živ vás na mnohé,
3487 2, I | prišlo, vyrozumieme z opisu slávnosti, odbavovanej v Kobzayovskom
3488 1, VII | osvedčil sa richtár, „so slávnou stolicou. Čo nám nakážu,
3489 2, I | deň veľmi pekný, radostný, slávny, lež. až po rokoch, keď
3490 1, II | keď potom sprostáci ani slávnych megyei tisztov nerozumejú.“ ~„
3491 2, VIII| lež dôvera k nám. Vy ste slepci, my vaše oči; musíte byť
3492 2, XVI | hotoveniu syra, druhého do Sliezska poznať Dzierzonovské pestovanie
3493 1, I | každého, trkotal vždy, čo mu slina priniesla na jazyk, bol
3494 1, I | nazývali. ~„Má celé tri slivy,“ rehotal sa Zajac, „a pol
3495 1, XVI | červenej košeli. Spal na slnci ako prasatá cez poludnie. ,
3496 2, VI | sedliak zle užíval svoju slobobu. Šlo k tomu, že sa uvrhne
3497 1, XIII| voly, kravy a klial tej slobode, ktorú vraj čert vymyslel. ~„
3498 2, XIV | nepocítia. ~Keby takýchto úplne slobodných a zámožných obcí bolo mnoho,
3499 2, XVII| pričinením, cítime sa naozaj slobodnými, môžeme žiť dôstojne. ~Znášali
3500 2, VIII| toľko,ako ste robili pred slobodou za úrek. S mostmi máte ustavičnú
3501 2, XIV | je spojiť výhody osobnej slobody s výhodami veľkého majetku.
3502 2, XIV | prosiť nebudeme.' ~Posledné slová boli namierené oproti mne
3503 1, IX | boh chráni. ~V posledných slovách ukryté žihadlo zbavilo deti
3504 1, III | maďarsky, kričal z neho Slovák. Rozdiel bol len ten, že
3505 2, VIII| nenávisť proti sedliakom a Slovákom. ,Nerozkážu,' pýtam sa, ,
3506 2, XVI | spolunáležania. Okrem toho slovanský kraj je tisíc ráz krajší
3507 2, XVI | malinké Slovensko je k veľkému Slovanstvu priviazané. Príbuzné rúcho,
|