1860-dogaz | dohan-kedys | kedze-mysli | mysi-nezas | nezau-pijes | pila-preho | preja-slova | slove-upraz | uprie-vysve | vytas-skols | skrab-zupni
Part, Chap.
4508 1, IV | nič. ~S takýmito rečami vytasuje sa všade náš na mysli aj
4509 2, VI | sumami narábali a vždy viac vyťažili. Doteraz sa chrámová pokladnica
4510 2, XI | nám budoviská spustošil. A vyťažíme viac ako žig, bo nebudeme
4511 2, VI | len úroky, šesť ~od sta; s výťažkom nedelíme sa s nikým.“ ~„
4512 1, X | dome Kobzayovskom videli, vytiahol veľký zväzok písem, drkotal
4513 1, VII | poslal vraj do obce mnoho výtlačkov poburujúceho programu.“ ~„
4514 2, XI | rovných častí. Každý rok vytne a predá sa jedna. To skutočne
4515 1, XVI | Ty si veľký luhár,“ vytrel si Bučak fúzy. ~„Ba vy ste
4516 2, XVII| lež i z panskej poroby vytrhli. Až teraz, yaším pričinením,
4517 2, VI | zamiešal sa úradní Rozumovský, „vytrhol i Kobzaymu ~z ruky tie štyri
4518 1, XI | nebolo. Keď ráno vypustil vytriezveného tuláka, bol krotký ako baránok,
4519 2, VII | ako všade. Planí gazdovia vytrovili sa cez zimu ~zo všetkého.
4520 2, VII | Tu potom bohatý musí sa vytroviť, chudobnému prichodí zahynúť.
4521 2, XII | pokoja na faru. Ale ja som vytrval v nádeji, že to bude lepšie,
4522 2, XIV | Rastie, "treba sa chrániť. To vytvára každý nákladnejší podnik,
4523 2, III | medze, ktoré som si prvotne vytýčil. Prišiel som do Chujavy
4524 1, IV | Nech zajtra sa započne výučba maďarská, ani deti do školy
4525 2, IV | dobre rátal, že úspech vo výučbe vystaví aj školu. Za dva
4526 2, V | vlastné povolanie, na školu a výučbu. ~Náhle každodenná škola
4527 2, IV | mudrci, ktorí na jeho vecné vyučovanie reptali, že len hlupstva
4528 2, III | najlepšie vzdelávať cirkev, vyučovať ľud, čo je vlastné naše
4529 1, XII | chlieva. Ktovie, čo i tá šelma vyvarí?“ ~„A bačovia,“ ozvala sa
4530 2, IV | deckom. Pri peknej chvíli vyvedie ich na dvor, do záhrady, ~
4531 1, I | zástavu zo stoličného domu vyvesili.“ ~„A náhle uviedli zase
4532 1, XIII| hladu a tys' ostatnú srsť vyviedol z chlieva, ty pijan. Ale
4533 2, II | vykonali s jedným, to nemohli vyviesť so štyrmi. Ale i čo sa docielilo,
4534 1, IV | Len po pijatikách chodí.“ ~Vyvinula sa z toho hlučná zvada.
4535 1, VII | dediny akési písma, aby ste vyvolili jeho. Chráň vás boh, to
4536 1, I | markízov, bankárov a ich vyvoštené paláce, potom na skvostné
4537 1, XIV | ako sa vyhol s pohárom, vyvrátil sa horeznačky a spadol z
4538 2, XIV | sa stavajú rad-radom a že vyzerajú z ohľadu podoby aj miery
4539 2, XIV | chceli. ~Takto, hľa, budú vyzerať domy a takto obec!' ukázal
4540 2, XI | Urbárskych odbavili sme vyznačením istých rolí a lúčok pre
4541 2, XIV | všetky budoviská do radu. Vyznačí sa zvláštna miestnosť i
4542 1, I | ošemeta, tiež milovník krčiem, vyznačoval sa svojimi krpcami. Trčala
4543 2, XIV | chvíle stratili by všetku významnosť. Nič by sa nedialo spojenými
4544 2, II | svoje zásluhy a činím to vyznanie s radosťou.“ ~„Pán úradník
4545 1, VIII| Luteránsky som farár, ale pravdu vyznať musím. Každého luterána
4546 1, VII | Dvor sa vyprázdnil. Panstvo vyzoblo po poháriku červeného likéru
4547 1, IX | jej detí každé malo iný výzor. Nebola ani tak ľúbezná,
4548 1, I | seba. Najbližší v lumpáckom výzore je mu Humenský. Čižmy ani
4549 2, I | by sa bolo mohlo zaviesť vyšetrenie o panslavistickom sprisahaní. ~
4550 1, I | remeň, na prsiach červeným vyšívané lajblíky. Len vysoký, chudorľavý
4551 2, XVII| zaznela, klobúky leteli do výšky, ženy a devy plakali. Porosili
4552 1, V | dodal Kožuch, „čo nám dávno vyšlo od cisára.“ ~„Nemátožte
4553 2, I | sluhovia a sedliaci, nie vyšnurovaní držitelia opraty s rukavičkami.
4554 2, XIV | silami pre mesto vôbec, vyšší život by v nich zhasol,
4555 2, XIV | podniku do druhého, nič vyššieho nezná. Strežie len zákon
4556 1, XI | Potom všetci z chyže von. Vyženiem celú dedinu, ešte i toho
4557 2, IV | polepšite plácu, pri ktorej vyžiť nemôžem.“ Ale Semenák nie
4558 2, VI | Navr-hnem teda založenie malej vzájähmej pomocnice. ~„Pomocnica,“
4559 2, VI | účastinársky spolok, tá vaša vzájomná pomocnica?“ ~„Naskrze nie,“
4560 2, VI | vidíte, páni, ako sme sa vzájomne podporovali, jeden druhého
4561 2, VI | uskutočnilo. Otvorili sme vzájomnú pomocnicu na dedine a nie
4562 2, XVII| devy plakali. Porosili sa vzájomnými slzami aj objímajúci sa
4563 2, II | rozprávaním vecí prísnych?“ ~„Aj!“ vzala slovo pani Lukáčová, „pán
4564 2, XVI | Ba i títo starí hriešnici vzali už trochu iné mravy na seba.
4565 2, XVII| záponkou medzi domácou čeľaďou. Vzalo to všetko zlý koniec, tí
4566 2, V | duševné schopnosti už trochu vzbudené, ba znajú už i maličké počty
4567 1, IX | hádzal. Najväčší smiech vzbudil tento neposeda, keď riekol
4568 1, XVI | vozárni zadkom k žľabu. ~To vzbudilo v komediantovi múdru myšlienku. „
4569 2, XIV | medzi nami časom osadiťa vzbudovať chceli. ~Takto, hľa, budú
4570 1, XII | nahovárala muža, aby sa vzdal toho nešťastného richtárstva,
4571 2, XVII| Navraciam vám lásku tým, že i ja vzdávam česť vašej dôvere a poslušnosti,
4572 2, IV | kníh, aby sa potom ďalej vzdelávali samy. Potom treba sieť tých
4573 2, III | budem ako možno najlepšie vzdelávať cirkev, vyučovať ľud, čo
4574 2, IV | učiteľov. Vy, páni, ste hlavní vzdelávatelia ľudu. Bez vás nič by neosožili
4575 1, I | s pokorou, keď ešte boli vzdialení na dohodenie kameňa, i vysoký,
4576 2, XIV | richtár Hučko. ,Ty celej obci vzdorovať budeš? Vidíš, mrzký lakomec!
4577 2, XIV | koľaji všetko, keď sa ozval vzdorovite hrubiansky bajúzatý Bučak: ,
4578 1, V | štrnásť dní poplatiť máme!“ vzdychol Kožuch. ~Richtár vyslovil
4579 2, XIV | obozretnosťou a rozumom uchopiť. Vzdychy a žaloby na panskú spravodlivosť
4580 2, IV | si napred získať lásku a vzkázať sa zásluhami. Konal teda
4581 2, VII | neklesli, lež vždy viac sa vzmáhali.“ ~
4582 1, III | chudobincom. Sedliaci sa vzpierali nohami-rukami proti plateniu,
4583 1, XI | nuž by drzosť moja nebola vzrástla na zázraky.“ Tak bolo ráno,
4584 1, VII | obhŕklo ešte potom množstvo všelijakých žalobníkov. Jeden mal to
4585 1, II | pošlo, že sa majú zvážiť na všeobecnú žiadosť konštitucionálnych
4586 2, VI | sa poriadku. Ja obstarám všet'ko zadarmo.“ ~„Aby si nebol
4587 2, III | tak, že to pred očami jeho všetečiIo, nezbedy vyvádzalo, šeptalo, ~
4588 1, II | trochu stranou. Okolo neho všetečil chlapček a dve malé dievčatká
4589 1, IX | stole, to pochádzalo od všetečného Árpáda, ktorý vždy dačo
4590 1, VI | neho pukla lopta, ktorú všetečný chlapec Árpád hodil. ~Kožuch
4591 2, IV | nemýlili, chcem ich sám účiť všetké-mu.“ A mal pravdu. ]a by som
4592 2, XI | susedia vyprevádzajú pri všetkej tichosti mftveho. O dôchodky
4593 2, XVII| rukou kývol. ~Predstúpiac so všetkou úctou pred oslávenca, takto
4594 1, XII | všetku možnosť, tak ako všetok cit pre spravodlivosť. Na
4595 2, XII | jeho?' vykrikoval. ,Ten všivák, ten svetovec !' ~Žena plakala,
4596 2, VIII| Kobzay a vyskočil z pohovky. ,Všivavísedliaci? Myslia, že budem päťdesiat
4597 1, X | X~Po obede doniesol richtár
4598 1, XV | XV~Ešte viac pijanov bolo v
4599 2, XVII| XVII~Predsedajúca tlstá pani
4600 2, XVI | mešťania. Coskoro sa tuším i y rúchu prevrhnú. " ~Rastic
4601 2, XVII| poroby vytrhli. Až teraz, yaším pričinením, cítime sa naozaj
4602 2, V | navrhuje. Bo hlavná vec je len zábava a ukrítenie času. Privykajú
4603 1, IX | komédii. Panstvo sa potom zabávalo do konca obeda zas len medzi,
4604 2, II | sestry a paničky zle u mňa zabavia. ~
4605 2, IV | Zaopatrí im tu i tam i spoločnú zábavu s rodičmi; preto ~i týchto
4606 2, VII | Čo pán farár povedajú o zabespečení sa na prípad neúrody, to
4607 2, VII | na prípad neúrody trochu zabezpečená. Skúsili ste už, aké roky
4608 2, VI | celý úžitok. Väčšie sumy zabezpečíme v pozemkovej knihe, menšie
4609 2, XVI | tých hlbočizných kolajach zabíjate? Viac im dáte, keď na takej
4610 1, XIV | bezbožní loptoši, vy ste mi ho zabili. Bol muž triezvy, keď sme
4611 1, IX | toho môjho fafáka každý zabŕdnuť musí.“ I večný mlčúch otvoril
4612 2, VI | chýliaceho sa ku konečnej zábube. ~Bolelo ma, keď som videl,
4613 2, IV | utiahne. Krúti hlavou, že zabudol, že stratil, že mu ~veru
4614 1, I | ustavične čierny tabak, i začali ho otrepávať. ~„Ta taký,“
4615 2, VI | bol s nimi kríž. Chceli zachádza:ť, ako zvykli s cirkevnými
4616 1, I | Žijeme ako hovädá, nuž zachádzajú s nami ako s hovädami. Povedal
4617 2, III | rechtora mať nebudú, a predsa zachádzali s ním vždy skrbne, často
4618 1, VI | seba.“ ~„Počuješ, Kožuch? Zachovaj si to dobre,“ ozval sa i
4619 2, XVII| robotu. Od jedného podniku zachvacuje obec k druhému. A všetko
4620 1, XIII| korcoch mi ešte vždy leží v záčine nevymlátené. Treba myši
4621 1, VI | každý, kde chce, ako bývalo zadávna, pokiaľ nebolo terajšej
4622 1, XVI | koňa priviazali vo vozárni zadkom k žľabu. ~To vzbudilo v
4623 1, I | odpáraná práve na samom zadku. To je najdrzejší v celej
4624 1, I | ta by nás teraz neboli zadreli.“ ~„Ja pokutu tú neplatím,“
4625 1, V | my máme také panstvo.“ ~„Zadržujú nám,“ dodal Kožuch, „čo
4626 1, II | šeptali, mrmlali. ~Hrubý Bučak zadudral so škaredým pohľadom: „Čert
4627 2, I | Nikto nehľadel pred seba zadumane, ako býva neraz pri väčších
4628 2, XVII| výkrik zo stáhrdiel: "Sláva!" Zaduneli tri silné výstrely, zaznela
4629 2, XII | potom jeden pred druhým zaháľali. Kto im vraj rozkáže? Keď
4630 2, XVII| tak on celú obec. Nedá zaháľať nikomu, nájde pre každého
4631 1, I | cestovný pán s maličkou zahanbenou tváričkou. ~Príduc k sedliakom
4632 1, XVI | povetria nežijú.“ A aby zahanbil iných, vrhol prvý do taniera
4633 1, II | panslavistické.“ ~Nato sa už zahniezdil i úradník Rozumovský, hľadiaci
4634 1, II | richtárovi a prosila o dovolenie zahrať večer komédiu s pumprlíkmi. „
4635 2, XVII| stole. Ako odvetou na to zahučal i na dvore presilný výkrik
4636 2, II | renegátom a ich patrónom!“ zahučali spolusto - lovnici. „Oni
4637 2, VII | vytroviť, chudobnému prichodí zahynúť. V takom nešťastí pomohla
4638 2, VIII| I ja,' riekol za ním ~ZajacAby sme ostatných' urobili ochotnými,
4639 2, XII | surový Bučak, ktorému sme zajali voly, prišiel so sekerou
4640 2, VI | do úplného holomstva a zajatia židovského. Lebo oddal sa
4641 2, II | ohnusiť ľudu, keď sme boli zajedno, podporovali sa i radou
4642 2, XII | Akým ja vraj právom dám zajímať statok? ,Či je majetok jeho?'
4643 2, VI | pokladnicu. Táto bude slúžiť za zák-lad a sama len brať celý úžitok.
4644 1, XVI | slyšal gróf šepot. ,Erža!' zakašlal, ,ten husár šepce s tebou.' ,
4645 2, VIII| zmenkou, peňazí nemal a zakaždým mu dal novú zmenku na dvojnásobnú
4646 1, III | županský námestník veľkomyseľne zakladá. „Nič,“ odsekol Kobzay bez
4647 1, XV | sám seba. Lebo mnoho si zakladal na svoje latinky, hoci sa
4648 1, III | zvečnený v zápisniciach, zakladateľ, a ty, obecenstvo, dávaj!
4649 1, XV | keby sme takéto hovädo zaklali!' ,Ale veru tento kujon
4650 2, XIII| rátajúc. Tento driek je zákonná cena účastiny. Predavač
4651 2, VI | ministerstvo, aby to malo zákonnú moc. Do počiatku dáš celú
4652 2, VIII| Bo tá rovnoprávnosť pred zákonom stojí len na papieri. Skutkom
4653 2, VIII| druhým do židovských rúk. Zakrátko budú mať títo hrabiví prišelci
4654 1, XIII| dáš teraz pálenku, žide?“ zakričal víťazne do stredu chyže. „
4655 1, XIII| toho kôň nebude, bo je už zakrpatené.“ Naposledok ale predsa
4656 2, XIV | poznamenal Lukáč, "zaviesť pri zakúpení celého chotára česko-bratskú,
4657 2, VIII| hodil surovo plecom, ,nech zakúpia za päť prstov hoc i celú
4658 2, XIV | vtedy by celkom inakší život zakypel po krajine, než pri terajšom
4659 2, XVI | paničky sa zapýrili, Rastic zakýval hlavou: "Do letníc som sa
4660 1, XIV | dedinu, trhajúc si vlasy a zalamujúc rukami: „Ach, ja nešťastná!
4661 2, IV | Na tom naozaj veľmi málo záleží, či sedliak a chalupník
4662 1, XV | papuli, že klebetníka krv zaliala. A keď sa mu chcel nanosiť
4663 2, XIV | vzájomnej pomocnici. Dáte do zálohy svoje účastiny a ne pochybujem,
4664 2, II | hrozili židom a pijanom zalomením. Náhle človek z hradskej
4665 2, XIV | šesť slovenských časopisov. Založili sme i knižnicu, kupujeme
4666 2, VII | by ste mali doma kde sa založiť, aspoň na výsev.“ ~Skrbec
4667 2, XVI | mravy na seba. Rozmnožená záľožnosť činí ich ráznejšími. Pretože
4668 2, XIII| účastín do rúk židovských zamedzený je nadobro, iba že by sami
4669 1, XVI | Bola to komédia s mravným zameraním, zložená samým mladíkom,
4670 1, V | drevobrania, či nie. Vždy sa nájde zámienka odložiť pokonanie na dva –
4671 1, XVI | hlístu nožnicami prestrihne. ~Zamilovala sa do neho jedna talianska
4672 1, XV | Stál som neraz šilboch v zámku ako granatier i videl som
4673 2, XIV | jedného stolára a jedného zámočníka. Títo nech pracujú na mieste
4674 2, VII | nielen židia, lež i pár zámožnejších sedliakov. ~Vodilo sa i
4675 2, III | nikým neoraná roľa. Vyššie a zámožnejšie stavy sa ho zriekli, vrchnosti
4676 2, XIV | pálenke a židom, stal by sa zámožnejším a tým i osvietenejším. Školstvo
4677 2, II | premenilo sa v sídlo poriadku a zámožnosti. Najspustlejšia obec stala
4678 2, XIV | takýchto úplne slobodných a zámožných obcí bolo mnoho, vtedy by
4679 2, VIII| čo žid sľubuje.' ~,Obec?' zamračil sa Kobzay a vyskočil z pohovky. ,
4680 1, II | nesmie.“ ~„No, rozumieme,“ zamrmlal Kožuch. „Svet treba klamať.“ ~„
4681 2, V | dokážu, najmä s ohnňom. Zamykať ich do chyže už preto neradno,
4682 2, VIII| chotára.' ~,Povedáš dačo,' zamyslel sa priateľ Stupnický. ,Žid
4683 2, VII | ohľadu na ceny. Dačo zrna zanechá sa vždycky aj v zásobe na
4684 2, XI | ceny. Podelili sme ich, zanechajúc dačo i pre seba, na dvadsať
4685 2, XVI | bohatá. Ba kebys' teraz zanechal úrad a o rok ho znovu pýtal,
4686 1, XVI | dobehol za nimi. Všetku lúpež zanechali nám. ~Pri tom všetkom vojdeme
4687 1, X | ju plniť nechcete. Dobre! Zanechám vám tu všetku kveštu a idem
4688 2, III | dedinách i po mestách, nadmieru zanedbaný, ako úhorom ležiaca, nikým
4689 1, XIII| Nemám čas, bo ma ustavične zaneprázdňuje tento prekliaty Šofeles.
4690 2, XIV | majetku povoľuje. Musíme sa zaobísť nateraz bez vašej pomoci
4691 2, VIII| bez ohľadu na schopnosť, zaopatrené byť musí. " ~
4692 2, XVII| robiť žiaden hluk, ale oni zaopatrili bez jeho vedomia aj mažiare
4693 2, XVI | je tisíc ráz krajší než u západných národov. Francúzskeho sedliaka
4694 2, IV | pokračuje v ňom s akýmsi svätým zápalom. Čo iným nechuť a omz-losť,
4695 1, VIII| rozhostiť pre nastávajúci veľký zápas, keď sa vťarbal františkánsky
4696 2, XII | podeliť. Stálo ma to mnoho zápasu, až som im to z hlavy vybil.
4697 1, XVI | vojenským menom nazýva brať, čo zapatríš a nezaplatíš. Ale ja som
4698 1, I | šatky. Pre toto ustavičné zapchávanie fafáka hovoril kydavý muž,
4699 2, III | ľudu pošli, pohŕdajú ním, zapierajú ho, aspoň nič oň nedbajú,
4700 1, I | vždy dačo schvaľoval alebo zapieral. Trasú sa mu i nohy i ruky,
4701 1, III | láske a pán s veľkým nosom zapísal, že Chujava obetuje s najväčšou
4702 2, XIII| meno na účastine samej a v zápisnici. To isté musí sa stať pri
4703 1, III | v novinách a zvečnený v zápisniciach, zakladateľ, a ty, obecenstvo,
4704 1, X | ktorý prišiel ohliadať zápisnicu, a újezdného lekára, ktorý
4705 1, II | evanjelický učiteľ, súčasne zapisovateľ obce, Koreň. ~Panstvo už
4706 2, III | bezbožné. Keďže bol súčasne zapisovateľom, chodil ustavične so sedliakmi
4707 2, III | ani ako učiteľovi ani ako zapisovateľovi, povýšiť nechceli. Za písanie
4708 2, XIV | skríkli všetci, mnohí aj zaplakali. ,Na tohto hrubiana nech
4709 1, I | kožuch, ale nohavice samá záplata a jedna týchto sa opála
4710 2, VIII| A čo by nie? Len nech zaplatia.' ~,I ja tak dám svoje,'
4711 1, I | iné obce. Uvidíte, že to zaplatíme.“ ~Tak posudzovali sedliaci
4712 2, XIV | zemských pánov, ktorí aj mestá zaplavujú a všetky živnosti tiahnu
4713 1, I | uderili. „Aha, už ich mám,“ zaplesala duša v stydlivej Zuzanke. ~
4714 2, XII | neošklivil s tými zvermi, lež zapľul všetko a vrátil sa do pokoja
4715 1, XVI | vyhnal surovcov. Hra sa započala pre jedenástich divákov. ~
4716 2, V | nateraz pokoj. Škoda to započínať, o čom možno predvídať,
4717 2, IV | sa jedny netúlali, keď sa zapodieva s druhými, hneď zvolal zvonom
4718 1, XVI | cisárovná a prinesie mi v zápone ovsa. Potom beží do kuchyne
4719 2, XVII| stál spredpásanou bela vo u záponkou medzi domácou čeľaďou. Vzalo
4720 2, XII | nerobím. Hnali cez všetky zápovede do lesa statky, pustošili
4721 2, VI | bo sme nemali nadostač záprahu, len sto zlatých si ešte
4722 2, XII | nič do kúpy. Súd dal nám zapravdu. ~Medzi účastníkmi podniku
4723 1, XI | sluhom do svinského chlieva a zaprel do rána. Bránil sa šelma
4724 2, XII | boli ťažkosti, ktoré nám zapríčinili mnoho hlavybalenia. I postranní
4725 2, V | ich oslovil: Drobné deti zapríčiňujú vám v čas poľných prác veľkú
4726 1, VI | ošklivom výjave odišiel zapýrený Rozumovský. Kto by ho bol
4727 1, VI | týchto výjavoch hneď sa zapýril, hneď zbledol. Cítil spolu
4728 2, XVI | toho smiech, paničky sa zapýrili, Rastic zakýval hlavou: "
4729 1, VIII| panslávi.“ ~„Páni,“ vetí zarazený študent, „ja som rodený
4730 1, XVI | rekvirovali pre nás. ,Utekajte!' zarevem na nich, ,lebo keď nie,
4731 1, VII | chalupníkov, že si nechcú zarobiť u neho pekný groš. Parobci
4732 2, VI | židovského mešca, keď predsa majú zárobok taký, že by tri, štyri dni
4733 2, IV | zásobiť ich dobrými mravnými zásadami. Vtedy škola nebude dačo
4734 2, VI | oplanský Humenský takéto úroky: Zasadiť do svojej role štyridsať
4735 2, III | necirkevného ducha, frivolné zásady náboženské, zaľúbil sa odrodilými
4736 2, XVII| prisluhoval spravodlívosť. Výkriky zasekli, hudba utfchla, keď poctivý
4737 2, VII | potom ani čo zjesť, ani čo zasiať a posadiť. Koristili z toho
4738 2, IV | získať lásku a vzkázať sa zásluhami. Konal teda omnoho viac,
4739 2, IV | pravda, že teraz obsiahol zaslúženú odmenu: ale či to mohol
4740 1, VI | Nech ma vešajú, keď som zaslúžil. Nebudem ja prvý visieť
4741 2, XVI | šuhaja." ~"Ale tie ženské," zasmiala sa Lukáčová, "mohli by si
4742 1, I | Už ozaj,“ uškrnul sa zasmušilý Bučak. „Sotva zaujal úrad
4743 2, IV | rozum v dome rodičovskom zasnovaný. ~A čo nadovšetko, treba
4744 2, XI | Majetok, reku, prijali sme záso bený, nie pustý. Načo by
4745 2, VII | úžerou, a predsa sa po čase zásoba nekonečne rozmnoží. Súčastne
4746 2, VII | zanechá sa vždycky aj v zásobe na prípad poľnej nehody.“ ~
4747 2, IV | zošľachtiť ich srdce a vôľu, zásobiť ich dobrými mravnými zásadami.
4748 1, XIV | čo tak nemilú pesničku zaspieval, pánom v dome Kobzaych. ~
4749 2, XIV | nebudeme pohrávať. Čo myslíte? Zastavíme snáď platenie a povieme
4750 1, I | Kožuch, „náhle tú uhorskú zástavu zo stoličného domu vyvesili.“ ~„
4751 1, XV | komedianti len jeden kút mali zastrený plachtami. ~Medzi pijanmi
4752 2, XVII| skríkol srdečne celý pestrý zástup. ~Rastic odvetil pohnutým,
4753 1, VI | neho?“ ~Kožuch len zuby zaťal, keď silné údery zdĺhavo
4754 1, XI | keď videla hrozivú tvár a zaťatú päsť mužovu. Núkala žobrákovi
4755 1, VIII| všetko po maďarsky.“ ~„Ale zato ste všetci panslávi,“ dupol
4756 1, XIV | XIV~Čoskoro zatriasol pijanmi úžasný výjav. Panský
4757 1, XII | teraz som zmlátil jedného a zatvoril do svinského chlieva. Ktovie,
4758 2, XIII| túto cestu burzovej hre sme zatvorili," vysvetľoval ďalej Stupnický. "
4759 2, XIV | i títo obmäkčiť, vyjmúc zatvrdilého lakomca Pelechavého. Tento
4760 2, VII | prípad poľnej nehody.“ ~To zaúčinkovalo. Darmo sa spúdzal ešte Pelechavý
4761 2, I | ktorými i dakoľko paničiek, zaujímajú čestnejšie miesto, posledné
4762 2, IV | takto vychované pokolenie zaujme postať života. O školský
4763 1, XVI | husárov mi jeden regiment a zaujmem hračkou celý svet, pokorím
4764 2, XVI | mohli by si predsa letnice zaväzovať na bedrách, nie pod pazuchami.
4765 2, V | možné som orpoti tomu uznal zavedenie skromnej opatrovne maličkých.
4766 2, III | nechceli. Za písanie prosieb, závetov, zmlúv a iných súkromných
4767 2, VIII| musíme a mlčať.,Preto som vás zaviazal k chráneniu sa krčmy.' ~
4768 2, VIII| dvadsaťtisíc viac, ale dobre zaviazaný a namrzený Kobzay ho vysotil. ,
4769 2, VIII| požičia, keď k majetku samému zaviažete i urbársku časť chotára.
4770 2, VIII| banka. Ja vám vykonám, len zaviažte všetci svoje osminy a dajte
4771 2, VIII| krajinská úverková banka, keď zaviažu sú ~časne urbársku časť
4772 2, IV | podzvidhnutie tak hlboko padlej obce záviselo od nenadálych udalostí.“ ~
4773 2, XI | učinil, aby som nevzbudil závisť, ale musel som hľadať priestrannejšiu
4774 2, IV | dačo.neslušného, deti ich zavrátili a harušili. ~Pán učiteľ
4775 2, XVI | sa Lukáč. "Ale keď vy oči zavriete, ktovie, či to všetko za
4776 1, XI | moja nebola vzrástla na zázraky.“ Tak bolo ráno, ale večer
4777 1, XV | ten šuster v kalendári. Zazrúc oknom na ulici tučného brava,
4778 1, V | zrobíme.“ ~„Akí múdri!“ zaškaredil sa Kobzay. „Panské lesy
4779 1, XV | nadával mu do podliakov, zbabelcov, panských psov, ulíhavých
4780 1, I | zostali na vozíku. ~Maďar, keď zbadal, že si ho sedliaci zvedavo
4781 2, V | ste sa tejto klo - ~poty zbavili a dietky v bezpečnosť uviedli? ~ „
4782 1, IX | posledných slovách ukryté žihadlo zbavilo deti o dar i obed, Kobzay
4783 1, XI | krotila ho žena. „Taký zbeh bez očú je všetkého schopný.
4784 1, VIII| bude snáď myslieť, že tohto zbeha z Bosny vyctil Kobzay najväčšmi,
4785 1, I | mrštil richtár paličkou. „I zbijú ťa, i plakať ti nedajú.
4786 2, XII | Lesníka, keď ich vyháňal, zbili. Museli sme i stolicu volať
4787 1, IV | sa len smiali, ale teraz zbledli a žid blysol na nich pri
4788 1, VI | výjavoch hneď sa zapýril, hneď zbledol. Cítil spolu so sedliakmi
4789 2, I | narodeninám, ku ktorým sa zišli zblízka i ďaleka počestní priatelia,
4790 1, XI | grajciare: „Nate, nate, iďte zbohom.“ ~Žobrák hodil peniaze
4791 2, III | veľkým krikom a tykaním do zbojníkov, lotrov, starých huncútov.
4792 1, IX | vyduté prsia, ale ona len tak zboku škúlila i na veľké nosisko
4793 2, VII | Nakúpime spočiatku nemnožko zbožia a zemiakov a budeme požičiavať.
4794 1, IV | Sám podáva oproti sebe zbroj protivníkom svojho života. ~
4795 2, XIV | zostáva ešte nevyhoretú zbúrať. ~Vtedy bude obec v poriadku.
4796 2, XIV | celkové vymanenie obcí zo zbytkov feudálnych." ~"Vtedy by,"
4797 2, IV | Vtedy škola nebude dačo zbytočného. Dorastie pokolenie rozumné
4798 2, IV | to mohol predvídať? Ani zďaleka. Lebo podzvidhnutie tak
4799 2, XVI | učiteľovou dorastá pokolenie zdarilejšie než títo chovanci derešov
4800 2, XIII| To isté musí sa stať pri zdedení." ~"Ale tak," namietol Lukáč, "
4801 1, I | Zajac, „a pol piatej brázdy zdedil po otcovi.“ ~„Ale je majster
4802 2, VI | Doteraz sa chrámová pokladnica zdesaťnásobnila.“ ~Starší .Lukáč, ktorý
4803 2, V | chyže už preto neradno, že zdevejú ako zver. Chceli by ste
4804 1, I | hrubosť. „Kam príde, všade zdiera nestydate, ako čo by mu
4805 2, VII | chudákmi napoly. Takému zdieraniu, myslím si, musí sa urobiť
4806 1, VI | zuby zaťal, keď silné údery zdĺhavo mu dopadali na stehná. Vstanúc
4807 1, XIII| bola podopieraná zvonka, zdnuka. Na kraji a zo stien trčali
4808 1, XII | statku porobiť alebo nás o zdravie pripraviť, dáke vredy, hostec
4809 1, XI | pozdravenia do chyže mladý a zdravý, vypasený muž s vojenskou
4810 2, VI | Nezostávalo nič iné ako dochovanie zdravšieho pokolenia. Ale toto príde
4811 2, IV | Deti plačú ak ich rodičia zdržujú od školy. Pokuty žiadne
4812 2, II | Sláva, večná sláva!“ zdvihli všetci so štrngotom poháre. ~
4813 2, XVI | Zohne sa ti až k zemi, zdvihne letnicu, obráti naopak a
4814 2, II | poháre. ~Rastic sa uklonil zdvorile. „Premena k lepšiemu je,
4815 2, II | pani Lukáčová, „pán brat je zdvorilý, a tým nás obrazil. Či už
4816 2, XVII| paholkov. Vy ste nás nielen ze židovskej, lež i z panskej
4817 2, XVI | štepárstvu a dievčatá pestovaniu zeleniny. Ten majetok, ktorý predtým
4818 1, I | trochu nabok čuší medzi zelenými stromami Chujava s vyčnievajúcim
4819 2, XVI | salónov. Zohne sa ti až k zemi, zdvihne letnicu, obráti
4820 2, XIV | osminy nadobúda, len na zemiakoch a kyslom mlieku. ~"To sa
4821 2, XIV | úžasný počet týchto nových zemských pánov, ktorí aj mestá zaplavujú
4822 1, II | odobrili sedliaci s radosťou. ~„Zgazdovali sme päť esteraichských zlatých,“
4823 2, XIV | vôbec, vyšší život by v nich zhasol, mešťania premenili by sa
4824 1, II | päť zlatých. Ale richtár zhíkol: „Čo to? Psovi mucha. Mne
4825 1, IV | znížil na štyri, škodu zhodil z deväťdesiatich na šesť. ~
4826 1, XV | sedliakov nedeli! Nenaučil sa zhola nič vecného a bol pritom
4827 2, II | udržal, tak soptilo na mňa zhora podporované renegátstvo.“ ~ „
4828 2, V | mládež. Terajšia rozbujnelá a zhovädilá vám nepríde. ~Za možné som
4829 2, VI | ťažkostí aj hýrivých pánikov i zhovädilej sedľače. Len jeden príklad
4830 2, VI | toto príde pozde, keď už zhovädilí otcovia a matky všetko premárnia
4831 1, III | počujme, o čom sa panstvo zhovára. ~Pán s veľkým nosom oslovil
4832 1, II | pokiaľ sa pán s veľkým nosom zhováral s Kobzaym po maďarsky. ~
4833 1, I | nosom. Postúpili na stranu a zhovárali sa tichunko. Pán s veľkým
4834 2, VI | Spoliehajúc sa na večné zhovievanie a beztrestnosť, úroky za
4835 1, VII | Nezamiešal sa ani do panského zhovoru o budúcom snemovom vyslancovi.
4836 1, IX | materi, poukážuc na nos zhrbeného adjunkta: „Mama! Keby sme
4837 1, I | veľkým nosom kráčal nemo zhrbený od kôpky ku kôpke. Len do
4838 2, XVI | hodnosť. Najväčší rozpustilci zhynuli biedne, lepší berú prísnejšiu,
4839 2, III | prišli do tej biednej školy v zimných mesiacoch, ani za tri roky
4840 2, XIII| týchto účastín delí sa celý zisk, prípadne strata, na tisíc
4841 2, VI | a potom škapky predal so ziskom. ~Hostia sa smiali, slovo
4842 2, VIII| lež ani účasť v nádejnom zisku mať nebudete. Do majetku
4843 2, II | človek z hradskej cesty zišiel v daždivej chvíli, bahuriny
4844 2, I | narodeninám, ku ktorým sa zišli zblízka i ďaleka počestní
4845 2, XIV | materializme. To sa vrhá z jedného zištného podniku do druhého, nič
4846 1, XVI | hovorili hlúpstva, keď sa zjavili figúry. Môžeme si predstaviť,
4847 2, VII | korcom do krčmy, mužovia zjavne, ženy a synovia tajne. Na
4848 2, V | vyrovnal, bola predvolaná a zjednaná. Tak sme mali opatrovňu
4849 2, XIV | sám pre seba, nepostačíte. Zjednoťte sa teda, konajte spojenými
4850 2, VII | tajne. Na jar potom ani čo zjesť, ani čo zasiať a posadiť.
4851 2, XIII| cudzej ruky, nemohol sa zlahodiť s účastinárom, určí sám
4852 1, II | dvadsať i tri esteraichské zlaté. Z toho tri dolu.“ ~„Dobre,
4853 2, XIV | žiadnu. Plesá i teraz okolo zlatého teľaťa. Pokiaľ tu hospodárii
4854 2, VI | príklad na to. Za štyridsať zlatoviek musel ~platiť oplanský Humenský
4855 2, XIV | boha chváliac, so štyrmi zlatovkami. Máme i síkačku pre haseniepožiaru.
4856 2, IV | učiteľovi nepadne na deň ani pol zlatovky. Neostýchajú sa ani na ~
4857 2, XIV | usilovať sa, vystavať čertovi zlatý most, aby odišiel, učiniť
4858 2, XIV | povstať nové, použijeme zlé k dobrému, rozšírime a uvedieme
4859 2, III | rozpustilci. Udelil i tým akéhosi zlého ducha, ktorí vcele nechodili
4860 2, XI | ako ste sa postarali ?" ~"Zlepšili sa," odvetil Rastic, "a
4861 2, XIV | osvietenejším. Školstvo by sa zlepšilo, remeslá, obchod, vedy,
4862 1, V | zodpovednými za škodu. Ak si zlomí môj statok na moste nohu,
4863 1, V | že tu si pán veľkomožný zlomili nohu a že bez nich nič sa
4864 2, VIII| klebiet plno a surového zlorečenia." ~"A s peniazmi potom ako?"
4865 1, XI | peniaze o zem s takým novým zlorečením, ktoré už i maďarské hrozné
4866 1, XI | Je spitý ako hovädo a zlorečí ako zlý duch.“ ~„Hm, hm!
4867 1, VI | Kobzay. „Ten korheľ, ten zlorečník, ten bitkár, ten stokrát
4868 1, XVI | komédia s mravným zameraním, zložená samým mladíkom, a potrebám
4869 1, XVI | sedliakov, stojacich tam so zloženými, klobúkmi. Garibaldi,' odvetia. ,
4870 1, IX | na divadle s pumprlíkmi, zložil podľa svojej skúsenosti
4871 1, XII | všeličo, mávajú obcovanie so zlým. Mohol by nášmu statku porobiť
4872 1, IV | Preto nie div, že farár zmenil farbu, keď mu učiteľ podal
4873 2, VIII| keď sa žid dostavil so zmenkou, peňazí nemal a zakaždým
4874 2, VIII| nemal a zakaždým mu dal novú zmenku na dvojnásobnú sumu. Táto
4875 2, VI | pozemkovej knihe, menšie dáme na zmenky a budeme pritom pokračovať
4876 1, I | veľkomožného Schelma.“ ~To trochu zmiatlo i stydlivú Zuzanku, i pána
4877 2, VI | nešťastných, uva. žovali sme, ako zmierniť tú hroznú úžeru, ktorou
4878 1, XII | so žobrákmi? I teraz som zmlátil jedného a zatvoril do svinského
4879 2, III | písanie prosieb, závetov, zmlúv a iných súkromných vecí
4880 1, IX | i na veľké nosisko i na zmrštenú tvár stydlivej Zuzanky.
4881 1, X | nakveštoval.“ ~„Niet koní doma,“ zmŕštil tvár richtár, „všetky sú
4882 2, II | už my ozaj nemáme žiaden zmysel pre veci vyššie? Nič iného
4883 2, XIV | zvada. ~Ja som sa v tomto zmysle osvedčil: ,Majetok Kobzayovský
4884 2, XIV | nemôže. Poskytne však i vám značnú pomoc. Drevo na budovanie
4885 2, V | schopnosti už trochu vzbudené, ba znajú už i maličké počty a modlitby.
4886 2, VIII| úzkosťou ku Kobzaymu. Lebo známa mi bola jeho veľká nenávisť
4887 2, VI | Kázať proti pijanstvu? To znamená hádzať hrach na stenu, hus
4888 2, XI | držanie. Dvorným polepšili sme znamenite. Navrátili sme im odňaté
4889 2, V | Kapustaňa býva vždycky doma, a znáte ju ako triezvu, poctivú,
4890 1, III | III~Znateľ bol by sa divil maďarčine
4891 1, VI | dnes-zajtra k tomu, kto ich kúpi. Znáš dobre radiť každému, okrem
4892 2, XVII| slobodnými, môžeme žiť dôstojne. ~Znášali ste s hrdinskou vytrvalosťou
4893 1, VI | ktoré samy všetky bremená znášať musia.“ ~„Vyjmúc tie,“ dodal
4894 1, III | odpytoval pekne, že sa osmelil znepokojiť, vyhovárajúc sa úradne naloženou
4895 2, III | korheľ, akýsi Humenský, zneuctil ho neslýchane na ulici,
4896 2, XIV | protirečil Rastie. "Tým by sa zničila osobnosť, udusil vývin schopností
4897 1, IV | udané v pätnástich zlatých, znížil na štyri, škodu zhodil z
4898 1, II | gminy nakoľko len možno znížili.“ ~„Veru dobre, pán veľkomožný,“
4899 2, II | všetko ~bolo proti mne, znižovali, uvádzali ma v ošklivosť
4900 1, I | rozviazali sa zvlášť vtedy, keď zočili sedliaci dva prichádzajúce
4901 2, III | že povolaniu svojmu ne - zodpovedal, lež i škodil cirkvi premnoho.
4902 1, V | ničom neposlúžite. Činím vás zodpovednými za škodu. Ak si zlomí môj
4903 2, XVI | nehodí sa do salónov. Zohne sa ti až k zemi, zdvihne
4904 1, II | na neho. ~„To povedám,“ zohol Kožuch, „že pláca richtárova
4905 2, XI | zo šije nástupcov." ~"Je zosňaté," zasmial sa Rastic. "Nikdy
4906 1, X | strany zadosť, ale nová škola zostala v lese. Z päťdesiatich horko-ťažko
4907 1, I | v červených nohaviciach zostali na vozíku. ~Maďar, keď zbadal,
4908 1, X | Riekol teda richtár: „Už len zostaňte, pošlem po svoje kone.“ ~„
4909 1, IV | že zajtra prídu pandúri a zostanú tam, pokiaľkoľvek židove
4910 2, VII | VII~„Ale zostával ešte jeden druh úžery, z
4911 1, III | stoličný rozkaz a naložil zosypať osem meríc žita. Sedliakom
4912 2, VI | povinnosť a dodržiavajú zovrubne čas. ~Nemiernej úžere učinil
4913 2, VI | podľa zákona, požadovať zovrubné dodržanie času. Keď uvidia,
4914 2, IV | školu, keď nás o peniaze zozbierané ~na ňu ozbíjal.“ „Čo tých
4915 1, X | päťdesiatich horko-ťažko zozbieraných zlatých zvýšili už len tri
4916 1, X | programy, ktoré len mohol zozbierať po obci, a tých päť zlatých,
4917 2, XIV | by tak neprispelo k jeho zošľachteniu jako celkové vymanenie obcí
4918 2, VIII| A koho?' uprie na mňa zrak zvedavo. ~,Tunajšia obec
4919 2, XI | toľúbila, ale ja som ich z toho zrazil. Majetok, reku, prijali
4920 2, II | Premena k lepšiemu je, pravda, zrejmá, ale zásluhy chybne pripisuješ
4921 2, XIV | riekol Peľuch. "Celé vaše zriadenie sa mi ľúbi. Je podľa môjho
4922 2, XIV | Netreba čakať na požiar, lež zriecť sa, urobiť všeobecný rozvrh,
4923 2, II | silami všetkých. Potom i zriedkavé priaznivé okolnosti treba
4924 2, IV | dostatočné vedomosti so zriedkavou horlivosťou a nezištnosťou. ~
4925 1, I | pálenku nepije. Pre túto zriedkavú vlastnosť ocitla sa v jeho
4926 2, IV | nezlomnou vytrvalosťou, zriedkavým sebazaprením. Neviazal sa
4927 2, III | zámožnejšie stavy sa ho zriekli, vrchnosti sa ho cudzia,
4928 2, VIII| im zo závisti, že som sa zriekol s pánom a ich o šesťtisíc
4929 1, V | prísne, „za štrnásť dní zrobený.“ä ~„A ktože ho má zrobiť?“
4930 2, VIII| Proti pánovi, ~akúkoľvek ti zrobí krivdu, nikdy nevyhráš.' ~,
4931 1, X | svoje kone.“ ~„A ja vám zrobím trochu praženice,“ dodala
4932 2, II | hovoril obrátený k Rasticovi, „zrodil si znovu obec. Aký to rozdiel
4933 1, IV | škody. To sa i stalo, ale zrovnajme okolnosti pravoty učiteľovej
4934 2, VIII| drevom vyplatí, keď dáme les zrúbať. Čo nie, to vyplatia krčmy,
4935 2, XI | klapanciach? Ja som previedol zrušenie tohoto ~navždy v cirkvi
4936 2, XIII| Vtedy sa takáto účastina zruší. Bude ich menej a väčší
4937 2, XI | neobmedzený počet povinných dní, zrušili nutnosť pracovať, keď ich
4938 2, XI | ozval: "Tak by bolo treba zrušiť i tie pohrebné verše, ktorými
4939 1, VI | Farár Čulík, ktorý mal zub na Kožucha, učinil svätú
4940 2, VI | na hmotné potreby ľudu, zúboženého pre svoju nedospelosť a
4941 1, XV | Čo? Teda ja kôň?“ skríkol zúrivo Bučak, a do Humenského. ~
4942 1, XVI | nich, ,lebo keď nie, my zutekáme.' A mojim chlapom rozkážem: ,
4943 1, I | plachý pohľad len stydlivou Zuzankou nazývali. ~„Má celé tri
4944 1, I | trochu zmiatlo i stydlivú Zuzanku, i pána s veľkým nosom.
4945 1, IX | zmrštenú tvár stydlivej Zuzanky. Ináč bývala veľká koketa,
4946 2, III | farári a učitelia u nás sú zväčša len nádenníci a ľud zostáva!
4947 1, X | Kobzayovskom videli, vytiahol veľký zväzok písem, drkotal plynne po
4948 1, VI | Kožucha. Bez všetkého rozkazu zvalil sa na holú zem: „Nech dokončia,
4949 1, III | roztrúbený v novinách a zvečnený v zápisniciach, zakladateľ,
4950 2, VIII| za dva týždne do krčmy.' ~Zvedavosť ich primäla k prisľúbeniu. ~,
4951 2, XVII| ktorý ste obec povýšili a zvelebili. Boli sme pred vaším príchodom
4952 2, V | neradno, že zdevejú ako zver. Chceli by ste dačo máličko
4953 2, VI | možné pre duchovmý prospech zvereného nám stáda. Ale na tom nemali
4954 2, VI | ktorí svoje zbytočné peniaze zverili nám, aby im doma bez úžitku
4955 2, VI | Ich opatrovníci štítia sa zveriť ich sedliakom. Bo sedliak
4956 2, XII | som sa neošklivil s tými zvermi, lež zapľul všetko a vrátil
4957 2, VIII| zmluvu so židom?' ~,Ba veru,' zvesil na pohovke smutne hlavu, ,
4958 1, VII | vyslancovi. Pán s veľkým nosom zvestoval, ktorí mienia v tomto volebnom
4959 2, V | každodenne navštevuje, čísliť, zvieratá, stromy, byliny, kamene
4960 2, VIII| najhoršie bude radiť, ten zvíťazí. Nie vaše porady spasia
4961 2, XVII| nevďačnosťou, až ste slávne zvíťazili. Živ vás na mnohé, mnohé
4962 2, XIV | budoviská do radu. Vyznačí sa zvláštna miestnosť i pre remeselníkov,
4963 2, VII | neboli. Mnohí vláčili bez zvláštnej príčiny korec za korcom
4964 2, V | skromnej opatrovne maličkých. Zvolajúc po nešpore gazdov a gezdiné
4965 2, IV | zapodieva s druhými, hneď zvolal zvonom staršie, hneď mladšie.
4966 1, IX | škrabal, nožom na poháre zvonil, nohami šibrinkoval, na
4967 1, XIII| druhá bola podopieraná zvonka, zdnuka. Na kraji a zo stien
4968 2, IV | zapodieva s druhými, hneď zvolal zvonom staršie, hneď mladšie. Učí
4969 2, VI | Chceli zachádza:ť, ako zvykli s cirkevnými pôžičkami,
4970 2, XVI | úškľabnou tvárou Peľuch, "že si zvýšil farárove dôchodky. Budú
4971 1, X | horko-ťažko zozbieraných zlatých zvýšili už len tri a znovu sa skladať
4972 2, XIV | židia mali čerstvé mäso na šábes, a my už v nedeľu jeme hnilinu,
4973 1, I | bývalý husár, teraz dedinský šašo a ošemeta, tiež milovník
4974 1, XII | hromádky prútia,“ usmial sa šelmovsky mládenec. ~„Toho stračieho
4975 1, IV | predstaví sa krčmár žid so šelmovským úsmevom. A tu sa zase makave
4976 2, VIII| jeden druhého, šeptali. ~,Čo šepcete?' pýtam sa. ~,Nuž, to hovoria,'
4977 1, I | ruky. ~Užasnutí sedliaci šepcú, štuchajú do richtára. Tento
4978 1, VI | potom medzi sedliakmi vrava. Šepkali medzi sebou, štuchali do
4979 1, XVI | slamy. V noci slyšal gróf šepot. ,Erža!' zakašlal, ,ten
4980 2, III | všetečiIo, nezbedy vyvádzalo, šeptalo, ~klmalo, bilo sa. Tak vychodili
4981 1, V | štyridsať dní v cene sto i šesťdesiat zlatých; a drevo by mohlo
4982 1, IV | farár. „Škola je prázdna. Zo šesťdesiatich povinných detí chodí päť,
4983 2, VIII| mienku, že sa môže požičať šesťdesiattisíc. Zostalo nám teda ešte na
4984 2, VIII| krčmárom. Čo žiadaš za ne?' ~,Šesťsto mi dáva žid.' ~,Predaj ich
4985 2, VIII| zriekol s pánom a ich o šesťtisíc zlatých oklamal. A oni uverili
4986 2, II | nezaujíma ako klebety a šialené parížske módy? To veru pekná
4987 2, VI | tiež ako neviestkár, hráč a šialený milovník skvostu vo večných
4988 1, IX | na poháre zvonil, nohami šibrinkoval, na stolec vstával, chlebom
4989 1, XIV | híkali, kliali, bo práve šiel bubnujúci komediant, ten
4990 2, XI | ničomné bremeno zosňal i zo šije nástupcov." ~"Je zosňaté,"
4991 1, XV | pán bývajú. Stál som neraz šilboch v zámku ako granatier i
4992 1, I | Všetci majú na hlavách širáky, na bedrách veličizné remenné
4993 2, VIII| predbežný voj valne na východ šíriaceho sa nemectva.' ,Nuž keď kresťania
4994 1, VIII| pleti, podobný Cigánovi. Širočizné čierne nohavice mal v čižmách,
4995 2, XIV | pár siah. Vymeriame hodne široké dvory a sady, ulicu priestrannú,
4996 1, VIII| pri dverách a vynímal zo širokého rukáva tabačnicu, aby dal
4997 1, I | nasleduje územčistý, ale širokoplecí muž. Má cez plecia prehodený
4998 1, XVI | Zajaca. Vezmem si teda jednu škadrónu a idem rekvirovať, ako sa
4999 2, VIII| Mnoho šťastia!' zasmial sa škarede Kožuch. ~,Tvoje osminy,'
5000 2, XIV | pretvoriť a obnoviť všetky naše škaredé, neporiadne po debrách a
5001 1, II | Hrubý Bučak zadudral so škaredým pohľadom: „Čert nech vezme
5002 1, IV | čo tí ľudia robia, ako sa škľabia pravde. Ja som Maďar vlastenec,
5003 1, XIV | nezliečnosť. Darmo ho mykali, šklbali, za nos ťahali, prevaľovali -
5004 2, III | svojmu ne - zodpovedal, lež i škodil cirkvi premnoho. Od neho
5005 2, IV | samy. Potom treba sieť tých škodlivých povier roztrhnúť, do ktorých
5006 1, IV | uvedenie do úžitku a náhradu škody. To sa i stalo, ale zrovnajme
5007 2, IV | zaujme postať života. O školský plat nikdy sa neuháňal,
5008 2, XIV | zámožnejším a tým i osvietenejším. Školstvo by sa zlepšilo, remeslá,
|