Part, Chap.

5009     2, VIII|                Humenský. ,My sme bedári,' škrabali ~sa za ušami sedliaci.~,
5010     2, VII |               Sedliaci, akí sú, počali sa škrabať za ušami a prisvedčovať: „
5011     2, XIV |                 Aby nepovstala medzi vami škriepka, komu sa má budovať skorej,
5012     1, IX  |              prsia, ale ona len tak zboku škúlila i na veľké nosisko i na
5013     1, XVI |                 cestu napiekla pagáčov so škvarkami.“ ~„A Napoleon čože?“ ~„
5014     1, I   |              rozišli sa. Stydlivá Zuzanka šla hradskou cestou ďalej, pán
5015     2, IV  |                 prisvedčil Rastic, ,a môj šľachetný priateľ a pomocník Semenák
5016     2, XIV |                   maďarskom, lež i po tej šľachte, pred ktorou sa nedávno
5017     2, XIV |             všetkom by prestali, keby tie šľachtické dvory, z ktorých už zmizli
5018     2, VIII|               všetko, ~čo pošlo z vysokej šľachty, bez ohľadu na schopnosť,
5019     1, XIV |                 sa mu kydali biele peny a šľahal v kotúčoch belavý plameň. ~
5020     2, VIII|             Pribehol potom naplašený žid, šľuboval o desať, o dvadsaťtisíc
5021     2, III |                 bo fúkal ako jež, metal a šmáral všetko, keď som prišiel
5022     2, XIV |                  v múranice, postavené za šnúrou, že sa stavajú rad-radom
5023     2, XII |                  nesklamal som sa. Divosi šomrali, ale kus po kuse skrotli:' ~
5024     1, XIII|               dlhý stôl a lavice nadmieru špinavé. Strach bolo vkročiť do
5025     1, XIII|            zlatých. ~Lipnický sadol si za špinavý stôl a pil. Prvé poháre
5026     1, XV  |                   taká facka po rumennej, špiritusom blčiacej papuli, že klebetníka
5027     1, III |                   neúrodou, a na stoličný špitál, ktorý pán županský námestník
5028     2, VIII|               ktorí ho kupujeme.' ~,Mnoho šťastia!' zasmial sa škarede Kožuch. ~,
5029     1, XIII|               ktorú vraj čert vymyslel. ~„Šťastlivý si ty teraz človek,“ prekáral
5030     1, IX  |                hľa, bola: ~Dobre ľuďom vo šťastnom ~tom uhorskom kraju; ~všetkého
5031     2, II  |             spolužiaka, a ja som bol taký šťastný utrafiť na učiteľa Semenáka.
5032     2, XVI |                 povinnosť učiť i chlapcov štepárstvu a dievčatá pestovaniu zeleniny.
5033     1, X   |                 sa dostavil obzrieť deťom štepené sypanice. Obidvom dal po
5034     2, XVI |                idúcky vidieť tie poriadne štepnice a sady pred i za domami.
5035     2, XVI |              založenie sadu, dáva do neho štepy. Lebo za to ho platíme.
5036     2, VI  |                 úrokovní. Ich opatrovníci štítia sa zveriť ich sedliakom.
5037     1, I   |                Hneď neuderili mieru, hneď štrk bol planý. ~Sprvu to bolo
5038     1, I   |                   zaplatí, izé, gmina pod štrnástimi dňami a dodal s dôrazom,
5039     1, IX  |                   to žiada.“ ~Vstúpil asi štrnásťročný mladík s harfou a jedno
5040     2, II  |                 sláva!“ zdvihli všetci so štrngotom poháre. ~Rastic sa uklonil
5041     1, V   |                  majstra z mesta a budete štrófaní na dvadsať zlatých.“ ~„Ó,
5042     1, I   |                  Užasnutí sedliaci šepcú, štuchajú do richtára. Tento sa teda
5043     1, VI  |               vrava. Šepkali medzi sebou, štuchali do richtára: „Ozvi sa, povedz!“ ~„
5044     1, VIII|                pohľadu odniesol zlatovku, študenta fráter pošli s dlhými nosmi. ~
5045     2, V   |              trochu pocvičí. Dajte jej po štvrtke žita od decka, nuž bude
5046     2, II  |                  sa ako divom zhromaždili štyria horIiví, obetaví, rázni
5047     2, VIII|                 nám teda ešte na nákladky štyritisíc. Splácanie drieku s úrokmi
5048     1, IX  |                 keď hosť bol švárny mladý šuhaj, najmä keď mal hustú čiernu
5049     2, XVI |        vidieťpekného, poriadne oblečeného šuhaja." ~"Ale tie ženské," zasmiala
5050     1, XV  |                ozval sa richtár, „ako ten šuster v kalendári. Zazrúc oknom
5051     1, IX  |                veľká koketa, keď hosť bol švárny mladý šuhaj, najmä keď mal
5052     2, IV  |                  na ňu ozbíjal.“ „Čo tých ža1ôb?“ odvetili rozumnejší. „
5053     2, II  |                   ako tu, farároval som v Žabci, a nič spomenutiahodného
5054     2, III |                   nikdy mu iné nedali ako žajdiček toho smradu, ktorý vypili
5055     1, XV  |                  i tento, sčiastky aby sa žajdlíčkom vína občerstvil po toľkých
5056     1, I   |                    ktorý už kúty všetkých žalárov povytieral, s každým sa
5057     1, VII |                potom množstvo všelijakých žalobníkov. Jeden mal to na srdci,
5058     1, III |                    Darmo potom chodili so žalobou. „Hja, pomoci niet,“ odvetili
5059     2, XIV |                rozumom uchopiť. Vzdychy a žaloby na panskú spravodlivosť
5060     1, IX  |               Kobzaym o veciach prísnych. Žaloval sa medziiným na drahotu
5061     1, IV  |                  sa dva roky. Farár musel žalovať na slúžneho a župana, že
5062     1, VIII|                   návštevy pokojnú službu žalúdka. Nestihli sa pohodlne rozhostiť
5063     1, IV  |                 ich do školy, a predsa sa žalujete, že ich učiteľ neučí. I
5064     1, XV  |             rukách tých pánov, na ktorých žaluješ. Títo potom odpíšu hore,
5065     1, IV  |                 do očú, že sú planíci, že žalujú lžive, ako Židia na Krista
5066     2, VIII|                     že si pán farár robia žartík s nami.' ~,Žiaden žart,'
5067     2, I   |                pri väčších hostinách: lež žartovali, smiali sa, rozprávali si
5068     1, VI  |                odpľul Kožuch, „ako keď sa žartujeme: Čo tvoje, to i moje, tebe
5069     2, I   |                  lež nie kuchár obskakuje železné ohnisko, ale ženské s bielymi
5070     2, XIV |                  nich stavajú sa hlavne i železnice. To sú žľaby, ktorými tečie
5071     2, XI  |                   pri stále sa množiacich železniciach a fabrikách, ide drevo do
5072     1, I   |                vynašli spôsob stlať cesty železom, on slamou.“ ~„Už ozaj,“
5073     1, XIII|                     Tak dobre, moja drahá ženička,“ privinul ju k sebe Lipnický. „
5074     2, II  |               sami. Tu, hľa, i vaše drahé ženičky a dcérky. Mám ich nudiť
5075     1, VI  |          nerozkážete. Kto koľko má, toľko ženie.“ ~„Keď i my sedliaci poženieme
5076     1, XII |                 dlhom váhaní, pri všetkom ženinom plači, predsa len pošiel
5077     1, XVI |                Ale nie divadlo,“ odvetila ženská. „Prosím o päť grajciarov,
5078     1, IX  |               deväťročné dievča, deti tej ženskej, ktorá prosila v hostinci
5079     1, I   |                   na mizinu pre parádnicu ženu. Kapitula pustila jeho majetok
5080     1, II  |              dvermi stála cudzia obstarná ženština v rúchu dlhom, lež vetchom
5081     2, IV  |                  Ja pán, ja pán.“ Ale len žerie ~a pije, len sebe povyšuje
5082     2, XII |                   sami majetok osobujeme, žerieme a pijeme, im nič nedáme.
5083     2, VIII|                   pánmi, nerobia nič, len žerú ,a pijú; oni že teraz musia
5084     1, X   |                  i študent, zbierajúci na žiacku stravovňu milodary. Vyhodil
5085     2, VIII|            náležia už i tak ~krčmárom. Čo žiadaš za ne?' ~,Šesťsto mi dáva
5086     2, VI  |            neustúpi v lakomosti a fígľoch žiadnemu židovi, ale ostatní.sedliaci
5087     2, XI  |                   som si len, že nikdy na žiadnom pohrebe kázať nebudem." ~"
5088     2, IV  |                môj Semenák nedal sa mýliť žiadnou nevďačnosťou, z ktorej i
5089     2, III |                 jeho krstniatka. Aspoň na žiadnych krstinách nechýbal. Tak
5090     2, XIII|                krčmárskych osmín," učinil žiadosti jeho zadosť Rastie, "zostalo
5091     1, I   |                   somárske uši. „Bol taký žiak, že pre neho školské roky
5092     2, VIII|                   budú čakať, mne nie.' ~,Žiaľ!, hovorím, ,že majetky prechádzajú
5093     1, IX  |                   Samý život a oheň ducha žiaril z ich útlych obličajov.
5094     2, VI  |             susedných obcí k nám i o pô - žičku i s peniazmi. Tak sme vždy
5095     2, XI  |              ktorých by žid prepustil. So židmi vôbec nechcem mať do činenia.
5096     1, IV  |                 zostanú tam, pokiaľkoľvek židove dlžoby do babky vybrané
5097     1, VII |                   nadutý mechúr s hrachom židovmu bujakovi na mošnu. ~Takéto
5098     2, VI  |                   hroznú úžeru, ktorou si židovstvo ľud kresťanský podmaňuje.
5099     2, XI  |            spustošil. A vyťažíme viac ako žig, bo nebudeme potrebovať
5100     1, IX  |                 posledných slovách ukryté žihadlo zbavilo deti o dar i obed,
5101     2, IV  |                 Je to muž na to narodeny, žije vcele svojmu úradu, ~pokračuje
5102     1, I   |                vezmú židia; teda len ber! Žijeme ako hovädá, nuž zachádzajú
5103     2, XVI |              Kebys' ty aspoň dvesto rokov žil," zasmial sa Lukáč. "Ale
5104     1, XIII|              Lipnický, „ešte mám potrebu. Žito vo dvoch korcoch mi ešte
5105     2, XVII|                  až ste slávne zvíťazili. Živ vás na mnohé, mnohé letá
5106     1, XVI |               Naposledok ho unáša čert za živa. Ale neborák básnik-herec
5107     2, VIII|                  Mojžiša, činí s vami, čo žive chce. Bo tá rovnoprávnosť
5108     2, VII |                  v čas hladu?“ ~To šlo do živého. Sedliaci, akí sú, počali
5109     2, XVII|                  nám ho boh na mnohé letá živí!" S tým vstala. "Sláva !"
5110     1, XVI |                     Ja som poctivá vdova, živím sa počestným umením, riekla
5111     2, IV  |           odvetili mi: „U žida je to jeho živnosť, jeho hlavné dedičstvo,
5112     2, XIV |                  mestá zaplavujú a všetky živnosti tiahnu k sebe. Pre nich
5113     2, XVI |          pokračoval, "pocítili sme zvlášť živo potrebu dobrých miestnych
5114     2, I   |            bielunkými opleckami, lesklými živôtikmi a belavými záponkami. ~V
5115     2, XIII|                     Žid učiní s oplanom i živú zmluvu. Udajú kúpnu sumu,
5116     1, XVI |            priviazali vo vozárni zadkom k žľabu. ~To vzbudilo v komediantovi
5117     2, XIV |                 hlavne i železnice. To sú žľaby, ktorými tečie valne do
5118     1, I   |                    Že sa to nehanbí takej žobračky!“ ~„Cesty teraz už len vtedy
5119     1, XI  |                Nate, nate, iďte zbohom.“ ~Žobrák hodil peniaze o zem s takým
5120     1, XVI |             klobúku. Kúpil si ho kdesi od žobráka, ty skupáň. Nerobil by som
5121     1, XII |           podpálil? Nemám dosť patálie so žobrákmi? I teraz som zmlátil jedného
5122     1, I   |                       Páni majú s panským žobrákom poľutovanie,“ odpľul s kyslou
5123     2, XVII|                  hŕba otrhaných Cigánov a žobrákov, medzi nimi skľúčený Kožuch
5124     2, VI  |                   skazu nešťastných, uva. žovali sme, ako zmierniť tú hroznú
5125     1, XIII|                  nám to? Žriebä potrebuje žrať. Dogazdujeme. Vezmeme potom
5126     2, XIV |                   zaradom a potom sa určí žrebom, kto má vtiahnui do dvora. ~
5127     2, I   |                 rukavičkami. Po chlievoch žuje sence mnoho cudzích koní,
5128     2, XIV |                dusí život i v obciach i v župách. Zhovädilý ľud nevie použiť
5129     1, IV  |               musel žalovať na slúžneho a župana, že nerobí svoju povinnosť.
5130     1, III |                stoličný špitál, ktorý pán županský námestník veľkomyseľne zakladá. „
5131     1, VII |                 vystúpiť, a oznamoval, že župné úradníctvo je za Hegedüs
5132     2, II  |              panstvo, dvorské osobníctvo, župní úradskí,všetko ~bolo proti