|
Len toľko, že odišiel fráter, tu vbehne prestrašená suseda.
„Ach, richtárko, čiňte dačo, bráňte ma, chudobnú vdovu. Tu
chodí akýsi obšitoš po dedine práve tak ako s exekúciou. Vybil mi okno, že som
mu nedala slaninu; a boh môj vidí, že sama nemám ani kúštička. A tu vám
ide sám,“ strhla sa, uvidiac ho oknom. „Je spitý ako hovädo a zlorečí ako
zlý duch.“
„Hm, hm! Čakaj!“ krútil richtár hlavou. „Pozrieme si v
oči.“
„Nenadrapuj sa s ním,“ krotila ho žena. „Taký zbeh bez očú je
všetkého schopný. Podpáli nám dedinu. Dám mu groš, nech ide v čerty.“
„Daj,“ slovil richtár.
Vtom vstúpil bez pozdravenia do chyže mladý a zdravý, vypasený muž
s vojenskou čapicou na hlave, v otrhanom vojenskom kabáte. V ľavej
ruke držal pár kurčiat, v pravej ohromné kyjačisko.
„Richtár,“ počne hrozivo, „ja tejto dedine jej boha a toho
krvavého Krista. Vaši sprostáci nevedia, čo treba žobrákovi, ktorý slúžil
cez dve kapitulácie cisárovi. Ja vás naučím móresu, ja váš krst a vaše
spasenie!“
Richtárka sa triasla, keď videla hrozivú tvár a zaťatú
päsť mužovu. Núkala žobrákovi dva grajciare: „Nate, nate, iďte
zbohom.“
Žobrák hodil peniaze o zem s takým novým zlorečením, ktoré už
i maďarské hrozné kliatby ďaleko prevyšuje.
„A čože teda chceš?“ pristúpi richtár bližšie.
„Nocľah a mladú nevestu, ja tvojho richtárskeho popa,“
povrhol kurčatá. „Toto mi richtárka upraží. Potom všetci z chyže von.
Vyženiem celú dedinu, ešte i toho starého boha z neba.“
Tu richtára prešla trpezlivosť. Napred vychytil lotrovi
kyjak, potom ho chopil ľavou rukou za prsia, pravou vyfliaskal po papuli,
hodil o zem a tam jeho vlastným kyjakom omlátil. Žena, keď už natoľko
prišlo, podala mu povraz. Tým poviazal oplana a tak vovliekol so sluhom do
svinského chlieva a zaprel do rána. Bránil sa šelma slabo, lebo bol opitý a
slabý je vždy, kto zle činí.
Richtárka zalamovala rukami, čo z toho bude. Ale nič
nebolo. Keď ráno vypustil vytriezveného tuláka, bol krotký ako baránok, ba
ďakoval za naučenie. „Bodaj by som,“ riekol, „dávno bol natrafil na
muža, nuž by drzosť moja nebola vzrástla na zázraky.“ Tak bolo ráno, ale
večer a cez noc div z rozumu nezišla zo strachu.
|