|
Keď bedákala a nahovárala muža, aby sa vzdal toho
nešťastného richtárstva, tu panský mládenec s rozkazom, aby sa richtár
hneď a hneď dostavil do kaštieľa.
„Čo je zase?“ hodil richtár klobúk. „V tom panskom dome pre
mňa nikdy nič radostného. Vždy dávaj alebo slúž. Odišiel už ten pán s
veľkým nosom?“
„Odjachal,“ smial sa mládenec, „a hneď po jeho odchode zas
pobil a povláčil gazdu ten bača, ktorý dostal palice.“
„Čo ma do toho?“ škrabal sa richtár za uchom. „to ma do panských bačov? Keď bola reč o richtárskej
pláci, Kobzay sa osvedčil, že jemu nepotrebno richtára; a teraz mi
rozkazuje ako svojmu paholkovi. Viac slúž im panstvu, ktoré nič nedáva,
než celej obci spolu, ktorá ma platí.“
„Panstvo vám dalo dve
hromádky prútia,“ usmial sa šelmovsky mládenec.
„Toho stračieho
hniezda v cene pár grajciarov?“ mrštil richtár rukou. „Za to mám sa
nadrapovať s oželeným oplanom, odkiaľ noha odkiaľ ruka, aby ma
podpálil? Nemám dosť patálie so žobrákmi? I teraz som zmlátil jedného a
zatvoril do svinského chlieva. Ktovie, čo i tá šelma vyvarí?“
„A bačovia,“
ozvala sa žena, „sú ešte nebezpečnejší, bo takí ľudia vedia
všeličo, mávajú obcovanie so zlým. Mohol by nášmu statku porobiť
alebo nás o zdravie pripraviť, dáke vredy, hostec na nás dopustiť.
Nechoď, starý!“
Mládencovi
dočitovala: „Čo richtárovi do panskej čeľade? Nech si tam
robí pán so svojím bačom, čo chce. Povedzte, že richtár nepríde.“
Richtár však po dlhom
váhaní, pri všetkom ženinom plači, predsa len pošiel a poslal poviazaného
baču s jedným chalupníkom do mesta.
Potrebných na to
boženíkov musel vyhľadať v krčme. Bo celá Chujava teraz pila. Staré,
mladé, mužovia, ženy boli v štyroch krčmách. Každá mala dosť hostí.
Vo všetkých robili pijani lomoz, nedbajúc nič, že im zajtra budú
vláčiť periny za dlžoby. Podivná je ľahkomyseľnosť
slovenského ľudu. Na kraji priepasti spieva, huláka, výska, ako kto sa rozumu
pozbavil. Ktorí dostali palice, tí sa tým vystatovali ako hrdinstvom. Chlubili
sa, vysmievali jeden druhého, vtipkovali. Ľud uhorský stratil, bezprávnym
s ním nakladaním, všetku ctižiadosť, všetku možnosť, tak ako všetok
cit pre spravodlivosť. Na česť nič nedrží, na žiadnu
spravodlivosť neverí.
Najviac pijanov bolo u Šofelesa pri kostole a u Čmuľa
pri hradskej, bo u nich mali veľmi mnohí úver. Vstúpime do týchto
chujavských kaviarní.
|