|
"Pri stavaní," pokračoval, "pocítili sme
zvlášť živo potrebu dobrých miestnych ciest. ,Či to nie je
hlúposť,' hovorím im, ,že svoje statky v tom bahne, v tých
hlbočizných kolajach zabíjate? Viac im dáte, keď na takej ceste raz
priveziete, ako čo by ste po dvadsať vozov kamenia a štrku priviezli.'
Namietli, či oni budú stlať cesty pre žida. Na šťastie Schelm
neodopieral, poslal i on svoje záprahy, cesty prišli do poriadku. Náš spolkový
záhradník vysadil ich po bokoch úrodnými stromkami.
On tiež sa stará o sady všetkých. Kdekoľvek sa vybuduje dom,
ta i on hneď sa dostaví, riadi založenie sadu, dáva do neho štepy. Lebo za
to ho platíme. Nie pre skvost, pestovanie kvetov držíme ho, lež pre do
chovávanie a ošľachtenie strornového rastlinstva. Mohli ste idúcky
vidieť tie poriadne štepnice a sady pred i za domami. Teraz je to ešte
všetko mladé, ale časom bude tento ľud zaopatrený výbornou ovocinou a
vezme z toho i pekný groš. Lebo záhradník len tie najvý bornejšie druhy
pestuje. Učinili sme mu za povinnosť učiť i chlapcov
štepárstvu a dievčatá pestovaniu zeleniny. Ten majetok, ktorý predtým
slúžil len márnosti jednej rodiny, slúži teraz mnohonásobne obci a bude
slúžiť bohdá i celej krajine. Náhle bude úplne vyplatený, hneď
pošleme jedného mladíka do Svajčiarska naučiť sa hotoveniu syra,
druhého do Sliezska poznať Dzierzonovské pestovanie včiel. U nás
prevádza sa to všetko bez umenia, len tak nazdarboh. Mienime zaviesť i
fabriky na súkno a cukor."
"Kebys' ty aspoň dvesto rokov žil," zasmial sa
Lukáč. "Ale keď vy oči zavriete, ktovie, či to všetko
za krátky čas nespustne?" .. "Dúfam, že nie," potešil ho
Rastic. "Spolok je dosť mohutný kázať dobrý plat svojim
úradským, dostane teda vždy schopných MUŽOV. l výchova učiní svoje.
Usilovnosťou pána učiteľovou dorastá pokolenie zdarilejšie než
títo chovanci derešov a drábov. Ba i títo starí hriešnici vzali už trochu iné
mravy na seba. Rozmnožená záľožnosť činí ich ráznejšími. Pretože
už i stoličné vrchnosti prestali sa po nich vláčiť, ich mravný
cit urážať, ani korteši nemajú k nim prístup so svojimi haringami a sudmi
pálenky, držia už dačo na svoju ľudskú hodnosť. Najväčší
rozpustilci zhynuli biedne, lepší berú prísnejšiu, rozvážlivejšiu,
ľudskejšiu podobu na seba. Otrocká nestydatosť a nestarostlivosť
sa umenšuje."
"Zle si urobil," ozval sa s úškľabnou tvárou Peľuch,
"že si zvýšil farárove dôchodky. Budú sa dobíjať k fare lichí
chytráci a vieš, že .rakýchto býva víťazstvo. Stydlivá schopnosť
zriedka víťazí. Ani ty bys' nebol tu, keby fara bola bývala bohatá. Ba
kebys' teraz zanechal úrad a o rok ho znovu pýtal, neviem, či bys' ho
dosiahol"
Hostia sa zasmiali, Rastic odvetil: "Správcom majetku farár
byť nemusí. Keby sa podarilo ešte tú obrezanú veľkomožnosť z
toho kaštie1a vypudiť a celý chotár spojiť, mohol by richtár byť
učený muž ako po mestách."
"Tak by aj malo byť," vmiešala sa pani
Peľuchová, "bo tí vaši Chujavania sú už celí mešťania. Coskoro
sa tuším i y rúchu prevrhnú. "
Rastic pokrútil hlavou: "Nech sa oni len držia svojho
národného rúcha. Ono tvorí tiež jednu pásku, ktorou malinké Slovensko je k
veľkému Slovanstvu priviazané. Príbuzné rúcho, reč, mravy, povery, to
všetko udržuje povedomosť jedného pôvodu, národného spolunáležania. Okrem
toho slovanský kraj je tisíc ráz krajší než u západných národov. Francúzskeho
sedliaka treba len vidieť, čo to za potvora, vo svojich po kolená
siahajúcich nohavičkách a drevených črievičkách. Náš je proti
nemu celý hrdina. Radosť vidieťpekného, poriadne oblečeného
šuhaja."
"Ale tie ženské," zasmiala sa Lukáčová, "mohli
by si predsa letnice zaväzovať na bedrách, nie pod pazuchami. Zdá sa, že
chodia vo vreciach."
,,Ani to utieranie nosov," zarehotal sa Škorec, "nehodí
sa do salónov. Zohne sa ti až k zemi, zdvihne letnicu, obráti naopak a vysiaka
sa do nej, alebo práve i do košele."
Strhol sa z toho smiech, paničky sa zapýrili, Rastic zakýval
hlavou: "Do letníc som sa ešte nemiešal. Hľadím len, ako stojí na
mojej starkej. Ale to som dosť už porúčal dievkam a parobkom, aby si
šatky na nos kúpili a nezahadzovali ledabolo, čo páni do vrecht kladú.
|